Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/293/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815212222 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815212222.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX F. M., zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, IČO: 35 807 598, 811 25 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 9C/411/2015-66 z 21.2.2017 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 9C/411/2015-66 z 21.2.2017 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 11. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a konanie o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 98,- eur za obdobie od 22. 10. 2015 do 01. 11. 2015 zastavil (I. výrok) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného II.výrok). 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 98 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 21. 03. 2014 č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol zo strany žalovaného poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom však v zmluve uvedené neboli. Bola tam uvedená iba výška ročnej úrokovej sadzby (39,51 %). Zmluva rovnako neobsahovala ani dobu, na ktorú bol úver poskytnutý a ani termíny jednotlivých splátok. Súčasťou zmluvy bola dohoda o plnení v splátkach zo dňa 21. 03. 2014, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnutý úver splácať v 12-tich mesačných splátkach po 98 eur, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy a bianco zmenka, ktoré mali žalovanému slúžiť na zabezpečenie pohľadávky. V zmysle dohody o plnení v splátkach možno teda vyvodiť záver, že výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom bola ku dňu podpisu zmluvy 1.176 eur. Žalobca uhradil iba prvú splátku, následne nebol spôsobilý splátky uhrádzať, preto došlo k realizácii zrážok zo mzdy, ktoré boli vykonávané od 05/2015 do 10/2015 a celkovo bolo zrazených 588 eur. Dňa 19. 10. 2015 žalobca poštovým poukazom na účet žalovaného uhradil čiastku 12 eur, teda spolu uhradil žalovanému sumu 698 eur. Žalobca preplatil dlžnú istinu o žalovanú sumu. Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil. Potvrdil uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600 €, zvýšený o príslušný poplatok 576 €, teda spolu 1 176 eur s termínom splatnosti do 19. 03. 2015. Dôvodil, že podmienky zmluvy o úvere boli so žalovaným dojednané individuálne s odbornou starostlivosťou a nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu o tom, že by chýbali v zmluve podstatné náležitosti (výška, počet a termín splátok istiny úrokov a poplatkov). Potrebné údaje sa nachádzajú v dohode o plnení v splátkach k zmluve, ako neoddeliteľnej súčasti, ktorá bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a v nej sa dlžník zaviazal k splateniu úveru v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 98 eur, vždy k 19. dňu v mesiaci, počnúc dňom 19. 04. 2014 do dňa 19. 03. 2015. Preto úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Výpočet RPMN je uvedený v dohode o splátkach a žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o nepravdivosti RPMN (nesprávnosť výpočtu RPMN). Spotrebiteľ zobral na vedomie, že RPMN sa vypočíta podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 300,29 %. Zároveň zdôraznil, že RPMN vo výške 96 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke, oproti čomu RPMN vo výške 300,29 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade plnenia dojednaných splátok. Zo zmluvy sú zjavné aj celkové náklady, keďže dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi spolu sumu 1.176 eur. Podľa názoru žalovaného zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy , ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú a rovnako právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a taktiež sa nejedná o majetkový prospech, ktorý by získal žalovaný z nepoctivých zdrojov. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, spolu s § 451, § 456 OZ a § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. V odôvodnení konštatoval, že v zmysle právnej úpravy platnej v čase podpisu úverovej zmluvy a to ust. § 9 ods. 2 písm. f/ j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Obč.zákonníka obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín končenej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia uvedených podstatných náležitostí v spotrebiteľskej zmluve je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona sankcionovaná tak, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver stáva zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 21. 03. 2014 č. XXXXXXXXX, dohodu o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX toho istého dňa, 21. 03. 2014, ktorým sa zmluva menila, dohody o zrážkach zo mzdy tiež dňa 21.03.2014. Výška poskytnutého úveru predstavovala sumu 600,- Eur. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ani dohoda o plnení v splátkach uzavretá v ten istý deň ako zmluva o úvere, neobsahujú náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia). Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere, ani dohoda o plnení v splátkach uzavretá v ten istý deň ako zmluva o úvere neobsahujú podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona zmluva sa stáva zo zákona bezúročnou a bez poplatkov. Na úhradu úveru sa žalobcovi vykonávali zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 21.03.2014. Potvrdením od zamestnávateľa žalobcu o realizovaní zrážok zo mzdy pre spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. na úhradu spotrebiteľského úveru č. 8705803292 v celkovej sume 588,- Eur, fotokópiou ústrižku poštovej poukážky o zaplatení 12,- Eur žalobcom a zhodnými tvrdeniami strán sporu o zaplatení prvej splátky úveru žalobcom v sume 98,- Eur bolo preukázané, žalobca ku dňu podania žaloby uhradil na úhradu úveru 698 Eur. Plnenie žalobcu pre žalovaného nad sumu 600 Eur v zmysle je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka žalovaný je povinný vydať žalobcovi. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy s úrokmi z omeškania od 22.10.2015 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 21.02.2017 žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania čiastočne vzal späť za obdobie od 22.10.2015 do 01.11.2015, vzhľadom na to, že výzva na zaplatenie žalovanej sumy bola podaná na Pošte v Rožňave dňa 28.10.2015. Úroky z omeškania žiadal priznať od 01. 11. 2015 do zaplatenia žalovanej sumy vo výške uplatnenej v žalobe, t.j. 5,05 % ročne. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby ohľadom úrokov z omeškania súd prvej inštancie konania v tejto časti zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd považoval za preukázané, že žaloba je dôvodná, preto zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy so zákonnými úrokmi z omeškania od 1.11.2015 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného. 3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP s tým, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, pričom sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na judikatúru súdov Slovenskej republiky, Ústavného súdu a SĽP, vzťahujúcu sa na potrebu náležitého odôvodnenia rozhodnutia a k samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN, oproti čomu zákon o spotrebiteľských úveroch jasne hovorí o bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere iba v prípade, ak RPMN je uvedená nesprávne alebo absentuje. Takýto dôvod nebol naplnený, preto nemožno zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. K ďalším dôvodom pre ktoré súd prvej inštancie považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, žalovaný uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere na prednej strane je uvedené, že sa spotrebiteľ zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.176 €, ak nie je dohodnuté inak do 19.3.2015 na účet veriteľa, teda v zmluve je uvedená doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, ktoré nastane 19.3.2015, ako aj celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný uhradiť. K absencii rozpisu výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov žalovaný uviedol, že dlžník sa zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.176 € splatnej 19.3.2015, preto nemožno hovoriť o absencii vyššie uvedených náležitostí, avšak v ten istý deň došlo k využitiu možnosti splátkového kalendára, ktorý bol dojednaný dohodou o plnení v splátkach, v ktorej bola dojednaná úhrada 12-tich pravidelných mesačných splátok vo výške 98 €, vždy k 19. dňu v mesiaci, počnúc dňom 19.4.2014. K RPMN žalovaný poukázal na to, že v zmluve je uvedená RPMN vo výške 96 %, pričom je vypočítaná správne, vychádzajúc z odplaty vo výške 348,10 € a v zmluve zobral spotrebiteľ na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN je 44,79 % (na poskytnutý spotrebiteľský úver platná ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľkom úvere). Ďalej žalovaný zdôraznil, že zákon nestanovuje žiadnu maximálne možnú prípustnú výšku odplaty a vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom si uplatnil náhradu trov konania. 4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP). 7. Žalovaný podal odvolanie (vychádzajúc aj z obsahu odvolania) z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP. 9. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. 10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. 11. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. 12. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP nie sú dané, pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa parametre stanovené procesným predpisom, keďže jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. 13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. 14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné: 16. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti predpísané v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu správne zameral na dokazovanie aj na zisťovanie, či obsahom zmluvy nie sú aj iné neprijateľné zmluvné podmienky. 17. Nenáležité sú aj odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k záverom súdu o chýbajúcich náležitostiach zmluvy o úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. . Z vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a v dôsledku toho je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 18. Z predloženej zmluvy jednoznačne vyplýva, že neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku RPMN a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je uvedená iba sadzba úroku a výška priemernej RPMN. 19. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy o úvere predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z. by boli upravené v zmluvných podmienkach nepodpísaných zmluvnými stranami, takáto dohoda o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy nespĺňa podmienku písomnej formy (požadovanú v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). 20. Na základe vyššie uvedených skutočností bol správny záver súdu o tom, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. 21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k uplatnenej sume. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní, ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania. 22. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov konania. Úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).