Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/178/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613200364 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7613200364.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 30 807 484, proti povinnému B. D., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXXX/XX, B., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce pod sp. zn. Ex 6698/12, o vymoženie 112,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13Er/16/2013-15 zo dňa 29.05.2018 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 80,35 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. V odôvodnení uviedol, že dňa 14.01.2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 112,66 eur a trov exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že keďže nemajetnosť povinného bola nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Preto rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. O trovách rozhodol s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konania zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a náhradu trov exekúcie exekútorovi voči oprávnenému neprizná. Oprávnený uviedol, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený pritom na výzvu súdu uviedol, že s návrhom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nesúhlasí, pretože celá istina bola v roku 2016 uhradená, o čom súdny exekútor vedel. V čase úhrad povinný disponoval finančnými prostriedkami, takže exekútor si mal vymôcť od povinného aj trovy exekučného konania. Zároveň v čase od decembra 2017 do mája 2018 povinný uhradil aj iné dlhy, ktoré mal voči oprávnenému, a to v celkovej výške 9.383,22 eur. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o zastavení exekúcie, pričom uviedol, že nemajetnosť povinného bola nesporne preukázaná. Toto rozhodnutie je však v rozpore so zistenými skutočnosťami. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súdu bola dňa 09.01.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného dňa 21.12.2012 a exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3811793312-GC04/12-5 zo dňa 19.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.12.2012, súd vydal dňa 14.01.2013 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému vo výške 112,66 eur s príslušenstvom. 6. V spise sa ďalej nachádza žiadosť súdneho exekútora zo dňa 07.11.2017 doručená súdu dňa 08.11.2017 o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z ktorej vyplýva, že povinný nevlastní žiaden majetok. 7. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 234 ods. 2 CSP aj na uznesenie. 8. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. 9. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že v konaní bola nemajetnosť povinného nesporne preukázaná. V odôvodnení rozhodnutia však neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného a nevychádzal zo žiadnych šetrení súdneho exekútora, ktoré by takýto majetkový stav u povinného preukazovali. V rozpore so zásadou danou § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že "nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná" a rozhodol o zastavení exekúcie práve z dôvodu nemajetnosti, pričom v tomto smere nemal preukázané žiadne šetrenie súdneho exekútora, ktoré by nasvedčovalo takémuto záveru. 10. Na základe uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP. 11. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť vo veci návrhu na zastavenie exekúcie, pričom bude skúmať a vyporiada sa aj s tvrdeniami oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Až po vyporiadaní týchto skutočností súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie a trovách exekúcie a svoje rozhodnutie odôvodní náležitým spôsobom tak, aby bolo preskúmateľné. 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).