Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/243/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717200046 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717200046.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej P. P., D. XXX, o zaplatenie 316,24 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti 5Csp/2/2017-61 z 15.1.2018 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu žalobcu zamieta. II. Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobca žiadal a na akom základe, čo žalovaná vo svojom vyjadrení z 24.7.2017 uviedla a čo, ďalej namietala, čo žalobca vo svojej reakcii na toto vyjadrenie z 23.8.2017 uviedol (čo zdôraznil, aký názor vyslovil), čo zistil zo žaloby, z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXX z 19.11.2012, zo žiadosti o úpravu splátkového kalendára z 19.9.2013, čo vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) z čl.04., ako podľa čl.05. sa zmluvné strany dohodli, čo zistil z čl.10. všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP), čo z čl.13. všeobecných podmienok zistil, o. i., a čo z ďalšieho textu všeobecných podmienok mal za preukázané. Ďalej, citujúc znenie § 269 ods.2,§ 369 ods.1 Obch. zák.,§ 132,§ 150 ods.1 a § 215 ods.1 CSP, uviedol: Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Tento v žalobe uviedol také skutočnosti, ktoré absolútne nekorešpondujú so zmluvou o úvere č.XXXXXXXXX z 19.11.2012. V cit. zmluve je uvedená požičaná suma 1 000 €, čo sa zhoduje s údajom, ktorý uviedol žalobca v žalobe. V ďalšom texte zmluvy je uvedené, že žalovaný ako dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 1 000 € zvýšenú o príslušný poplatok 968 €, teda spolu 1 968 € v 12 splátkach po 164 € mesačne, počnúc od 28.12.2012. Pod bodom 2.) žaloby je uvedený poplatok za upomienky 32 €. Žalobca ani jednu kópiu upomienky k žalobe nepripojil a nepreukázal jednak ich vyhotovenie ako aj ich zaslanie žalovanej a nie je zrejmé z čoho odvodzuje sumu 32 € za údajné upomienky. Pod bodom 3.) žalobného petitu sú uvedené trovy mediačného konania 174,67 €, ktoré absolútne nie sú preukázané. Zo samotnej úverovej zmluvy ako aj zo VPPÚ nevyplýva, aby účastníci absolvovali mediačné konanie, kto bol mediátorom, pod akou sp. zn. bolo vedené mediačné konanie a aká bola výška prípadných trov mediácie, ako aj doklad o tom, že tieto trovy uhradil žalobca. Pod bodom 4.) žalobného petitu je uvedená zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 312 €, ktorá je v tejto sume uvedená vo VPPÚ v čl.05. za podmienok nedodržania dohodnutej splatnosti úveru, že túto pokutu má zaplatiť žalovaná, avšak VZP nemožno považovať za právoplatne dohodnutú pokutu s poukazom na § 544 ods.2 O. z. v ktorom sa vyslovene hovorí, že pokutu možno dojednať len písomne. VZP nemohol považovať za dojednanie o pokute, ktoré je dvojstranný právny úkon a ktoré malo byť písomne dojednané oboma účastníkmi osobitne a aj podpísané oboma účastníkmi, pričom predložené VZP do spisu žalobcom neobsahujú doklad o tom, aby tieto žalovaná strana podpísala. Podľa jeho názoru takéto dojednanie o pokute nespĺňa zák. predpísané náležitosti a nebolo v danom prípade platne dojednané. Pod bodom 5.) žalobného petitu je uvedený požadovaný úrok 32 % ročne z 5 špecifikovaných súm a období. Zo žiadneho ust. úverovej zmluvy ani zo zmluvných podmienok nevyplýva výška požadovaného úroku 32 % ročne. Požadovaný úrok nezodpovedá ani výške priemernej úrokovej miery z úverov v peňažných ústavoch v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Čo sa týka úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 316,24 € od 13.9.2014 do zaplatenia ako je uvedený v bode 6.) žalobného petitu, k tomuto uvádza, že účastníci vo VZP v čl.05. si dojednali, že v prípade omeškania dlžníka tento zaplatí úrok z omeškania podľa § 369 ods.1 Obch. zák. Nie je však mu jasné, ako dospel žalobca k sume 316,24 € a ako dospel k dátumu 13.9.2014, kedy sa mala žalovaná dostať do omeškania. Aj v bode 1.) žalobného petitu je uvedený zostatok poplatku vo výške 316,24 €, nie je mu však jasné, čo konkrétne zostatok poplatku v uvedenej sume predstavuje, keďže vo VPÚ v čl.10. je uvedené, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca jasne nekonkretizoval, čo zo sumy 316,24 € predstavuje úrok a zvyšné dve tretiny aké poplatky zahŕňajú. Ako žalobca zúčtoval poskytnuté platby v celkovej výške 1 342 €, koľko z jednotlivých splátok zaúčtoval na úroky a koľko na poplatky. Z predložených listinných dôkazov žalobcom tento nepreukázal jednotlivé uplatnené nároky v žalobe potrebnými listinnými dôkazmi a preto žalobu ako nedôvodnú a nárok žalobcu ako nepreukázaný zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu sporovým stranám nepriznal, lebo úspešná žalovaná (§ 255 ods.1 CSP) si náhradu trov konania neuplatnila a neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí. 3. „Žalovaný“ podal proti Rozsudku odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote, v súlade s § 362 CSP, a uviedol: Napáda Rozsudok v celom rozsahu. I. Má za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. b),d)f) a h) CSP (jeho znenie citoval). II. V postavení veriteľa uzatvoril so „Žalobcom“ v postavení veriteľa 19.11.2012 zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol Žalovanému úver 1 000 € a Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru 968 €, t. j. celkovo zaplatiť 1 968 € „dvanástich mesačných splátkach“ vo výške 164 € počnúc 28.12.2012 (ďalej len Zmluva alebo aj zmluva o úvere; poznámka žalobkyne). Žalovaný neplatil splátky riadne a včas a dlh sa stal splatným 13.9.2014, pričom v zmysle uvedenej skutočnosti uplatnil svoje „nároku“ zo Zmluvy pred príslušným súdom, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol. III. Uzavrel so Žalovaným zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VPPÚ. Cituje, čo sa priamo na prednej strany zmluvy o úvere uvádza. Tak ako vyplýva z uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Predložením Zmluvy, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere vrátane VPPÚ. IV. Cituje znenie bodu 04. VPPÚ. Nakoľko sa „žalobca“ omeškal s plnením svojho záväzku, bolo mu z jeho strany zaslaných 8 upomienok obyčajnou poštovou zásielkou, a tak mu vznikol nárok na úhradu 32 €. V zmysle uvedeného vznikol mu nárok na úhradu pokuty 312 €. Uvedené vyplýva aj z priloženého listinného dôkazu, „ktoré“ súdu predložil prostredníctvom žaloby. Ďalej poukazuje na to, že nie je možné hovoriť ani o absencii výšky úrokovej sadzby. Žalovaný zároveň svojim podpisom potvrdil prevzatie a oboznámenie sa so Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (ďalej len SEISU; poznámka žalobkyne). Cituje, čo je v ŠEISU jasne, určito a zrozumiteľne uvedené a cituje znenie bodu 10. VPPÚ. Z cit. ust. ŠEISÚ a VPPÚ s určitosťou vyplýva, že príslušný poplatok je tvorený úrokom za poskytnutie úveru 32 % ročne a to v rozsahu jednej tretiny príslušného poplatku a vo zvyšnej časti je tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, t.j. v rozsahu dvoch tretín príslušného poplatku. Dôkaz: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V. Nesúhlasí s bodom 17 napadnutého Rozsudku, v ktorom súd konštatuje, že neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku. má za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe. Zároveň poukazuje na § 129 CSP, z ktorého znenia vyplýva, že pokiaľ by išlo o podanie, z ktorého by nebolo zrejmé, čoho sa týka, čo sa ním sleduje, alebo by išlo o podanie neúplné a nezrozumiteľné, súd je v zmysle § 129 CSP povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania. Nakoľko zo strany súdu nebol vyzvaný na opravu vád podania, na ktoré odkazuje, a na základe tejto skutočnosti jeho žalobu zamietol aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, považuje tento postup súdu za porušujúci právo na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods.1 písm. b). VI. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní týmto si dovoľuje úctivo požiadať odvolací súd, aby v súlade s § 389 ods.1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods.1 CSP vydal nasledovné: UZNESENIE Rozsudok zrušuje a vec vracia súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila nasledovne: Žiada potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uvádza žalobca vo svojom odvolaní voči tomuto rozsudku, pretože už vo vyjadrení k žalobe poukazovala na to, že v danom spore je potrebné vychádzať z toho, aký typ zmluvy so žalobcom uzavrela. Vyhodnotila, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a treba posudzovať túto zmluvu v súlade so zák. účinným v čase uzavretia tejto zmluvy. V celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe a používa ho aj ako vyjadrenie k odvolaniu. Má za to, že zmluva obchádza ust. o RPMN. Uver sa má považovať za poskytnutý na základe tejto zmluvy za bezúročný a bez poplatkov a v tomto duchu rozhodol aj súd, preto považuj ich rozsudok za správny a žiada ho v celom rozsahu potvrdiť. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie. 6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 7. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia]. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 8. Hlavnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 10. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 11. V prípade, že podanie strany sporu nemá zák. stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zák. pre podanie. Ide o tzv. neúplné podanie, napr., ak podanie neobsahuje podpis toho, kto podanie robí, je možné ho následne na výzvu súdu doplniť. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. 12. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a p. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. 13. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje, napr. pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán sporu alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom). Neurčitým podaním vo veci samej je, napr. žaloba obsahujúca natoľko nedostatočné označenie žalovanej strany, ktoré neumožňuje jej presnú identifikáciu v tom zmysle, či ide o osobu fyzickú alebo osobu právnickú. 14. Z obsahu žaloby je zrejmé, že nejde ani o podanie neúplné, ani o podanie nezrozumiteľné, resp. neurčité, preto nebolo povinnosťou súdu podľa § 129 ods.1 CSP vyzývať žalobkyňu na doplnenie žaloby, a z toho dôvodu preto nedošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. 15. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 16. Žalobkyňou v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté. 17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 18. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 20. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť: 22. Žalobkyňa ani k odvolaniu nepripojila kópie 8 upomienok, ktoré mali byť žalovanej doručené a teda nepreukázala ich vyhotovenie. 23. Rovnako tak žalobkyňa nepreukázala ani trovy mediačného konania 174,67 €, lebo - ako súd správne uzavrel - ani zo samotnej úverovej zmluvy, ani zo VPPÚ nevyplýva, žeby strany sporu absolvovali mediačné konanie, kto bol mediátorom, pod akou sp. zn. bolo vedené mediačné konanie a aká bola výška prípadných trov mediácie, ako aj doklad o tom, že tieto trovy uhradila. 24. Podľa ustálenej súdnej praxe, formulovanej v mnohých rozhodnutiach okresných a krajských súdov dojednaním pokuty vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru nebola dodržaná písomná forma podľa § 544 ods.2 O. z. (Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.), čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa § 40 ods.1 O. z. (Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.). 25. Z nijakej listiny predloženej žalobkyňou nevyplýva, žeby bola žalovaná zároveň svojim podpisom potvrdila prevzatie SEISU. 26.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 27. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto jej nebola priznaná náhrada jeho trov a žalovaná v ňom žiadne trovy neuplatnila. 30. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.