Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/146/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616201211 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616201211.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom v Bratislave, Nové Záhrady č. I 13/A, IČO : 44 731 744, proti žalovanému M. O., Z.. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Q. Z. V., Č. XXXX/X, o zaplatenie 4.760,72 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/29/2016-54 zo dňa 7.6.2016 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 4 .760,72 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.972,22€ od 05.11.2014 do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 18,9% ročne zo sumy 2. 945,72€ od 05.11.2014 do zaplatenia a zároveň nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 285,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 1.131,99 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe žalobcu, ktorú žalobca odôvodnil tým, že dňa 04.11.2014 uzavrel ako postupca s postupníkom ČSOB a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku postupníka voči žalovanému. Táto pohľadávka vznikla zo zmluvy o povolenom prečerpaní na bežnom účte. Uviedol, že ČSOB a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.02.2009 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov, na základe ktorej banka viedla v prospech žalovaného účet. Žalovaný dňa 12.11.2009 požiadal, aby mu banka poskytla úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte, na základe čoho bola uzavretá zmluva zo dňa 21.12.2011 a žalovanému bolo povolené prečerpanie na úverovom účte vo výške 3.000 € s úrokom 15 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto bol listom zo dňa 22.12.2012 bankou vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, neuhradil ju, preto bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 31.1.2013. Ku dňu postúpenia pohľadávky žalobcovi predstavovala pohľadávka žalovanú sumu, ktorá pozostáva z istiny 2.945,72 €, úroku ku dňu postúpenia 1.232,51 €, úroku z omeškania 555,99 € a poplatkov vo výške 26,50 €. 3. V zmysle žaloby žalobcu súd prvej inštancie vydal dňa 2.2.2016 platobný rozkaz, proti ktorému včas podal žalovaný odôvodnený odpor. Žiadal žalobu voči nemu zamietnuť s tým, že nie je vecne pasívne v konaní legitimovaný. Potvrdil, že dňa 3.12.2014 prevzal osobne oznámenie o postúpení pohľadávky a o tom, že už nie je dlžníkom ČSOB a že pohľadávka bola postúpená žalobcovi. Dňa 3.12.2014 však v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej kópiu zaslal na vedomie žalobcovi dňa 7.1.2015 a opätovne 28.7.2015. Uviedol, že považuje nárok žalobcu za nedôvodný, pretože žalobca nie je ten, s ktorým sa jeho osoba má sporiť, je tu nedostatok vecnej pasívnej legitimácie a súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov konania. K odporu priložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 3.12.2014, poštové podacie lístky a doklad OTP banky Slovensko o výbere sumy 9.980 € dňa 28.1.2013. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 7.6.2016, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, pričom predvolanie mal riadne doručené 6.4.2016. Súd prvej inštancie poukázal na to, že až deň po pojednávaní (administratívnym nedopatrením) bolo kanceláriou súdu predložené sudkyni doplnenie vyjadrenia žalovaného, jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a všetky priložené listiny, ktoré boli súdu doručené ešte dňa 2.6.2016. Súdom prvej inštancie preto neboli vzaté do úvahy a pri rozhodovaní na nich nemohol prihliadať. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa § 1 ods. 3, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu (k 12.11.2009), podľa § 261 ods. 3 písm. d/, 273 ods. 1,2,3, § 208 ods. 1,2, § 499, § 501 ods. 1, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1,2, § 506 Obchodného zákonníka, podľa § 524 ods. 1,2, § 526 ods. 1,2, § 531 ods. 1 až 4, podľa § 533, § 534 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 6. Vzhľadom k tomu, že úver o povolenom prečerpaní, ktorý právny predchodca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie právne posúdil vzťah medzi účastníkmi podľa predpisov Obchodného a Občianskeho zákonníka. 7. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca svoj nárok riadne preukázal, t. j. že žalovanému jeho právny predchodca poskytol úver do výške úverového rámci 3.000 € titulom zmluvy o povolenom prečerpaní, pričom tento úver žalovaný aj čerpal. Podmienky čerpania a splácania úveru boli špecifikované v obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie úverového účtu, ktoré tvorili súčasť zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalovaný porušil svoje povinnosti riadne a včas splatiť úver, preto sa stal splatný celý dlh dňom 31.1.2013. Obranu žalovaného, že nie je vecne pasívne legitimovaný v tomto konaní, pretože predmetnú pohľadávku postúpil a postúpenie žalobcovi oznámil považoval súd za irelevantnú, pretože žalovaný nie je vlastníkom predmetnej pohľadávky, ale ide o jeho záväzok, ktorý nemohol platne postúpiť v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože na základe tohto ustanovenia možno postúpiť len pohľadávky. Pokiaľ žalovaný chcel riešiť zmenu v osobe dlžníka, mal možnosť po dohode s veriteľom a jeho súhlasom buď uzavrieť zmluvu o prevzatí dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka, prípadne dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, nič z toho však žalovaný neurobil a ani nijako nepreukázal, že by svoj záväzok splnil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi celú dlžnú sumu, vrátane úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého a zaviazal žalovaného, ktorý nemal v konaní úspech zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu 285,50 € a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej pomoci, k tomu režijný paušál a hotové výdavky advokáta 1.131,99 €. 8. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu, pričom do odvolania uviedol všetky odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 CSP. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že medzi sporovými stranami vznikol spotrebiteľský spor, pretože má základ v spotrebiteľskom vzťahu na základe zmluvy o úvere, ktorá bola s ním uzavretá ako s fyzickou osobou. Argumentoval, že údu predložil všetky relevantné dôkazy na svoju procesnú obranu, a to včas so všetkými prílohami pred prvým pojednávaním určeným na deň 7.6.2016, teda v dostatočnom časovom predstihu na prípravu a procesné postupy súdu a pred rozhodnutím vo veci samej. Tým, že súd nevzal do úvahy jeho včas zaslané podanie, neupovedomil ho o tom, že už ukončil dokazovanie, došlo tak k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd mu taktiež neposkytol ochranu ako spotrebiteľovi, keďže sám nemá právnické vzdelanie. Bolo tým porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nemôže predsa niesť negatívne dôsledky za to, že zapríčinením nesprávnym administratívnym postupom zamestnancov súdu nebola vzatá do úvahy jeho procesná obrana a bolo rozhodnuté bez jeho prítomnosti, napriek včasnému ospravedlneniu. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu aj možnú predpojatosť pracovníka alebo pracovníkov súdu prvej inštancie, pretože súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z podstaty nároku žalobcu ako veriteľa, ktorý si uplatňuje pohľadávku na základe úverovej zmluvy zo dňa 12.11.2009. Namietal, ak sa súd pri posúdení jeho vzťahu riadil ustanoveniami i Obchodného zákonníka, lebo je to v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Poukázal na to, že Obchodné podmienky banky, neboli ním ako spotrebiteľom podpísané, napokon žalobca v tomto konaní nie je bankou a nie sú pre neho záväzné obchodné podmienky banky. Celý vzťah sa teda mal riadiť výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že postúpením pohľadávky bankou žalobcovi od 01.12.2014 je zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a bankou ukončený. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné (§52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia aj s jeho námietkou o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného, pretože už nie je v tomto konaní nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, a preto mala byť voči nemu žaloba zamietnutá. Podľa neho sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal aj s právnym úkonom, ktorým bolo a uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi fyzickými osobami, a to postúpením pohľadávky zo dňa 3.12.2014 medzi ním a M. O.. Tvrdil, že po postúpení pohľadávky M. O. došlo k čiastočnému plneniu, lebo banke bolo uhradené 809,01 € s čím sa súd vôbec nevysporiadal. Napokon napriek vznesenej námietke premlčania v priebehu konania s touto námietkou bez zavinenia žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Podľa jeho názoru, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné uplatniť ust. § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní a ku dňu 13.11.2012 najneskôr však ku dňu 22.12.2014 došlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si aj náhradu trov celého konania. 9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie ho neupovedomil pred vydaním rozhodnutia vo veci samej o možnosti vyhlásiť dokazovanie za skončené, tak súd na pojednávaní mal preukázané všetky žalobcom tvrdené skutočnosti, nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a v súlade § 182 CSP, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené priamo na pojednávaní dňa 7.6.2016 a vo veci rozhodol. Je pravdou, že žalovaný svoju účasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, ale vyjadril svoj súhlas aj s konaním v jeho neprítomnosti. Tiež vyjadril názor, že konajúci súd nemá povinnosť poučovať účastníkov, že dokazovanie bude prípadne môže byť skončené aj na prvom pojednávaní a pokiaľ uvažoval žalovaný o možnosti dať sa zastúpiť advokátom, mal na to dva mesiace, pretože takýto časový odstup bol medzi predvolaním na pojednávanie a nariadeným pojednávaním. Vzhľadom na to procesný postup súdu prvej inštancie bol v súlade so zákonom a boli splnené všetky podmienky na rozhodnutie vo veci samej a nemohlo preto dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces u žalovaného. K námietke žalovaného, že súd nesprávne aplikoval na tento právny vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka sa žalobca vyjadril, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie bolo v celom rozsahu správne. Okresný súd Spišská Nová Ves totiž okrem posúdenia úverového vzťahu v zmysle Obchodného zákonníka aplikoval aj relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka. K ďalšej námietke ohľadne podpisu obchodných podmienok banky, žalobca uviedol, že žalovaný svojím podpisom na oboznámení sa o poskytnutí povoleného prečerpania žiadosti reg.č.003414087 potvrdil, že prevzal obchodné podmienky a preto mu boli známe. Čo sa týka vecnej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, tak žalobca vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie sa do dôsledkov vysporiadal s touto námietkou žalovaného v súlade so zákonom. Žalobca nikdy netvrdil, že neplatným pokusom o postúpenie pohľadávky žalovaný potvrdil výšku pohľadávky, avšak neplatným pokusom o postúpenie pohľadávky nepriamo významne naznačil jej existenciu. Ak by totiž pohľadávka žalobcu nebola existovala, nebol by sa žalovaný ani pokúsil previesť ju na postupníčku M. O.. V tejto zmluve dokonca žalovaný presne pohľadávku špecifikoval v rovnakej výške ako žalobca. Pokiaľ žalovaný uviedol, že postupníčka uhradila pôvodného veriteľovi ČSOB časť pohľadávky vo výške 809,01 €, žalobca ani konajúci súd uvedenou informáciou nedisponoval v čase rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný bol oprávnený uvádzať dôkazy a nové skutočnosti v zmysle § 296 CSP až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a od vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 7.6.2016, nie je už oprávnený uvádzať nové skutočnosti a nové dôkazy, ak nie sú splnené osobitné podmienky. Ani žalobca ani právny predchodca ČSOB totiž žiadne čiastočné úhrady neeviduje a prípadné preukázanie čiastočného plnenia budú žalobcom zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie. Napriek tvrdeniam žalovaného, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neuviedol vo svojom odvolaní žiadny argument, ani dôkazný prostriedok, ktorým by svoje tvrdenia odôvodnil a preukázal. 10. Po obdržaní vyjadrenia k odvolaniu opätovne žalovaný podal vyjadrenie, ktoré označil ako doplnenie odvolania zo dňa 22.10.2016, k tomu doplneniu podal vyjadrenie žalobca vo svojom podaní zo dňa 16.11.2016, pričom obidve strany sporu zotrvávali v podstate na svojich doterajších tvrdeniach. 11. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) 12. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia. 14. Odvolateľ použil všetky odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 CSP, teda aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený. Súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy relevantné písomné podanie žalovaného, došlé na súd 6.4.2016, napriek tomu, prostriedky procesnej obrany uplatnil žalovaný včas pred rozhodnutím vo veci. Týmto postupom došlo k takému porušeniu práva žalovaného, ktoré jednoznačne možno kvalifikovať ako takej intenzity, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 16. Napriek správnemu záveru súdu prvej inštancie, že na predmetný vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o povolenom prečerpaní na bežnom účte nemožno aplikovať zákon o spotrebiteľský úveroch a treba tento vzťah posúdiť podľa predpisov Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie sa neriadil zásadami uvedenými v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetnú zmluvu, ktorá je vo svojej podstate stále zmluvou spotrebiteľskou nepodrobil prieskumu a vôbec sa nezaoberal (aspoň z odôvodnenia rozhodnutia to nevyplýva) tým, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 17. Skutočnosť, že administratívnym pochybením pracovníkov súdu prvej inštancie nemal súd pred rozhodnutím vo veci samej k dispozícii písomné vyjadrenie žalovaného, ktoré obsahovalo relevantnú procesnú obranu, s ktorou sa mal súd prvej inštancie v rozhodnutí vysporiadať, nemôže byť ospravedlnením a odôvodnením napadnutého rozhodnutia a žalovaný preto nemôže niesť negatívne dôsledky takéhoto postupu. Vo svojom podaní, ktoré nebolo súdom vzaté do úvahy totiž žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu a súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí možnosti premlčania nároku žalobcu vôbec nevenoval. Je potrebné zistiť, kedy došlo k poskytnutiu úveru, ako sa mal splácať tento úver, kedy došlo k omeškaniu a ustáliť aj začiatok a prípadný koniec premlčacej lehoty, pričom odvolací súd poukazuje, že lehota vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu sa bude posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, teda ako 3-ročná všeobecná premlčacia lehota. 18. Odvolací súd v snahe vyporiadať sa aj s ďalšími námietkami žalovaného v odvolaní a v záujme hospodárneho konania uvádza, že námietky žalovaného ohľadne údajného zániku právneho vzťahu postúpením pohľadávky bankou novému veriteľovi, ako nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore neobstoja. Súd prvej inštancie sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia vecne správne vyporiadal a odvolací súd sa s jeho názorom plne stotožňuje. 19. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP aj so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania. 20. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu s prihliadnutím na námietky žalovaného v jeho písomnom podaní, ktoré nebolo vzaté vo úvahy, ale aj na námietky vznesené v odvolaní, prípadne vykonať Ďalšie potrebné dokazovanie. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu je potrebné podrobiť zmluvné podmienky prieskumu prijateľnosti, zaoberať sa námietkou premlčania nároku, vo veci znovu rozhodnúť (aj o nároku na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania) a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).