Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/75/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200558 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200558.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: SANY STAV, s.r.o., IČO: 45953759, so sídlom v Prešove, Mukačevská 4809/53, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vodná 6, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IKO-115-53-2.4/P-A28-19 A 114 zo dňa 03.05.2019 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 28.05.2019 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 26.07.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IKO-115-53-2.4/P-A28-19 A 114 zo dňa 03.05.2019 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 28.05.2019. Žalobca navrhol napadnuté opatrenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania. administratívne konanie 2. Žalovaný vykonal v dňoch 19.03.2019, 03.04.2019 a 03.05.2019 inšpekciu práce u kontrolovaného subjektu - žalobcu, a to na pracovisku - stavba K. V. v C., I. F. XX, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hlavným predmetom činnosti žalobcu je - Výstavba obytných a neobytných budov i.n. (41209). O výsledku inšpekcie práce žalovaný vyhotovil dňa 03.05.2019 Protokol č. IKO-115-53-2.4/P- A28-19 A 114 (ďalej len Protokol). Z Protokolu vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že dňa 19.03.2019 o 9:30 hod. na kontrolovanom pracovisku vykonávali pre žalobcu závislú prácu pán O. V. a pán Y. Z., s ktorými mal žalobca uzatvorené dohody o pracovnej činnosti, ako aj pán Š. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX a L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, ktorí vykonávali pomocné stavebné práce, a s ktorými zamestnávateľ (žalobca) nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z.), čím porušil ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnom zamestnávaní). Uvedené zistenia podporil žalovaný zápisnicou o podaní informácie zo dňa 19.03.2019 podľa ktorej pán Š. I. uviedol: „Pracujem tu 2 týždne, pracujem od cca 9:00 hod. do 16:00 hod. Aj dnes od 9:00 hod. Vykonávam pomocné práce. Dohodol som sa s pánom zo STANY STAVu, meno neviem. Ešte nemám nič podpísané. Odmena XX N. na deň. Prišiel som autom STANY STAV.“ a zápisnicou o podaní informácie zo dňa 19.03.2019 podľa ktorej pán L. I., uviedol: „Pracujem od dnes od 8:00 hod., robím pomocné práce, ten pán C., mi hovorí čo mám robiť, čo povie, to aj robím. S jeho otcom som sa dohodol. Ešte nemám nič podpísané, ale budem mať, firma SANY STAV. Budem platený na hodiny, 3 eurá. Doviezol som sa s tým autom STANY STAV.“ Kontrolou v registri dňa 01.04.2019 bolo žalovaným zistené, že žalobca (zamestnávateľ) prihlásil pána Š. I. i L. I. dňa 29.03.2019 o 13:53 hod. do Sociálnej poisťovne. V súvislosti so zistenými nedostatkami žalovaný v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) nariadil žalobcovi uvedený zistený nedostatok v lehote 3 dní po prevzatí protokolu odstrániť. Zároveň, v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu. Obsah protokolu bol s konateľom žalobcu prerokovaný dňa 03.05.2019. 3. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomným podaním zo dňa 10.05.2019, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s obsahom a záverom Protokolu. Konštatoval, že o inšpekcii práce sa dozvedel až na základe doručenej výzvy na prerokovanie Protokolu, nikto ho o výkone inšpekcie práce na stavbe v C. dňa 19.03.2019 neinformoval. Ďalej uviedol, že Š. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX a L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX vykonávali prácu pre živnostníka A. I.. S ním žalobca uzatvoril objednávku na pomocné práce na základe subdodávky. Žalobca predložil objednávku (zo dňa 05.03.2019), šichtovnicu, faktúru (s dátumom dodania 22.03.2019), stavebný denník a notárom overené čestné prehlásenie A. I. zo dňa 10.05.2019 o zamestnávaní uvedených osôb. V závere žalobca dodal, že by si nedovolil nelegálne zamestnávať pracovníkov. 4. Žalovaný po vyhodnotení vyjadrenia žalobcu k Protokolu, vydal dňa 28.05.2019 Dodatok č. 1 k Protokolu (ďalej len Dodatok č. 1), v ktorom zaujal svoje stanovisko v piatich bodoch: 1. Š. I. a L. I. jednoznačne uviedli, že vykonávajú závislú prácu pre firmu STANY STAV, s.r.o., ani jeden z nich nespomenul, že by na stavbe pracoval pre iný subjekt. 2. Pracovali na pracovisku zamestnávateľa spolu s jeho dvoma ďalšími zamestnancami. Ich prácu riadil syn konateľa. 3. Ako obaja uviedli v zápisnici o poskytnutí informácie zo dňa 19.03.2019, na stavbu pricestovali služobným autom SANA STAVu. 4. Je teda jednoznačné, že v čase kontroly vykonávali prácu pre firmu STANY STAV, s.r.o., bez ohľadu na to, či v inom čase plnili úlohy aj pre iného zamestnávateľa. 5. Doklady, ktoré predložil zamestnávateľ sa javia ako účelové, uvádza sa tam ako A. I. tak aj A. I., a to v samotnom vyjadrení zamestnávateľa, objednávke, faktúre aj v čestnom prehlásení. Žalovaný považuje za vylúčené, aby sa niekto zmýlil vo svojom mene. Z uvedených dôvodov žalovaný trvá na nedostatkoch, ako sú uvedené v Protokole. súdne konanie 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti opatreniu žalovaného, ktorým je Protokol vrátane jeho Dodatku č. 1 správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň, žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že Protokol o výsledku inšpekcie práce bol vypracovaný na základe nesprávnych myšlienkových postupov, na základe nesprávneho výkladu právnych predpisov, na základe nedostatočného, nespoľahlivo a neobjektívne zisteného stavu, zakladajúcich svojvoľnosť a aj dôsledkom toho, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Žalobca je tiež toho názoru, že opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť a pre nedostatok dôvodov, pričom Protokol považuje za nezákonný, a žalobca bol preto ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Uviedol, že z vyjadrenia pánov L. a Š.E. I., že sa mali dohodnúť so spoločnosťou SANY STAV, resp. s pánom C., žalobca považuje za zavádzajúce. Žalobca vo vyjadrení k Protokolu zo dňa 10.05.2019 uviedol, že Š. a L. I. vykonávali práce pre A. I.. K tejto skutočnosti žalobca predložil žalovanému spolu s vyjadrením k Protokolu aj objednávku zo dňa 05.03.2019, faktúru č. 04/2019 zo dňa 22.03.2019 a čestné prehlásenie zo dňa 10.05.2019, ktorým prehlásil A. I., že Š. a L. I. sú jeho zamestnanci a práce, ktoré vykonávali, vykonávali na základe poddodávateľskej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Dodal, že uvedené listinné dôkazy jednoznačne preukazujú, že tieto fyzické osoby neboli ani nemohli byť v žiadnom vzťahu so žalobcom, nevykonávali práce pre neho, a preto nie je naplnený základný znak závislej práce, a preto sa v danom prípade nemôže jednať o nelegálne zamestnávanie. Inšpektor tieto listinné dôkazy vyhodnotil ako účelové, pričom vylúčil aby sa niekto zmýlil vo svojom mene. Je pravdou, že žalobca nesprávne uviedol meno svojho obchodného partnera, keď namiesto A. používal meno A.. Je to však zrejmá chybu pri písaní, čo nemôže mať vplyv na váhu týchto listín. Žalobca ďalej uviedol, že porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní, resp. o využívaní závislej práce menovaných osôb žalobcom, žalovaný zisťuje z rôznych prameňov dôkazov, a to fyzickou prítomnosťou fyzických osôb na kontrolovanom mieste, kontrolou ich osobných údajov, potom následným zistením či žalobca mal s týmito osobami uzatvorený pracovnoprávny alebo iný vzťah a či sú tieto osoby prihlásené v Sociálnej poisťovni ako aj z dôkazov preukazujúcich znaky závislej práce z prameňa, ktorým je len ústne podanie, resp. vyjadrenia kontrolovaných fyzických osôb. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nezistil a nepreukázal znaky závislej práce u týchto fyzických osôb, nakoľko z predmetných zápisníc o podaní informácie, nie sú jednoznačne a nespochybniteľne zrejmé znaky závislej práce. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/5806 0-564/2018 zo dňa 12.12.2018 a v súlade s týmto rozhodnutím namietol Protokol žalovaného a to po formálno-právnej stránke týkajúcej sa neúplného a nejasného opisu zistených nedostatkov, nesprávneho právneho a vecného posúdenia veci bez presnejšieho nezameniteľného opisu a špecifikácie týchto zavinení a tiež bez preukázania zistených nedostatkov. Ďalej uviedol, že ak má byť získaná informácia z ústneho výsluchu údajných „zamestnancov“ použitá ako dôkaz, tak ako dôkaz sa musí aj vykonať čo sa v danom prípade nestalo. Žalobcovi nie je zrejmé či v čase miestneho zisťovania nelegálneho zamestnania boli tieto osoby svedkami, či boli poučené o svojich procesných právach v postavení svedkov a prečo inšpektor práce nepotreboval vykonať konfrontáciu v prípade listinných dôkazov označených a predložených žalobcom. Žalobca ďalej namieta nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku Protokolu. Podľa názoru žalobcu Protokol kopíruje len ustanovenia Zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 14 ods. 2, a preto sa tento Protokol javí ako formálne rozhodnutie, ktoré nie je vykonateľné. Konštatoval, že ak inšpektor práce v Protokole v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušených predpisov a ich príčin, a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach, tak mal povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce, aj navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, čo inšpektor práce nevykonal, a tak je Protokol v tejto časti nezrozumiteľný a nezákonný. Nezrozumiteľnosť žalobca vidí v tom, že opatrenie neuvádza aké opatrenia na nápravu má žalobca prijať na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin, v opatrení sa neuvádza aké právne predpisy mal žalobca porušiť ani sa neuvádza z akých príčin. Preto považuje žalobca uložené opatrenia za nevykonateľné, nespĺňajúce požiadavky tzv. materiálnej vykonateľnosti požadované pre výrok rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spočíva aj v tom, že opatrenie nešpecifikuje, ktoré príslušné ustanovenia právnych predpisov sú tými ustanoveniami, ktoré majú byť dodržiavané, ani ktoré konkrétne nedostatky má odstrániť. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade je nevyhnutné použiť zásadu inserta pro nullis habentur, teda že neurčité sa považuje za ničotné, čo je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia - Protokolu. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domnieva, že žaloba je podaná dôvodne a žiada, aby správny súd preskúmal napadnuté opatrenie, administratívny spis a postup, ktorý vydaniu tohto opatrenia predchádzal. 6. K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 23.10.2019 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol že považuje za jednoznačné že obaja menovaní, teda pán L. I., ako i pán Š. I. vykonávali prácu pre žalobcu. Ďalej uviedol, že podklady o tom, že tieto fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre iný subjekt, ktoré počas inšpekcie práce predložil žalobca považuje žalovaný za účelové. V nadväznosti na uvedené, poukázal na zápisnice o podaní informácie zo dňa 19.03.2019, a to pána L. I. ako i pána Š. I.. Pokračoval, že obaja zamestnanci pracovali na pracovisku žalobcu, spolu s jeho ďalšími zamestnancami, na pracovisko pricestovali služobným vozidlom žalobcu a ich prácu riadil syn konateľa žalobcu. Ani jeden zo zamestnancov neuviedol, že by sa dohodol na práci s iným zamestnávateľom, či už A. I. alebo A. I.. Ďalej uviedol, že obaja jednoznačne uviedli, že pracujú pre žalobcu, a že sa s ním na práci dohodli. Zamestnávateľ SANY STAV s.r.o. prihlásil dňa 29.03.2019 L. I.E. a Š. I. ako svojich zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Doklady, ktoré predložil zamestnávateľ sa javia ako účelové, uvádza sa tam ako A. I. tak aj A. I., a to v samotnom vyjadrení zamestnávateľa, v objednávke, vo faktúre a dokonca aj v čestnom prehlásení. Žalovaný preto považuje za vylúčené, aby sa niekto zmýlil vo svojom mene. Je zrejmé, že doklady vrátane čestného prehlásenia vypracoval niekto iný a domnelý zamestnávateľ ich len podpísal, inak by nemohol v čestnom vyhlásení uviesť nesprávne meno. Na faktúre je pečiatka A. I., avšak rukou je nad podpisom napísané A. I.. Takže rovnako ako pri čestnom prehlásení by sa musel A. I. pomýliť vo svojom vlastnom mene. Ďalej žalovaný uviedol, že páni L. a Š. I. vypovedali po riadnom poučení, ktoré je tiež súčasťou zápisnice, ktorú podpísali. V danom prípade nevypovedali ako svedkovia podľa Správneho poriadku, ale poskytli informáciu podľa Zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého je každá osoba povinná zdôvodniť svoju prítomnosť na pracovisku a nemá možnosť odmietnuť výpoveď. To isté platí aj o zamestnávateľovi, ktorý je povinný poskytnúť všetky informácie potrebné pre výkon inšpekcie práce. Takéto zápisnice predstavujú jednoznačný dôkaz či už pri samotnom Protokole, alebo aj v prípadnom neskoršom správnom konaní. Ak boli zabezpečené zápisnice priamo pri výkone inšpekcie práce, nie je potrebný opätovný výsluch svedkov na ústnom pojednávaní. Tento právny názor je i súčasťou odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach, spisová značka 8S/26/2016 zo dňa 22.02.2018. Žalovaný ďalej uviedol, že časť opatrenia týkajúca sa uloženia opatrení je vypracovaná v súlade so zákonom o inšpekcii práce ako aj metodikou NIP pre výkon inšpekcie práce. Inšpektor práce nemohol uložiť konkrétne opatrenia, nakoľko je na zamestnávateľovi ako bude ďalej postupovať. Tento môže prestať využívať závislú prácu nelegálne zamestnávaných osôb, uzatvoriť s nimi pracovno- právny vzťah, respektíve nájsť iné riešenie v súlade so zákonom. V prípade nelegálneho zamestnávania je situácia špecifická v tom, že inšpektor práce nemôže navrhnúť konkrétne riešenie, napr. uzatvoriť pracovno-právny vzťah, nakoľko je zmluvná sloboda, a nie je možné prinútiť zamestnanca aby takýto vzťah uzatvoril. Je to iné ako napríklad v prípade nevyplatenia mzdy, stravného a podobne, kde je možné uložiť konkrétnu povinnosť. Tento právny názor je podopretý aj rozhodnutím súdov v danej veci, napríklad rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6S/62/2017 zo dňa 08.03.2018, alebo rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7S/102/2015 zo dňa 31.01.2018. 7. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval replikou doručenou súdu dňa 02.12.2019, kde žalovaný uviedol, že ak žalovaný poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, tieto nie sú záväzné pre ostatné správne súdy alebo senáty, ak ešte nevieme či tieto rozhodnutia sú konečné a neboli napadnuté kasačnou sťažnosťou. Ďalej uviedol, že vyjadrenie k žalobe vypracoval JUDr. Ing. M. U., inšpektor, ktorý vykonal aj kontrolu u žalobcu. Vzhľadom na uvedené poukázal na zásadu “nemo potest esse simul actor et iudex“, teda že nikto nemôže byť zároveň žalobcom i sudcom, a preto v danom prípade došlo k nezákonnému úradnému postupu. Podľa názoru žalobcu, ten kto vykonal operatívnu činnosť, teda miestne zisťovanie, nemôže byť tiež autorom vydaného rozhodnutia, teda Protokolu, ako aj vyjadrenia k správnej žalobe žalobcu. Podľa názoru žalobcu mal uvedené zabezpečiť žalovaný prostredníctvom iného útvaru, alebo oddelenia v rámci svojej organizačnej štruktúry aj z dôvodu, že vyššie uvedený inšpektor by mohol byť navrhnutý za svedka v správnom konaní a týmto nezákonným úradným postupom sa zmarí takáto možnosť. Ďalej tiež namietal, že žalovaný kontrolované fyzické osoby, teda pána L. I. a pána Š. I., vyťažil v rámci zisťovania dôvodu ich prítomnosti na pracovisku žalobcu, avšak informácie použil v Protokole. Podľa názoru žalobcu ide o súbeh poskytnutia informácii podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o inšpekcii a výsluchu svedka podľa § 35 Správneho poriadku, pričom žalovaný používa výpovede vyťažovaných fyzických osôb v opatrení protizákonne. Ak žalovaný používa tieto vyjadrenia fyzických osôb v opatrení, mal podľa názoru žalobcu nariadiť ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, pretože len takýmto spôsobom je možné používať vyjadrenia fyzických osôb z rozhodnutí. Opačný postup by bol v rozpore s ustanovením čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, čo spôsobuje aj porušenie zásady rovnosti zbraní v spravodlivom správnom konaní, keďže žalobca nemohol týmto osobám klásť otázky a byť prítomný pri ich výsluchu. Nezákonnosť opatrenia žalobca vidí aj v tom, že Dodatok č. 1 nebol so žalobcom prerokovaný, pričom podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce je jeho súčasťou. Dáva pritom do pozornosti ustanovenie § 11 ods. 2 písm. g/ zákona o kontrole v štátnej správe, podľa ktorého je pracovník kontroly v súvislosti s výkonom kontroly povinný okrem iného prerokovať aj dodatok k protokolu. Je toho názoru, že ak osobitný predpis (zákon o inšpekcii práce) výslovne neupravuje niektorú oblasť, tak je potrebné použiť všeobecný predpis (zákon o kontrole v štátnej správe). Vzťah zákona o inšpekcii práce a zákona o kontrole v štátnej správe je potrebné vnímať ako vzťah osobitného predpisu s predpisom všeobecným. Žalobca navyše namieta, že nie je zrejmé kto vyjadrenie k žalobe podpísal. Na poslednej strane je uvedená osoba Ing. U. Y., hlavný inšpektor práce, avšak nad menom tejto osoby je nečitateľné asi uvedené “v.z.“ a nečitateľný podpis, zrejme inej osoby ako je uvedená. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku, podpis s uvedením mena a priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Aj keď sa v danom prípade nejedná o rozhodnutie, ale ide iba o vyjadrenie, zastáva názor, že aj vyjadrenie ktoré môže mať zásadný význam pre ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej, má spĺňať náležitosti podľa tohto zákonného ustanovenia. Je to dôležité aj pre posúdenie zákonného postupu správneho orgánu, či vyjadrenie nevypracovala osoba, ktorá bola účastná pri kontrole. V závere žalobca uviedol, že z vyjadrenia k žalobe nezistil, čo žalovaný žiada, resp. ako má správny súd rozhodnúť v danej veci. Môže sa len domnievať čo vlastne žalovaný požaduje, preto toto vyjadrenie považuje za nedostatočné a ešte dodáva, že chce poukázať na skutočnosť (zrejme chyba pri písaní), že jednotlivé body pri vyjadrení žalovaného sú očíslované 1, 2 a 4. 8. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou doručenou súdu dňa 16.01.2020. Uviedol, že podľa zákona o inšpekcii práce, Protokol vypracuje ten inšpektor práce, ktorý vykonal inšpekciu práce (nie “miestne zisťovanie“, ako uviedol žalobca, nakoľko zákon o inšpekcii práce takýto termín nepozná). Iný postup ani nie je podľa zákona možný. Rovnako aj k žalobe proti Protokolu sa musí vyjadriť ten inšpektor práce, ktorý ho vypracoval. K žalobe proti rozhodnutiu sa vyjadruje ten kto ho vydal, v tomto prípade inšpektor práce. Žalovaný ďalej uvádza, že páni L. a Š. I.Á. vypovedali po riadnom poučení, ktoré je súčasťou zápisnice ktorú podpísali. V danom prípade nevypovedali ako svedkovia podľa Správneho poriadku, ale poskytli informácie podľa Zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého je každá osoba povinná zdôvodniť svoju prítomnosť na pracovisku a nemá možnosť odmietnuť vypovedať. To isté platí aj o zamestnávateľovi, ktorý je povinný poskytnúť všetky informácie potrebné pre výkon inšpekcie. Takéto zápisnice predstavujú jednoznačne dôkaz či už pri samotnom Protokole, alebo aj v prípadnom neskoršom správnom konaní. Ak boli zápisnice zabezpečené priamo pri výkone inšpekcie práce, nie je potrebný opätovný výsluch svedkov na ústnom pojednávaní (pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8S/26/2016 zo dňa 22.02.2018). Po citácii § 13 ods. 1 a § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii žalovaný uviedol, že dodatok k protokolu je vypracovaný až po vyjadrení zamestnávateľa k protokolu, a teda po prerokovaní protokolu. Prerokovať dodatok zákon neukladá, a takýto postup by ani nebol možný, nakoľko po prerokovaní dodatku by musel mať zamestnávateľ opäť možnosť sa k nemu vyjadriť, čím by vznikol nekonečný kruh (pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/62/2017 zo dňa 08.03.2018). V závere žalovaný dodal, že ako správne podotýka žalobca, vyjadrenie k žalobe nie je rozhodnutím v správnom konaní, a teda ani jeho podpis nemožno posudzovať podľa Správneho poriadku. právny názor správneho súdu 9. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania (po splnení zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku) vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 11. Podľa § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce; inšpekcia práce sa vykonáva a/ na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b/ vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 12. Podľa § 7 ods. 12 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prostredníctvom inšpektorov práce. 13. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 14. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 15. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 16. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 17. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b/ aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. 18. Podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii, fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t.j. Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 20. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o nelegálnom zamestnávaní), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a/ fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b/ fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo c/ štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 22. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení), zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/. 23. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je Protokol č. IKO-115-53-2.4/P-A28-19 A 114 (Protokol) o výsledku inšpekcie práce zameranej na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní, vydaný Inšpektorátom práce Košice (žalovaným) dňa 03.05.2019, ako aj jeho Dodatok č. 1 zo dňa 28.05.2019 (Dodatok č. 1), ktorý je súčasťou Protokolu podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. 24. V prejednávanej veci sú hlavnými žalobnými námietkami, námietky týkajúce sa nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne zisteného skutkového stavu, ako i nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku opatrenia žalovaného správneho orgánu. 25. Podľa článku 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. 26. Do právomoci správneho súdu patrí podľa § 6 ods. 1 SSP aj preskúmanie opatrení orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Správne súdy, ale nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania (§ 7 písm. e/ SSP). 27. Výsledkom inšpekcie práce, počas ktorej boli zistené nedostatky, je tiež autoritatívne uloženie opatrení kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Ide teda o zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, aj keď sa nejedná priamo o sankciu. Súdny prieskum opatrení nastupuje tam, kde žalobca tvrdí, že opatrením orgánu verejnej správy bol dotknutý resp. ukrátený na svojich subjektívnych právach. Protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. Protokol o výsledku inšpekcie práce je jedným z podkladov rozhodnutia v správnom konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa § 19 a § 20 zákona o inšpekcii práce, na ktoré sa už vzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce), na rozdiel od samotného výkonu inšpekcie práce. Preto Protokol, s výnimkou uložených opatrení, má vo vzťahu k následnému rozhodnutiu o sankciách predbežnú povahu, teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v rozsahu opatrení, t.j. v rozsahu, ktorým sa môže priamo dotknúť subjektívnych práv účastníka konania. Možno preto uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha Protokol v rozsahu uložených opatrení. 28. Správny súd poukazuje na to, že vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. Keďže prijatými opatreniami môže dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníka konania, musí byť splnená požiadavka zistenia skutkového stavu v rozsahu odôvodňujúcom postup pre vyvodenie opatrení. Protokol, ako predmet súdneho prieskumu, musí spĺňať minimálny štandard preskúmateľnosti v tom zmysle, aby bolo zrejmé, na základe akých zistení boli uložené opatrenia. Správny súd zastáva názor, že preskúmavaný Protokol vrátane jeho dodatku takúto požiadavku spĺňa. 29. Protokol nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Nevťahuje sa naň požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu, ale náležitosti Protokolu sú upravené osobitne v ustanovení § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Z uvedenej právnej úpravy, obsahu a náležitosti Protokolu vyplýva, že táto právna úprava neobsahuje ako povinnú náležitosť uvedenie, z akých dôkazov, aké skutočnosti orgán verejnej správy zistil a akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Preto správny súd nemôže vykonať prieskum zákonnosti napadnutého protokolu v tom zmysle, či došlo k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, ktorý žalobca označil za nedostačujúci na riadne posúdenie veci. 30. Správny súd uvádza, že výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti u konkrétneho zamestnávateľa v určenom časovom období. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.) a žalovanému nevyplýva z platnej právnej úpravy povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia Protokolu dokazovať. 31. Objektívne vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že v čase kontroly na pracovisku žalobcu pracovali pán O. V., nar. 04.03.1996, pán Y. Z., nar. 22.04.1964, pán L. I., nar. 03.08.1996 a pán Š. I., nar. 27.11.1998. Páni O. V. a Y. Z. mali so žalobcom uzatvorené dohody o pracovnej činnosti. Zo zápisníc zo dňa 19.03.2019 o podaní informácií pánom L. I.E. (o 9:30 hod.) a pánom Š. I. (o 9:35 hod.) je zrejmé, že zatiaľ nemali uzatvorenú pracovnú zmluvu ani dohodu o pracovnej činnosti, obaja vykonávali pomocné práce, dohodli sa s pánom zo SANY STAVu, obaja sa na miesto doviezli autom SANY STAVu, pán Š. I. tam pracoval už 2 týždne (cca od 9:00 hod do 16:00 hod) za odmenu 35 eur na deň a pán L. I. pracoval prvý deň zhruba od 8:00 hod za odmenu 3 eurá na hodinu. Tieto prvotné informácie, ktoré uvedené osoby poskytli žalovanému priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede, je možné dôvodne považovať za pravdivé. Pracovné, alebo iné pracovnoprávne zmluvy by zakladali povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnancov podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení, pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z výpisu z registra Sociálnej poisťovne však vyplýva, že obaja títo páni (L. I. a Š. I.) boli žalobcom do Sociálnej poisťovne prihlásení až dňa 29.03.2019 o 13:53 hod. Skutočnosti obsiahnuté v Protokole preto podľa názoru súdu zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu Protokolu podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. 32. Žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k Protokolu v súlade s § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce a uviedol, že pre žalobcu vykonávali práce len jeho zamestnanci pán O. V. a pán Y. Z.. Pán L. I. a pán Š. I. vykonávali prácu pre živnostníka A. I. na základe subdodávky, s ktorým uzatvoril objednávku na pomocné práce o čom predložil doklady. Žalovaný v Dodatku č. 1 k zo dňa 28.05.2019 Protokolu konštatoval, že predložené doklady žalobcu sa javia ako účelové, a preto trvá na nedostatku tak, ako je uvedené v Protokole. S uvedeným názorom žalovaného sa správny súd úplne stotožnil s prihliadnutím na prvotné podania informácií pána L. I. a pána Š. I., ktorí žiadneho pána I., ako osobu, pre ktorú pracujú, nespomenuli. 33. Na námietku žalobcu, že z Protokolu nie je zrejmé v akom postavení vypovedali pán L. I. a pán Š. I. pred inšpektorom práce, či ako svedkovia podľa Správneho poriadku alebo poskytovali informáciu podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, súd uvádza, že zo zápisníc zo dňa 19.03.2019 o podaní informácií, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, jasne vyplýva, že pán L. I. a pán Š. I. podali informácie po zákonnom poučení v súlade s § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, a to pán L. I. o 9:30 hod a pán Š. I. o 9:35 hod. Súd tiež dodáva, že v prípade ak by došlo k začatiu správneho konania podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, dôkazy zadovážené postupom podľa zákona o inšpekcii práce tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa Správneho poriadku 34. Výsledkom postupu žalovaného bolo nariadenie žalobcovi odstrániť zistený nedostatok v lehote 3 dní po prevzatí Protokolu a uloženie povinnosť žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Správny súd má za to, že uložené opatrenia svojou povahou nezasiahli nezákonným spôsobom do práv a povinností žalobcu. Uložením opatrenia sa sleduje nastolenie zákonného stavu, čo má viesť k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy. Správny súd má za to, že uloženými opatreniami došlo k naplneniu tohto cieľa. Uložené opatrenia boli namieste a zodpovedajú v Protokole uvedeným zisteným nedostatkom a už je len na voľbe žalobcu, ako bude konkrétnu situáciu riešiť, nakoľko žalovaný nie je oprávnený uložiť žalobcovi konkrétne povinnosti a to aj vzhľadom na zmluvnú rovnosť. 35. Z Protokolu a jeho Dodatku je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný uložil žalobcovi opatrenie a z akých skutkových zistení vychádzal. Pokiaľ žalobca namietal nepostačujúci zistený skutkový stav, k tomuto správny súd uvádza, že ďalšie podklady žalovaný nebol povinný zabezpečovať, pretože dokazovanie sa bude viesť až v eventuálnom správnom konaní o správnom delikte. K uvedenému správny súd dodáva, že Protokol je len jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci, vyhodnotiť vykonané dokazovanie, výsledkom ktorého bude vydanie rozhodnutia s náležitosťami požadovanými Správnym poriadkom. Správny súd nemôže túto činnosť orgánu verejnej správy nahrádzať, už vôbec nie v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu, v ktorom by prejudikoval záver o správnom delikte. Účelom tohto konania je posúdiť zákonnosť opatrenia - Protokolu, a to v zúženom rozsahu, v časti, v ktorej žalobca mohol byť ukrátený na svojich právach, t. j. vyvodenými opatreniami. Ani orgán verejnej správy v tomto štádiu konania nemôže jednoznačne uzavrieť, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu bez vykonania riadneho dokazovania, k čomu dôjde až v eventuálnom správnom konaní. 36. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že opatrenie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, zodpovedá zisteniam inšpekcie práce a nepredstavuje nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorému bolo uložené postupovať v súlade so zákonom. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je opatrenie žalovaného v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol. 38. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.12.2019 (replika) súd neprihliadol s poukazom na v správnom súdnictve sa uplatňujúcu koncentračnú zásadu, podľa ktorej je správny súd povinný vysporiadať sa len so žalobnými námietkami uplatnenými v lehote na podanie správnej žaloby. Žalovaný však v duplike dostatočným spôsobom reagoval aj na tieto námietky žalobcu. 39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.