Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/129/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715221237 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715221237.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej a v spore žalobcu: Q. W., G.. XX.X.XXXX, XXX XX O. XX, J.O. B.. B. W., G.. XX.X.XXXX, XXX XX O. XX, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Pinkovce, 072 54 Pinkovce, IČO: 31 720 234, zast. JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o neplatnosť uznesenia členskej schôdze, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 7.2.2017, č.k.8Cb/16/2016-88 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice okolie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie) rozsudkom rozhodol, že: Uznesenie členskej schôdze odporcu konanej dňa 19.11.2015 o 10,00 hod. v kancelárii Poľnohospodárskeho družstva O., ktorým sa v bode 4. určil mesačný plat predsedovi družstva vo výške 700,- eur je neplatné. Uznesenie členskej schôdze odporcu konanej dňa 19.11.2015 o 10,00 hod. v kancelárii Poľnohospodárskeho družstva O., ktorým sa v bode 5. schválil za zástupcu predsedu družstva ako podpredseda družstva B. Z., G. X.X.XXXX, P. Č. XXXXXX/XXXX, K. K. XX, od 20. novembra 2015 je neplatné. Uznesenie členskej schôdze odporcu konanej dňa 19.11.2015 o 10,00 hod. v kancelárii Poľnohospodárskeho družstva O., ktorým sa v bode 6. schválila zmena Stanov družstva v zmysle Dodatku č. 1 je neplatné. Uznesenie členskej schôdze odporcu konanej dňa 19.11.2015 o 10,00 hod. v kancelárii Poľnohospodárskeho družstva O., ktorým sa v bode 7. schválili za člena družstva Q. A., G.. XX.X.XXXX, Y. F., G.. XX.XX.XXXX, M.. M. F., G.. XX.X.XXXX, O.. C. F. G.. XX.X.XXXX je neplatné. Uznesenie členskej schôdze odporcu konanej dňa 19.11.2015 o 10,00 hod. v kancelárii Poľnohospodárskeho družstva O., ktorým sa v bode 1. odvolal z funkcie predsedu družstva M. P., G.. X.X.XXXX, P. Č.A. XXXXXX/XXXX, E. K. O., so zánikom funkcie 19.11.2015 je neplatné. Uznesenie členskej schôdze odporcu konanej dňa 19.11.2015 o 10,00 hod. v kancelárii Poľnohospodárskeho družstva Pinkovce, ktorým sa v bode 1. zvolila za predsedu Poľnohospodárskeho družstva O. Q. A., P. C. B., G.. XX.X.XXXX, P. Č. XXXXXX/XXXX, XXX XX J. XXX so vznikom funkcie od 20.11.2015 je neplatné, a že navrhovateľka má nárok na náhradu 100 % trov konania proti odporcovi. 2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 18.12.2015, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd určil neplatnosť vyššie uvedených uznesení. 3. Žalobkyňa žiadala vysloviť neplatnosť uznesení z dôvodu, že člen družstva Ing. M. sa na členskej schôdzi nepreukázal plnomocenstvami od členov družstva Y. I., Q. M., T.. Z. C. a W. C., pričom za návrhy na členskej schôdzi bolo hlasované aj v mene označených 4 členov družstva, ktorí v zmysle prezenčnej listiny z členskej schôdze mali splnomocniť na zastupovanie na schôdzi Ing. M. F.. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že predseda družstva M. P. zvolal na deň 19.11.2015 o 10.00 hod. do zasadačky žalovaného členskú schôdzu (Pozvánka zo dňa 19.11.2015). Zo zápisnice z jej rokovania mal za preukázané, že bol prerokovaný: - návrh na odvolanie Miroslava P. z funkcie predsedu družstva (schválený 6 hlasmi členov družstva, 2 členovia sa zdržali, proti nehlasoval nikto), - boli prerokované prihlášky za členov družstva: PharmDr. C. F. (schválený 6 hlasmi členov družstva, 3 členovia sa zdržali, proti nehlasoval nikto), Y. F. (schválený 6 hlasmi členov družstva, 2 sa zdržali, proti nehlasoval nikto) a Mgr. M. F. (návrh schválený 5 hlasmi členov družstva, 3 sa zdržali, proti nehlasoval nikto), Z. M. (nebol schválený z dôvodu, že menovaný si podal oneskorene prihlášku do družstva ako dedič Q. A. (schválený 6 hlasmi členov družstva, 2 členovia sa zdržali, proti nehlasoval nikto), - návrh na voľby do orgánov družstva, kde člen družstva Ing. M. F. navrhol na predsedu družstva Q. A. (schválený 6 hlasmi členov družstva, 2 členovia sa zdržali, proti nehlasoval nikto), za podpredsedu družstva člen družstva Ing. M. F. navrhol B. Z., pričom zápisnica neobsahuje výsledok hlasovania o tomto návrhu, - návrh na určenie platu predsedu družstva vo výške 700,- eur (schválený 6 hlasmi členov družstva, 2 členovia sa zdržali, proti nehlasoval nikto), - návrh na prevod členských práv a povinností z prevádzajúcich Ing. Z. C., W. C., Q. M. a Y. I. na nadobúdateľa Ing. M. F. (schválený 6 hlasmi členov družstva, 2 členovia sa zdržali, proti nehlasoval nikto), - návrh na schválenie uznesenia členskej schôdze, ktoré je prílohou zápisnice (schválený 6 hlasmi členov družstva, 2 členovia sa zdržali, proti nehlasoval nikto). 5. Zo zápisnice z rokovania členskej schôdze súd ďalej zistil, že žalobkyňa podala bližšie neodôvodnené námietky. Žalobkyňa tieto podala aj dňa 8.12.2015 proti uzneseniu, ktorým členská schôdza schválila predsedovi družstva mesačný plat 700,00 eur; schválila za podpredsedu družstva Jána Z.; schválila zmenu stanov družstva; schválila za členov družstva Q. A., Y. F., Mgr. M. F., PharmDr. C. F.; bol z predsedu funkcie odvolaný M. P. a za predsedu zvolená Q. A.. 6. Z uznesenia z rokovania členskej schôdze žalovaného konanej dňa 19.11.2015, ktoré uznesenie je osobitnou listinou (ktorá nie je súčasťou zápisnice z členskej schôdze), súd prvej inštancie zistil, že členská schôdza schválila: - mesačný plat predsedovi družstva vo výške 700,- eur, - za zástupcu predsedu družstva ako podpredsedu družstva B., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XX od XX.XX.XXXX, - zmenu stanov žalovaného v zmysle dodatku č. 1, - za členov družstva Q. A., Y. F., M.. M. F., O.. C. F., - prevod členských práv a povinností medzi prevodcami Ing. Z. C., W. C., Q. M., Y. I. a nadobúdateľom Ing. M. F. v zmysle predložených dohôd, - z funkcie predsedu družstva odvolala M. P. a za predsedu družstva zvolila Q. A.. 7. Z prezenčnej listiny členov družstva z členskej schôdze konanej dňa 19.11.2015 mal za preukázané, že sa na nej zúčastnili členovia Q. W., B. Z., M. P. a Ing. M. F.. Pri členoch družstva Y. I., Q. M., Ing. Z. C. a W. C. je v poznámke uvedené „Splnomocnenie Ing. M. F.“ a pri členovi družstva B. I. je v poznámke uvedený „neprítomný“. 8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 242, § 238 ods. 2, § 240 ods. 1,2 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a to z nasledovných dôvodov: 9. Z prezenčnej listiny členov je nepochybné, že družstvo má 9 členov, pričom na členskej schôdzi družstva konanej dňa 19.11.2015 boli fyzicky prítomní iba 4 jeho členovia (Q. W., B. Z., M. P., T.. M. F.), neprítomní boli Y. I., Q. M., T.. Z. C. a W. C., ktorých mal v zmysle prezenčnej listiny zastupovať na základe splnomocnenia T.. M. F.. 10. Vychádzajúc zo zásad upravujúcich dôkazné bremeno dospel k záveru, že Ing. M. F. sa nepreukázal platnými plnomocenstvami, ktoré mu udelili členovia družstva neprítomní na členskej schôdzi. Na základe uvedeného preto žalobe vyhovel a uznesenia prijaté na členskej schôdzi konanej dňa 19.11.2015 vyhlásil za neplatné pre rozpor so zákonom (§ 238 ods. 2 Obchodného zákonníka). 11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnej žalobkyni. 12. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. 13. Odvolateľ dôvodí, že konajúci súd síce v zmysle § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné, neuviedol však predbežné právne posúdenie veci napriek tomu, že § 181 ods. 2 CSP mu túto povinnosť ukladá. Dôvodí, že ak by došlo k predbežnému právnemu posúdeniu veci (nie iba odkazom na § 242 Obch.zák.), požiadal by súd o poskytnutie lehoty na predloženie plnomocenstva pre Ing. M. F.. 14. Ďalej súdu prvej inštancie vytýka, že nepostupoval podľa § 182 CSP, keď nevyzval strany sporu, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. 15. V nadväznosti na uvedené s poukazom na § 365 ods. 1 písm.g/ predložil súdu plnomocenstvá, pre nepreukázanie existencie ktorých bola žaloba zamietnutá. 16. Odvolateľ ďalej dôvodí, že námietky žalobkyne zo dňa 8.12.2015 nie sú dostatočne určité, keďže z nich nie je zrejmé, pre aké dôvody uznesenia namieta, pričom uvedená listina nie je ňou ani podpísaná. Pokiaľ ide o jej námietky vznesené priamo na členských schôdzach, namieta neurčitosť (t.j. nie je z nich zrejmé, voči ktorému uzneseniu smerujú a z akého dôvodu). V tejto súvislosti tvrdí, že nemožno považovať za splnenú podmienku oznámenia námietky (podľa § 242 Obchodného zákonníka) a navyše námietka, na základe ktorej boli uznesenia vyhlásené za neplatné (t.j. námietka dodržania uznášaniaschopnosti členskej schôdze) bola vznesená až v priebehu pojednávania, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty. 17. Na základe uvedeného sa domáha, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie resp. zmenený a žaloba zamietnutá. 18. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné. 20. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľka ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. g), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené. 21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal. 22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu. 23. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania. 24. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí. 26. K vytýkaným procesným pochybeniam súdu prvej inštancie odvolací súd udáva: 27. Z ustanovenia § 182 CSP vyplýva povinnosť súdu vyzvať strany a ich zástupcov na prednesenie záverečných rečí (t.j., aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej strane veci). Súd stranu na realizáciu tohto jej práva nemôže donútiť, avšak je povinný jej jeho realizáciu umožniť. Ustálená judikatúra zaujala názor, že upretie, resp. odňatie práva sporovej strany predniesť pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania záverečnú reč, predstavuje zásadný zásah do jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a do princípu rovnosti strán v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/6/1998, 5Cdo/88/1999). 28. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu a ich právni zástupcovia k uplatneniu tohto práva vyzvaní neboli. Uvedené (ako bolo vysvetlené vyššie) je naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 29. Pokiaľ ide o odvolateľom namietané nedodržanie procesného postupu podľa § 181 ods. 2 CSP odvolací súd udáva: 30. Vyššie uvedené ust. zákona ukladá súdu povinnosť jednak určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné, čím zároveň vymedzí aj predmet dokazovania, čo má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní a zároveň zabezpečuje, že postup súdu bude pre strany sporu predvídateľný. Uvedené platí aj pre ďalšiu povinnosť súdu uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci, na základe ktorého musí byť stranám zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať v nadväznosti na prípravu pojednávania. Toto predbežné právne posúdenie nemožno zúžiť iba na konštatovanie, ako sa mu javí žaloba (dôvodná, čiastočne dôvodná atď.), pretože v rámci neho je povinný subsumovať významné skutkové okolnosti prípadu pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenie a prezentovať relevantný právny názor. 31. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že súd prvej inštancie predbežné právne posúdenie veci určil odkazom na § 242 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie zákona upravuje podmienky, kedy súd môže vysloviť neplatnosť uznesenia členskej schôdze, kto môže takýto návrh podať a lehotu na jeho podanie. Odkaz na dané ustanovenie je samozrejme správny, pretože je základom pre meritórne rozhodnutie v prejednávanej veci, vzhľadom ale na rozsah oznamovania súdu stranám sporu v rámci predbežného právneho posúdenia veci nestačí (viď vyššie). 32. K samotnému dokazovaniu vykonanému súdom prvej inštancie odvolací súd udáva: 33. Podľa § 187 ods. 1,2 CSP na dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 34. § 204 spôsob vykonania dôkazu listinou upravuje tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu nie je nutný v prípade, ak ide o listinu, ktorej odpis bol druhej strane v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah nebol stranami spochybnený (tieto podmienky musia byť splnené súčasne). 35. Ak zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že označené listiny, ktoré mali byť sudcom prečítané alebo mal byť oboznámený ich obsah, boli predmetom dokazovania, potom je potrebné konštatovať, že takéto dokazovanie nebolo vykonané v súlade s CSP (§ 204) a že zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre právne posúdenie veci urobil z takto vadne vykonaných dôkazov nie je možné v konaní použiť. Aj v prípade, ak súd nemusí vykonávať dokazovanie listinou vyššie uvedeným spôsobom (t.j. keď bola doručená protistrane a jej obsah nebol spochybnený) musí súd na túto listinu odkázať. Aj v prvom aj v druhom prípade musí byť vykonanie dôkazu listinou zaznamenané, musí byť zrejmé, aké informácie súd z listiny čerpal. 36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz listinami (z ktorých pri rozhodovaní vychádzal), predpísaným spôsobom (uvedené zo zápisnice nevyplýva), čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. d) CSP, na ktorý je odvolací súd povinný prihliadať ex offo, t.j. aj v prípade, ak odvolateľom v odvolaní uvedený nebol. 37. Na základe uvedeného bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušený (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátená na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). 38. K námietkam odvolateľa hmotnoprávneho charakteru odvolací súd udáva: 39. Podmienkou podania návrhu súdu na rozhodnutie o neplatnosti uznesenia členskej schôdze pre rozpor s právnymi predpismi alebo stanovami je, aby člen požiadal o zaprotokolovanie tejto námietky na členskej schôdzi alebo túto námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania členskej schôdze a podal žalobu na súde v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď požiadal o zaprotokolovanie alebo ju oznámil. Obchodný zákonník neurčuje formu tejto námietky ani jej konkrétny obsah, platí ale, že v samotnej žalobe už tieto musia byť konkretizované (t.j. musí byť vymedzené, ktoré uznesenie a prečo), pričom súd môže posudzovať neplatnosť len z dôvodov, ktorých sa žalobca v žalobe dovoláva. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).