Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/31/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208552 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7614208552.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: AK - TARABČÁK, s.r.o., so sídlom Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti povinnému: M & J CONSULTING, s.r.o., so sídlom Hlavná 146, Gelnica, IČO: 36 476 137, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 3, Prešov, pod spis. zn.: EX 962/2014, pre vymoženie istiny 447,94 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves spis. zn. 7Er/457/2014-50- zo dňa 21. 01. 2020, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie. II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie. III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 71,07 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že Okresný súd Spišská Nová Ves vydal dňa 14. 05. 2014 na žiadosť súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča a na návrh oprávneného poverenie na vykonanie exekúcie pre tohto súdneho exekútora, a to pre vymoženie istiny 447,94 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. 3. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor predložil Okresnému súdu Spišská Nová Ves podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 4. Následne Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením č. k.: 7Er/457/2014-18- zo dňa 20. 09. 2018 exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,07 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Na základe podaného odvolania oprávneného proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.: 16CoE/60/2019-42- zo dňa 18. 09. 2019 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Súd uviedol, že v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k.: 16CoE/60/2019-42- sa zaoberal skutkovým stavom, ktorý existoval už v čase rozhodovania o zastavení exekúcie a zistil, že existuje zákonný dôvod v podobe výmazu povinného z Obchodného registra Okresného súdu Košice I. V tejto súvislosti súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že spoločnosť M & J CONSULTING, s.r.o., so sídlom Hlavná 146, Gelnica, IČO: 36 476 137 je zrušená odo dňa 30. 04. 2015, a to rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa ustanovenia § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, deň výmazu 23. 05. 2015. 6. Následne súd citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ustanovenie § 18 ods. 1, § 19a ods. 1, § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení neskorších predpisov a § 61, § 62, § 64, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 7. Súd prvej inštancie uzavrel, že z takto zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 23. 05. 2015. Nedostatok procesnej subjektivity konania je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 6 M Cdo 13/2012, č. k.: 6 M Cdo 7/2012 a č. k.: 5 M Cdo 16/2012, pretože bol povinný vymazaný z Obchodného registra a tým nemá spôsobilosť na právne úkony, ani procesnú spôsobilosť, teda nemá ani žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu zastavil. 9. Súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič predložil súdu dňa 03. 01. 2018 vyčíslenie trov exekúcie, ktoré žiadal priznať vo výške 91,00 eur. 10. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o trovy exekúcie citoval ustanovenie 14, § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ako aj ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. 11. Súd preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie v spojení s exekútorskym spisom EX 962/2014 v zmysle cit. vyhlášky a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené v celkovej výške 71,07 eur. 12. Súdnemu exekútorovi súd priznal odmenu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 46,48 eur za 14 úkonov exekučnej činnosti, t. j. za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie účtu povinného, 8 x zisťovanie majetku povinného). Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 22 citovanej vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov vo výške 12,75 eur za preukázané poštové výdavky. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty 20%, t. j. zo sumy 59,23 eur, čo predstavuje 11,84 eur. Nevyhnutné trovy exekúcie teda predstavujú celkovú sumu 71,07 eur. 13. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za duplicitne vyúčtovanú odmenu doručovania exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie z dôvodu, že uvedená vyhláška nepriznáva odmenu súdnemu exekútorovi za všetky doručenia totožnej písomnosti, ale iba za jeden takýto úkon. 14. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 15. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca. 16. Proti citovanému uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený. 17. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní použil nesprávny právny predpis. 18. Oprávnený uviedol, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky a že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho Krajského súdu v Košiciach, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k.: 16CoE/60/2019-42- zo dňa 18. 09. 2019 v bode 23 konštatoval, že v čase jeho rozhodovania už existoval zákonný dôvod, a to výmaz povinného z obchodného registra. 19. Poukázal na to, že v napadnutom uznesení je ako povinný uvedený M & J CONSULTING, s.r.o., ktorá však v čase rozhodovania súdu už neexistovala. Povinný M & J CONSULTING, s.r.o. zanikol dňa 23. 05. 2015 zlúčením s jeho právnym nástupcom MJC Group, a. s., avšak aj tento právny nástupca povinného zanikol dňa 24. 04. 2018 výmazom z obchodného registra ex offo. V tejto súvislosti oprávnený zdôraznil, že má za to, že v čase rozhodovania neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia. Ďalej oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru pri zastavení exekúcie nebolo správne použité ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť správne zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože tu existoval iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom bola teda neexistencia povinného a teda nedostatok pasívnej legitimácie. Súd prvej inštancie mal preto v danom prípade skúmať, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, t. j. či mohol predvídať, že povinný sa zlúči s právnym nástupcom a aj to, že právny nástupca povinného bude ex offo vymazaný z obchodného registra. Mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia mala byť správne zastavená pre neexistenciu povinného, súd prvej inštancie mal rozhodnúť o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. 20. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná. 21. K podanému odvolaniu oprávneného podal dňa 18. 02. 2020 písomné vyjadrenie súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič. 22. Uviedol, že sa plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a že podľa jeho názoru jediným cieľom oprávneného je vyhnúť sa plateniu trov exekúcie. Ďalej uviedol, že dňa 23. 05. 2015 síce došlo k výmazu povinného M & J CONSULTING, s.r.o., z Obchodného registra, ale s jeho právnym nástupcom, ktorým sa stala v dôsledku zlúčenia spoločnosť GSS group, a. s., Záhradná 8/31, Gelnica, následne premenovaná na MJC Group, a. s., Gelnica, bol povinný ďalej konať, čo aj urobil. Poukázal na to, že oprávnený mohol predvídať, že vzhľadom na nemajetnosť povinného, dôjde k jeho zániku. V závere zdôraznil, že oprávnený obdobným spôsobom napáda každé uznesenie súdu, ktorým je zaviazaný na úhradu trov exekúcie, s jediným cieľom neuhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. 23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 24. Dňa 11. 03. 2020 podal k vyjadreniu súdneho exekútora písomné stanovisko oprávnený, ktoré bolo súdu doručené dňa 15. 04. 2020. 25. Oprávnený uviedol, že trvá na podanom odvolaní zo dňa 07. 02. 2020, pretože aj právny nástupca povinného MJC group, a. s., zanikla dňa 24. 04. 2018 výmazom z Obchodného registra. Preto neobstojí dôvod, že exekúcia je zastavená pre nemajetnosť povinného podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale mala byť správne zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre nedostatok pasívnej legitimácie. 26. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis. 27. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že 28. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné. 30. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený svojim odvolaním zo dňa 07. 02. 2020 žiadal zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 31. Odvolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska odvolacieho dôvodu, ktorý oprávnený výslovne uplatnil (napadnuté rozhodnutie exekučného súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane jeho obsahového vymedzenia. Vychádzal pritom z toho, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 32. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 33. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 34. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). 35. V danom prípade vznikla spornosť v tom, či v prípade, že povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikla výmazom z obchodného registra z dôvodu jej predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, mala byť exekúcia zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie znášal oprávnený), alebo mala byť exekúcia zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy trovy exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku znáša oprávnený). 36. S poukazom na závery judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 6 M Cdo/13/2012 zo dňa 15. 08. 2012, odvolací súd dospel k záveru, že „iný dôvod“ zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky vždy dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nie je možné vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku), v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (rovnako rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení č. k.: 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24. 11. 2011). 37. Preto odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie pre zastavenie exekúcie a rozhodnutie súdu prvej inštancie v naznačenom smere považuje za dostatočné, ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia. 38. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. 39. Z obsahu odvolania oprávneného odvolací súd taktiež zistil, že toto odvolanie smeruje aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,07 eur. 40. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom Okresného súdu Košice Spišská Nová Ves (JUDr. Darina Puklušová) dňa 21. 01. 2020 (l. č. 54 súdneho spisu) a odvolaciemu súdu bolo predložené dňa 06. 03. 2020 (l. č. 68 súdneho spisu). Oprávnený podal elektronicky na Okresný súd Spišská Nová Ves odvolanie dňa 07. 02. 2020 (l. č. 60 súdneho spisu). 41. Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 je odvolanie prípustné. 42. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného odo dňa 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. 43. Odo dňa 01. 11. 2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. 44. Keďže novela zásadným spôsobom nemenila ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypustil sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku „devolutívny účinok“ odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie. 45. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní napadol aj výrok o náhrade trov konania a Exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu odo dňa 01. 11. 2013, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože toto smerovalo proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 46. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli. 47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).