Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/174/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018201082 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018201082.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcov: X. N.. T. U. H. X. N.. T. U., obaja bytom W., V. Č.. X, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., so sídlom Košice, Kmeťova 26, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Košice, Komenského 52, za účasti: 1. OPUS DEVELOPMENT, s. r. o., so sídlom Košice, Račianska 1538/10, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Michalovčíkom, AK Svidník, Makovická 768/20, pracovisko Košice, Pri jazdiarni 1, 2. LF DEVELOPMENT KRÁSNA PLUS, s. r. o., 3. LF DEVELOPMENT KRÁSNA, s. r. o., v likvidácii, 4. LFB DEVELOPMENT, s. r. o., účastníci v 2. až v 4. rade so sídlom Košice, Záhradná 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 10. 2018 č. OU-KE-OVBP2-2018/041545, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcom v 1. a 2. rade a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Účastníkom v 1. až 4. rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1. a 2. rade právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 08.10.2018 č. OU-KE-OVBP2-2018/041545 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice-Juh zo dňa 08. 08. 2018 č. MK/A/2018/13165-04/IV-KRV, ktorým bolo po preskúmaní návrhu stavebníka v územnom konaní v súlade s § 35 až 37 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej iba Stavebný zákon) a na základe výsledkov územného konania podľa § 39, § 39a a §39b Stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona vydané navrhovateľovi OPUS DEVELOPMENT, s. r. o., Košice rozhodnutie o umiestnení stavby Bytový dom „Anna“ na parcele S. W. Č.. XXXX/XXX, katastrálneho územia W.; Komunikácie, spevnené plochy a prípojky na parcelách č. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X H. Č.. XXXX/ XXX katastrálneho územia W.. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe návrhu účastníka v 1. rade podaného dňa 09. 05. 2018 spolu s dokladmi podľa § 35 ods. 1 v spojení s § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 16. 05. 2018 podľa § 36 ods. 1 a 2 Stavebného zákona v spojení s § 18 ods. 3 Správneho poriadku oznámil začatie územného konania známym účastníkom konania a dotknutým orgánom a súčasne nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 15. 06. 2018. Na tomto ústnom pojednávaní stavebný úrad oboznámil prítomných so všetkými podkladmi, ktoré boli predložené spolu s návrhom, pričom žalobcovia v 1. a 2. rade vzniesli k územnému konaniu aj v písomnej forme námietky, ktorých obsah bol rovnako oboznámený na tomto ústnom konaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica. Tieto námietky správny orgán I. stupňa vyhodnotil ako neopodstatnené, pričom obsah týchto námietok korešponduje s obsahom podaného odvolania i podanej žaloby. Na základe výsledkov vykonaného územného konania bolo dňa 08. 08. 2018 vydané rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého stupňa umiestnil navrhovanú stavbu tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti a stanovil podmienky pre vypracovanie projektovej dokumentácie stavby, v ktorých zohľadnil aj stanoviská, záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré v konaní chránia verejný záujem. Zároveň odôvodnil, prečo nevyhovel námietkam žalobcov. Toto odôvodnenie považuje odvolací orgán za kvalifikované konštatujúc, že v územnom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili stavebnému úradu vo vydaní napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby. Proti citovanému rozhodnutiu podali žalobcovia v 1. a 2. rade odvolanie v ktorom namietali, že stavebný úrad ako správny orgán I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými nimi vznesenými námietkami, konkrétne s námietkou týkajúcou sa koeficientu zastavanosti a stavebnej čiary a ďalej opisovali regulatívy, týkajúce sa zastavovacích podmienok v území, konštatujúc, že tieto regulatívy sú tak všeobecnou úpravou, že nepokrývajú podmienky pre všetky možné druhy stavieb, ktoré územný plán zóny upravuje. Citovali definície stavieb podľa stavebného zákona a pojem polyfunkčnej zástavby podľa STN 73 4301. Spochybňovali i územný plán zóny platný na danom území, ktorý podľa nich nezodpovedá zákonným princípom územného plánovania, pretože neupravuje regulatívy všetkých druhov stavieb vzhľadom na to, že sa umiestňuje stavba bytového domu. Podľa ich názoru predmetný územný plán odporuje zákonu a vytvára priestor právnej neistoty dotknutých osôb, čím nad zákonnú mieru zasahuje do výkonu ich vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR. Bez jednoznačnej regulatívy koeficientu zastavanosti a stavebnej čiary nie je podľa ich názoru možné riadne osadiť stavbu na pozemok a zotrvali na tom, že výstavba bytového domu nie je v súlade s predmetným územným plánom (ÚPN) zóny. Poukázali na to, že ak by predmetná stavba bola v súlade s ÚPN zóny, vzhľadom na jej účel, ktorý slúži iba na bývanie ako rodinný dom, mal by platiť koeficient zastavanosti ako pre rodinný dom. Preto im nebolo zrejmé, prečo stavebný úrad bral do úvahy koeficient zastavanosti ako pre polyfunkčný objekt. Poukázali tiež na to, že vzhľadom na to, že začala výstavba ďalších rodinných domov, podiel nezastavanej plochy by bol nižší ako 50 %, čo by bolo v rozpore s podmienkou vyššieho podielu komerčnej vybavenosti predmetnej zóny. Nesúhlasili ani s tým, že by nemala na konanie vplyv skutočnosť, že sa Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., vyjadrila k bytovému domu so 14 alebo 11 bytovými jednotkami a vzhľadom na uvedené, zastavajú názor, že projektová dokumentácia neobsahuje všetky potrebné vyjadrenia v zmysle zákona. 3. Žalovaný poukázal na to, že územné konanie o umiestnení stavby je návrhové konanie a keď navrhovateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky, stavebný úrad musí návrhu vyhovieť a stavbu umiestniť. Zdôraznil, že v návrhovom konaní, akým je územné konanie o umiestnení stavy, stavebný úrad koná vždy na základe návrhu navrhovateľa. V tomto prípade ide o umiestnenie stavby, ktorá bola navrhnutá v súlade s platným ÚPN zóny Krásna nad Hornádom, ktorý predmetnú I. Č.. XX.X B. V. N.., vymedzuje ako zmiešané územie občianskej vybavenosti a bývania, umožňuje realizovať všetky druhy obytných domov, t. j. aj bytové domy. Záväzné umiestnenie stavby na jednotlivých pozemkov stanovuje variabilnou stavebnou čiarou v rozsahu od 3 m do 10 m od okraja pozemku práve preto, že v lokalite je možné umiestňovať stavby občianskej vybavenosti a obytné domy všetkých druhov. Všetky ostatné regulatívy - zastavovacie podmienky, dopravné vybavenie, umiestňovaná stavba rovnako spĺňa, čo vyplýva jednoznačne z dokumentácie stavby pre územné konanie vypracovanej N.. T.. H.. Y. L. - H.. Q., Košice, Č. X v 01/2018. Z uvedeného vyplýva, že umiestňovaná stavba spĺňa všetky podmienky predmetného ÚPN zóny a preto jej umiestnenie je v súlade s ním. Prípadné požiadavky na percentuálne určenie podielu občianskej vybavenosti, resp. rozsahu jej podlahovej plochy a regulácie terénnych úprav je vo všeobecnosti nad rámec ÚPN zóny. Uviedol, že nie je možné diktovať vlastníkom pozemkov danej lokalite, aké stavby majú konkrétne umiestňovať a realizovať - vlastník pozemku má právo užívať svoje vlastníctvo v súlade s predmetným ÚPN zóny, t. j. pokiaľ sa rozhodne navrhnúť umiestnenie stavby bytového domu ako v tomto prípade, splní podmienku návrhu v súlade s funkčným využitím územia podľa platného ÚPN zóny Krásna nad Hornádom, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Košiciach všeobecne záväzným nariadením (VZN) č. 50 zo dňa 10. 12. 2012. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie stavby. Z uvedeného vyplýva, že samotným umiestnením stavby nemôžu byť ešte dotknuté práva účastníkov konania, keďže táto ešte nie je konkrétna, sú stanovené len podmienky, aké parametre môže mať (odstupové, priestorové a výškové). Na základe územného rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte realizovať stavbu, keďže túto je možné realizovať až na základe právoplatného stavebného povolenia. 4. K dôvodom odvolania žalovaný uviedol, že nie je možné umiestňovať stavby tak, aby nespĺňali podmienky uvedené v Stavebnom zákone a jeho vykonávacích predpisov, vrátane súladu s územno- plánovacou dokumentáciou. Splnenie týchto podmienok je verejným záujmom a verejný záujem v územnom konaní chráni stavebný úrad a predovšetkým dotknuté orgány. V tomto prípade sa vyjadrili všetky do úvahy prichádzajúce dotknuté orgány a ich stanoviská a vyjadrenia boli kladné. Žalovaný sa stotožnil s tým, čo uviedol stavebný úrad v prípade vyjadrenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., zo dňa 14. 02. 2018 k podzemným vedeniam, z ktorého je jednoznačné, že na strane uvedenej spoločnosti išlo o chybu v písaní. V predloženom spisovom materiáli sa nachádza aj vyjadrenie tejto spoločnosti zo dňa 23. 04. 2018, z ktorého obsahu vyplýva, že uvedená spoločnosť sa vyjadrovala k počtu bytov 14. Žalovaný zdôraznil, že je možné bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, chránenými stavebným zákonom a ostatnými predpismi. Umiestnením navrhovanej stavby nedôjde ani k tomu, žeby boli dotknuté nejaké subjektívne práva žalobcov a zvlášť, umiestnením stavby nebude znemožnené užívanie susedných pozemkov na účel, na ktorý sú určené. Navrhovaná stavba je umiestnená v zmiešanom území občianskej vybavenosti a bývania, ako to už bolo uvedené a v tomto prípade nie je možné uvažovať, že by neboli zachované práva žalobcov vzhľadom na čl. 20 Ústavy SR. Aj navrhovateľ v predmetnom správnom konaní má právo na užívanie svojho vlastníctva zákonom povoleným spôsobom, t. j. ma právo na uplatnenie práva umiestniť navrhovanú stavbu, lebo mu to umožňuje stavebný zákon, vychádzajúc z obsahu predmetu územného konania. Žalovaný zastáva názor, že navrhovateľ spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, ako to už bolo vyššie uvedené a preto stavebný úrad ani nemal inú možnosť, ako vyhovieť jeho návrhu na umiestnenie stavby. 5. Včas podanou žalobou zo dňa 29. 11. 2018, podanou elektronicky na tunajšom súde dňa 29. 11. 2018, sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie majúc za to, že tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Za najpodstatnejšiu a základnú vadu napadnutých rozhodnutí považovali skutočnosť, že tieto sú v rozpore s ÚPN zóny Krásna nad Hornádom v časti podielu komerčnej občianskej vybavenosti, namietali absenciu úpravy regulatívov v Územnom pláne zóny Krásna nad Hornádom, I. Č.. XX.X B. V. N. pre druh stavby - bytový dom, čo znamená nemožnosť výstavby bytového domu v dotknutej lokalite. Namietali tiež absenciu úpravy regulatívov umiestnenia verejného dopravného vybavenia pre I. XX.X B. V. N. pre bytové domy, čo tiež znamená nemožnosť výstavby bytového domu v dotknutej lokalite a nakoniec namietali aj nekompletnosť priložených vyjadrení príslušných orgánov a inštitúcii k projektovej dokumentácii Bytového domu Anna z dôvodu, že niektoré vyjadrenia sa nevzťahovali na bytový dom so 14 bytmi, ale na bytový dom s 11 bytmi. 6. V žalobe uviedli, že ako vyplýva z regulatívov ÚPN zóny Košice Krásna nad Hornádom, záväzným regulatívom pre I. Č.. XX.X B. V. N. je vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti ako podielu bývania. Preto, ak podiel územia určeného na bývanie presahuje 50% z rozlohy tejto lokality dotknutej regulatívmi územného plánu zóny, na ostávajúcej časti územia vymedzeného ÚPN zóny ako I. Č.. XX.X B. V. N., je prípustná len funkcia komerčnej občianskej vybavenosti. Podľa ich prepočtov na funkciu bývania z rozlohy celého územia 20 484 m2 pripadá na funkciu bývania rozloha 10 838 m2, čo je 52,90% z celkového územia uvedenej lokality. K tejto námietke správny orgán I. stupňa uviedol, že na základe miestneho šetrenia bolo zistené, že celková výmera pozemkov v predmetnej lokalite je 20 229 m2, zastavaných pozemkov ku dňu konania je 8 456 m2, t .j. 41,8 %, pričom celková riešená plocha pre predmetný bytový dom je 1 530 m2, to je 7,56% z čoho vyvodil záver, že zastavanosť predmetnej lokality aj s navrhovaným bytovým domom bude 49,36 % a plocha nezastavaných pozemkov 50,64 %. Uvedené podľa názoru I. stupňového správneho orgánu vytvorilo v lokalite možnosť vyššieho podielu komerčnej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie. V tejto súvislosti poukázali na nesprávny záver prvostupňového orgánu, ktorý vyčísľoval podiel bývania a občianskej vybavenosti podľa reálnej zastavanosti pozemkov. Tento postup považovali za absurdný, ktorý ak by sa pripustil, znamenal by, že vlastníci pozemkov mohli všetci legitímne získať stavebné povolenie na výstavbu domu, napriek regulatívu o podiele občianskej vybavenosti a to len preto, že reálne ešte nezačali stavať. Tento záver považovali za arbitrárny a nemajúci oporu v zmysle regulatívov územných plánov. Zastávajú názor, že podiel bývania a komerčnej občianskej vybavenosti sa môže určiť jedine na základe vydaných právoplatných stavebných povolení, nie na základe reálnej zástavby, to znamená, že v prípade, ak sú na viac ako 50% dotknutého územia vydané právoplatné stavebné povolenia na stavby určené na bývanie, nie je možné vydať ďalšie územné rozhodnutie, resp. stavebné povolenie na stavbu určenú na bývanie. V tejto súvislosti poukázali aj na to, že v priebehu konania sa podiel v súvislosti s výstavbou ďalších rodinných domov zmenil, a preto navrhovali prepočítať podiel občianskej vybavenosti v súlade s aktuálnym skutočným stavom a reálnymi právoplatnými povoleniami. Žalovaný tento ich návrh neakceptoval s tým, že podľa jeho názoru nie je možné diktovať vlastníkom pozemkov v danej lokalite, aké stavby majú konkrétne umiestňovať a realizovať, pretože vlastník pozemku má právo užívať svoje vlastníctvo v súlade s predmetným územným plánom. Nestotožnili sa s touto argumentáciou s poukazom na to, že žalovaný nie je oprávnený sa vyjadrovať k tomu, či daný ÚPN zóny je alebo nie je nad rámec územno-plánovacej dokumentácie zóny stanovenej zákonom. Ak ÚPN zóny raz právoplatne a záväzne upravil regulatív výstavby, ktorým určil, že na predmetnom území má byť dodržaný vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti, je všeobecne záväzným regulatívom ako všetky ostatné v ňom upravené regulatívy výstavby a preto žalovaný nemá právomoc neuplatniť vybrané regulatívy toho ktorého územného plánu z dôvodu, že ich považuje za nezákonné. Preto bolo povinnosťou žalovaného preskúmať námietku žalobcov a prepočítať predmetnú výmeru a to tak, aby ďalšou výstavbou nebol porušený regulatív spočívajúci v tom, že v predmetnom území má prevažovať komerčná občianska vybavenosť. Zdôraznili, že vlastníci pozemkov, ako aj orgány verejnej správy sú povinní rešpektovať účel využitia predmetných pozemkov, ako aj územný plán ako celok, a preto nie je možné za platné považovať len tie regulatívy výstavby, ktoré vyhovujú vlastníkom a ostatné nie. Za rozporné považoval aj stanoviská oboch správnych orgánov, kde správny orgán I. stupňa sa touto námietkou zaoberal a žalovaný sa ňou odmietol zaoberať konštatujúc, že vyčíslenie je nad rámec ÚPN zóny a vlastníkov v nich nemožno obmedziť. V tejto súvislosti považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné. Správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav podielu bývania rozhodujúci pre správne rozhodnutie, nakoľko sa týmto vôbec nezaoberal, čo aj konštatoval v odôvodnení. 7. Správne orgány sa podľa názoru žalobcov nevysporiadali ani s namietanou skutočnosťou, že ÚPN zóny Krásna nad Hornádom, I. Č.. XX.X B. V. N. neupravuje regulatívy výstavby pre bytový dom, ale len pre polyfunkčný objekt a rodinné domy. Nie je im zrejmé na základe akých skutočností dospeli správne orgány k záveru, že pre Bytový dom Anna platia rovnaké regulatívy ako pre polyfunkčný objekt. Citujúc regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch v zmysle príslušného územného plánu pre danú lokalitu konštatovali, že takáto úprava regulatívov umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch s určením zastavovacích podmienok len pre polyfunkčnú zástavbu a rodinné domy nepočíta s výstavbou bytového domu, u ktorého je umiestnenie povolené napadnutými rozhodnutiami. Považovali za neprípustné, ak územný plán zóny upravuje regulatívy pre polyfunkčnú zástavbu a pre rodinné domy, aby boli prípustné stavby bytových domov, ktoré podstatne viac zasahujú do územia, ako domy rodinné. Ak sú územným plánom zóny regulatívy pre stavby menšieho rozsahu - rodinné domy, je neprijateľné považovať za prípustnú stavbu neodporujúcu územnému plánu zóny - bytový dom. Logickým a gramatickým výkladom ÚPN zóny Košice Krásna nad Hornádom možno dôjsť podľa ich názoru len k jednému záveru, a to, že na danom území je možné umiestniť len stavbu polyfunkčnú alebo rodinné domy, ak ide o stavby na bývanie, nakoľko tieto stavby sú regulované ÚPN zóny. Definujúc pojmy bytové budovy, bytové domy, rodinné domy, byty v zmysle stavebného zákona poukázali na to, že pojem občianska vybavenosť spadá pod pojem nebytové budovy, ktoré stavebný zákon definuje ako stavby, v ktorých je viac ako polovica využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Taxatívny výpočet objektov nebytových budov vymenúva § 43c ods. 1 stavebného zákona. Pojem polyfunkčnej zástavby bývania stavebný zákon nedefinuje. Norma STN 73 4301 definuje pojem polyfunkčné bytové domy, ktoré v zmysle definície sú objekty, určené na bývanie, v ktorých sú umiestnené zariadenia nebytových priestorov a iných prevádzok za stanovených podmienok. Vychádzajúc z uvedeného konštatovali, že bytový dom, ktorý je tvorený výlučne bytmi v zmysle platnej právnej zákonnej definície, nie je ani rodinným domom, ani polyfunkčnou zástavbou bývania. Je preto zjavné, že v prípade, ak by aj v I.C. Č.. XX.X B. V. N. bola prípustná výstavba bytového domu v ÚPN zóny pre danú lokalitu, bolo by to jednoznačne vyjadrené tak, ako je to aj v ÚPN zóny Krásna nad Hornádom priamo regulované v I.C. Č.. XX.X. L. Y.. 8. Citujúc regulatívy umiestnenia verejného dopravného vybavenia pre danú lokalitu konštatovali, že ani tieto regulatívy stavba Bytového domu „Anna“ nespĺňa, keďže aj z rozhodnutia I. stupňového orgánu pre Bytový dom „Anna“ je návrh vybudovania 21 stojísk. Ak sú ÚPN zóny Košice Krásna nad Hornádom dané regulatívy pre parkovacie a garážové státia pre stavbu polyfunkčnú a rodinné domy, je logické, ak by bola prípustná stavba bytových domov, že regulatívy by boli v ÚPN zóny tiež dané. Z vyššie uvedeného vyvodili, že Bytový dom „Anna“ nie je v súlade s predmetným ÚPN zóny, ktorý upravuje len regulatívy pre rodinné domy a polyfunkčnú zástavbu, umiestnením tejto stavby nie je možné zachovať splnenie podmienky vyššieho podielu komerčnej občianskej vybavenosti a nespĺňa ani regulatív umiestnenia dopravného vybavenia. Mesto Košice do budúcna na predmetnom území nepočíta s výstavbou bytových domov ani s funkciou zmiešaného územia. Žalobcovia dospeli k záveru, že príslušné správne orgány nerozhodli o vznesených námietkach správne a zákonne, ich odôvodnenia si navzájom odporujú, sú nejasné, zmätočné, nezrozumiteľné a vytvárajú priestor právnej neistoty, pretože z nich nie je zrejmé, či umiestnenie predmetnej stavby je v súlade s územným plánom alebo nie je, čím nie je možné zistiť, či došlo k porušeniu práv a právom a ústavou chránených záujmov žalobcov. Poukázali tiež na to, že umiestňovaná stavba je podnikateľským projektom, ktorý realizuje právnická osoba, podnikateľský subjekt za účelom dosiahnutia zisku v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom výstavbou umiestňovanej stavby v rozpore s územným plánom by bolo vážne narušené vlastnícke právo, právo na súkromie a rodinný život žalobcov, ktorých nehnuteľnosti s umiestňovanou stavbou bezprostredne susedia. Realizáciou tejto stavby žalobcovia stratia súkromie, bude zasiahnuté do ich práv na užívanie svojej nehnuteľnosti, na nerušený rodinný život. Rovnako ich nehnuteľnosť stratí na trhovej hodnote, nakoľko dôjde k zníženiu jej lukrativity v porovnaní so situáciou, ak by susedila so stavbou, ktorá by bola v súlade s územným plánom. 9. V písomnom vyjadrení zo dňa 05. 02. 2019 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa. V súvislosti s námietkou žalobcov, týkajúcou sa nesúladu navrhovanej stavby s územným plánom žalovaný uviedol, že táto námietka nepatrí do ochrany subjektívnych práv žalobcu ako účastníka územného konania. K tvrdeniu žalobcu, že v tejto lokalite vzhľadom na regulatívy obsiahnuté v ÚPN zóny nie je možná výstavba bytového domu žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o lokalitu vymedzenú ako zmiešané územie občianskej vybavenosti a bývania. Zmiešanosť spočíva v možnosti umiestnenia stavieb občianskej vybavenosti a bývania a je v nej možné umiestňovať tak bytové domy, ako aj rodinné domy a stavby občianskej vybavenosti, preto je v územnom pláne upravená variabilná stavebná čiara. Zároveň uviedol, že ÚPN zóny je v súčasnej dobe platný a stavebný úrad umiestňuje stavby v súlade s ním. To, že sa žalobca domnieva, že tento územný plán by mal byť spracovaný tak, ako si on predstavuje (čo sa týka jeho regulatívov), predstavuje iba jeho subjektívny pohľad na vec. Stavebný úrad vychádzal z platných regulatívov a tieto stanovujú podmienky umiestňovania stavieb podľa možného funkčného využitia územia, kde je možné umiestňovať stavby na bývanie, t. j. aj bytové domy. Posudzovanie regulatívov platného územného plánu zóny nepatrí do ochrany subjektívnych práv žalobcu ako účastníka územného konania. Pokiaľ ide o namietanú nekompletnosť priložených vyjadrení dotknutých orgánov, žalovaný v tejto súvislosti poukázal na závery, premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje v tejto súvislosti za postačujúce. Aj v tejto súvislosti zastáva názor, že posudzovanie kompletnosti vyjadrení nepatrí do ochrany subjektívnych práv žalobcu ako účastníka územného konania. Stavebný úrad sa vysporiadal so všetkými námietkami a pripomienkami žalobcu uplatnenými v územnom konaní kvalifikovane a rovnako sa s jeho námietkami vysporiadal aj odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca vo svojom odvolaní ani v obsahu žaloby konkrétne neuviedol, v čom vidí porušenie svojich subjektívnych práv ako účastníka územného konania. 10. Účastník v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 06. 2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť majúc za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa považuje za vecne správne a zákonné. Poukázal na aktívnu legitimáciu žalobcov, ktorá predpokladá, že títo by mali v zmysle platnej právnej úpravy preukázať, že boli ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že títo sa dožadujú ochrany skôr verejného záujmu postaveného na neplatnosti resp. na neurčitosti ÚPN Krásna nad Hornádom. Ich argumentácia, týkajúca sa porušenia vlastníckeho práva, práva na súkromie a rodinný život nie je ničím podložená. Z charakteru rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, územným rozhodnutím sa iba vytvára právny základ pre rozhodnutie realizácii stavby, čím k porušeniu práva žalobcov reálne ani nemôže dôjsť. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže ale nemusí byť v budúcnosti vydané. Žalobcovia poukazujú na to, že podľa projektovej dokumentácie Bytový dom „Anna“ so 14 bytmi je umiestnený 8 m od hranice pozemku žalobcov, pričom terasy a balkóny sú orientované do ich záhrady, táto skutočnosť ešte neznamená skutočný zásah do subjektívnych práv žalobcov. Rovnako ich konštatovanie o strate na trhovej hodnote nehnuteľnosti je len hypotetické a ničím nepodložené. Účastník v 1. rade zároveň zdôraznil, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z doposiaľ platného Územného plánu zóny Krásna nad Hornádom, ktorý bol vrátane jeho doplnku schválený VZN č. 50 z 10. 12. 2011. Schváleniu ÚPN Krásna nad Hornádom - I. Č.. XX.X predchádzal proces, v rámci ktorého došlo k prerokovaniu jeho návrhu so všetkými dotknutými orgánmi verejnej aj štátnej správy, vrátane fyzických a právnických osôb, ktorých vlastnícke práva boli riešením územného plánu zóny dotknuté. Väčšina z dotknutých orgánov sa následne vyjadrovala aj k samotnému zámeru a projektovej dokumentácii Bytového domu „Anna“, pričom každý dotknutý orgán verejnej a štátnej správy sa k predloženej dokumentácii pre územné rozhodnutie vyjadril kladne, čím okrem technickej stránky bol potvrdený aj súlad stavby s platným Územným plánom zóny Krásna nad Hornádom - I. Č.. XX.X B. V. N. Zdôraznil, že pred spracovaním projektovej dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia Bytového domu „Anna“ bola vypracovaná „Architektonická štúdia“ oprávneným architektom N.. H.. Y. L. - H..Q. v 8/2017. Podkladom pre spracovanie tejto štúdie bolo stanovisko referátu ÚHA Mesta Košice zo dňa 29. 05. 2015, vydané k zámeru výstavby bytových domov na časti plôch vymedzených územným plánom B. V. N., P. I. XX.X. Toto stanovisko tiež potvrdzuje súlad zámeru plánovanej výstavby bytových domov s platným ÚPN B. V. N. - I. XX.X. Architektonická štúdia bola následne predložená orgánu mesta Košice na úseku územného plánovania, t.j. Referátu útvaru hlavného architekta mesta Košice, ktorého stanovisko zo dňa 21. 11. 2017 síce spresňuje požiadavky na spracovanie projektovej dokumentácie na výstavbu predmetného bytového domu, avšak zároveň odsúhlasuje zámer takejto plánovanej výstavby. Poukázal na to, že v zmysle platného ÚPN zóny Krásna nad Hornádom na pozemkoch danej lokality je možné realizovať stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú vybavenosť. Z predmetného územného plánu zároveň vyplýva, že na rohových pozemkoch pri nástupných miestach komunikácie a zo zbernej komunikácie prednostne je potrebné realizovať špecifickú zástavbu s hodnotným architektonickým riešením, ktoré zohľadní exponovanú polohu, pričom predmetné pozemky na ktorých má byť umiestnená stavba Bytového domu „Anna“ sú rohovými pozemkami, a pri návrhu stavby bytového domu sa vychádzalo aj z uvedeného ustanovenia, ktoré neurčuje bližšiu špecifikáciu typu zástavby. Účastník v 1. rade požiadal aj o stanovisko samotného autora dokumentu ÚPN zóny Krásna nad Hornádom - zmeny a doplnky regulatívov územného rozvoja, t. j. spracovateľa územného plánu URBAN TRADE, projektová kancelária, N.. H.. J. V., ktorý potvrdil možnosť výstavby Bytového domu „Anna“ stanoviskom zo dňa 22. 06. 2018, ktoré sa nachádza v administratívnom spise. Aj keď ÚPN zóny Krásna nad Hornádom uvádza možnosť výstavby s vyšším podielom komerčnej vybavenosti, neuvádza percentuálny pomer ani pomer oproti čomu sa má tento vyšší podiel určovať. Uvádza však možnosť výstavby stavieb akéhokoľvek druhu na bývanie, čím nepochybne aj umiestňovaná stavba je. Stavebný úrad sa podľa názoru účastníka v 1. rade riadne vysporiadal aj s touto žalobnou námietkou. Zároveň konštatoval, že z hľadiska konania o umiestnení stavby Bytového domu „Anna“, táto vo všetkých ohľadoch spĺňa prísnejšie regulatívy určené pre samostatne stojace rodinné domy, pohyblivá uličná čiara 3 m až 10 m, v prípade predmetného bytového domu je to 9,08 m, koeficient zastavanosti 0,3, v prípade Bytového domu „Anna“ je to 23,63 %, podlažnosť: 2 nadzemné podlažia + podkrovie, v prípade Bytového domu „Anna“ je to 2 nadzemné podlažia + PP , pričom na okolitých pozemkoch je koeficient zastavanosti pre rodinné domy dokonca na 0,4. Samotní žalobcovia odkazom na definíciu polyfunkčných bytových domov v zmysle príslušnej Slovenskej technickej normy (STN) potvrdzujú správnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí a nesprávnosť svojho výkladu k neprípustnosti výstavby Bytového domu „Anna“. V tejto súvislosti poukázali aj na to, že nie je vylúčené, aby bytový dom v zmysle § 43b, ods. 2 stavebného zákona nemal aj nebytový priestor. Zdôraznil, že STN nemá vlastnosť všeobecnej záväznosti, preto pri absencii legálnej definície a vymedzenia pojmu polyfunkčný bytový dom túto nemožno brať absolútne. Tomuto charakteru stavby sa nevymyká ani umiestňovaná stavba Bytového domu „Anna“. Poukázali tiež na to, že ÚPN zóny Krásna nad Hornádom, zmeny a doplnky regulatívov určuje minimálny počet parkovacích miest na jeden rodinný dom, v tomto prípade 2 parkovacie miesta. Určuje to preto, lebo STN 73 6101 ako norma pre parkovanie neurčuje počet parkovacích miest na rodinné domy a je výlučne v kompetencii obce ako obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie, aby si prostredníctvom ÚPN zóny a všeobecne záväzného nariadenia určila minimálny počet parkovacích miest pri rodinných domoch. Pre ostatné typy zástavby územný plán minimálny počet parkovacích miest neuvádza, keďže pre jednotlivé typy stavieb a v závislosti od ich účelu využitia sa minimálny počet parkovacích miest určuje výpočtom podľa STN 73 6101. Neplatí preto logika, že k jednému rodinnému domu prislúchajú 2 parkovacie miesta, tak rovnako k jednému bytu prislúchajú v počte 2 parkovacie miesta. Počet parkovacích miest pri umiestňovaní predmetnej stavby bol určený správne v súlade s platnou právnou a technickou úpravou a nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. Zhodne ako žalovaný sa vyjadril aj k námietke žalobcov, týkajúcej sa úplnosti vyjadrení predložených v územnom konaní. 11. Účastníci v 2. až 4. rade vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe zo dňa 19. 05. 2020 zhodne navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť stotožňujúc sa so závermi, ku ktorým dospeli správne orgány pri posudzovaní predmetnej veci tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa. Konštatovali, že v danom prípade boli dodržané všetky regulatívy obsiahnuté v Zmenách a doplnkoch ÚPN zóny Krásna nad Hornádom rok 2011 v časti 3.3. I. Č.. XX.X B. V. N.. Účastník vo 4. rade v rámci svojho vyjadrenia poukázal aj na to, že v lokalite IBV Na hore bol ako jediný developer iniciátorom všetkých zmien a doplnkov územných plánov v tejto lokalite, ako aj iniciátorom zmeny HSA Mesta Košice - Východné mesto. Ako iniciátor a objednávateľ všetkých zmien a doplnkov územných plánov a predchádzajúci väčšinový vlastník predmetného územia bol tým, kto navrhoval funkčné a priestorové využitie jednotlivých pozemkov. Celý zámer a jeho predstava funkčného a priestorového využitia jednotlivých pozemkov bol následne posúdený dotknutými orgánmi verejnej a štátnej správy a v záverečnej fáze schválený Mestom Košice pri dodržaní všetkých zákonných postupov. Predmetná plocha, na ktorej má byť umiestnený Bytový dom „Anna“, bola pôvodným územným plánom schváleným v roku 2009 určená ako plocha progresívnej zástavby, pričom stavebný zákon tento pojem nepozná a preto, keďže stavebný úrad ako aj ostatné orgány verejnej a štátnej správy sa nevedeli zhodnúť o aký typ výstavby sa na týchto parcelách jedná, pozemky ostávali z hľadiska jeho podnikateľského zámeru nevyužiteľné a nepredajné. Práve preto inicioval doplnok územného plánu Na hore II., ktorý bol schválený v roku 2012 spolu s ďalšími lokalitami v katastrálnom území Krásna, pretože ako investor mal záujem, aby využitie parciel bolo s čo najširšou možnosťou, avšak s dodržaním výškových a odstupových parametrov, ako pri bežných rodinných domoch, aby nedošlo k výstavbe nejakej výškovej zástavby v bezprostrednom susedstve rodinných domov. Na základe toho sa tieto parcely zadefinovali do regulatívov územného plánu ako zmiešané územie bývania z vyšším podielom komerčnej vybavenosti, na ktorom je možné realizovať všetky stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú občiansku vybavenosť, a regulatív, ktorým sa upravuje špecifická zástavba na rohových pozemkoch pri nástupných miestach, komunikáciách so zbernej komunikácie, t. j. prednostne realizovať špecifickú zástavbu s hodnotným architektonickým riešením, ktoré zohľadní exponovanú polohu. Hlavným zmyslom využitia týchto parciel bolo ich využitie na bývanie, prípadne na možnosť výstavby, v ktorej prevahu bude mať komerčné využitie. Na týchto pozemkoch je prevládajúci záujem o realizáciu stavieb určených na bývanie. Pre zachovanie rodinného rázu lokality na týchto pozemkoch aj vzhľadom k susedným nehnuteľnostiam považuje napriek možnosti komerčných stavieb za nevhodné (apartmanové bývanie, príležitostné bývanie, či stavby so službami) vzhľadom na následnú vysokú fluktuáciu osôb a s tým spojené množstvo súvisiacich problémov, výrazne vplývajúcich na kvalitu bývania v už existujúcich bytových domoch. Preto ešte pred udelením súhlasu s napojením na inžinierske siete vo vlastníctve tohto účastníka si vyžiadal od účastníka v 1. rade projektovú dokumentáciu k nahliadnutiu, z ktorej vyplynulo, že v danom prípade sú naplnené všetky regulatívy stanovené ÚPN zóny. 12. V replike zo dňa 20. 02. 2019 k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe majúc za to, že napadnuté rozhodnutia neboli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Túto svoju argumentáciu v rámci repliky zopakoval. 13. V replike zo dňa 28. 05. 2020 k vyjadreniu účastníkov v 1. a 2. rade žalobcovia uviedli, že nesúhlasia s jeho záverom o tom, že nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní, nakoľko táto bola preukázaná skutočnosťami špecifikovanými v obsahu podanej žaloby a to najmä tým, že realizáciou predmetnej stavby by došlo k porušeniu práva na súkromie, na rodinný život, vlastníckeho práva, nakoľko by došlo k narušeniu nerušeného užívania veci v ich vlastníctve a tiež zníženiu trhovej hodnoty nehnuteľnosti v dôsledku zníženia lukrativity v porovnaní so situáciou, ak by susedila so stavbou, ktorá by bola v súlade s územným plánom. V ostatnom zotrvali na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe. K účastníkom v 1. rade predloženým stanoviskám zo dňa 21. 11. 2017 a 29. 05. 2017 Mesta Košice a architektonickej štúdii N.. H.. Y. L., ako aj k stanovisku spracovateľa územného plánu URBAN TRADE N.. H.. J. V. žalobcovia uviedli, že súlad návrhu na vydanie rozhodnutia posudzuje v zmysle už citovaných ustanovení § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona jedine a výlučne stavebný úrad a preto považujú za absurdné konštatovať, že k posudzovaniu súladu územného rozhodnutia s ÚPN obce alebo zóny berie účastník konania do úvahy stanoviská a názory orgánov, ktoré daný súlad nemajú vo svojej rozhodovacej kompetencii skúmať a ich názory sú v tejto otázke nezáväzné. Zastávajú názor, že nimi prezentovaný percentuálny pomer, týkajúci sa podielu občianskej vybavenosti a bytovej zástavby je súčasťou regulatívov uvedených v ÚPN zóny pre danú lokalitu a preto nie je možné subjektívne tvrdiť, že tento regulatív je obsolentný. Za absolútne bezpredmetný považovali názor útvaru hlavného architekta, ktorý nie je záväzným stanoviskom v zmysle § 140b stavebného zákona. Za právne irelevantné považovali stanovisko spoločnosti LFB DEVELOPMENT o súlade výstavby Bytového domu „Anna“ s ÚPN B. V. N. I. XX.X, pretože toto neodôvodňuje a nelegitimizuje napadnuté rozhodnutie. 14. V duplike zo dňa 25. 06. 2020 účastník konania v 1. rade zotrval na argumentácii obsiahnutej v písomnom vyjadrení s tým, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v predmetnej veci, pričom samotné právoplatné územné rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje nemôže znamenať žiaden zásah do ich vlastníckych práv a preto ani nemohli preukázať relevantným spôsobom žiadnu ujmu, ktorá im ešte nemohla ani vzniknúť. Pokiaľ poukázali na oprávnenosť posudzovania súladu návrhu na vydanie územného rozhodnutia s územným plánom, účastník v 1. rade zdôraznil, že v predmetnom konaní bol tento návrh posúdený ako súladný s územným plánom a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného. Nestotožnil sa s právnym názorom žalobcov pri výklade § 139a ods. 1 Stavebného zákona, najmä z jeho absolútnym ponímaním, v zmysle ktorého by územné plány a tiež regulatívy museli obsahovať absolútne presný diapazón všetkých oprávnení a výpočet absolútne všetkých zákazov. Regulatív v žiadnom prípade nemôže reagovať na všetky životné situácie a ich variabilitu, hoci v danom prípade úpravu územného plánu považuje za postačujúcu a územné rozhodnutie za súladné s územným plánom. Zdôraznil, že navrhovaná stavba spĺňa všetky regulatívy stanovené ÚPN zóny, platným pre uvedenú lokalitu, tak ako to uviedli vo svojom písomnom vyjadrení. 15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu I. stupňa a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba žalobcov dôvodná nie je. 16. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 07. 05. 2018 sa účastník konania v 1. rade domáhal vydania rozhodnutia o umiestnení stavby s názvom Bytový dom „Anna“ pozostávajúci z 11 stavebných objektov tak ako, sú špecifikované v tomto návrhu, ktoré hodlá postaviť na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X katastrálneho územia W.Á., evidovaných na I. Č.. XXXX pre katastrálne územie W. - W. v jeho vlastníctve. K návrhu pripojil zákonom požadované prílohy. 17. Listom zo dňa 16. 05. 2018 stavebný úrad Mesto Košice vydal oznámenie o začatí územného konania a nariadil ústne pojednávanie na deň 15. 06. 2018 spojené s miestnym zisťovaním. Uvedené oznámenie bolo doručené účastníkom konania. 18. Zo zápisnice z územného konania zo dňa 15. 06. 2018 vyplýva, že účastníci konania - žalobcovia vzniesli v rámci tohto konania námietky, ktoré predložili v písomnom vyhotovení, datovanom dňom 14. 06. 2018, ktorých obsah korešponduje s obsahom podaného odvolania i žaloby. Namietali nesúlad ÚPN zóny so zákonnými princípmi územného plánovania na úrovni územného plánovania zóny, nakoľko tento jednoznačne a podrobne neupravuje regulatívy územného rozvoja, v dôsledku čoho je v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou a je neplatný. Ak by pripustili platnosť dotknutého územného plánu zóny, tento neobsahuje regulatívy pre výstavbu bytových domov a preto vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby Bytový dom „Anna“ na parcele S. W. Č.. XXXX/XXX katastrálneho územia W. a následné vydanie stavebného povolenia by bolo v rozpore s dotknutým územným plánom. Namietali tiež nekompletnosť priložených vyjadrení príslušných orgánov a inštitúcii k projektovej dokumentácii nakoľko niektoré vyjadrenia sa nevzťahovali na bytový dom so 14 bytmi ale na bytový dom s 11 bytmi. To znamená, že neboli vydané k objektu, ktorý je predmetom územného konania. 19. Súčasťou administratívneho spisu je stanovisko k územnému konaniu a umiestneniu stavby Bytového domu „Anna“ na I. Č.. XX.X B. V. N. - ÚPN zóny Krásna nad Hornádom zo dňa 22. 06. 2018, vypracované N.. H.. J. V., autorizovaným architektom - URBAN STUDIO, autorom Zmien a doplnkov ÚPN zóny Krásna nad Hornádom rok 2011, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach dňa 10. 12. 2012 ako VZN č. 50, z ktorého vyplýva, že ÚPN zóny Krásna nad Hornádom včítanie následných zmien a doplnkov na I. Č.. XX.X V. N. je platný a schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach, záväzná časť VZN Mesta Košice. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky preskúmal ÚPN zóny včítane spracovaných zmien a doplnkov podľa § 25 Stavebného zákona a súhlasil s jeho schválením Mestom Košice. ÚPN zóny Krásna nad Hornádom včítane následných zmien a doplnkov B. V. N., I. XX.X jednoznačne a podrobne stanovuje regulatívy, a to podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov a stavieb, umiestnenie stavieb na jednotlivých pozemkoch, včítane zastavovacích podmienok, podiel možného zastavovania a únosnosti využívania územia a verejného dopravného vybavenia územia v súlade s § 12 Stavebného zákona a § 13 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. ÚPN zóny Krásna nad Hornádom včítane následných zmien a doplnkov B. V. N., I. Č.. XX.X jednoznačne v regulatívoch stanovuje záväzné funkčné využitie územia ako zmiešané územie občianskej vybavenosti a bývania, ÚPN zóny umožňuje na tejto lokalite realizovať všetky druhy obytných domov, to znamená rodinné domy, dvojdomy, radové rodinné domy a bytové domy včítane polyfunkčnej zástavby a polyfunkčných objektov, záväzné umiestnenie stavby na jednotlivých pozemkoch variabilnou stavebnou čiarou v rozsahu od 3 metrov do 10 metrov od okraja pozemku, pričom variabilná stavebná čiara je zadefinovaná z dôvodov potreby umiestňovať na lokalite objekty (stavby) občianskej vybavenosti a obytné domy všetkých druhov, záväzné zastavovacie podmienky a únosnosť využívania územia, v rámci ktorých maximálna podlažnosť predstavuje 2 nadzemné podlažia (nie poschodia) s možnosťou využitia podkrovia, koeficient zastavanosti pozemkov Kz- maximálne 0,6 podľa § 13 bod 10 vyhlášky č. 55/2001 Z. z., záväzné regulatívy dopravného vybavenia územia, to znamená mestská zberná komunikácia v kategórii MZ 8/40 o šírke 7 m, pás zelene 1 m, peší chodník o šírke 1,5 m a pás zelene pre uloženie technickej infraštruktúry 2 m. Uvedené regulatívy platia pre všetky stavby a objekty občianskej vybavenosti a obytné domy všetkých druhov, teda aj pre bytový dom. V súlade s platnou legislatívou je potrebné rozlišovať pojmy zmiešané územia, zmiešané územie s plochami polyfunkčnej zástavby resp. s polyfunkčnými objektmi. ÚPN zóny Krásna nad Hornádom jednoznačne a podrobne stanovuje regulatívy statickej dopravy v rozsahu 2 státia na jeden rodinný dom a jedno státie na jeden byt v bytovom dome, u občianskej vybavenosti podľa platnej STN. Požiadavky na percentuálne určenie podielu občianskej vybavenosti, resp. rozsahu podlahovej plochy občianskej vybavenosti, regulácia terénnych úprav idú nad rámec kompetencií ÚPN zóny. ÚPN zóny Krásna nad Hornádom včítane následných zmien a doplnkov je jednoznačne a podrobne stanovuje regulatívy, ktoré umožňujú umiestniť Bytový dom „Anna“ na I. XX.X B. V. N.. 20. Dňa 08. 08. 2018 vydalo Mesto Košice, pracovisko Košice - Juh, ako správny orgán I. stupňa po preskúmaní návrhu stavebníka v územnom konaní v súlade s § 35 až 37 Stavebného zákona a na základe výsledkov územného konania podľa § 39, § 39a a §39b Stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. navrhovateľovi OPUS DEVELOPMENT, s. r. o., Košice rozhodnutie o umiestnení stavby Bytový dom „Anna“ na parcele S. W. Č.. XXXX/XXX katastrálneho územia W. č. MK/A/2018/13165-04/IV-KRV s tým, že návrh na umiestnenie predmetnej stavby a jej umiestnenie v zmysle tohto návrhu zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie a vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Z jeho obsahu vyplýva, že dokumentácia pre územné konanie bola spracovaná oprávnenou osobou a navrhované umiestnenie stavby spĺňa požiadavky urbanistické, hygienické, životného prostredia a požiarnej bezpečnosti. Vydaním tohto rozhodnutia stavebný úrad určil podmienky pre umiestnenie stavby a podmienky pre projektovú prípravu stavby, pričom vychádzal z vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, ktoré neboli záporné ani protichodné. Oprávnené požiadavky pre spracovanie projektovej dokumentácie, vyplývajúce z písomných vyjadrení ako aj stanovísk správcov verejných rozvodov inžinierskych sietí, stavebný úrad zahrnul do podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom požiadavky, ktoré sa týkali samotného uskutočňovania stavby, resp. jej budúceho užívania, budú predmetom prerokovania a vyhodnotenia v nasledujúcich konaniach. Správny orgán I. stupňa konštatoval, že umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie a jej umiestnením v zmysle podaného návrhu nebudú ohrozené verejné záujmy ani práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Navrhovateľ doložil primerane povahe stavby všetky potrebné doklady k vydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Námietky účastníkov konania - žalobcov, vznesené v priebehu územného konania vyhodnotil ako neopodstatnené s tým, že stavebný úrad nie je orgánom územného plánovania a pri posudzovaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia vychádzal z platnej územno-plánovacej dokumentácie. V rámci odôvodnenia rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým žalobcami vzneseným námietkam. 21. O odvolaní žalobcov zo dňa 31. 08. 2018, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 22. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že pre I. Č.. XX.X B. V. N. W. - W. bol schválený Mestským zastupiteľstvom v Košiciach dňa 10. 12. 2012 Územný plán zóny - zmeny a doplnky Územného plánu zóny Krásna nad Hornádom, rok 2011, uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 464, pričom záväzné časti zmien a doplnkov ÚPN zóny Krásna nad Hornádom 2011, vyhlásilo Mestské zastupiteľstvo v Košiciach všeobecne záväzným nariadením č. 50 zo dňa 10. 12. 2012. Z obsahu Zmien a doplnkov ÚPN zóny Krásna nad Hornádom rok 2011, ktorý bol vypracovaný URBAN TRADE, projektová kancelária, N.. H.. J. V., časti B II. Regulatívy a limity záväzné, 1. Regulatívy funkčného využívania pozemkov - základným prípustným funkčným využívaním pozemkov a stavieb v I. XX.X Na hore je obytné územie s pozemkami a stavby samostatne stojacich rodinných domov s možnosťou realizácie komerčnej občianskej vybavenosti (zástavba na severnej strane troch nástupných miestnych komunikácií), zmiešané územie bývania s vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie, pričom na týchto pozemkoch je možné realizovať stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú občiansku vybavenosť(1.3). V bode 2. Regulatívy priestorového usporiadania pozemkov a stavieb, bode 2.3. pre túto lokalitu na rohových pozemkov zmiešaného územia pri nástupných miestnych komunikáciách so zbernej komunikácie je potrebné prednostne realizovať špecifickú zástavbu s hodnotným architektonickým riešením, ktoré zohľadní ich exponovanú polohu. Pod bodom 3. Regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch s určením zastavovacích podmienok, podľa bodu 3.3. pre danú lokalitu platí pri výstavbe samostatne stojacich rodinných domoch a polyfunkčnej zástavby povinnosť okrem iných rešpektovať aj nasledovné regulatívy umiestnenia stavieb a nasledovné zastavovacie podmienky na umiestnenie stavieb - maximálna podlažnosť zástavby 2 nadzemné podložia s podkrovím, u polyfunkčnej zástavby bývania a komerčnej občianskej vybavenosti sa stanovuje pohyblivá stavebná čiara v rozsahu 3 m až 10 m od okraja pozemku, hĺbka zástavby na všetkých pozemkoch sa stanovuje na maximálne 18 m, na celej I. V. N. sa rušia regulatívy ohľadom oplotenia pozemkov, koeficient zastavanosti (Kz) u polyfunkčnej zástavby je maximálne 0,6, u zástavby samostatne stojacich rodinných domoch maximálne 0,3, pričom koeficient zastavanosti je pomer medzi plochou zastavanou stavbami a plochou pozemku. Pod bodom 4.3. Regulatívy umiestnenia verejného dopravného vybavenia pre danú lokalitu okrem iných platí, že parkovacie a garážové státia u zástavby samostatne stojacich rodinných domov a u polyfunkčnej zástavby je potrebné realizovať na ich pozemkoch alebo v objekte stavby v rozsahu na 1 rodinný dom 2 státia (garáž a parkovacie miesto). 23. Zo stanoviska k architektonickej štúdii zo dňa 22. 11. 2017, vyžiadaného účastníkom LF DEVELOPMENT KRÁSNA PLUS, s. r. o., od Mesta Košice vyplýva, že z hľadiska územno-plánovacieho sa dotknuté parcely nachádzajú v území, ktoré je v zmysle platného ÚPN zóny Krásna nad Hornádom definované ako zmiešané územie bývania s vyšším podielom komerčnej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie je možné realizovať stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú občiansku vybavenosť. Táto štúdia rieši v nárožnej ploche osadenie čiastočne podpivničeného dvojpodlažného bytového domu s obytným podkrovím so 14 bytmi, parkovanie je riešené na vlastnom pozemku s povrchovou úpravou zo zámkovej dlažby v počte stojísk 10 a 9 parkovacích miest s povrchovou úpravou zo zatrávňovacích panelov ecorastrer. Objekt je osadený 9 m od východnej hranice parcely, 9,1 m od severnej hranice parcely, s celkovou hĺbkou zástavby 18 m a s celkovým koeficientom zastavanosti (Kz) objektami a všetkými spevnenými plochami 0,52 , čo je možné akceptovať. V zmysle uvedeného stanoviska požadovalo Mesto Košice projektovú dokumentáciu dopracovať o situáciu širších vzťahov so zdokumentovaním dostupnosti bytového domu na zastávky verejnej hromadnej dopravy, dopravné napojenie riešeného územia bytového domu na zbernú komunikáciu, spracovať výpočet potrieb statickej dopravy pre navrhované byty v zmysle STN 73 6110/Z2 a parkovanie riešiť na vlastnom pozemku, parkovacie stojiská navrhovať s parametrami v zmysle ukazovateľov STN 73 60546/ O1, a pri spracovaní kompletnej projektovej dokumentácie požadovalo dodržať stanovené záväzné architektonické a urbanistické regulatívy platného územného plánu zóny Krásna. 24. Súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie k existencii podzemných vedení Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS), a. s., závod Košice zo dňa 14. 02. 2018, z obsahu ktorého vyplýva, že účastník konania v 1. rade požiadal o zakreslenie podzemných sietí v súvislosti s realizáciou stavby Bytový dom „Anna“ na parcele č. XXXX/XXX, XXX v časti W. B. V., v Lokalite N. B. V. N., druhá etapa s tým, že sa jedná o výstavbu bytového domu, v ktorom bude zriadených celkovo 11 bytových jednotiek, ktorého prílohou je zakreslenie verejnej tlakovej kanalizácie a novo vybudovaného vodovodu. Zo stanoviska k štúdii a koncepcii odkanalizovania ulice K lesu zo dňa 23. 04. 2018, vypracovaného tou istou spoločnosťou vyplýva, že v súvislosti okrem iných aj s výstavbou predmetného bytového domu je tento špecifikovaný ako bytový dom so 14 bytovými jednotkami. Rovnako z vyjadrenia VVS, a. s., Košice k podzemným zariadeniam a projektovej dokumentácii pre vydanie stavebného povolenia zo dňa 30. 07. 2018 vyplýva, že toto bolo vydané v súvislosti s realizáciou stavby Bytový dom „Anna“, v Lokalite Na hore II, na ulici K lesu, pričom ide o stavbu bytového domu, kde má byť zriadených 14 bytových jednotiek. Posledné citované stanovisko bolo predložené účastníkom v 1. rade ako príloha jeho vyjadrenia k žalobe. 25. Na pojednávaní dňa 01. 07. 2020 právny zástupca žalobcu s poukazom na všetky podania, ktoré boli v predmetnej veci doručené zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. 26. Žalobca v 1. rade sa pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu. 27. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo v predmetnej veci súdu doručené a zdôraznila, že žalobcovia nepreukázali žiadny dôvod, že by ich subjektívne práva boli akýmkoľvek spôsobom napadnutým rozhodnutím žalovaného a správneho orgánu I. stupňa dotknuté. 28. Právny zástupca účastníka v 1. rade uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach a prednesoch učinených v doterajšom priebehu konania, stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, rovnako ako aj zástupkyňa žalovaného, že na strane žalobcov absentuje aktívna legitimácia na podanie predmetnej žaloby, pretože títo v priebehu konania nepreukázali priamy zásah do ich práva a právom chránených záujmov v zmysle § 178 SSP. Poukázal na to, že zo žaloby vyplýva, že žalobcovia majú problém predovšetkým s výstavbou bytového domu, pričom podľa ich stanoviska tento problém by nemali s výstavbou polyfunkčnej budovy. Ak by polyfunkčná budova mala byť postavená na predmetnom pozemku v zmysle ich názoru, preukazuje to v skutočnosti iba to, že ich subjektívne práva dotknuté nie sú. V ostatnom zotrval na svojich písomných vyjadreniach. 29. Konateľ účastníka v 1. rade poukázal na to, že v priebehu predmetného správneho konania predložil všetky požadované doklady a to aj nad rámec stanovený zákonom, pričom predložil aj stanovisko spracovateľa zmien ÚPN zóny z roku 2012, z obsahu ktorého vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s týmto územným plánom a on teda splnil všetky podmienky pre vydanie územného rozhodnutia. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 30. Konatelia účastníkov v 2. až 4. rade zotrvali na svojich písomných vyjadreniach, ktoré v predmetnej veci súdu doručili a navrhli žalobu zamietnuť. 31. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 32. Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 33. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. 34. Podľa § 37 ods. 1 citovaného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 35. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 36. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 37. Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania v rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších dokladov projektovej dokumentácie alebo je časti, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 38. Podľa § 39a ods. 1 citovaného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 39. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 40. Podľa § 39b ods. 4 citovaného zákona stavebný úrad môže v rozhodnutí o využívaní územia určiť, že sa upúšťa od povolenia terénnych úprav. 41. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, z ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcami v priebehu správneho konania vznesené a ich závery vyplývajúce s odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania i obsahom administratívneho spisu. 42. K námietke žalobcov týkajúcej sa rozporu napadnutého rozhodnutia s ÚPN zóny Krásna nad Hornádom v časti podielu komerčnej vybavenosti považuje správny súd, viazaný skutkovým stavom v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za potrebné uviesť, že pre I. Č.. XX.X B. V. N. W. - W., kde je navrhované umiestnenie predmetného bytového domu, bol dňa 10. 12. 2012 uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 464 schválený územný plán zóny - zmeny a doplnky ÚPN zóny Krásna nad Hornádom rok 2011, pričom záväzné časti zmien a doplnkov ÚPN zóny Krásna nad Hornádom rok 2011 vyhlásilo mestské zastupiteľstvo VZN č. 50 zo dňa 01. 12. 2012. Z obsahu tohto dokumentu (časť B II. bod 1.3) vyplýva, že základným prípustným funkčným využívaním pozemkov a stavieb je obytné územie s pozemkami a stavbami samostatne stojacich rodinných domov s možnosťou realizácie komerčnej občianskej vybavenosti a zmiešané územie bývania z vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie, kde je možné realizovať stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú občiansku vybavenosť. Zo stanoviska zo dňa 22. 06. 2018, vypracovaného N.. H.. J. V. samotným autorom dokumentu Zmeny a doplnky ÚPN zóny Krásna nad Hornádom rok 2011, ktorý bol schválený ako VZN č. 50 mestským zastupiteľstvom, na základe požiadavky účastníka v 1. rade tak, ako bol o špecifikované v bode 19. rozsudku vyplýva, že ÚPN zóny Krásna and Hornádom včítane následných zmien a doplnkov na I. XX.X B. V. N. W. - W. je platný a tento jednoznačne stanovuje regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov a stavieb, umiestnenie stavieb na jednotlivých pozemkoch včítane dopravného vybavenia územia v súlade s § 12 stavebného zákona a § 13 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. Z jeho záveru vyplýva, že ÚPN zóny Krásna nad Hornádom včítane následných zmien a doplnkov jednoznačne a podrobne stanovuje regulatívy, ktoré umožňujú umiestniť predmetný bytový dom na uvedenej lokalite. Aj o toto stanovisko oprel žalovaný svoju argumentáciu v tejto súvislosti a aj správny súd považuje toto stanovisko za relevantné práve vzhľadom na to, že bolo vypracované osobou, ktorá vypracovala aj predmetné zmeny a doplnky ÚPN zóny a ktorá je najviac kompetentná vysvetliť účel a zmysel vypracovania tohto dokumentu. 43. S poukazom aj na uvedené, podľa názoru správneho súdu, tieto záväzné regulatívy a limity nie je možné vykladať spôsobom prezentovaným žalobcami v podanej žalobe a ďalších podaniach, t. j. že v prípade ak sú na viac ako 50 %-ách dotknutého územia vydané právoplatné stavebné povolenia na stavby určené na bývanie, nie je možné vydať ďalšie územné rozhodnutie, resp. stavebné povolenie na stavbu určenú na bývanie, pretože ak by tomu tak bolo, vlastníci pozemku, ktorí by požadovali o vydanie stavebného povolenia po naplnení limitu 50%, by už nemali reálnu možnosť postaviť si rodinný dom, ale mohli by iba postaviť objekty komerčnej občianskej vybavenosti. V tejto súvislosti nie je podľa názoru súdu možné vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti vykladať ako percentuálny pomer stanovený hodnotou nad 50%, pretože ak by uvedené bolo zámerom spracovateľa a následne aj mestského zastupiteľstva, premietlo by sa to výslovne v znení príslušných ustanovení všeobecného záväzného nariadenia, resp. platného územného plánu zóny, rovnako ako aj kritériá pre určovanie tohto podielu, t. j. vo vzťahu k čomu sa má určovať. Preto nebolo potrebné ani realizovať prepočet podielu zastavanosti požadovaný žalobcami. Predmetné VZN má všeobecný charakter a podmienky v ňom stanovené sú záväzné pre každého vlastníka nehnuteľnosti v rozsahu jeho pôsobnosti. Toto však nemôže absolútnym spôsobom regulovať individuálne práva vlastníkov jednotlivých pozemkov. Preto v danom prípade Stavebný zákon zmocňuje príslušné správne orgány na vydávanie individuálnych správnych aktov - rozhodnutí, ktorými, ako je to aj v tomto prípade, sa rieši konkrétna situácia na konkrétnom pozemku. 44. V bode 19. rozsudku špecifikované stanovisko spracovateľa Zmien ÚPN zóny Košice - Krásna dáva jednoznačnú odpoveď aj na námietku žalobcov, že predmetný územný plán neupravuje regulatívy výstavby pre bytový dom, ale iba pre polyfunkčný objekt a rodinné domy. Bytový dom je v zmysle už uvedeného stanoviska potrebné začleniť do kategórie stavby rozličného druhu určené na bývanie, v rámci zmiešaného územia bývania s vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie. Predmetný bytový dom spĺňa regulatívy určené v príslušnom územnom pláne, ktoré platia aj pre rodinné domy (výška, vzdialenosť od hranice pozemku, maximálna hĺbka zástavby a pod.). Z argumentácie žalobcov vyplýva a z tejto je možné vyvodiť, že žalobcovia by nemali námietky, ak by na sporných pozemkoch boli postavené objekty komerčnej občianskej vybavenosti, zrejme aj keby dosahovali parametre zhodné ako predmetný bytový dom, pretože tieto stavby by podľa ich názoru spĺňali regulatívy územného plánu zóny, pokiaľ ide o funkčné využitie. Uvedené je však v rozpore s nimi tvrdeným zásahom do ich subjektívnych práv, t. j. do ich súkromia, práva na užívania svojej nehnuteľnosti a nerušený rodinný život, pretože v takom prípade by podľa názoru súdu zásah do nimi špecifikovaných práv bol ešte výraznejší vzhľadom na následnú vysokú fluktuáciu osôb a s tým spojené problémy, vplývajúce na kvalitu bývania v už jestvujúcich rodinných domoch. 45. K námietke týkajúcej sa parkovacích státí je potrebné uviesť, že tieto boli určené podľa STN 36 110/ Z2, ktorá určuje minimálny počet parkovacích miest výpočtom pre jednotlivé typy stavieb v závislosti od účelu ich využitia, ako na to poukazujú správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí. V danom prípade bola citovaná STN použitá práve vzhľadom na to, že všeobecne záväzné nariadenie, resp. ÚPN zóny počet parkovacích miest pre iné ako rodinné domy výslovne neurčuje, ktorý postup nie je v rozpore s územným plánom zóny, ani platnou právnou úpravou. 46. Projektová dokumentácia predmetnej stavby korešponduje aj s ustanovením časti B II. bod 2.3. citovaného územného plánu zóny, podľa ktorého v I. Č.. XX.X B. V. N. na rohových pozemkoch zmiešaného územia pri nástupných miestach miestnych komunikáciách so zbernej komunikácie, ktorým predmetný pozemok, ktorý má byť zastavaný je potrebné prednostne realizovať špecifickú zástavbu s hodnotným architektonickým riešením, ktoré zohľadní ich exponovanú polohu, pričom toto neurčuje bližšiu špecifikáciu typu zástavby. 47. Námietku týkajúcu sa nekompletnosti predložených vyjadrení príslušných orgánov a inštitúcií k projektovej dokumentácii Bytového domu „Anna“, keďže niektoré vyjadrenia sa nevzťahovali na bytový dom so 14 bytmi, ale na bytový dom s 11 bytmi, žalobcovia v žalobe nešpecifikovali, avšak vychádzajúc z obsahu nimi podaných námietok v správnom konaní i odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa správny súd zistil, že námietka sa týka vyjadrenia VVS, a. s., Košice. Podľa názoru súdu sa správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí s touto námietkou dostatočne vysporiadali a ich odôvodnenie má oporu v obsahu administratívneho spisu. Aj keď z vyjadrenia VVS, a. s., k existencii podzemných vedení zo dňa 14. 02. 2018 vyplýva konštatovanie, že sa jedná o výstavbu bytového domu, v ktorom bude zriadených celkovo 11 bytových jednotiek, pričom vzhľadom na účel žiadosti (vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre Bytový dom „ANNA“) tento subjekt upozornil na to, že na tento účel sa vyjadrí až po predložení projektovej dokumentácie s riešením zásobovania stavby pitnou vodou a odkanalizovania, ktorá bude rešpektovať jeho predchádzajúce stanovisko k možnosti pripojenia verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v liste zo dňa 20. 04. 2017, v stanovisku tohto orgánu zo dňa 23. 04. 2018 k štúdii, koncepcii odkanalizovania ulice K lesu už zaujíma súhlasné stanovisko s napojením Bytového domu „ANNA“ s predpokladaným počtom 36 obyvateľov na vybudovanú tlakovú kanalizáciu, pričom z textu tohto stanoviska je zrejmé, že okrem iných aj Bytový dom „ANNA“ má pozostávať zo štrnástich bytových jednotiek, t. j. VVS, a. s., vypracovala toto stanovisko k predmetnej stavbe. Rovnaký záver možno vyvodiť aj zo stanoviska tejto spoločnosti k podzemným zariadeniam a projektovej dokumentácii pre vydanie stavebného povolania pre predmetný bytový dom zo dňa 30. 07. 2018, preloženého účastníkom v 1. rade ako príloha jeho vyjadrenia. Vyjadrenia všetkých ďalších orgánov obsahujú súhlasné stanoviská pre účely predmetného územného i stavebného konania. Vychádzajúc z uvedeného považoval správny súd aj túto námietku za neopodstatnenú, keďže je nesporné že VVS, a. s., Košice nepochybne mala vedomosti o tom, že predmetný bytový dom má pozostávať zo 14 bytových jednotiek, pričom ich počet na zakreslenie sietí podzemných vedení nemá vplyv, ako to vyplýva aj z rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, ktorý práve vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné vyžiadať opravu tohto vyjadrenia. 48. Správne orgány posúdili návrh v súlade s § 37 Stavebného zákona a v konaní dostatočným spôsobom zabezpečili procesné práva účastníkov a zabezpečili aj všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov. Rozhodnutím o umiestnení stavby určili stavebný pozemok, umiestnili na ňom navrhovanú stavbu, určili podmienky na jej umiestnenie a požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby určili požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonické riešenia stavby s okolitým životným prostredím, vyplývajúce predovšetkým so stanovísk dotknutých orgánov. 49. V danom prípade spoločnosť OPUS DEVELOPMENT, s. r. o. ako žiadateľ o vydanie územného rozhodnutia k žiadosti pripojil všetky relevantné doklady, z ktorých vyplynulo, že splnil podmienky pre vydanie kladného územného rozhodnutia a preto vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade so zákonom, ak jeho návrhu vyhoveli. 50. Z rozsudku NS SR zo dňa 25. 10. 2017 sp. zn. 10Sžo/17/2016 okrem iného vyplýva, že rozhodnutie o umiestnení stavby je rozhodnutím, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (kde k realizácii dochádza na základe stavebného povolenia, t. j. osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom stanovených prípadoch), územným rozhodnutím sa len vytvára právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, čím k porušeniu práva vlastníkov pozemkov reálne nemôže dôjsť. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti vydané. Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých pozemkov sa teda bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní (pozri bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4SžoKS/87/2006, sp. zn. 5Sžp/3/2011, sp. zn. 5Sžp/9/2013, sp. zn. 3Sžo/18/2014, sp. zn. 3Sžo/172/2010). Vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom a užívacom práve ani na práve na súkromie, na nerušený rodinný život, či znížiť štandard ich bývania a preto v danom prípade nebol splnený základný predpoklad potrebný pre vyhovenie žalobe. 51. Žalobcovia v správnom ani v súdnom konaní nepredložili žiadne také relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali záver, že vydaním napadnutého rozhodnutia, boli ukrátení na svojich subjektívnych právach, ako to tvrdili v podanej žalobe. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že dôkazné bremeno je na účastníkovi konania a v danom prípade ho žalobcovia neuniesli. Preto ich žalobe nebolo možné priznať úspech. 52. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcov jednomyseľne ( § 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 53. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP v zmysle ktorých žalobcom a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia v konaní nemali úspech celkom ani s časti a žalovanému voči žalobcom nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať a úspešným ďalším účastníkom priznal voči neúspešným žalobcom právo na úplnú náhradu iba tých trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú im správny súd uložil. 54. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.