Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216913 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7612216913.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému E. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. M. č. XXX, v konaní o vymoženie 52,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 10Er/767/2012-47 zo dňa 23.9.2019 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 57,58 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uznesením zo dňa 9.1.2019 č.k. 10Er/767/2012-11 súd prvej inštancie exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 25.6.2019 č.k. 7CoE/75/2019-39 rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Súd prvej inštancie v uznesení zo dňa 23.9.2019 citoval ustanovenia § 243h, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a skonštatoval, že po zhodnotení predloženého podnetu spolu s exekútorským spisom EX 3840/2012, dospel k záveru, že nemajetnosť povinného bola preukázaná preskúmaním majetkových pomerov povinného, a to lustráciou bánk, lustráciou v Sociálnej poisťovni, taktiež súčinnosťou s dopravným inšpektorátom PZ SR a s katastrom nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomické a neefektívne, preto exekúciu zastavil. Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa názoru súdu prvej inštancie súdny exekútor vykonal dostatočné úkony v priebehu exekučného konania súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Povinný podľa aktuálnych lustrácií nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nevlastní motorové vozidlá, nedisponuje bankovým účtom. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni je dlhodobo nezamestnaný. Naposledy pracoval na dohodu v roku 2012. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd bol toho názoru, že majetkové pomery boli zo strany súdneho exekútora dostatočne preskúmané. Nesúhlas oprávneného a požiadavka pokračovať v exekúcii, nepatrí k preskúmavaniu splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekučného titulu. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rovnako úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie v už zistených osobných a majetkových pomerov povinného, preto sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho významu. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn.: 1CoE/41/2012 z 24.4.2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn.: IV.ÚS 600/2012-8 z 22.11.2012.Súd tiež poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2012 a majetkové pomery sa po dobu 7 rokov nezmenili, a preto sa nejedná o prechodný stav. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. 4. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovení § 2, § 14, § 15 ods.1, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 57,58 Eur. 5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu zo dňa 23.9.2019 odvolanie. Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie nevychádzal pri opätovnom rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol (23.9.2019) v relatívne krátkom časovom slede po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach (25.6.2019). Oprávnený má za to, že súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Podľa oprávneného súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným.) Podľa oprávneného výsledky 4 lustrácii: kataster, sociálna poisťovňa, dopravný inšpektorát, lustrácia bánk nie sú presvedčivým dôkazom o nemajetnosti povinného s ohľadom na skutočnosť, že povinný môže byť vlastníkom hnuteľného majetku, resp. majetkových hodnôt, ktorého existencia nie je zistiteľná uvedenými lustráciami. Oprávnený má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, vydané predčasne, pričom nedostatok odôvodnenia má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Takýmto postupom sa mu odňala možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Oprávnený podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR- výnimky umožňuje len zákon. Oprávnený ďalej poukázal na účel exekučného konania, ktorým je nútená realizácia exekučného titulu vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu a nezisti iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného žiada oprávnený uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v danej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z lustrácií vyplýva nemajetnosť povinného, pričom ďalšie vykonávanie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodovanie súdu totiž nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, ale stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Zdôraznil, že rozhodnutie o zastavení exekúcie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. 7. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu súdneho exekútora v súvislosti s lustráciou v CRE uviedol, že počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. 8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 10. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 17.9.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017. 11. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 15. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný. 16. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 17.9.2012 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov č.1200043072 zo dňa 10.4.2012, právoplatného a vykonateľného dňa 20.5.2012. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 27.9.2012 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním zo dňa 22.5.2017, predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Na základe uvedeného podnetu rozhodol súd prvej inštancie o zastavení exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací sú tak, že uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení spisu súd prvej inštancie vykonal opätovné preskúmanie exekútorského spisu a úkonov exekučnej činnosti za účelom zistenia majetkových pomerov povinného. Zistené skutočnosti posúdil a na základe výsledkov tohto posúdenia exekúciu zastavil. 17. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Bolo nepochybne preukázané, že povinný nemá prostriedky na účte v banke a nedosahuje príjmy podliehajúce exekúcií. Povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť pohľadávku oprávneného. V priebehu exekučného konania doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu danej pohľadávky. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Tak ako uviedol súd prvej inštancie, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a na základe zistených skutočností možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať. V danom prípade nie je možné ani predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného. Preto podľa odvolacieho súdu, na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. 18. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená, pričom z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Z uznesenia napadnutého odvolaním je zrejmé, a vyplýva to aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti vyplývajúcich z konkrétnych a v čase rozhodovania aktuálnych správ, ktoré sú výsledkom šetrení majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom. Exekučné konanie začalo ešte v roku 2012 a doposiaľ nedošlo k vymoženiu ani časti dlžnej sumy, nakoľko od uvedeného začatia až do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, sa napriek opakovaným šetreniam súdneho exekútora nepodarilo zistiť žiaden majetok povinného. Preto podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že nejde len o aktuálny nedostatok majetku, ale je to dlhodobý stav u povinného, bez potenciálu nadobudnutia majetku v budúcnosti. 19. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli. 21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).