Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/83/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215083 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7614215083.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu IMBIZ s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská č. 39, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19 proti žalovanému LIBRI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mikulášska č. 25, zastúpenému RASLEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová č. 2, o návrhu na zmenu miesta výkonu súpisu hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.11.2016 č.k. 13C/151/2014-111 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a konanie o návrhu na zmenu miesta výkonu súpisu hnuteľných vecí zastavuje. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zmenil miesto súpisu hnuteľných vecí určené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.11.2014 č.k. 13C/151/2014-40 v spojení s opravným uznesením tak, že poveril súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho vykonať súpis hnuteľných vecí žalovaného nachádzajúcich sa v objekte budovy OC-MADARAS na Mlynskej ulici č. 39 v Spišskej Novej Vsi v stavbe súp. č. XXX. XXX, XXX zapísané na LV č. XXXX, k. ú. A. G. Z., predajné priestory č. 2.01 na druhom nadzemnom podlaží vo výmere 648 m2. 2. Uznesenie odôvodnil tým, že po posúdení návrhu na zmenu miesta vykonania súpisu hnuteľných vecí mal súd za to, že návrh je dôvodný, pretože od vydania prvého uznesenia dňa 5.11.2014 prešiel dosť dlhý časový úsek a podľa názoru súdu nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať, aby predajné miesto s hnuteľnými vecami, ktorých súpis žiada vykonať nechával uzavretý, pričom ide o predajné miesto v obchodnom centre a prenájom týchto priestorov je predmetom podnikania žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca hnuteľné veci premiestnil na iné vhodné miesto za účelom vykonateľnosti rozhodnutia o vykonaní súpisu je nutné rozhodnúť o zmene miesta. 3. Keďže Občiansky zákonník ani Exekučný poriadok neupravujú postup súdu a exekútora pri vykonávaní súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodol súd na základe analógie podľa čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ust. § 120 ods. 1 a § 83 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd bol toho názoru, že ide o situáciu obdobnú ako pri zmene platiteľa mzdy, kedy dôvod na zrážky zo mzdy trvá, avšak v priebehu exekučného konania došlo od povinnej osoby k zmene platiteľa mzdy. V prejednávanej veci si žalobca vymáhal v súdnom konaní uplatnenie od žalovaného zaplatenie dlžného nájomného, pričom v tomto konaní využil svoje zákonné záložné právo a zadržal veci žalovaného, preto nutnosť zabezpečiť riadny súpis vecí pre potreby ďalšieho súdneho konania je stále daná. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by dlžné nájomné zaplatil alebo inak zabezpečil a že by tak odpadli zákonné podmienky na uplatnenie § 672 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. 4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že postupom súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti uviedol, že spolu s napadnutým uznesením mu bolo doručené aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 9.11.2016, avšak uvedené vyjadrenie protistrany mu nebolo doručené, nakoľko toto mu bolo doručené až spolu s napadnutým uznesením. Z uvedeného dôvodu sa preto nemohol k predmetnému vyjadreniu vyjadriť a zaujať stanovisko a ovplyvniť tým rozhodnutie súdu o veci. Súd prvej inštancie týmto postupom výrazne, hlavne nežiaduco v rozpore s elementárnymi procesnými pravidlami, zásadne negatívne zasiahol do jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalej v odvolaní namietal nesprávne právne a skutkové posúdenie právnej veci. Súd podľa jeho názoru sa vôbec nezaoberal jeho vyjadreniami a ak, tak len v minimálnom rozsahu. Od doručenia žaloby, teda už viac ako dva roky poukazuje na to, že žalobca mu nezákonne zadržiava majetok a v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady na to, aby bolo uplatnené ust. § 672 ods. 2 druhá veta, čo paradoxne priznal aj sám žalobca vo svojom vyjadrení. Vo vyjadrení totiž uviedol, že odstránenie veci z predmetu nájmu síce realizoval prenajímateľ, avšak na miesto nájomcu a na jeho náklady. Samotné toto konštatovanie je asi dôkazom o tom, že nájomca svoje veci nikdy neodstraňoval, čím nedošlo k naplneniu základného predpokladu vzniku zádržného práva podľa § 672 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka. Je neprijateľné a v rozpore s elementárnou logikou veci, aby prenajímateľovi vzniklo zádržné právo v nadväznosti na to, ak sám odstraňuje veci z predmetu nájmu. Má teda za to, že predpoklady pre zadržanie veci v danom prípade nenastali, a žalobcovi tak nikdy nevzniklo zádržné právo. Ako už súdu uviedol žalobca ako prenajímateľ svojvoľne a hlavne neoprávnene pred ním uzamkol a následne opätovne neoprávnene premiestnil veci v jeho vlastníctve na neznámom mieste. Zádržné právo tak v prospech žalobcu nikdy nevzniklo. O opodstatnenosti a pravdivosti jeho tvrdení vypovedá aj vyjadrenie súdneho exekútora, ktorý odmietol vykonať súpis, nakoľko veci sa nenachádzali vo vymedzenom priestore. Toto konanie súdneho exekútora osvedčuje, že konanie žalobcu je účelové a špekulatívne a prezentuje tým aj svoje nadradené postavenie. Bez akéhokoľvek právneho, resp. iného základu manipuluje s vecami v jeho vlastníctve, presúva ich z miesta na miesto a nezákonne si na ne uzurpuje záložné a zádržné právo. Podľa jeho názoru záložné právo zaniklo dňom odstránenia veci z prevádzky, teda najneskôr dňom 25.8.2014 a zádržné právo ani nikdy mu nevzniklo. Súd jeho tvrdenia absolútne opomenul a v odôvodnení rozhodnutia sa nenachádza žiadna zmienka o tom, ako sa k danému súd postavil, aký právny názor zastal. Uznesenie považuje za nezákonné, arbitrárne a zásadným spôsobom zasahujúce do jeho práva na spravodlivý súdny proces. 5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd na základe návrhu žalobcu zmenil miesto súpisu hnuteľných vecí. 7. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľností záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatie veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. 8. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje právo na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí požiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. 9. Citované zákonné ustanovenia upravujú podmienky vzniku a zániku záložného práva. Záložné právo vzniká vnesením vecí do predmetu nájmu, nehnuteľnosti alebo jej časť, prípadne dňom, kedy vznikne nájom, ak sa veci v prenajatej veci už nachádzali. Zánik zákonného záložného práva nastáva okamihom odstránenia veci z predmetu nájmu, teda skôr, než boli spísané súdnym vykonávateľom. Záložné právo prenajímateľa teda vzniká priamo zo zákona. Predmetom záložného práva sú v podstate všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa na prenajatej nehnuteľnosti alebo v nej, ktoré patria nájomcovi, alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Ak sa veci odstránia z prenajatej nehnuteľnosti, záložné právo k nim zanikne, okrem prípadov, ak boli veci odstránené až po ich spísaní osobou poverenou súdom alebo ak boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlásil svoje záložné právo na súde do ôsmich dní po výkone. 10. Účelom súpisu hnuteľných vecí je to, že má plniť preventívnu funkciu, t.j. ktoré veci sú zabezpečené zákonným záložným právom. Znamená to, že veci sa nachádzajú na nehnuteľnosti. Ak sú takto spísané, možno ich aj odstrániť z predmetu nájmu. Účelom teda je, ako bolo uvedené, zistenie predmetov, na ktorých viazne zákonné záložné právo. Súpis hnuteľných vecí teda bráni zániku zákonného záložného práva ich odstránením z predmetu nájmu. Ak teda dôjde k odstráneniu hnuteľných vecí z predmetu nájmu skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, zákonné záložné právo zaniká. 11. V prejednávanej veci je nesporné, že súd v konaní nariadil súpis hnuteľných vecí uznesením zo dňa 5.11.2014 č.k. 13C/151/2014-40, ktoré sa mali nachádzať v objekte budovy OC - MADARAS na Mlynskej ulici č. 39 v Spišskej Novej Vsi, súp. č. XXX, XXX, XXX, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. G. Z.. Ak súd nariadil súpis hnuteľných vecí, treba mať za to, že vzniklo zákonné záložné právo, to znamená, že vznikol nájomný vzťah a žalovaný bol dlžný na nájomnom. Z vyjadrenia súdneho exekútora, ktorý bol poverený súpisom vecí (č.l. 87) je zrejmé, že súpis nemohol vykonať, nakoľko hnuteľné veci žalovaného označené v uznesení sa v prenajatých priestoroch žalobcu nenachádzajú. Žalobca vo svojom návrhu (č.l. 95) potvrdil, že hnuteľné veci žalovaného premiestnil z predajných priestorov na iné vhodné miesto a preto žiadal pripustenie zmeny miesta vykonania súpisu hnuteľných vecí. 12. Z uvedeného je zrejmé, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v prenajatej nehnuteľnosti boli odstránené žalobcom skôr, než boli spísané súdnym exekútorom, preto zaniklo zákonné záložné právo k uvedeným veciam. V tejto súvislosti bez významu sú dôvody tvrdené žalobcom, pre ktoré došlo k odstráneniu hnuteľných vecí žalovaného z prenajatých nebytových priestorov, lebo pre zánik záložného zákonného práva bolo rozhodujúce len to, že pred ich odstránením neboli spísané súdom poverenou osobou, v danom prípade súdnym exekútorom. 13. Veci teda boli odstránené z predmetu nájmu skôr, než boli spísané, preto zaniklo ako bolo vyššie uvedené, zádržné právo a teda nie je možné vykonať už ich súpis, o to skôr nemožno nariadiť zmenu miesta výkonu súpisu. 14. Navyše je potrebné uviesť, že súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil, resp. len čo ho vydal (§ 237 ods. 1 C.s.p.) a po vyhlásení ho v zásade nemôže zmeniť alebo zrušiť a je povinný postupovať na jeho základe. Táto záväznosť rozhodnutia pre súd reflektuje na požiadavku právnej istoty, ktorá je obsahom práva na spravodlivý súdny proces. Preto ak súd už rozhodol o nariadení súpisu hnuteľných vecí, nemôže opätovne o tomto nároku rozhodovať. Napokon aj žalobcovia vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že „o potrebe vykonať súpis hnuteľných vecí, a teda aj o samotnej zákonnosti ich zadržania žalobcom, bolo vo veci právoplatne rozhodnuté“. 15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že je daný žalovaným uvádzaný odvolací dôvod, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil. 16. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p., vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní. 17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).