Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/141/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716213445 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716213445.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Všeobecná úverová banka a.s. so sídlom Mlynská nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 proti žalovanej W. Č., T.. XX.X.XXXX, H. W. Č.. XX, C. H., v spore o zaplatenie 3.829,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 24C/236/2016-43 zo dňa 23.1.2017 takto r o z h o d o l : Pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie č. 12, Kežmarok, IČO: 35 923130 a to spoločnosťou VÚB a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.430,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.430,- eur od 28.1.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti mení rozsudok tak, že žalobu o zaplatenie 376,- eur s prísl. z a m i e t a. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.806,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.806,- eur od 28.1.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 46%. 2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.829,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.829,48 eura od 28.1.2013 do zaplatenia, ako aj náhrade trov konania. 3. Písomným podaním zo dňa 23.2.2016 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 528,75 eur titulom zmluvnej pokuty späť, bez udania dôvodu. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, okresný súd konanie v tejto časti zastavil a zostávajúci nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie. 4. V dôvodoch rozsudku uviedol, že súd na deň 23.01.2017 nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní. Žalovaná sa na predmetné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila, napriek skutočnosti, že z jej strany došlo k prevzatiu žaloby ako aj predvolania na pojednávanie. V zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 CSP vec prejednal v neprítomnosti sporových strán (strany voči tomuto postupu a vedeniu konania nemali námietky). 5. Po vykonanom dokazovaní oboznámením listinných dôkazov a právnom posúdení veci podľa § 497 a § 503 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období ako aj § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, k/, m/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., §§ 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2, § 524 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili dňa 24.7.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX na zakúpenie spotrebného tovaru. Suma pôžičky mala predstavovať 3.000,-eur s ročnou úrokovou sadzbou 32,21 % a celkovou sumou pôžičky vo výške 5.640,-eur s termínom konečnej splatnosti júl 2017, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 2.640,-eur pri priemernej hodnote RPMN 21,68% a RPMN 32,31 %. 6. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná uhradila len 194,-eur. Z listu zo dňa 19.1.2013 označeného ako „predžalobná upomienka“ mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na okamžité zaplatenie všetkých splátok jednorázovo v celkovej sume 5.574,20 eura najneskôr do 3 dní od doručenia predžalobnej upomienky, ktorú žalovaná prevzala dňa 24.1.2013. 7. Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje všetky stanovené náležitosti v zákone o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ dátum konečnej splatnosti bol určený júlom 2017 bez uvedenia konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému má byť úver splatený, takéto určenie konečnej splatnosti úveru nepovažoval súd za dojednanie v súlade so zákonom. Rovnako uzavrel, že zmluva neobsahuje aj povinný údaj „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rovnako obsahuje iba výšku mesačnej splátky a nie je z nej zjavné, čo daná splátka obsahuje, teda čo tvorí istinu, čo úroky a čo iné poplatky. Rovnako nemal súd za preukázané, že by žalobca dodržal postup uvedený v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda aby sa s náležitou starostlivosťou zaoberal posúdením schopnosti žalovanej ako spotrebiteľky splácať predmetný úver. Aplikujúc ust. § 11 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že následky porušenia vyššie uvedených povinností zo strany veriteľa spôsobili právny následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa ex lege stáva bezúročný a bez poplatkov. Pretože žalovaná doposiaľ uhradila splátky v celkovej sume 194,-eur, súd započítal túto sumu iba na istinu 3.000,-eur a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi nezaplatenú časť skutočného úveru, t.j. sumu 2.806,-eur, spolu s príslušným úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 2.806,-eur od 28.1.2013, odkedy sa dostala žalovaná do omeškania so splatením dlhu. 8. Výrok o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu 73% po odpočítaní úspechu žalovanej 27%, pričom čistý úspech žalobcu predstavuje percentuálny pomer 46%. 9. Proti rozsudku čo do výroku, ktorým súd uložil žalovanej zaplatiť 2.806,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.806,-eur od 28.1.2013 do zaplatenia a súvisiacemu výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Pokiaľ v odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že na pojednávanie nariadenom dňa 23.1.2017 sa žalovaná nedostavila napriek skutočnosti, že z jej strany došlo k prevzatiu žaloby, ako aj predvolaniu na pojednávanie v zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 CSP, následne vec prejednal v neprítomnosti sporových strán, žalovaná namietala, že sa dostavila na pojednávanie tak, ako je to preukázané v zápisnici z pojednávania dňa 25.1.2017. Rovnako nesprávne je v rozsudku uvedené, že okresný súd sa oboznámil so zmluvou o pôžičke zo dňa 21.8.2012, keďže zmluvu žalobca podpísal dňa 24.7.2012. Tým došlo k porušeniu práv žalovanej na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku je navyše nedostatočné a nepresvedčivé. 11. V dôvodoch odvolania poukázala žalovaná na to, že dňa 12.7.2012 podpísala zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX so spoločnosťou Consumer Finance Holding (žalobca pod hlavičkou Quatro) ktorú našla na internete, kde vypísala potrebné údaje o výške pôžičky a doby splácania formou formulára a odoslala. Následne jej bola zaslaná poštou zmluva na podpis, kde v bode 7/ nebola uvedená a schválená výška pôžičky, celková suma pôžičky, počet splátok, poistenie, celkové náklady spotrebiteľa, ročná úroková sadzba, RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Táto časť bola dopísaná žalobcom až po podpísaní zmluvy žalovanou, ktorú opätovne zaslala poštou na adresu žalobcu, ktorá bola uvedená. V bode XI v zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX žalovaná dopísala a dôrazne žiadala o výšku mesačných splátok 50-60,-eur, lebo vyššie splátky nebude zvládať splácať. Keď bola žalovanej žalobcom podpísaná zmluva dňa 24.7.2012 č.XXXXXXX na vtedajšiu adresu, žalovaná bola zaskočená po akých splátkach má splácať pôžičku, pretože vtedajší príjem žalovanej bol 298,10 eura a mala 2 nezaopatrené deti, to ju zarazilo. Prvú splátku uhradila vo výške 94,-eura dňa 17.8.2012 prevodom cez internet banking, druhú, tretiu, štvrtú, piatu a šiestu splátku už neuhradila. Šiesta splátka mala byť uhradená 20.1.2013 a žalobca jej zaslal predžalobnú upomienku, ktorú mala prevziať 24.1.2013. Dňa 21. januára 2015 uhradila sumu 100,-eur. Žalobcovi sa podľa odvolateľky premlčalo právo na druhú, tretiu, štvrtú, piatu a šiestu splátku a preto žiada, aby súd posúdil premlčaciu lehotu. 12. Žalobkyňa v dôvodoch odvolania tiež namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Zdôraznila, že zmluva č. XXXXXXX je splatná do júla 2017. Pretože splatnosť ešte nenastala, je splatná a to poslednou splátkou do júla 2017, preto je nesprávne rozhodnutie súdu, ktorým žalovanej uložil povinnosť, ktorá ešte nenastala, ani podľa zákona, ani podľa zmluvy. V dôvodoch odvolania poukázala aj na to, že v bode 5/ rozsudku je nesprávne uvedený dátum predžalobnej upomienky 14.3.2003, pretože predžalobnú upomienku zo dňa 19.1.2013 mala žalovaná prevziať 24.1.2013. Na fotokópii doručenky však nie je jej podpis, ale podpis v tom čase manžela, ktorý zásielku prevzal. V tom čase s manželom mala žalovaná nezhody a ich manželské spolunažívanie nebolo ideálne, tak možno preto žalovanej žiadnu zásielku neodovzal. Z dôvodu, že sa žalovaná omeškala s platbou viac ako 3 splátok od dátumu 20.9.2012 mohol žalobca od žalovanej požadovať splatnosť pôžičky počnúc dňom 15.1.2013 a tým uplatniť svoje právo po prvýkrát v súlade so zákonom. Na tomto základe začala žalobcovi plynúť 3-ročná premlčacia lehota podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. 14. Odvolateľka akcentovala aj na ustanovenia § 565 a § 566 Obč. zákonníka. 15. Žalovaná v dôvodoch odvolania namietala aj absenciu rozlíšenia jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky, čo spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Mala preto za to, že rozsudok vydal okresný súd v neprospech spotrebiteľa v rozpore s Ústavou SR a únijným právom. Žalovanej boli zatajené neprijateľné zmluvné ustanovenia v zmluve č. XXXXXXX. Navrhla preto zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude žalovanej prinavrátené ústavné právo podľa článku 48 Ústavy SR. 16. Odvolanie žalovanej bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril. 17. Odvolací súd z obchodného registra Okresného súdu Prešov oddiel Sa vložka č. 10315/P zistil, že žalujúca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok bola vymazaná z obchodné registra. Dôvodom výmazu spoločnosti z Obchodného registra SR je zrušenie spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. bez likvidácie formou rozdelenia spoločnosti a jej zlúčenia so spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s. a VÚB leasing a.s. ako nástupnickými spoločnosťami podľa ustanovení § 69 ods. 9 a § 218m a nasl. Obchodného zákonníka. K zrušeniu spoločnosti a zároveň jej rozdeleniu zlúčením s VÚB a.s. a VÚB leasing došlo k 1.1.2018. 18. Z dokumentov preukazujúcich prechod pohľadávok na nástupnícke spoločnosti, ktoré si krajský súd zadovážil z Spr spisu Okresného súdu Michalovce odvolací súd zistil, že produkt Quatro prešiel na spoločnosť VÚB a.s.. 19. Podľa ust. § 164 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12 zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a jeho právnym nástupcami sú VÚB a.s. a VÚB leasing a.s., pričom z dokumentov preukazujúcich prechod pohľadávok na nástupnícke spoločnosti vyplýva, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej vznikla zo zmluvy k úverovému produktu, ktorý patrí do divízie produktu Quatro, ktorí v zmysle projektu prešla na spoločnosť VÚB a.s., Krajský súd v Košiciach rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného. 21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a to bez nariadenia pojednávania v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 CSP v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. a/, b/, d/, e/, f/ a g/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. 22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.4. 2018 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 11.4.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1 a §378 ods. 1 CSP. 23. Žalovaná podala odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd jej uložil zaplatiť žalobcovi 2.806,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.806,-eur od 28.1.2013 do zaplatenia a proti výroku, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46%. 24. Rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť. 25. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky, v odvolaní nešpecifikuje, o aký dôvod porušenia procesných podmienok ide. Odvolací súd však poukazuje na to, že skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Teória civilného procesného práva rozoznáva vecné procesné podmienky, podmienky na strane súdu (právomoc súdu, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu) procesné podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť príp. povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Odvolací súd uzatvára, že uplatnený odvolací dôvod žalovanou podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP nie je naplnený. 26. Žalovaná v odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré porušenie odôvodňuje predovšetkým tým, že okresný súd v bode 4/ odôvodnenia uviedol, že žalovaná sa na predmetné pojednávania bez ospravedlnenia nedostavila, napriek skutočnosti, že z jej strany došlo k prevzatiu žaloby, ako aj predvolania na pojednávanie a v zmysle § 157 ods. 1,2 C.s.p. súd následne vec prejednal v neprítomnosti sporových strán. Porušenie práva na spravodlivý proces odôvodňuje aj nedostatočným a nepresvedčivým rozhodnutím okresného súdu. 27. Odvolací súd uzatvára, že ide o nesprávnu protokoláciu odôvodnenia rozsudku prvoinštančným súdom v bode 4/ odôvodnenia rozsudku. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.1.2017 čl. 39-41 spisu vyplýva, že žalovaná sa na pojednávanie dostavila a v spore bola vypočutá. Potvrdila skutočnosť, že zo strany žalobcu jej bol poskytnutý úver a to v celkovej schválenej výške pôžičky v hodnote 3.000,-eur a potvrdila aj skutočnosť, že do dňa pojednávania 23.1.2017 uhradila iba sumu vo výške 194,-eur. Tiež vypovedala, že kontaktovala Ministerstvo spravodlivosti SR ohľadne konkrétnej zmluvy, ktorú uzavrela so spoločnosťou Quatro a bolo jej poradené, aby následne namietala obsahové náležitosti zmluvy, že sú nedostatočné a neprimerané zmluvné podmienky, čo sa týka jednotlivých poplatkov a zmluvných pokút. Preto žalovaná na pojednávaní požadovala, aby predmetná zmluva bola súdom preskúmaná a v prípade, že neobsahuje podstatné náležitosti, bol tento úverový vzťah vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. V rámci záverečnej reči ešte uviedla, že v rámci článku 11 Vyhlásenie zmluvných strán sa nachádza text písaný žalovanou, že prosí o splátky okolo 50-60 eur, pričom následne jej prišli schválené splátky vo výške 94,-eur. Tiež uviedla, že jej navrhované splátky 50-60 eur neboli rešpektované a v rámci všetkých ostatných údajov tieto boli dopisované dodatočne. 28. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý súdny proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. Konkrétne ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uzatvára, že napriek čiastočnému nesprávnemu odôvodneniu súdu prvej inštancie nemožno uzavrieť, že rozhodnutie neprešlo testom preskúmateľnosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je daná vtedy, ak súd oprel svoje rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezistené, prípadne zistené v rozpore so zákonom alebo sa úplne opomenul vyporiadať s niektorou z námietok uplatnených v žalobe, alebo v obrane proti žalobe. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť je potrebné považovať také rozhodnutie, ktoré postráda základné náležitosti, z ktorých nemožno rozpoznať, o akej veci sa rozhodovalo, či a ako bolo rozhodnuté, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností a pod. 29. V prípade napadnutého rozsudku nevhodná formulácia neúčasti žalovanej na pojednávaní zakladá iba inú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP , avšak táto nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože okresný súd ex offo aj bez návrhu žalovanej, ktorý predniesla na pojednávaní dňa 23.1.2017 preskúmal obsah spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska náležitosti podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a dospel k právnemu záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. je bezúročný a bez poplatkov. Preto neobstojí odvolacia námietka žalovanej, že okresný súd vydal rozsudok v neprospech jej ako spotrebiteľky v rozpore s Ústavou SR a únijným právom. 30. Rovnako neobstojí ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. 31. Žalovaná v odvolaní namieta, že predžalobnú upomienku zo dňa 19.1.2013 ktorú mala prevziať 24.1.2013 neprevzala, lebo na fotokópii doručenky nie je jej podpis ale je podpisom v tom čase manžela, ktorý zásielku prevzal a jej osobne žiadna predžalobná upomienka doručovaná nebola, pričom v tom čase s manželom mali nezhody a manželské spolunažívanie nebolo ideálne, preto možno jej žiadnu zásielku neodovzdal akcentujúc na postup pri doručovaní písomnosti určených do vlastných rúk, ktorý nebol zastihnutý v ust. § 47 ods. 2 O.s.p.. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že zo strany veriteľa nešlo o doručovanie písomností podľa osobitného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku. Doručenie hmotnoprávneho úkonu žalobcu žalovanej zo dňa 19.1.2013 sa posudzuje podľa Poštového poriadku. Napokon ide aj o novotu v odvolacom konaní, keďže žalovaná nepreukázala, že prostriedky procesnej obrany nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom v odvolaní len uvádza, že pravdepodobne jej tento hmotnoprávny úkon v tom čase ešte bývalý manžel neodovzdal. 32. Odvolací súd však uzatvára, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z čiastočne nesprávneho právneho posúdenia veci, ak prvoinštančný súd neaplikoval ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, teda neprihliadol na premlčanie ex offo. 33. Aj keď Ústavný súd na svojom plenárnom zasadnutí Pl ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018 rozhodol o protiústavnosti § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý ukladá súdu prihliadnuť na premlčanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy aj vtedy, ak sa spotrebiteľ premlčania nedovolá, odvolací súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanej ako spotrebiteľky v odvolacom konaní 2., 3., 4., 5. a 6.splátky preskúmal splatnosť jednotlivých splátok a uzavrel, že premlčacia doba na uplatnenie druhej splátky vo výške 94,-eur splatnej 20. septembra 2012 uplynula pri uplatnení 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehoty dňa 21. septembra 2015, splátky vo výške 94,-eur splatnej 20. októbra 2012 uplynula premlčacia lehota dňa 21. októbra 2015, splátky vo výške 94,-eur splatnej dňa 20.novembra 2012 uplynula dňa 21.novembra 2015 a splátky vo výške 94,-eur splatnej dňa 20. decembra 2012 uplynula dňa 21.decembra 2015. Pretože žalobca podal žalobu na Okresný súd Michalovce dňa 15.1.2016 (pôvodné konanie 24C 9/2016) o zaplatenie 3.829,48 eura s prísl. premlčanie 6. splátky nenastalo. Pretože plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach, čo vyplynulo zo zmluvy, žalobca mohol od žalovanej žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, pričom každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a pre každú z nich plynie samostatne 3-ročná premlčacia doba podľa ust. § 101 Obč. zákonníka. Odvolací súd aplikoval ust. § 103 Obč. zákonníka v spojení s § 101 Obč. zákonníka vychádzajúc zo dňa doručenia žaloby 15.1.2016. Keďže premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula v prípade splátok splatných od 20.septembra do 20.12.2012 odvolací súd konštatuje u týchto splátok premlčanie uplatneného nároku v kontexte vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej. 34. Nie je však dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že splatnosť zmluvy ešte nenastala, ani v čase rozhodnutia súdu, ani dokonca v čase podaného odvolania, lebo zmluva je splatná poslednou splátkou v júli 2017. 35. V súlade s ustanovením § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník porušil svoju povinnosť a zároveň je následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorázovo a nie po častiach. 36. Pokiaľ odvolateľka v dôvodoch odvolania poukazovala na odôvodnenie rozsudku (20.odstavec), v ktorom súd citoval § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 (posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver), odvolací súd uvádza, že ust. § 11 ods. 2 zák.č. 129/2010 v tomto znení nebolo ešte účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy. 37. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.430,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.430,-eur od 28.1.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že žalobu o zaplatenie 376,-eur s prísl. zamietol. 38. Vzhľadom k zmene rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a vychádzajúc z čiastočného úspechu žalobcu i žalovanej o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posl. veta CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).