Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/17/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200303 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200303.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: F. M., nar. XX.XX.XXXX, F. štátnej príslušnosti, rodný list č. M., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v meste V., U. G. X. XX/XXX, F., toho času na neznámom pobyte, zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 29.04.2019 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-16-16/2019-Ž zo dňa 19.03.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a. II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žalovaný správny orgán rozhodnutím ČAS: MU-PO-16-16/2019-Ž zo dňa 19.03.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žalobcovi žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že na základe Dublinského dohovoru bol žalobca dňa XX.XX.XXXX vrátený z územia I. na územie Slovenskej republiky a podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle sa považuje za žiadateľa, nakoľko na konanie je príslušná Slovenská republika. Následne bol umiestnený v B. G. T. I. O., Slovenská republika. 2. Po začatí konania, za účelom posúdenia žiadosti žalobcu, bol s ním dňa XX.XX.XXXX vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že už dlhodobo trpí nepriaznivým zdravotným stavom, na ktorý sa v F. nemôže liečiť. Z uvedeného dôvodu vycestoval do I., kde očakával adekvátnu zdravotnú starostlivosť a preto tu spoločne s manželkou a svojim dieťaťom požiadali o medzinárodnú ochranu. Po vykonaní prvotných úkonov však boli vrátení na územie SR, nakoľko na posúdenie ich žiadosti je zodpovedná SR. Z F. vycestoval cez W. do Q. a následne do Č. L.. Z Č. sa za pomoci prevádzača dopravil do I., odkiaľ bol však vrátený na Slovensko. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva toho, že mu tam nebude poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. 3. V odôvodnení správny orgán uviedol, že „K opusteniu F. sa odhodlal až potom, ako sa jeho zdravotný stav začal zhoršovať, keď tzv. Bechterevova choroba prepukla do pokrokového štádia a v krajine pôvodu podľa neho nemali k dispozícii adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Preto sa rozhodol vycestovať do Nemecka, odkiaľ bol však vrátený na územie SR, nakoľko táto krajina je zodpovedná za posúdenie jeho žiadosti. K zdravotnému stavu menovaného je potrebné uviesť, že preukázateľne dlhodobo trpí Bechterevovou chorobou. Podľa dostupných informácií táto choroba je zápalovým ochorením, ktoré postihuje predovšetkým kĺby chrbtice tak, že postupne spôsobuje kostnatenie kĺbového puzdra a časti väzivového prstenca medzistavcovej platničky a okolitých väzív. Príčinou tejto choroby môžu byť infekčné choroby, pričom zo všetkých reumatických ochorení sa pri tejto chorobe najvýraznejšie prejavuje dedičný vplyv. Bechterevova choroba sa lieči liekmi, ktoré tlmia bolesť a zápalové prejavy, pričom najdôležitejšia je pri Bechterevovej chorobe pohybová, fyzikálna a kúpeľná liečba. Jej cieľom je zabráni vzniku deformít a posilniť svaly. Podľa dostupných informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu, v V. je dostatočné množstvo medicínskych zariadení, ktoré sa zaoberajú reumatologickou liečbou, pričom zdravotná starostlivosť na základe Zákona o lekárskej pomoci a službách obyvateľstvu v zásade bezplatný. Preto sa možno objektívne domnievať, že aj v F. sú reumatologické choroby, vrátane Bechterovej choroby, liečiteľné a menovaný mal reálnu možnosť túto liečbu tam aj absolvovať. V priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by mu zo strany F. orgánov bolo odopreté právo na liečbu, resp. že by jeho právo na zdravotnú starostlivosť bolo nezákonne obmedzené. Keďže v jeho prípade nebolo zistené žiadne porušenie základných ľudských práv, nemožno hovoriť ani o nejakej forme prenasledovania, ako základnej podmienky pre udelenie nejakej formy medzinárodnej ochrany.“ 4. Správny orgán v azylovom konaní vyhodnotil aj alternatívu reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade jeho nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu. Preto bola počas konania vykonaná z dostupných informácií analýza bezpečnostnej a politickej situácie v F., pričom bolo konštatované, že táto je dlhodobo stabilizovaná. 5. Počas azylového konania žiadateľ splnomocnil Mgr. Michaelu Dojčinovičovú, právnu poradkyňu Ligy za ľudské práva, pobočka Košice na zastupovanie v azylovom konaní. Dňa 13.03.2019 predložila do konania stanovisko pred vydaním rozhodnutia. V ňom vyjadrila svoj názor, v ktorom žiada udelenie azylu z humanitných dôvodov. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom stanovisku navrhovala, aby správny orgán kontaktoval reumatologické pracoviská v krajine pôvodu za účelom zistenia o dostupnosti liečby Bechterevovej choroby, ktorou trpí žalobca. Podľa dostupných zdrojov, z ktorých správny orgán vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, mal žalobca možnosť liečby uvedenej choroby v krajine pôvodu. Žalovaný uvádza: „Podľa týchto informácií Svetová zdravotnícka organizácia WHO vo svojom Globálnom atlase zdravotníckych zariadení z roku 2017 uvádza, že v F. v danom čase fungovalo 238 verejných zdravotníckych staníc, 16 verejných zdravotníckych stredísk, 54 verejných okresných nemocníc, 30 verejných a 17 súkromných provinčných nemocníc a tiež 14 verejných a 5 súkromných regionálnych nemocníc. Špecializovaná lekárska služba, za ktorú je v F. považovaná aj služba reumatológa, je k dispozícii na úrovni primárnej zdravotnej starostlivosti zdarma na určitých poliklinikách. V uvedenom materiáli WHO sa uvádza, že 70% lekárov, 63% nemocničných lôžok a 29% ambulantných a poliklinických zariadení sa koncentruje v hlavnom meste V.. Iba v tomto meste je 5 lôžkových a 11 ambulantných zariadení, zaoberajúcich sa reumatickou liečbou, za ktorú je považovaná aj Bechterevová choroba. Z uvedeného je teda zrejmé, že tvrdenie právnej zástupkyne o nezabezpečení prístupu k zdravotnej starostlivosti v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu je zavádzajúce a ničím nepodložené.“ 6. Za účelom posúdenia žiadosti menovaného boli správnym orgánom využité informácie z nasledujúcich zdrojov: Analýzy krajín pôvodu - F. vydaná ODZS pod číslom ODZS-2019/000223-003 z 22.02.2019, MU-ODZS-2019/000223-002 z 15.02.2019. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny orgán za to, že žalobca odôvodnil svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle a preto v zákonnej lehote zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú podľa §12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného 8. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi. V prvom rade žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žaloby a to z dôvodu, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože žalobca si počas celého azylového konania na území v Slovenskej republiky svedomito plnil svoje povinnosti vyplývajúce z jeho postavenia ako žiadateľa o azyl, jeho adresa je žalovanému známa a nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko. Jeho vyhostením pred rozhodnutím súdu vo veci samej dôjde k zániku účelu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, čím bude sťažená následná ochrana a obhajoba jeho práv, nakoľko sa chce na pojednávaní súdu osobne a aktívne zúčastniť. 9. Podľa názoru žalobcu je preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom v otázke posúdenia poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci. 10. V správnej žalobe právna zástupkyňa žalobcu uvádza: „Z dôvodu, že žiadosť o azyl žalobcu bola založená na jeho zlom zdravotnom stave, som pred vydaním rozhodnutia žiadala žalovaného o udelenie humanitného azylu žalobcovi. Túto žiadosť som odôvodnila tým, že žalobca počas azylového konania neuviedol skutočnosti relevantné pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, teda žalobca by bol z tohto hľadiska neúspešným žiadateľom o azyl a zároveň, že žalobca je osobou so zlým zdravotným stavom, trpiaci ochorením, na ktoré nie je v krajine jeho pôvodu dostupná liečba, z čoho vyplýva, že by bol v prípade návratu do nej vystavený ťažkým útrapám. Ide teda o prípad hodný udelenia humanitného azylu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí venuje tejto mojej žiadosti na str. 3, posledný odsek. Po pozornom prečítaní daného odseku je zrejmé, že žalovaný len uviedol všeobecné východiská týkajúce sa inštitútu humanitného azylu, avšak tie nie sú nijako prepojené s prípadom žalobcu. Z uvedeného nijako nevyplýva, prečo žalovaný nepristúpil k udeleniu humanitného azylu.“ 11. Ďalej v žalobe právna zástupkyňa uvádza, že poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovala z dôvodu, že v prípade žalobcu existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. To by spočívalo v neľudskom zaobchádzaní vo forme nezabezpečenia prístupu k zdravotnej starostlivosti a k liečbe Bechterevovej choroby. K tomuto uvádza: „Žalovaný na str. 4 napadnutého rozhodnutia vyhodnotil naše tvrdenia o nedostupnosti liečby Bechterevovej choroby v F. za irelevantné a zavádzajúce. Dôvodí tým, že si zaobstaral dôveryhodné informácie o stave zdravotnej starostlivosti v F., ktoré preukazujú opak, a teda, že žalobca mal dostupnú liečbu svojej choroby na viacerých reumatologických klinikách v krajine. Ako som už uviedla vyššie, žalovaný sa odmietol detailnejšie zaoberať reálne poskytovanými službami na daných klinikách, nekontaktoval ani jedinú z nich, a teda si len formálne splnil povinnosť zistiť skutkový stav pred vydaním rozhodnutia. Zo spisového materiálu podľa nášho názoru nijako nevyplýva, že na menovaných klinikách prebieha bezplatná liečba Bechterevovej choroby.“ Na podporu vyššie spomenutých tvrdení doložila do spisu list Ministerstva zdravotníctva F. L. zo dňa 05.04.2019, adresovaný pani E. X., matke žalobcu, ktorá sa napriek odchodu syna zo svojej krajiny pôvodu neustále snaží zabezpečiť mu kvalitnú zdravotnú starostlivosť v tejto krajine. 12. V správnej žalobe žalobca žiadal nariadenie pojednávania, ktorého sa chcel osobne zúčastniť. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti žalobca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie žalovaného zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Na základe výzvy súdu sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný listom zo dňa 10.05.2019. Vo vyjadrení uviedol, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z výpovede žalobcu, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine jeho pôvodu. 15. Žalovaný vo vyjadrení sumarizoval námietky právnej zástupkyne a uviedol, že sa v konaní zaoberal dostupnosťou lekárskej starostlivosti, ktorá je v F. poskytovaná uvedenému ochoreniu, k čomu sú potrebné zariadenia poskytujúce reumatologickú liečbu. Uvádza: „Jeho návratom do krajiny pôvodu nebude vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle toho, že mu bude liečba jeho choroby nedostupná. Stanovisko Ministerstva zdravotníctva F. L., na ktorý poukazuje právna zástupkyňa hovorí o tom, že pri liečbe Bechterevovej choroby nie je nárok na bezplatné alebo zľavnené lieky a konštatuje, že liek K. nie je registrovaný v F. L.. Neprístupnosť jedného lieku je možné riešiť jeho nahradením liekom s podobným zložením. Pre liečbu Bechterevovej choroby je však podstatná pohybová, fyzikálna a kúpeľná liečba, ktorej cieľom je zabrániť vzniku deformít a posilniť svaly. Na základe informácií Svetovej zdravotníckej organizácie WHO je špecializovaná lekárska služba, za ktorú je v Arménsku považovaná aj služba reumatológa, k dispozícii na úrovni primárnej zdravotnej starostlivosti zdarma na určitých poliklinikách. V uvedenom materiáli WHO sa uvádza, že 70% lekárov, 63% nemocničných lôžok a 29% ambulantných a poliklinických zariadení sa koncentruje v hlavnom meste V.. Žalovaný považuje deklarovanie zdravotných problémov zo strany žalobcu za účelové, s cieľom nájsť vhodné dôvody na udelenie azylu a legalizovať si tým svoj pobyt, ako aj pobyt manželky a syna na území SR čo najjednoduchším spôsobom. Vzhľadom na dostupnosť lekárskej starostlivosti sú aj námietky právnej zástupkyne v súvislosti s nedostatočne posúdenými dôvodmi na poskytnutie doplnkovej ochrany neopodstatnené. Taktiež treba uviesť, že žalobca v krajine pôvodu nebol nikdy prenasledovaný, pričom nečelil žiadnej perzekúcii zo strany štátnych orgánov, nebol trestne stíhaný a neangažoval sa v žiadnej politickej strane alebo hnutí a ani nebol politicky aktívny. Žalobca pritom odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. V danom prípade je na žalovanom, či azyl z humanitných dôvodov žiadateľovi udelí alebo nie, nakoľko podľa zákona o azyle žiadateľ na jeho udelenie nemá právny nárok a je len na úvahe žalovaného, či dôvody, ktoré žiadateľ uviedol, sú takého charakteru, na základe ktorých by mu podľa § 9 zákona o azyle tento udelil. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal taktiež zo všeobecne dostupných informácií o zdravotnej starostlivosti poskytovanej v F., na základe ktorých možno žalobcovi poskytnúť primeranú zdravotnú, resp. liečebnú starostlivosť priamo v krajine jeho pôvodu. K otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je teda potrebné uviesť, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa zákona o azyle žiadateľ nemá právny nárok (ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov v prípade, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8 cit. zákona). To, či migračný úrad udelí, resp. neudelí azyl z tohto dôvodu, závisí iba od uváženia správneho orgánu. Poznamenávame, že žalovaný pri použití voľnej úvahy postupoval tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu. Pokiaľ právna zástupkyňa v správnej žalobe tvrdí, že by žalobcovi vzhľadom na jeho zdravotné problémy mala byť v krajine jeho pôvodu odmietnutá zdravotná starostlivosť, nie sú tieto závery ničím opodstatnené. V tejto súvislosti opätovne poukazujeme na možnosť žalobcu riešiť zdravotné ťažkosti v krajine jeho pôvodu, pričom zdôrazňujeme, že účelom azylu z humanitných dôvodov vo všeobecnosti určite nie je riešiť akékoľvek zdravotné problémy cudzincov, ktorí o to požiadajú.“ 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol správnu žalobu. III. Právny názor správneho súdu 17. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 18. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 31.01.2019 požiadal o udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-16-16/2019-Ž zo dňa 19.03.2019, ktorým zamietol žalobcovi žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. 19. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“), ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, 13a alebo § 13b. 20. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 21. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 22. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. 23. Podľa § 13a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí. 25. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 26. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 27. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 28. Podľa § 19a (posúdenie žiadosti o udelenie azylu) ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 29. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. 30. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára: 31. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu. 32. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, nakoľko nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, predovšetkým že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru a taktiež mu nehrozí v krajine pôvodu žiadna hrozba vážneho bezprávia v prípade jeho nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu. 33. Keďže v správnej žalobe bolo tvrdené, že preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobcu je teda otázka existencie dôvodu na udelenie azylu z humanitných dôvodov. 34. Ako bolo spomínané vyššie, v správnej žalobe právna zástupkyňa žalobcu žiadala o priznanie odkladného účinku správnej žaloby z tam uvedených dôvodov (bod 8. rozsudku). Správny súd uznesením sp. zn. 5Saz/17/2019-25 zo dňa 07.05.2019 priznal odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 29.04.2019, pretože považoval právo žalobcu na osobné vyjadrenie sa pred súdom, o ktoré žiadal, za esenciálnu súčasť azylového konania. 35. Počas konania na správnom súde a po právoplatnosti uznesenia sp. zn. 5Saz /17/2019-25 zo dňa 07.05.2019 o priznaní odkladného účinku, oznámila právna zástupkyňa žalobcu listom zo dňa 17.05.2019 (č.l. 34 súdneho spisu) konajúcemu súdu, že už netrvá na prejednaní veci na pojednávaní a súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, pričom zároveň oznámila, že žalobca sa naďalej nezdržiava v B. G. W. W. M. T. I. O. a jeho súčasný pobyt jej nie je známy. Túto skutočnosť správny súd zohľadnil pri svojom rozhodnutí. 36. Pokiaľ ide o udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle z humanitných dôvodov, správny súd uvádza, že tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z Ústavy SR. Nejde ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva SR a na základe svojej suverenity môže poskytnúť medzinárodnú ochranu z dôvodu, ktoré sú považované za výraz humanity. Ak žiadateľ ale v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné dôvody, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán zaujať k ním stanovisko a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch a keďže ide o nenárokovaný exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy aké konkrétne dôvody bude za ne považovať v súlade s právnym poriadkom SR, ako aj európskym a medzinárodným právom. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok, takže nie sú taxatívne určené prípady, na základe ktorých by bolo možné udeliť azyl z humanitných dôvodov, lebo to patrí do výsostnej právomoci ministerstva. Takúto prax potvrdzujú aj rozsudky krajských súdov a Najvyššieho súdu SR vydané v obdobných veciach, kde žiadateľ uvádzal humanitné dôvody. 37. Vlastné rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy žalovaného a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný (rozsudok sp. zn. 1Sža/34/2008 z 13.01.2009), pričom súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Správny orgán musí pri použití voľnej úvahy rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu (rozsudok sp. zn. 1Sža/12/2010 z 23.02.2010). 38. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní udelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle vychádzal z Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 84 z 11.08.2016 o postupe migračného úradu a útvarov Policajného zboru pri vykonávaní zákona o azyle, kde za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Žalovaný nepristúpil k udeleniu azylu z humanitných dôvodov s odôvodnením, že v priebehu konania neboli zistené skutočnosti, ktoré by k takémuto záveru viedli. 39. Správny súd k otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov zdôrazňuje, že správny orgán nevybočil z medzí správnej úvahy, ktorú mu zákon pri tomto type konania priznáva. Správny orgán vykonal dokazovanie za účelom posúdenia žiadosti podľa § 9 zákona o azyle, pričom boli správnym orgánom získané informácie z viacerých zdrojov (čl. 67 až 77 administratívneho spisu). Z nich jednoznačne vyplývajú závery, tak ako ich ustálil správny orgán (bod 3. rozsudku). Takémuto postupu nemožno nič vytknúť. 40. Tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu (č.l. 4 súdneho spisu), že od žalobcu mala informáciu (ktorú získala osobnou skúsenosťou), že tieto reumatologické ambulancie a pracoviská neposkytujú liečbu Bechterevovej choroby a preto požiadala správny orgán o kontaktovanie jednotlivých pracovísk s otázkou, či a za akých podmienok poskytujú liečbu Bechterevovej choroby súd uvádza, že tvrdenie žalobcu sa vo svetle jeho ďalšieho správania (bod 19. rozsudku) javí ako nedôveryhodné. Navyše takéto tvrdenie nebolo v konaní (súdnom a administratívnom) nijako preukázané, čo bolo povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti možno tiež súhlasiť so žalovaným, že v správnej žalobe žalobca netvrdil, že by mu vzhľadom na jeho zdravotné problémy mala byť v krajine jeho pôvodu odmietnutá zdravotná starostlivosť, ale že absentuje tento typ liečby zdravotnej starostlivosti v primeranej kvalite. 41. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ktoré by malo spočívať v neľudskom zaobchádzaní vo forme nezabezpečenia prístupu k zdravotnej starostlivosti a k liečbe Bechterevovej choroby možno vyriecť, že je absolútne neakceptovateľná v týchto konotáciách. Účelom medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany vo všeobecnosti nie je riešiť akékoľvek zdravotné problémy cudzincov v závislosti od úrovne zdravotnej starostlivosti danej krajiny, ktorí o to požiadajú. 42. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe náležite zisteného skutkového stavu, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a je zrozumiteľný dôvod jeho rozhodnutia. Taktiež má správny súd za to, že žalobca nemal skutočný záujem o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, keďže sa nezdržiaval v B. G.Á. W. W. M. T. I. O. a jeho súčasný pobyt jej nie je známy. 43. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť, aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny a správny záver. 44. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. 45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.