Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/275/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717200568 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717200568.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: E. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom I. V. N. Č.. XX, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 7, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 24Csp/14/2017-30 zo dňa 19. júna 2017 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej so žalovaným dňa 29.4.2016. Žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Konštatoval, že žaloba podaná dňa 17.1.2017 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je žalobou v zmysle § 137 písm. d/ CSP, teda žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva, inak je táto žaloba neprípustná. Hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že rozhodnutie neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie existencie práva alebo právnej skutočnosti. Prípustnosť žaloby v prejednávanej veci nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, preto mala byť podaná žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Konštatoval zároveň, že nebolo možné pristúpiť ani k odstraňovaniu vád petitu, pretože samotný petit nevykazoval také vady, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 129 CSP, keďže žaloba a petit boli jasné a určité. Súd pritom nemôže uznesením na odstraňovanie vád podania určovať sporovej strane, čo má žalovať a ako má žalovať. Pokiaľ sa žalobca rozhodne žalovať takú skutočnosť, ktorú mu právny poriadok neumožňuje, musí znášať v kontradiktórnom konaní následok v podobe zamietnutia žaloby. Nejedná sa pritom o res iudicata a žalobu môže žalobca podať opätovne tak, aby zodpovedala príslušným hmotnoprávnym a procesnoprávnym predpisom. Keďže zmluvy a iné právne úkony, ich neexistencia, či platnosť sú právnymi skutočnosťami podľa ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno dospieť k inému záveru, než že podaná žaloba je žalobou v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Zároveň konštatoval, že nejde ani o iný druh žaloby, než sú vymenované v § 137 CSP. Z týchto dôvodov žalobu zamietol. Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť telefonicky v deň pojednávania z dôvodu úmrtia blízkeho príbuzného, ktorý dôvod však nepreukázala, a teda tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý. Vzhľadom na čas, kedy sa žalobkyňa ospravedlnila (dve hodiny pred začiatkom pojednávania), súd nemal ani procesný priestor upovedomiť žalobkyňu o skutočnosti, že ňou uvedený dôvod nepovažuje za dôležitý. Okrem toho žalobkyňa v ospravedlnení neuviedla telefónne číslo ani elektronickú adresu, na ktorej by ju bolo možné upovedomiť o tom, že súd jej návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel (§ 183 ods. 4 CSP). Z týchto dôvodov súd prejednal vec v neprítomnosti sporových strán, pričom žalovaný sa z neprítomnosti ospravedlnil a súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. V dôvodoch odvolania uviedla, že na pojednávanie sa nemohla dostaviť pre úmrtie v rodine, z ktorého dôvodu sa telefonicky ospravedlnila a následne dňa 20.6.2017 doniesla písomne potvrdenie. Zároveň žiadala odročiť pojednávanie na iný termín, aby sa mohla zúčastniť a vypovedať. Nesúhlasila s tým, že súd rozhodol v jej neprítomnosti, pretože nemala možnosť k žalobe sa vyjadriť. Z týchto dôvodov žiadala podľa obsahu zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu, ktoré mu bolo doručené dňa 4.9.2017, nevyjadril. 5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného dôvodu, ktorým je odvolací súd viazaný v zmysle § 380 ods. 1 CSP (uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. 6. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2018 o 13.00 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 24. apríla 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP. 8. Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace a procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 10. Žalobkyňa konkrétne namieta, že neboli splnené podmienky pre to, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, keďže požiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a tento dôvod nasledujúci deň po pojednávaní, t.j. 20.6.2017 aj preukázala. 11. Súdna prax považuje za porušenie práva na spravodlivý proces aj postup súdu, ktorý vo veci pojednával a rozhodol, hoci pre to neboli splnené procesné podmienky. 12. O takýto prípad však v prejednávanom spore nejde vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre prejednanie a rozhodnutie sporu v neprítomnosti (aj) žalobkyne. 13. V zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana, alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 14. V zmysle ust. § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 15. V zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné vnímať ako výnimočnú a dôvody odročenia pojednávania musia byť dôležité. Takýmto dôvodom môže byť aj prekážka, ktorá bráni sporovej strane dostaviť sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, pritom musí súdu dôvod oznámiť bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť. 17. V žiadosti o odročenie pojednávania je pritom potrebné nielen tvrdiť existenciu dôvodov na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/167/2010). 18. Strana sporu, ktorá žiada o odročenie pojednávania, musí dôvod súdu oznámiť tak, aby súd mohol posúdiť, či sú splnené zákonné dôvody pre odročenie pojednávania. 19. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomnej sporovej strany o odročenie pojednávania, posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostávajú žiadateľom uvádzané dôvody žiadosti o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2007 sp. zn. 3Cdo/61/2006, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/136/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/54/2010 a ďalšie). 20. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania v deň nariadeného pojednávania o 8.00 hod. (pojednávanie bolo nariadené o 10.10 hod.), a to telefonicky z dôvodu úmrtia blízkeho príbuzného a požiadala pojednávanie odročiť na iný termín, o čom súd spísal úradný záznam (č.l. 26 spisu). 21. Existenciu tohto tvrdeného dôvodu mohol súd posudzovať iba z hľadiska toho, čo mu bolo preukázané v čase posudzovania žiadosti, čo znamená na pojednávaní, o odročenie ktorého bol požiadaný. Žalobkyňa svoju žiadosť o odročenie pojednávania ničím nedoložila a v nej uvádzaný dôvod nepreukázala. S názorom, že v danom prípade nebola preukázaná existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, sa preto odvolací súd plne stotožňuje. V procesnej situácii, ktorá nastala podaním takejto dôkazmi nedoloženej žiadosti o odročenie pojednávania, nemožno súdu prvej inštancie vytýkať porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces, teda prejednanie a rozhodnutie veci v jej neprítomnosti nemalo v danom spore za následok porušenie jej procesných práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22. Ako správne súd konštatoval, žalobkyňa ňou tvrdený dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania žiadnym spôsobom nepreukázala a aj samotné ňou uvádzané dôvody sú tak všeobecné, že nebolo možné konštatovať existenciu dôležitej prekážky, pre ktorú sa žalobkyňa nemohla pojednávania zúčastniť a ktorá by predstavovala dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. 23. Žalobkyňa ani následne nepreukázala ňou tvrdené dôvody pre odročenie pojednávania vo forme písomného potvrdenia, ako to uvádza v odvolaní. 24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobkyňou namietaný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP nebol naplnený a neboli teda splnené podmienky pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. 25. Žalobkyňa iné odvolacie dôvody neuplatnila, pričom odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1CSP nimi viazaný a nad rámec odvolacích dôvodov môže prihliadať iba na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok a takéto vady v prejednávanom spore zistené neboli. 26. Nad rámec odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne aj z hľadiska právneho posúdenia, pričom podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku. 27. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že podľa obsahu v prejednávanom spore nejde o žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, teda o určenie, či tu právo je alebo nie je, keďže žalobkyňa v podanej žalobe netvrdí (ne)existenciu žiadneho práva. 28. Nepochybne podaná žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá v zmysle § 137 písm. d/ CSP môže byť podaná, iba ak takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. 29. Takýmto osobitným predpisom nie sú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa na právne úkony (§ 34 a nasl.) a nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu iba s poukazom na ne. 30. Zároveň nejde ani o iný druh žaloby, než sú uvedené v § 137 CSP, ktorý je prípustný za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Takýto iný druh žaloby má spravidla iný petit než uvedený v § 137 CSP. Iné druhy žalôb sú prípustné aj vtedy, ak ochrany práva nemožno sa domôcť niektorou zo žalôb vymenovaných v § 137 CSP. 31. Určovacie žaloby v zmysle ustálenej súdnej praxe majú plniť funkciu preventívnu a majú význam vtedy, ak sa nimi definitívne vyrieši právny vzťah sporových strán a predíde sa ďalším sporom. 32. Ako je zrejmé z obsahu žaloby, žalobkyňa domáha sa určenia neplatnosti právneho úkonu s poukazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 37 a nasl. ) a odôvodňuje naliehavý právny záujem na tejto žalobe stavom právnej neistoty v otázke rozsahu plnenia z úverovej zmluvy. Spochybňuje teda nárok zo zmluvy o úvere, ktorý však nie je predmetom konania. Tento stav právnej neistoty sa teda podanou žalobou neodstráni, lebo na základe takto podanej žaloby súd sa nemôže zaoberať oprávnenosťou plnenia z úverovej zmluvy a nemôže určovať rozsah, v akom je žalobkyňa ako dlžník povinná plniť. 33. Aj v prípade vyhovenia takejto žalobe (ak by ju súd považoval za iný druh žaloby) otázka rozsahu plnenia a jeho oprávnenosti nebude vyriešená a právne postavenie žalobkyne sa nezmení. Týmto rozsudkom totiž súd neurčí, v akom rozsahu je povinná plniť z úverovej zmluvy, či už vo forme zrážok zo mzdy alebo v inej forme. 34. Z hľadiska sledovaného cieľa - ochrana pred plnením, ktoré nie je podľa žalobkyne oprávnené, takáto žaloba nemá žiadnu výpovednú hodnotu. 35. Správne súd uzavrel, že v prejednávanom spore nie sú splnené podmienky ani pre postup súdu v zmysle § 129 CSP, teda na odstraňovanie vád petitu žaloby. 36. Z obsahu žaloby nie je možné vyvodiť, že by sa žalobkyňa domáha „niečoho iného“, než určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. 37. Ak žalobný petit znie na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné ho považovať za vadný a vady takejto žaloby odstraňovať, prípadne podľa obsahu žaloby sám súd môže naformulovať iný petit zodpovedajúci obsahu žaloby. 38. Aj s touto otázkou sa súd dôsledne a správne vyporiadal. V okolnostiach prejednávanej veci vzhľadom na určitý obsah žaloby a tomu zodpovedajúce znenie petitu nemožno dospieť k záveru o vade žaloby, spočívajúcej v rozpore medzi obsahom žaloby a formuláciou petitu, ktorú je súd povinný odstraňovať a podľa obsahu žaloby nemožno dospieť ani k záveru, že žalobkyňa sa domáha „niečoho iného“ než určenia neplatnosti dohody. 39. Keďže žiaden osobitný predpis (hmotné právo) žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nepripúšťa, je takáto žaloba neprípustná a nemožno jej vyhovieť. 40. Aj pre prípad, že by sa žalobkyňa domáhala určenia neexistencie práva žalovaného na výkon zrážok zo mzdy (žaloba v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP), nemá naliehavý právny záujem na takomto určení z dôvodov uvedených vyššie (v odsekoch 32 a 33). 41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania. 42. Aj keď žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, žalovanému preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, žalobkyňa pre neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na ich náhradu, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).