Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/75/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200060 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815200060.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. T. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov H. S. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na I. ulici č. XXX v W. L. zastúpenej advokátkou JUDr. Erikou Simanovou so sídlom Advokátskej kancelárie na ulici Akademika Hronca č. 9 v Rožňave a Y. T. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v W. č. XX zastúpeného advokátom JUDr. Imrichom Hrubým so sídlom Advokátskej kancelárie na Farskej ulici č. 32 v Michalovciach v konaní o zvýšenie výživného o zmene výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 21.11.2017 č.k. 7P 9/2015-289 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 1.8.2013 č.k. 7P 14/2013-93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 3.2.2014 č.k. 7CoP 307/2013-152 tak, že zvýšil výživné pre maloletého od otca za obdobie od 1.1.2015 do 31.8.2016 na 110 Eur mesačne a za obdobie od 1.9.2016 do budúcna na 130 Eur mesačne, ktoré zaviazal otca zaplatiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. Dlžné výživné 650 Eur za obdobie od 1.1.2015 do 30.11.2017 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý víkend v mesiaci v sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. v mieste bydliska maloletého v neprítomnosti matky s tým, že otec maloletého v určenom čase prevezme od matky v mieste bydliska maloletého a na tom istom mieste ho v určenom čase matke vráti. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi a po skončení styku ho od otca prevziať. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne a upraví jeho styk s maloletým tak, že on bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý piatok v mesiaci od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. bez prítomnosti matky. Vytkol konajúcemu súdu, že riadne neodôvodnil, na základe akých skutočností došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, iba všeobecne konštatoval, že táto zmena nastala z dôvodu jeho zdravotného stavu. Poukázal na skutočnosť, že základnou podmienkou správneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je vyhodnotenie nákladov potrebných na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého, medzi ktoré patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby a iné. Zdôraznil, že jeho možnosti mu neumožňujú pokrývať iné potreby maloletého ako základné. Uviedol, že je potrebné, aby výživné bolo určené tak, aby z neho neboli uspokojované potreby aj iných osôb. Konštatoval, že od poslednej úpravy došlo na jeho strane k podstatnému zníženiu jeho príjmu, pričom v dôsledku toho sám obmedzuje svoje potreby. Po odpočítaní výživného a cestovných nákladov keď cestuje za maloletým, mu mesačne ostane približne 196 Eur na uspokojovanie vlastných potrieb. Určené výživné súdom prvej inštancie nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam ani právu maloletého dieťaťa podieľať sa na jeho životnej úrovni. Vyjadril nesúhlas s rozhodnutím o úprave jeho styku s maloletým a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Rožňava zo 14.2.2017, podľa ktorého sa styk s maloletým realizoval na referáte Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, pričom styk sa realizoval bez problémov, maloletý s ním riadne spolupracoval, bol spontánny, hral sa s ním. Zdôraznil, že s maloletým sa takýmto spôsobom stretol naposledy pred rokom, matka maloletého bola pri styku prítomná, bola však negativisticky naladená a snažila sa neustále vizuálnym kontaktom ovplyvňovať maloletého. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý ho akceptuje ako svojho otca a spolupracuje s ním, chce s maloletým stráviť čas osamote bez prítomnosti matky, aby sa mohol maloletý rozhodovať sám a nie na základe jej pokynov. Vyslovil názor, že maloletý by si postupne na úpravu styku, ktorý by prebiehal raz mesačne cez víkend zvykol, aj keď na začiatku realizácie styku by boli prípadné komplikácie. 3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poukázal na skutočnosť, že maloletý má špecifické potreby, ktoré boli pri úprave styku zohľadnené a stotožnil sa v celom rozsahu so závermi znaleckého dokazovania. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a vyslovila názor, že konajúci súd náležite odôvodnil svoje rozhodnutie o zvýšení výživného, okrem iného aj nástupom maloletého na povinnú školskú dochádzku, jeho zdravotným stavom, mimoškolskými aktivitami ako aj príjmami rodičov. Rovnako náležite odôvodnil aj rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým, pričom vychádzal zo znaleckého dokazovania a lekárskych správ. Vzhľadom na diagnózu maloletého, ktorý trpí vysokofunkčným autizmom, nie je v jeho záujme, aby bol styk upravený v rozsahu niekoľkých dní mimo jeho bydliska. Otcov návrh podľa jej názoru iba potvrdzuje závery znaleckého dokazovania o tom, že otec s maloletým trávi málo času, nepozná jeho prejavy, bagatelizuje jeho zdravotný stav a nepozná pravidlá životosprávy maloletého vyplývajúce z jeho choroby. Zdôraznila, že niekoľkodňový pobyt maloletého v novom prostredí bez jej prítomnosti v prítomnosti neznámych ľudí, pravdepodobne zhorší jeho psychický stav. 5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 6. Podľa § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Povinným subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne, za každého z nich. Ak rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby a na strane povinného jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. 10. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že naposledy bolo o výživnom súdom rozhodnuté v roku 2014, odkedy ubehli viac ako tri roky, v dôsledku čoho nastala na strane maloletého taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie určeného výživného najmä so zreteľom na jeho zdravotný stav, ktorý si vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť matky, a tiež zvýšené výdavky súvisiace s rozvojom maloletého a jeho napredovaním. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustálenej súdnej prax je odôvodnenou zmenu pomerov maloletého dieťaťa aj uplynutie času spravidla troch rokov od poslednej úpravy, pretože maloleté dieťa rastie, vyvíja sa, menia sa jeho potreby, jeho nároky a s tým súvisí aj nárast mesačných výdavkov potrebných na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že určené výživné zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a v neposlednom rade aj právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni otca. Zdôrazňuje, že naposledy bolo určené výživné 100 Eur mesačne, pričom konajúci súd zvýšil výživné o 30 Eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie o 1 Euro na jeden deň a dodáva, že konajúci súd riadne zistil skutočný stav veci ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca, správne vyčíslil jeho príjem a na základe vykonaného dokazovania rozhodol o zvýšení výživného v takom rozsahu, ktorý zodpovedá zmene pomerov od poslednej úpravy, pričom rozhodnutie starostlivo a výstižne odôvodnil, preto je zvýšenie určeného výživného zákonné a správne. Z takto určeného výživného pripadne na výživu maloletého na jeden deň 4,3 Eur, ktorá suma vzhľadom na vek a stupeň vývoja, ako aj na špecifické potreby maloletého, postačuje na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb v primeranom rozsahu zodpovedajúcom schopnostiam a možnostiam otca. Odvolací súd k odvolacím námietkam otca ohľadom úpravy jeho styku s maloletým dodáva, že upravený styk súdom prvej inštancie, jeho rozsah a frekvencia zodpovedá právam maloletého obsiahnutým a garantovaným Dohovorom, ako aj rodičovských právam otca, pretože zohľadňuje zdravotný stav maloletého, ktorý si vyžaduje stabilné výchovné prostredie a dôsledné dodržiavanie pravidelne sa opakujúceho denného režimu, pretože akákoľvek zmena v jeho zaužívaných potrebách by mohla spôsobiť zhoršenie jeho zdravotného stavu. Poukazuje tiež na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec maloletého pred posledným stretnutím dlhšiu dobu maloletého nevidel, nestretávali sa pravidelne a otec nepozná jeho dennú rutinu natoľko, aby dokázal v súčasnosti zabezpečiť niekoľkodennú nepretržitú starostlivosť o maloletého. Úprava styku v dvojtýždňových intervaloch, v ktorých sa maloletý bude s otcom stretávať častejšie a v kratších časových intervaloch, poskytuje dostatočný priestor pre vytvorenie rutiny maloletého pri styku s otcom a tým aj podmienky pre obnovenie a prehĺbenie vzťahu otca s maloletým a získanie potrebnej dôvery a vzájomnej blízkosti. V prípade, ak dôjde k upevneniu vzťahu otca s maloletým do takej miery, že maloletý ho bude považovať za súčasť svojho života a stretnutia s ním budú rovnako súčasťou jeho pravidelných návykov, môže otec požiadať o rozšírenie upraveného styku s maloletým. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).