Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200764 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:8016200764.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Motor - Fest s.r.o., Snina, Strojárska 2740, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou, so sídlom Vranov nad Topľou, Herlianska 547, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, Košice, Komenského 52, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28.07.2016 č. OU-KE- OVBP-2016/030205, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Návrh na priznanie odkladného účinku žaloby n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto ako vecne a miestne príslušného stavebného úradu prvého stupňa podľa § 117 ods.1 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších predpisov) bolo žalobcovi nariadené podľa § 88 ods.1 písm.b) a § 88a ods.2 a § 142d ods.1 stavebného zákona v súlade s vyhláškou č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, odstránenie dvoch kusov informačných reklamačných a propagačných zariadení s názvom „Pekáreň ILaS“ umiestnených na severnej a západnej fasáde bytového domu na ulici O. XX, O., označujúcich prevádzku v nebytovom priestore č. X - X na prízemí bytového domu, na pozemku parcelné č. XXXX (evidované v registri „C“) v katastrálnom území X. P.. Na odstránenie stavby stavebný úrad určil podľa § 90 stavebného zákona podmienky uvedené v bodoch 1 - 7 výrokovej časti tohto rozhodnutia. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad za účelom prešetrenia stavebných úprav nebytového priestoru č. X - X na prízemí bytového domu O. XX, O., na pozemku parc.č. XXXX v katastrálnom území X. P.. V liste vlastníctva č. XXXXX ako vlastník predmetného nebytového priestoru je zapísaná spoločnosť ILaS REAL, s.r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Boženy Nemcovej 1153, ktorého právnym nástupcom je žalobca. Výkonom štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že na objekte boli vymenené okenné výplne vo výkladoch, vstupné vchodové dvere do nebytového priestoru (predajňa potravín ILaS), na fasáde boli namontované dva reklamné panely a dva kusy klimatizačných jednotiek, ktorých kondenzát je zvedený do vedier postavených na chodníku pred objektom. Na fasáde objektu boli zistené viditeľné diery po odmontovaní pôvodnej reklamy. Fasáda bytového domu v prízemnej časti je natretá ružovou farbou, z dvorovej časti objektu bola zistená nová stavebná úprava, a to vchodové dvere s nakladacou rampou. 3. Stavebný úrad konštatoval, že oznámením k ohláseniu udržiavacích prác zo dňa 02.09.2014 č. A/2014/19348-02/I/KON bola povolená výmena pôvodných dverí a okien za nové plastové bez zmeny vonkajšieho vzhľadu. Ostatné stavebné úpravy - osadenie dvoch reklamných panelov a dvoch kusov klimatizačných jednotiek na fasáde domu; realizácia nových vchodových dverí a nakladacej rampy; náter fasády, boli vykonané bez predchádzajúceho súhlasu stavebného úradu a ide o nedovolené stavebné úpravy. 4. Stavebný úrad konštatoval, že stavebník umiestnil dva kusy reklamných zariadení s názvom „Pekáreň ILaS“ na severnú a západnú fasádu bytového domu na ulici O. XX, O., bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez stavebného povolenia vydaného príslušným stavebným úradom. Stavebný úrad vyzval žalobcu ako vlastníka nebytového priestoru k predloženiu dokladov o tom, že dodatočné povolenie reklamných zariadení nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Žalobca v určenej lehote nepredložil požadované doklady, preto stavebný úrad v zmysle § 88a ods.2 stavebného zákona nariadil odstránenie stavby rozhodnutím z 27.03.2015 č. A/2015/01749-11/I/SPS. Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené a vrátené stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. 5. Stavebný úrad vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania a dokladov skonštatoval, že povolenie predmetných informačných reklamných a propagačných zariadení nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi v zmysle § 88a ods.1 stavebného zákona, preto vyzval stavebníka (žalobcu) dňa 23.10.2015 na podanie žiadosti o dodatočné povolenie predmetných reklamných zariadení, a na predloženie dokladov k posúdeniu, či je možné predmetné informačné, reklamné a propagačné zariadenia dodatočne povoliť. Žalobca v určenej lehote 60 dní, a ani v predĺženej lehote o ďalších 60 dní, ktorá uplynula 05.04.2016, nepredĺžil požadované doklady, preto stavebný úrad v zmysle § 88a ods.2 stavebného zákona nariadil odstránenie stavby. 6. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím z 28.07.2016 č. OU-KE-OVBP-2016/030205 tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia v tom, že k ustanoveniu § 88a ods.2 doplnil odsek 6 stavebného zákona, a ostatné časti napadnutého rozhodnutia potvrdil. 7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia stavebného úradu prvého stupňa dospel k záveru, že odvolanie je bezdôvodné, a prvostupňové rozhodnutie je zákonné a správne. Stavebný úrad náležite zistil skutkový a právny stav veci, a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Stavebný úrad výzvou z 23.10.2015 vyzval žalobcu o predĺženie v 60-dňovej lehote príslušných dokladov a podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. Vo výzve bol žalobca upozornený, že ak požadované doklady a žiadosť o dodatočné stavebné povolenie nebude v určenej lehote predložené, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Lehota na predloženie dokladov bola žalobcovi predĺžená a uplynula dňa 05.04.2016. Žalobca ani v tejto lehote nepredložil požadované doklady, a žiadosť o dodatočné stavebné povolenie preto žalovaný konštatoval, že správny orgán postupoval správne, keď nariadil odstránenie dvoch kusov informačných reklamných a propagačných zariadení. 8. K odvolacej námietke nesúladu medzi výrokom a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia spočívajúce v tom, že vo výroku je nariadené odstránenie dvoch kusov informačných reklamných a propagačných zariadení a v odôvodnení sú uvedené aj iné nepovolené stavebné úpravy, žalovaný uviedol, že stavebný úrad v odôvodnení popisuje všetky stavebné činnosti nepovolené stavebným úradom, ktoré zistil pri výkone štátneho stavebného dohľadu, pričom z výroku, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že predmetom odstránenia sú dva kusy informačných reklamných a propagačných zariadení. Žalovaný dodal, že žalobcovi boli v samostatnom rozhodnutí nariadené odstránenie ostatných v odôvodnení uvedených nepovolených stavebných úprav. 9. K odvolacej námietke žalobcu, že stavebný úrad neuviedol, o aké zariadenie ide, či informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, žalovaný uviedol, že podľa predchádzajúcej úpravy bol v zákone len jeden pojem označujúci informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ktoré v zákone neboli bližšie špecifikované, preto stavebný úrad použil celý výraz. Zároveň podľa predchádzajúcej úpravy sa nepovoľovali len reklamy podľa zákona o reklame, ale aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pričom predmetné odstraňované zariadenie je možné zahrnúť do tohto pojmu, lebo informuje o tom, že sa tam nachádza pekáreň. 10. K námietke, že stavebným úradom nebolo uvedené, akú plochu má reklamné zariadenie, ako je upevnené na fasáde domu, z akého je materiálu, atď., ako aj nesprávne označenie prevádzky, ktoré sa má odstrániť, žalovaný uviedol, že stavebný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia dostatočne špecifikoval predmetné informačné, reklamné a propagačné zariadenie, nakoľko na fasáde bytového domu sú umiestnené len tieto informačné, reklamné a propagačné zariadenia s názvom „Pekáreň ILaS“, resp. „Pekáreň ILaS, Podniková predajňa chleba a pečiva“. 11. K odvolacím námietkam týkajúcich sa toho, ako dospel stavebný úrad k názoru, že ide o informačné, reklamné a propagačné zariadenie, ktoré vyžaduje povolenie stavebného úradu, ako aj k námietke vo veci, že ide o označenie prevádzkovej jednotky, a nejde o reklamu, žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 30 ods.1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov s odvolaním sa na ustanovenie § 7 ods.3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť. Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. V praxi sa môžu vyskytnúť pochybnosti o tom, či konkrétne označenie budovy je reklamným zariadením, a či sa vyžaduje povolenie podľa stavebného zákona. V tomto prípade je dôležité, aby stavebný úrad posúdil konkrétne označenie budovy aj vo väzbe na iné zákony. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového stavebného úradu, keď predmetné dva kusy reklamných tabúľ považoval za informačné, reklamné a propagačné zariadenie, nakoľko v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je síce predávajúci povinný prevádzkareň na vhodnom a trvale viditeľnom mieste označiť údajmi, prípadne aj symbolom, alebo uvedením hlavnej skupiny predávaných výrobkov, alebo poskytovaných služieb, ale na druhej strane toto označenie musí obsahovať obchodné meno a sídlo, meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, a prevádzkovú dobu určenú pre spotrebiteľa. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že na predmetných reklamných tabuliach nie je uvedené ani obchodné meno, keďže obchodným menom žalobcu je podľa výpisu z obchodného registra Motor - Fest s.r.o., a taktiež neobsahuje ďalšie náležitosti, preto aj žalovaný, rovnako ako stavebný úrad, hodnotil predmetné zariadenia ako informačné, reklamné, a propagačné zariadenie, a nie ako označenie prevádzky v zmysle príslušných zákonov. 12. V zákonnej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu prvého stupňa, a súčasne žiadal priznať právo na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe tiež žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.a), b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. 13. V žalobe rovnako ako v odvolaní namietal nesúlad výroku a odôvodnenia rozhodnutí, vzhľadom na to, že v odôvodnení stavebný úrad uvádza, že zistil, že boli vykonané stavebné úpravy - osadenie dvoch reklamných panelov a dvoch kusov klimatizačných jednotiek na fasáde domu, a realizácia nových vchodových dverí a nakladacej rampy a náter fasády, pričom tieto stavebné úpravy boli vykonané bez predchádzajúceho súhlasu stavebného úradu, a ide o nepovolené stavby. Vo výroku rozhodnutia však stavebný úrad už nariadil len odstránenie dvoch kusov informačných, reklamných a propagačných zariadení s názvom „Pekáreň ILaS“. Dôvod stavebný úrad nariadil odstránenie len tejto nepovolenej stavby, neuviedol, preto je tu podľa žalobcu nesúlad medzi tým, čo stavebný úrad zistil, a tým, o čom rozhodol vo výroku rozhodnutia. Podľa žalobcu tento rozpor neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní, keď uviedol, že žalobcovi v samostatnom rozhodnutí boli nariadené odstránenie ostatných v odôvodnení uvedených nepovolených stavebných úprav. K tomuto tvrdeniu žalobca uviedol, že novelou účinnou od 01.01.2015 sa do stavebného zákona zaviedol nový pojem „reklamná stavba“, ktorý upresnil doterajší nejednoznačný výklad spojenia so zemou, a zahrnul medzi reklamné stavby aj informačné, reklamačné a propagačné zariadenia, ktoré doteraz neboli stavbami, ale len hnuteľnými vecami, keďže boli upevnené napríklad o betónový kváder, panel a podobne, položené na zemi (na upravenom alebo neupravenom podklade). Zo stavebného zákona bola vypustená všetka úprava týkajúca sa informačných, reklamných a propagačných zariadení, a z tých sa stali reklamné stavby, ktoré sú po novom upravené v § 43 ods.2, 3 stavebného zákona. Význam novej definície je v tom, že za reklamné stavby sa budú považovať len presne technicky, účelovo a funkčne vymedzené stavebné konštrukcie. Za reklamnú stavbu sa teda považuje len taká stavba, ktorá kumulatívne spĺňa všetky požiadavky (teda splnené naraz), a to: - je stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, - je pevne spojená so zemou alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, - jej funkciou je šíriť reklamu, propagáciu, navigáciu, alebo inú informáciu. 14. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že stavebný úrad neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, o aké konkrétne zariadenie sa jedná, či je to informačné zariadenie, reklamné alebo propagačné zariadenie. Tiež neuviedol, akú plochu má zariadenie, ktoré sa má odstrániť, rovnako nedefinoval, akým spôsobom je zariadenie umiestnené na fasáde domu. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či je informačné, reklamné a propagačné zariadenie prilepené na fasádu domu, alebo priskrutkované, alebo vložené na konzolách. Nie je uvedené, či je kovové, plastové, alebo z kartónového papiera. Žalobca nesúhlasil s tým, ako sa žalovaný vyporiadal s touto námietkou, ktorú uviedol aj v odvolaní, pretože reklamou nie je okrem iného označenie prevádzkarne, alebo organizačnej zložky právnickej osoby, alebo fyzickej osoby s obchodným menom. 15. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že stavebný úrad v rozhodnutí neuviedol, akým spôsobom dospel k záveru, že ide o informačné, reklamné a propagačné zariadenie, a či vyžaduje stavebné povolenie, pretože ak podľa § 71 stavebného zákona nariadené odstránenie dvoch kusov informačných reklamných a propagačných zariadení nespĺňa definíciu informačných, reklamačných a propagačných zariadení, nejedná sa o také zariadenia, a nie je dôvod na ich odstránenie. Podľa žalobcu v danom prípade nebolo na miesto požadovať od neho predloženie dokladov na dodatočné stavebné povolenie, pretože je otázne, či zákon v tomto prípade stavebné povolenie pre umiestnenie takýchto informačných, reklamných a propagačných zariadení vyžaduje, keďže takto označená prevádzková jednotka bola od začiatku svojho prevádzkovania. 16. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že stavebný úrad nedostatočne zistil, či sa umiestnením zariadenia vyžadovalo stavebné povolenie, alebo by postačovalo ohlásenie stavebnému úradu, pretože ak by postačovalo len ohlásenie stavebnému úradu, nemohlo by sa na konanie stavebného úradu vzťahovať ustanovenie § 142d ods.3 stavebného zákona, pretože by nešlo o informačné, resp. propagačné zariadenie postavené bez stavebného povolenia. Toto správne konanie bolo začaté zo strany žalobcu pred účinnosťou novely stavebného zákona platného od 02.01.2015. 17. Žalobca v žalobe trvá naďalej na tom, že na fasáde bytového domu nemá osadené žiadne informačné, reklamné, ani propagačné zariadenie, ktoré by podliehalo stavebnému konaniu. Ide o označenie prevádzkovej jednotky, ktoré je tam umiestnené viac ako 5 rokov. Nejde o žiadnu reklamu, ktorá má osloviť neurčitý okruh zákazníkov, aby nakupovali výhodne práve v označenej predajni. Na označení predajne nie je uvádzaný žiadny e-mailový, telefonický kontakt, či uvedenie adresy. Naviac, stavebný úrad vo výroku rozhodnutia nesprávne uviedol názov dva kusy informačných, reklamných a propagačných zariadení, keď uviedol „Pekáreň ILaS“, avšak celé označenie prevádzkovej jednotky je „Pekáreň ILaS, Podniková predajňa chleba a pečiva“. Žalobca má uzatvorenú zmluvu s obchodnou spoločnosťou Pekáreň ILaS, s.r.o., ktorá tam prevádzkuje potravinársky podnik, a preto je táto prevádzková jednotka označená jej obchodným menom. Ani žalovaný, ani druhostupňový správny orgán na základe podaného odvolania neodstránil tieto rozpory, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za neurčité, nejasné a nezrozumiteľné. 18. Žalovaný vo vyjadrení z 23.05.2017 k žalobným bodom navrhol, aby súd žalobu zamietol. K žalobnej námietke vo veci nesúladu medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s tým, že vo výroku sú nariadené odstránenie dvoch kusov informačných, reklamných a propagačných zariadení a v odôvodnení sú uvedené iné nepovolené stavebné úpravy, žalovaný uviedol, že stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal všetky stavebné činnosti nepovolené stavebným úradom, ktoré zistil pri výkone štátneho stavebného dohľadu, pričom je z výroku, a aj z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, že predmetom odstránenia sú iba dva kusy informačných, reklamných a propagačných zariadení. Žalobcovi boli v samostatnom rozhodnutí nariadené odstránenie ostatných v odôvodnení uvedených nepovolených stavebných úprav. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie bolo začaté pred účinnosťou novelizácie stavebného zákona a z ustanovenia § 142d ods.1 stavebného zákona vyplýva, že konania, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 01.01.2015, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V danom prípade sa preto námietky žalobcu týkajúce sa novej právnej úpravy nemohli aplikovať v odvolacom konaní. 19. K námietke uvedenej v žalobe, že v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedené, o aké zariadenia sa jedná, či informačné, reklamné alebo propagačné, žalovaný uviedol, že podľa predchádzajúcej úpravy bol v zákone len jeden pojem označujúci informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ktoré v zákone neboli bližšie špecifikované, a preto správny orgán použil celý výraz. Konštatoval, že podľa predchádzajúcej úpravy sa nepovoľovali len reklamy podľa zákona o reklame, ale aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pričom predmetné odstraňované zariadenie je možné zahrnúť do tohto pojmu, lebo informuje o tom, že sa tam nachádza pekáreň. 20. K žalobnej námietke, že stavebným úradom nebolo uvedené, akú plochu má reklamné zariadenie, ako je upevnené na fasáde domu, z akého je materiálu, atď., ako aj nesprávne označenie prevádzky, z ktorej sa má odstrániť, žalovaný uviedol, že stavebný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia dostatočne špecifikoval predmetné informačné, reklamné a propagačné zariadenie, nakoľko na fasáde bytového domu sú umiestnené len tieto zariadenia s názvom „Pekáreň ILaS“, resp. „Pekáreň ILaS, Podniková predajňa chleba a pečiva“. V preskúmavanom prípade bolo stavebným úradom nariadené odstránenie dvoch kusov informačných, reklamných a propagačných zariadení s názvom „Pekáreň ILaS“ umiestnených na severnej a západnej fasáde bytového domu na ulici O. XX, O., označujúcich prevádzku v nebytovom priestore č. X - X na prízemí bytového domu, na pozemku parc.č. XXXX v kat. území X. P., žalobcovi, z dôvodu, že stavebník v stanovenej lehote nepredložil požadované doklady, ako aj žiadosť o dodatočné stavebné povolenie. Správny orgán postupoval podľa ustanovení stavebného zákona a na základe toho dal odstrániť nepovolené informačné, reklamné a propagačné zariadenie. V preskúmavanom prípade nešlo o odstránenie stavby na základe žiadosti stavebníkom, kde podľa stavebného zákona, ako aj jeho vykonávacích vyhlášok je potrebné definovanie odstránenie stavby. 21. K žalobnej námietke týkajúcej sa toho, ako dospel stavebný úrad k názoru, že ide o informačné, reklamné a propagačné zariadenie, ktoré vôbec nevyžaduje povolenie stavebného úradu, ako aj k námietke, že v danej veci ide o označenie prevádzkovej jednotky, a nejde o reklamu, žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 30 ods.1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov s odvolaním sa na ustanovenie § 7 ods.3 Obchodného zákonníka podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne, alebo iné rozlišujúce označenie. V praxi sa môžu vyskytnúť pochybnosti o tom, či konkrétne označenie budovy je reklamným zariadením, a či sa vyžaduje povolenie podľa stavebného zákona. V tomto prípade je dôležité, aby stavebný úrad posúdil konkrétne označenie budovy aj vo väzbe na iné zákony. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového stavebného úradu, keď predmetné dva kusy reklamných tabúľ považoval za informačné, reklamné a propagačné zariadenie, pretože v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je síce predávajúci povinný prevádzkareň na vhodnom a trvale viditeľnom mieste označiť údajmi, prípadne aj symbolom, alebo uvedením hlavnej skupiny predávaných výrobkov, alebo poskytovaných služieb, ale na druhej strane toto označenie musí obsahovať obchodné meno a sídlo, meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, a prevádzkovú dobu určenú pre spotrebiteľa. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že na predmetných reklamných tabuliach nie je uvedené ani obchodné meno, keďže obchodným menom žalobcu je podľa výpisu z obchodného registra Motor - Fest s.r.o., a taktiež neobsahuje ďalšie náležitosti (meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, a prevádzkovú dobu určenú pre spotrebiteľa), preto rovnako ako stavebný úrad, aj žalovaný hodnotil predmetné zariadenie ako informačné, reklamné a propagačné zariadenie, a nie ako označenie prevádzky podľa príslušných zákonov. 22. K žiadosti žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa žalovaný vyjadril tak, že s poukazom na ustanovenie § 185 ods.1 písm.a) Správneho súdneho poriadku, nie je dôvod na vyhovenie žiadosti. 23. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovaného a stavebného úradu prvého stupňa, a rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 31.05.2018 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o žalobe v neprítomnosti účastníkov. Žalobca súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou. Žalobca nesúhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zástupca žalovaného dňa 31.05.2018 o 8:10 hod. telefonicky ospravedlnil neúčasť na pojednávaní tým, že dňa 30.05. zamestnanec úradu utrpel úraz. Žiadal pojednávanie odročiť na iný náhradný termín. Súd tento dôvod nepovažoval za dôležitý v zmysle § 115 Správneho súdneho poriadku, vzhľadom na to, že žalovaný ako orgán verejnej správy zamestnáva viacerých zamestnancov, ktorých mohol vyslať na pojednávanie, už aj s poukazom na to, že vyjadrenie vyhotovil iný zamestnanec ako ten, ktorý sa mal na pojednávaní zúčastniť. 24. Podľa § 71 ods.1 písm.c) stavebného zákona účinného do 01.01.2015 povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov, a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom. Povolenie sa nevyžaduje pri označeniach budov štátnych orgánov, pri návestiach v záujme verejnej bezpečnosti a poriadku, pri uličných, požiarnych, dopravných, vodohospodárskych a opisných značkách, pri označení geodetických bodov a poštových schránok. Povolenie sa nevyžaduje ani pri označeniach budov, pokiaľ nie sú reklamným zariadením (§ 71 ods.3 stavebného zákona v znení účinnom do 01.01.2015). Podľa § 73 stavebného zákona na konaní o povolení terénnych úprav, ťažobných a im podobných, alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení, sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4. 25. Podľa § 88 ods.1 písm.b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods.2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa § 88a ods.1, 2, 6, stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie, a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby. 26. Podľa § 142d ods.1 stavebného zákona konania, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 01.01.2015, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 27. Podľa § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods.1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods.4 Správneho poriadku). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods.5 Správneho poriadku). 28. Podľa § 47 ods.1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovie v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Súd z obsahu spisu a žalobou napadnutých rozhodnutí zistil, že stavebný úrad vykonal na podnet občana štátny stavebný dohľad na prešetrenie stavebných úprav nebytového priestoru č. X - X prízemia obytného domu O. XX, O., stojaceho na pozemku parcelného č. XXXX v kat. území X. P.. Zistil, že na fasáde bytového domu sú namontované dva reklamné panely, ktoré boli zrealizované bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez stavebného povolenia príslušného stavebného úradu. Zároveň zistil, že na fasáde sú viditeľné diery po odmontovaní pôvodného reklamného zariadenia. Súd zistil tiež, že žalobné dôvody sú totožné s dôvodmi, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu z 25.04.2016 č. A/2016/05215-23/I/STS, a s ktorými sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal. 30. Žalobná námietka nesúladu výroku a odôvodnenia rozhodnutia z dôvodu, že v odôvodnení je uvedených viac stavebných úprav a zariadení, ktoré žalobca uskutočnil bez stavebného povolenia, súd uvádza, že výrok napadnutého rozhodnutia je jednoznačný, a týka sa odstránenia dvoch kusov informačných, reklamných a propagačných zariadení s názvom „Pekáreň ILaS“ umiestnených na severnej a západnej fasáde bytového domu na ulici O. Č.. XX, O., označujúcich prevádzku v nebytovom priestore č. X - X na prízemí bytového domu, na pozemku parc.č. XXXX, v katastrálnom území X. P.. Takto formulovaný výrok rozhodnutia je jednoznačný a nevzbudzujúci pochybnosti, čoho sa týka. Z obsahu rozhodnutia, ako aj spisového materiálu vyplýva, že stavebný úrad rozhodoval o ostatných zisteniach osobitnými rozhodnutiami, ktoré boli riadne doručované žalobcovi, a teda bol s nimi riadne oboznámený. 31. Námietka žalobcu, že novela stavebného zákona od 02.01.2015 zaviedol do stavebného zákona nový pojem „reklamná stavba“, je právne irelevantná vzhľadom na ustanovenie § 142d ods.1 stavebného zákona, podľa ktorého konanie začaté a právoplatne neukončené do 01.01.2015 sa ukončia podľa doterajších predpisov. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa preto neporušili zákon, keď sa riadili týmto ustanovením a právnymi predpismi účinnými do 01.01.2015. 32. Súd tiež považuje za neopodstatnenú žalobnú námietku týkajúcu sa toho, že stavebný úrad neoznačil presne, o aké zariadenie ide, či informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, vzhľadom na to, že právna úprava účinná do 01.01.2015 obsahovala právny pojem informačné, reklamné a propagačné zariadenie. Uvedené nemá právny význam aj vzhľadom už na spomínané ustanovenie § 142d ods.1 stavebného zákona. Vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu je presne označené zariadenie, ktoré sa nariadilo odstrániť, kde je umiestnené, a keďže sa tam nenachádza iné propagačné, reklamné a informačné zariadenie, nemôže vzniknúť pochybnosť, ktoré zariadenie je potrebné odstrániť, resp. ktorého zariadenia sa rozhodnutie týka. 33. Podľa názoru súdu žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s už odvolacou námietkou žalobcu, z akého dôvodu je potrebné pre umiestnenie predmetného reklamného, informačného a propagačného zariadenia stavebné povolenie. Rovnako s poukazom a citáciou zákona o ochrane spotrebiteľa Obchodného zákonníka a zákona o živnostenskom podnikaní odôvodnil, z akého dôvodu predmetné zariadenie nie je možné považovať za označenie prevádzkovej jednotky. Tieto dôvody súd považuje za správne a úplné, a preto ani túto žalobnú námietku nemôže hodnotiť ako dôvodnú a opodstatnenú. 34. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 ods.1 Správneho súdneho poriadku zamietol ako nedôvodnú. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech a žalovanému trovy nevznikli. 36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). 37. Súd zároveň nepriznal správnej žalobe odkladný účinok vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky zákona uvedeného v § 185 písm.a), b) Správneho súdneho poriadku. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojej žiadosti ani neuviedol dôvody, pre ktoré žiada priznať správnej žalobe odkladný účinok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. O nepriznaní odkladného účinku žaloby kasačná sťažnosť nie je prípustná.