Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/64/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010331 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7215010331.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovanej PaedDr. W. I., pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2019, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.2.2018, sp. zn. 6T/25/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanej PaedDr. W. I., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom Š., A. XX, okres E. Y. ukladá podľa § 221 ods.2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovanú PaedDr. W. I. za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že pod prísľubom spolužitia a pod zámienkou kúpy spoločného rodinného domu vylákala od poškodeného O. Z. 800.000,- Sk, ktoré si za tým účelom poškodený požičal v pobočke Slovenskej sporiteľne, a. s. na ul. I. v D. dňa 16.5.2007 na podklade „Zmluvy o splátkovom úvere“ č. XXXXXXXXXX, a toho istého dňa obžalovanej zaslal prevodným príkazom z pobočky Ľudovej banky, a.s. v D. na ul. G. Č.. XXX na účet obžalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX zriadeného v Ľudovej banke Slovensko, a. s. sumu 700.000,- Sk a dňa 5.6.2007 sumu 100.000,- Sk, pričom obžalovaná peniaze použila pre svoju potrebu a poškodenému ich doposiaľ nevrátila, čím poškodenému spôsobila škodu vo výške 800.000,- Sk (26.555,14 Eur). Za to okresný súd uložil obžalovanej podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie obžalovaná a to proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste, nakoľko sa necíti byť vinná zo spáchania uvedeného trestného činu, ktorý jej je kladený za vinu. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovanej zotrval na podanom odvolaní a dodal, že v danom prípade nebola preukázaná ani subjektívna stránka konania obžalovanej. Žiadnym dôkazom táto okolnosť nebola potvrdená ani vyvrátená. Dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že trestné oznámenie bolo podané až vtedy, keď v civilnom konaní zo strany obžalovanej bola vznesená námietka premlčania, z čoho je evidentná snaha použiť normy Trestného práva na realizáciu práv vyplývajúcich z civilného konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vo veci rozhodol sám oslobodzujúcim rozsudkom. Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je sčasti dôvodné. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovanú PaedDr. W. I. za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zák., pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpoveď poškodeného O. Z., ktorý popísal svoj pomer k obžalovanej. Hoci nebývali spolu, poškodený sa mohol reálne domnievať, že má s obžalovanou vážny vzťah a obžalovanú považoval za svoju snúbenicu. Zdôraznil, že bol ochotný vyhovieť požiadavke obžalovanej, ktorá chcela bývať v rodinnom dome. Taký dom hľadali v blízkosti miesta, kde si obžalovaná našla zamestnanie a kde by sa za obžalovanou presťahoval aj poškodený. Pravdivosti výpovede poškodeného nasvedčujú aj výpovede svedkov Z. P. a Ing. A. O.Á.A., ktorí obžalovanú tiež vnímali ako jeho snúbenicu. Rovnako tomu nasvedčuje aj obsah SMS komunikácie medzi obžalovanou a poškodeným. Pravosť správ zasielaných z mobilného telefónu obžalovanej bola potvrdená znalcom z odboru elektrotechniky Ing. S. Š.. Tvrdenia obžalovanej, že ona SMS správy poškodenému nepísala, a že jej mobilný telefón používal aj jej nebohý manžel, aj odvolací súd považoval za účelové. Skutočnosť, že poškodený zaslal na účet obžalovanej sumu 800.000,- Sk nespochybňuje ani obžalovaná. Jej tvrdenie, že peniaze od poškodeného nežiadala však odporuje jej ďalšiemu tvrdeniu - že sa jednalo o pôžičku. Tieto rozpory obžalovaná nevysvetlila. Je potrebné vychádzať aj z konania poškodeného, ktorý vybral úver vo výške 800.000,- Sk na to, aby mohol poškodenej zaslať peniaze na kúpu spoločného rodinného domu. Bolo by nelogické, aby sa zadlžil, ak by k obžalovanej nemal potrebnú dôveru ohľadom snúbeneckého pomeru a jeho vzťah k obžalovanej by zodpovedal tvrdeniam obžalovanej. Výhrada obhajoby, že poškodený obžalovanú na kúpu domu (písomne) nesplnomocnil, ešte nespochybňuje tvrdenie poškodeného, že peniaze mali byť určené na tento účel. Aj po uzavretí manželstva s Dr. Z. I. obžalovaná kupovala rodinný dom do výlučného osobného vlastníctva. Obhajobe obžalovanej, že peniaze osobne vrátila poškodenému na parkovisku pri Železničnej stanici v D. odvolací súd neuveril. Obžalovaná zároveň nevysvetlila, prečo by si mala peniaze na vrátenie dlhu požičiavať, a prečo nevrátila poškodenému peniaze, ktoré si z účtu vybrala. Tvrdenie svedka O. M., ktorý sa vrátenia peňazí mal osobne zúčastniť, aj odvolací súd považoval za nehodnoverné a nepresvedčivé. Svedok najprv tvrdil, že 800.000,- Sk požičal obžalovanej na kúpu domu, neskôr uviedol, že 800.000,- Sk požičal aj na vrátenie pôžičky. Hoci tvrdil, že zo svojho účtu vybral 1.050.000,- Sk, výpisy z jeho účtov však nenasvedčovali tomu, aby disponoval takou sumou, aby mohol obžalovanej poskytnúť peniaze aj na kúpu domu, a aj na vrátenie pôžičky poškodenému. Aj keď svedok O. M. dôveroval obžalovanej natoľko, že písomné potvrdenie o prevzatí peňazí od nej nevyžadoval, do D. ju sprevádzal preto, aby sa uistil, že manžel obžalovanej Dr. Z. I. tieto peniaze nepoužije na svoje podnikanie. Hoci svedok podrobne vypovedal o tom, ako sa poškodený zriekol písomného potvrdenia o vrátení peňazí, a ako reagoval na pripomienku obžalovanej, aby si peniaze prepočítal, podrobnosti ich rozhovoru nepopísal, ani nevedel uviesť, kedy došlo k popisovanej udalosti. Tvrdenia svedka sú v rozpore s výpoveďou poškodeného, ktorý existenciu tejto udalosti poprel. Výpoveď poškodeného nepriamo potvrdil aj svedok A.Ú. D., ktorý žil s obžalovanou ako s družkou po smrti jej predchádzajúceho manžela Dr. Z. I.. Obžalovaná A.F. D. potvrdila, že poškodený je jej bývalý priateľ, od ktorého si požičala peniaze, ktoré mu nevrátila. Podvodné konanie obžalovanej možno vyvodiť aj z obsahu listov predložených v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre, v ktorých mal poškodený deklarovať vrátenie peňazí. Až znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že ich pisateľom nebol poškodený. Obžalovaná síce namietala, že ani ona nebola ich pisateľkou, avšak v úmysle nevrátiť poškodenému peniaze ich v súdnom konaní predložila. Aj odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaná naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr. zák. tak po stránke subjektívnej tým, že konala vo forme priameho úmyslu a po stránke objektívnej tým, že na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Odvolací súd sa však nestotožnil s trestom odňatia slobody, ktorý okresný súd uložil obžalovanej. Odvolací súd uvádza, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon, a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná doposiaľ súdom trestaná nebola. V mieste trvalého bydliska je hodnotená všeobecne. Je vydatá za A. S., stará sa o maloletú A. K. (nar. 2014), ktorú prevzala do pestúnskej starostlivosti. Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. Vzhľadom na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu, odvolací súd má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej postačí aj podmienečný trest odňatia slobody v kratšej výmere, než ako jej bol uložený okresným súdom, a preto podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods.3 Tr. por., § 221 ods.2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.3 Tr. zák. jej uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený. To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd o odvolaní obžalovanej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.