Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/84/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619205331 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7619205331.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu: JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. A., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťaťa rodičov: matky B. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XX, A., zastúpenej JUDr. Annamáriou Zátorskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Štefánikovo námestie č. 5, Spišská Nová Ves a otca O. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B.. M. XX/XX, A. G. Z., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.1.2020 č.k. 3P/243/2019-28 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.6.2020 č.k. 3P/243/2019-61 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. O. A., nar. X.X.XXXX, naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.5.2019 č.k. 12P/66/2019-66, z 300 Eur mesačne na sumu 500 Eur mesačne od 6.9.2019 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 6.9.2019 do 29.9.2020 v sume 2.566,66 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn: 12P/66/2019 zo dňa 13.5.2019, v časti úpravy výživného na mal. O., zvýšením výživného zo strany otca na sumu 650 Eur mesačne, počnúc podaním návrhu do budúcna. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodol tak na základe návrhu matky zo dňa 6.9.2019, ktorý odôvodnila tým, že u maloletého pre jeho zložitý zdravotný stav sú zvýšené finančné náklady na intenzívnu rehabilitáciu, špeciálne rehabilitačné pomôcky, špeciálne upravený kočík, autosedačka, ortopedické topánky, počítač a program pre psychomotorický vývoj. Matka poukázala aj na zmenu finančnej situácie na strane otca, ktorý od júna 2019 pracuje vo Francúzsku. Podotkla, že otec na pojednávaní, ktoré predchádzalo, rozhodnutiu súdu, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť, klamal o pracovnom pomere, že nemá prácu a ani v blízkej budúcnosti nemá žiadnu sľúbenú. Hneď na druhý deň po pojednávaní dostal živnostenské oprávnenie, potrebné na doloženie k zmluve, ktorú už mal vopred dohodnutú. Vykonáva prácu pre firmu CE.sk.s.r.o. na živnosť vo Francúzsku. Odišiel zo spoločnej domácnosti, pričom si zobral aj niektoré veci zo zariadenia. Matka vyčíslila náklady na maloletého syna v celkovej výške 1.296,38 Eur, ktoré má na stravu, lieky, hygienu, oblečenie, hračky, nájom, rehabilitácie, hipoterapiu, návštevu špeciálneho pedagogického centra, osteodynamiku, náklady na benzín. Ďalej k nákladom matka uviedla špeciálny kočík, špeciálnu autosedačku, pobyty v Dunajskej Lužnej, Poprade a Liberty, náklady týchto položiek rozpočítala na 12 mesiacov. 3. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Jediná zmena podľa neho od poslednej úpravy výživného je v tom, že je živnostníkom s miestom výkonu činnosti vo Francúzsku. Ubytovanie vo Francúzsku mu hradí firma. Ako svoje výdavky uviedol 75 Eur cestovné, 400 Eur strava, výživné na syna 300 Eur. Žije s priateľkou a jej uhrádza nájomné vo výške 200 Eur mesačne. Z príjmu si hradí zdravotné poistenie 66 Eur mesačne a od mája 2020 aj odvody do sociálnej poisťovne. 4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenia § 62 ods. 1,2,4,5, §75 ods. 1, § 78 ods. 1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a konštatoval, že nárok na úpravy výživného vzniká, ak sa zmenia pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane maloletého dieťaťa, pričom vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že rozsah vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletého bol naposledy určený rozsudkom zo dňa 13.5.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2019. Matka sa domáhala zmeny rozsudku návrhom zo dňa 6.9.2019. Súd preto zisťoval, či došlo k zmene príjmu povinného rodiča alebo opodstatnených výdavkov na maloletého. So zistení súdu vyplynulo, že rozsah výživného bol určený z príjmu otca, ktorý dosahoval zo závislej činnosti na základe pracovnej zmluvy s miestom výkonu práce vo Francúzsku a zo zistiteľného príjmu 1.200 Eur mesačne a preukázateľných nákladov maloletého. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec už nebol v pracovnoprávnom vzťahu, ale pre ten istý subjekt poskytoval práce na základe živnostenského oprávnenia. Jeho odmena za obdobie od 7/2019 do 11/2019 bola v priemere 1.217 Eur mesačne. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že u povinného nedošlo k zmene príjmu, je dokonca porovnateľný s príjmom, z ktorého sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že ani u maloletého nedošlo k preukázateľnej zmene jeho odôvodnených potrieb, oproti predchádzajúcemu zistenému skutkovému stavu. K výdavkom matky súd prvej inštancie uviedol, že niektoré náklady sú kryté aj formou peňažných príspevkov zo strany úradu práce a taktiež z prostriedkov neziskových organizácií. Na základe uvedených zistení súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, pretože sa nepreukázalo, že by sa zmenili pomery na strane povinného rodiča, a to konkrétne v jeho výške za také krátke obdobie od vyhlásenia rozsudku o určení výživného. 5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote matka maloletého odvolanie, v ktorom uviedla, že napadaný rozsudok považuje za nezákonný. Podľa nej dôkazy v súhrne vykonané v priebehu konania a zistenia, ku ktorým bolo možné dospieť na podklade vykonaných dôkazov nekorešpondujú s výrokom súdu, práve naopak rozhodnutie sa jej javí byť vzhľadom na skutočnosti preukázané v konaní prekvapivé a nepredvídateľné. Matka uviedla, že žiadala zvýšiť výživné na maloletého zo sumy 300 Eur na sumu 650 Eur mesačne. Platením výživného vo výške 300 Eur mesačne bol otec zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.5.2019. Po vyhlásení uvedeného rozsudku, konkrétne dňa 23.6.2019 maloletý podstúpil operáciu srdca. Pred uvedenou operáciou bol výrazne obmedzený v akejkoľvek fyzickej aktivite, pričom aj v pokoji mal problémy s dychom. Operácia mu otvorila nové možnosti, môže postupne začať rehabilitovať. Nakoľko maloletý trpí závažným geneticky podmieneným ochorením, ktoré spôsobuje fyzické aj mentálne oneskorenie vo vývoji, je nevyhnutná pravidelná a dôsledná rehabilitácia, ktorá prispieva k zrakovej, sluchovej, hmatovej a pohybovej stimulácii. Výživné vo výške 300 Eur bolo v čase vyhlásenia rozsudku dostatočné aj vzhľadom na to, že rehabilitovanie prebiehalo v obmedzenom rozsahu a výdavky na stravu boli vo väčšom rozsahu hradené poisťovňou. Podľa matky sa odôvodnenie rozsudku, ktorým súd zamietol jej návrh na zvýšenie výživného javí byť nedostatočné, navyše konštatovanie súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že „u maloletého nedošlo k preukázateľnej zmene jeho odôvodnených potrieb, oproti predchádzajúcemu zistenému skutkovému stavu,“ prehliada skutočnosti ňou uvádzané v návrhu, ako aj priamo na pojednávaní. V prvom rade je to spomínaná operácia srdca v júni 2019, vďaka ktorej môže intenzívne rehabilitovať v špecializovaných centrách, čo je jediná možnosť ako skvalitniť jeho život. Tieto rehabilitácie sú finančne aj časovo nákladné. V druhom rade, zmena oproti predchádzajúcej úprave nastala v oblasti stravovania sa maloletého. Z dôvodu gastroenterologických obmedzení je nevyhnutné, aby neprijímal bežnú stravu. Do troch rokov dostával špeciálne dojčenské mlieko, ktoré bolo vo výraznej miere hradené poisťovňou. Po dovŕšení troch rokov veku, už poisťovňa túto úhradu neposkytuje a cena mlieka stúpla z 24 na 54 Eur za jednu krabicu, pričom na mesiac potrebuje 6. Matka tieto špeciálne mlieka začala nahrádzať rastlinnými výrobkami, ktoré pozitívne vplývajú na jeho trávenie. Mesačne vyjde strava zhruba na 210 Eur. V treťom rade, zmena stavu nastala v tom, že pre maloletého bolo potrebné zakúpiť špeciálne upravený kočiar, špeciálnu autosedačku a z dôvodu imobility maloletého a potreby jeho neustáleho prenášania aj potreba zakúpenia osobného motorového vozidla, ktoré by uľahčilo každodennú potrebu presúvania sa na rehabilitácie, k lekárom, do škôlky a pod. Na zakúpenie uvedených pomôcok bol matke priznaný peňažný príspevok, pričom jej účasť predstavuje doplatok za uvedené veci vo výške 2.107,59 Eur. Na základe jej iniciatívy sa jej podarilo vyzbierať prostredníctvom darovania 2 % dane z príjmu sumu 1.127 Eur. Teda aj napriek finančnej pomoci musela vynaložiť 980,59 Eur. V štvrtom rade k zmene došlo aj v tom, že vznikli výdavky na benzín v súvislosti s užívaním osobného motorového vozidla vo výške 80 Eur, čo je už suma po odpočítaní príspevku na benzín vo výške 35 Eur mesačne. Osobné motorové vozidlo je nevyhnutnosťou, nakoľko maloletý nechodí, matka ho musí prenášať, pričom maloletý váži 13 kíl. V piatom rade maloletý začal navštevovať dvakrát do týždňa po 4 hodiny materskú školu, kde je poplatok 1,60 Eur mesačne. Počas konania nastala zmena aj na strane matky, ktorá od novembra 2019 už nepoberá príspevok vo výške 140 Eur mesačne, ktorý jej bol poskytovaný organizáciou Dobrý anjel. Uvedenú skutočnosť avizovala súdu a predložila o tom aj písomný doklad. Toho času poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, ktoré spolu činia 245 Eur mesačne. Iné príjmy nemá. Od septembra 2019 jej navyše pribudol výdavok na nájomnom za byt, v ktorom býva spolu s maloletým, vo výške 280 Eur mesačne. V súčasnej dobe je matka nútená uspokojiť svoje a maloletého potreby zo sumy 545 Eur mesačne + cca 75 Eur príspevky od štátu. Uvedená suma zahŕňa aj výživné platené otcom maloletého. Vzhľadom na ťažký zdravotný stav maloletého je potrebné vynakladať na zabezpečovanie jeho bežných a nevyhnutných potrieb vyššiu sumu než u zdravých detí, preto je matka odkázaná v súčasnej situácii na finančnú pomoc jej rodičov, ktorí jej pravidelne požičiavajú. Naproti tomu je otec dieťaťa s mesačným príjmom v priemere 1.200 Eur, ktorý uspokojuje len svoje potreby, nakoľko nemá iné dieťa. Podľa matky otec dostatočne nepreukázal svoje výdavky. Jeho výdavky majú pozostávať z nákladov na stravu, cestovné, alkohol, cigarety a údajný nájom vo výške 200 Eur mesačne. Výdavky na nájom však otec nepreukázal a navyše je to nehospodárne, nakoľko prevažnú časť mesiaca, niekedy aj celý mesiac trávi vo Francúzsku. Matka vyslovila výrazné podozrenie, že otec síce na účely preukázania výšky jeho príjmu predložil výpisy z účtu, avšak sumy uvádzané na faktúrach a napokon prijaté na jeho účet nie sú sumami konečnými. Otec by mal časť odmeny za jeho prácu s najväčšou pravdepodobnosťou poberať v hotovosti alebo na iný účet, ktorý má vedený vo francúzskej banke, pravdepodobne banka Monabanq. Matka zdôraznila, že dôvodom podania návrhu na zmenu výšky výživného, na zvýšenie výživného, boli skutočnosti, ktoré nastali po operácii maloletého, u ktorého sa výrazne zmenili náklady na zabezpečovanie jeho nevyhnutných potrieb a aj to, že otec začal pracovať ako živnostník, zatiaľ čo v čase poslednej úpravy tvrdil, že nemá prácu, len avizoval, že by si chcel otvoriť živnosť, ktorú si nakoniec založil deň po vyhlásení rozsudku. Podľa matky je ňou napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. Má za to, že v konaní uviedla a preukázala zmenu v odôvodnených výdavkoch na maloletého na zabezpečovanie jeho bežných a nevyhnutných potrieb. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.1.2020, sp.zn: 3P/243/2019 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne navrhla odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletého vo výške 650 Eur mesačne počnúc od podania návrhu, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň žiadala priznať právo na náhradu trov konania. 6. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletého uviedol, že nesúhlasí so zrušením rozsudku zo dňa 17.1.2020. Uvedené odôvodnil tým, že matka neustále a opakovane zavádza súd, uvádza nepravdivé informácie, ktoré nie sú ničím podložené. 7. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že zo sociálneho zisťovania je mu známe, že maloletý má od narodenia zdravotné problémy. Boli mu zistené dva syndrómy, a to mikrodelečný a mikroduplikačný, v dôsledku ktorých trpí mnohými diagnózami. Absolvoval operáciu s pľúcami, pažerákom, srdcom, nohou a operovaný mal aj rázštep hornej pery. V júni 2019 absolvoval operáciu srdca. Čaká ho ešte operácia hornej pery a semenníkov. Všetku starostlivosť mu venuje matka, úplne tu absentuje osobná starostlivosť otca. V školskom roku 2019/2020 začal maloletý navštevovať Špeciálnu materskú školu v Levoči. Prihlásený je na poldenný pobyt v pondelky a stredy, bez stravy. Zároveň navštevuje Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Harichovciach. Kolíznym opatrovník poukázal na jeho odporúčanie na pojednávaní dňa 20.12.2019, aby súd primerane zvýšil výživné zo strany otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, zohľadňujúc príjem a životnú úroveň rodičov. K matkou podanému odvolaniu uviedol, že matka prehľadne opisuje v čom spočíva podstatná zmena odôvodnených potrieb maloletého od posledného súdneho rozhodnutia. Matka poukazuje na svoju osobnú starostlivosť o maloletého, a tým aj na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu, na úplnú absenciu osobnej starostlivosti otca o maloletého, ako aj výrazné podozrenie, že reálny príjem otca je podstatne vyšší a nekorešponduje s listinami o výške príjmu, ktoré predložil otec súdu v predmetnom konaní. Kolízny opatrovník sa priklonil k odvolaniu matky a k dokazovaniu v tomto smere, nakoľko dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojho rodiča. Výživné má zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. 8. Matka maloletého k vyjadreniu otca uviedla, že jeho vyjadrenie je všeobecné, neobsahuje žiadne fakty. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že sa s ním stotožňuje, nakoľko vychádza zo skutočností reálne zistených, je vecné a podľa jeho záveru háji najlepší záujem maloletého. 9. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 77 ods. 1 Zákon o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine vzťahujúce sa na zmeny pomerov a určovanie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, avšak nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav, pretože nedostatočne zohľadnil všetky skutočnosti prejednávaného prípadu zistené vykonaným dokazovaním. 17. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 12P/66/2019-66 zo dňa 13.5.2019, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné na maloletého vo výške 300 Eur mesačne, počnúc dňom vyhlásenia rozsudku. Vo zvyšnej časti, čo sa týka určenia výživného od podania návrhu a určenia výživného vo výške 350 Eur, súd návrh matky zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2019. V čase tohto rozhodnutia bol maloletý v celodennej nepretržitej osobnej starostlivosti matky. Súd vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval u zamestnávateľa v roku 2018, priemerne vo výške 1.120 Eur mesačne v čistom. Otec z hľadiska jeho majetkových pomerov vykazoval zvýšený majetkový štandard. Vlastnil motorové vozidlo rok výroby 2002. Býval s matkou dieťaťa v nájomnom 2-izbovom byte, za ktorý uhrádzal nájom 270 Eur mesačne. Okrem maloletého O., inú vyživovaciu povinnosť nemal. Po uplynutí dovolenky v januári 2019 oznámil práceneschopnosť v dôsledku úrazu, ktorý si spôsobil bitkou. V mesiacoch február, marec a apríl 2019 bol na neplatenom voľne. So zamestnávateľom rozviazal pracovný pomer ku dňu 30.4.2019. Matka poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Otec dobrovoľne uhrádzal výživné v sume 150 Eur mesačne na maloletého. Do mája 2019 matka dostávala príspevok z organizácie Dobrý anjel. Z dôvodu zdravotného stavu maloletého, ktoré si vyžadovalo nepretržitú starostlivosť, opakované lekárske vyšetrenia a operácie, matka nebola schopná sa zamestnať, bol jej predlžený rodičovský príspevok do šiesteho roku veku dieťaťa. 18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol jediným príjmom matky rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 245 Eur. Otec prispieval na výživu maloletého sumou 300 Eur. Za obdobie od 06/2019 do 19/2019 má vyrovnané výživné za každý mesiac. Maloletý je aj naďalej v celodennej opatere matky. V júni 2019 maloletý absolvoval operáciu srdca, vďaka ktorej môže viac rehabilitovať. Maloletý v doprovode zákonného zástupcu navštevuje 2-krát do týždňa Špeciálnu materskú školu internátnu v Levoči, týždenne 8 hodín, a to podľa aktuálneho zdravotného stavu dieťaťa. Ostatné dni má rehabilitácie. Otec nie je súčinný v návštevách a rehabilitáciách. Nájomné platil otec do mája 2019, odvtedy platí nájomné vo výške 280 Eur matka. Maloletému už nie sú preplácané náklady na špeciálne mlieko. Maloletému bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi mesačne vo výške 9,28 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, v čase priznania príspevku išlo o sumu 19,51 Eur mesačne, ďalej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie mesačne 9,28 % zo sumy životného minima, t.j. v čase priznania príspevku 19,51 Eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mesačne vo výške 16,70 % zo sumy životného minima, čo predstavovalo v čase priznania tejto kompenzácie sumu 35,11 Eur mesačne. Ďalej bolo v konaní preukázané, že na zakúpenie špeciálne upraveného kočíka v sume 2.074,44 Eur bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves poskytnutý príspevok vo výške 1.659,70 Eur, na zakúpenie autosedačky v sume 1.750 Eur bol poskytnutý peňažný príspevok vo výške 1.577 Eur, na kúpu motorového vozidla v sume 7.799 Eur bol poskytnutý peňažný príspevok vo výške 6.629,15 Eur. Zvyšok uvedených súd bola finančná spoluúčasť oprávneného z uvedených príspevkov, vyplatená matkou. Ďalej na základe matkou predložených listinných dôkazov bol Občianskym združením Noemi OK poskytnutý peňažný dar v hodnote 1.127 Eur. Zároveň bolo zo strany neziskovej organizácie Dobrý anjel ukončené poskytovanie finančnej pomoci. Z predloženej správy o logopedickom a špeciálno-pedagogickom vyšetrení vypracovanej špeciálnym pedagógom Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Harichovce dňa 20.3.2019 vyplýva záver, že v prípade maloletého ide o dieťa s viacnásobným postihnutím, imobilné, choré a zdravotne oslabené, so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s odporúčaním intenzívnej starostlivosti a plnenie programu včasnej ranej intervencie na podporu všestranného rozvoja osobnosti dieťaťa, vhodná pravidelná návšteva centra 2-krát týždenne v rozsahu 2 hodín so zabezpečením asistencie /rodič/, ako aj pravidelná spolupráca s ďalšími inštitúciami, ktoré zabezpečia pre dieťa rehabilitáciu a všetky ďalšie aktivity, ktoré dieťaťu zvýšia kvalitu života. Podľa zistení z vyjadrenia otca k jeho príjmom pred súdom prvej inštancie, ako zamestnanec pracoval za 9,60 Eur na hodinu v hrubom a teraz pracuje ako živnostník za 10 Eur na hodinu v čistom. Túto činnosť vykonáva od mesiaca jún 2019. Ako dôvod prechodu na prácu na živnosť uviedol zvýšenie príjmu o 2 Eura na hodinu. Z predloženej Dohody o poskytovaní výkonov uzavretej dňa 2.5.2019 medzi spoločnosťou CE.sk.s.r.o. ako objednávateľom a otcom maloletého ako poskytovateľom sa poskytovateľ zaviazal pre objednávateľa vykonávať odborné stavebné práce na stavbách zazmluvnených objednávateľom a súhlasil s dočasným vyslaním do Francúzska. Z výpisu zo živnostenského registra bolo preukázané, že otcovi dňom 14.5.2019 vzniklo živnostenské oprávnenie na vykonávanie prípravných prác k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. 19. Odvolací súd vzhľadom na tieto z preskúmaného spisu zistené skutočnosti dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd má za to, že v uvedenom prípade nastali podstatné zmeny pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu posledného rozhodnutia o výživnom, pričom ide o zmeny tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov. I keď od poslednej úpravy výživného ubehla krátka doba (len niekoľko mesiacov) došlo k nepochybnému zvýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa predovšetkým v dôsledku zdravotného stavu maloletého, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane ich možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že pri skúmaní odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (strava), hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a rozvojom jeho záujmov a rekreačné potreby a podobne. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, či iných skutočností. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. V prejednávanom prípade odôvodnené potreby maloletého v dôsledku jeho zdravotného stavu, ktoré prezentovala matka a boli preukázané v priebehu konania na súde prvej inštancie, nepochybne vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého síce existovali už aj v čase predchádzajúceho určenia výživného, avšak aktuálne sa tieto výdavky ešte viac navýšili z dôvodu, že maloletý potom čo bola naposledy upravená výška výživného, absolvoval operáciu, ktorou sa rozšírili jeho možnosti rozvoja a zlepšovania jeho psychického a fyzického zdravia. Ide predovšetkým o rehabilitačné programy, ktoré sú však finančne náročné. Absolvovanie matkou konkretizovaných rehabilitačných programov nemožno považovať za akýsi nadštandard, keďže sú nevyhnutné z hľadiska rozvoja základných schopností a zručností dieťaťa, ich cieľom je zlepšenie zdravotného stavu dieťaťa, teda smerujú ku skvalitneniu života maloletého. Uvedené je bez akýchkoľvek pochybností v najlepšom záujme dieťaťa. K ďalšiemu zvýšeniu výdavkov na maloletého došlo aj z dôvodu, že maloletý dovŕšením veku 3 rokov stratil nárok na príspevok na úhradu časti nákladov na stravu, ktorá pozostávala zo špeciálneho dojčenského mlieka, čím po poslednom rozhodnutí súdu došlo k navýšeniu nákladov aj na stravu maloletého. 20. Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjem matky tvorí naďalej rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Čo sa týka finančných príspevkov od štátu, tie zodpovedajú sume 75 Eur mesačne. Súd nemôže nezohľadňovať tú skutočnosť, že osobná starostlivosť o maloletého je zabezpečovaná výlučne zo strany matky a nakoľko ide o potrebu celodennej starostlivosti, matka objektívne nie je schopná si svoj príjem nejakým spôsobom navýšiť. Oproti predchádzajúcej právnej úprave matka prišla o dobrovoľný príspevok od neziskovej organizácie Dobrý anjel. Zároveň sa jej navýšili výdavky v súvislosti s nájomným v byte, v ktorom býva spolu s maloletým, ktoré nájomné od posledného rozhodnutia súdu už uhrádza sama v sume 280 Eur. Zvýšené výdavky vyplývajú aj zo skutočnosti, že maloletý začal navštevovať materskú školu a spomínané absolvovanie rehabilitačných programov, kde je potrebné maloletého pravidelne voziť a uhrádzať poplatky za tieto rehabilitácie. 21. Pokiaľ ide o pomery otca vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na rozdiel od stavu v čase posledného rozhodnutia súdu o určení výživného na maloletého, kedy nepracoval jednak z dôvodu práceneschopnosti, potom z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia zamestnávateľ pre neho nemal prácu, pričom jeho hodinová mzda bola 9,60 Eur v čistom, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už vykonával činnosť na základe živnostenského oprávnenia a ako sám uviedol zvýšil sa mu príjem na 10 Eur v čistom na hodinu. Oproti predchádzajúcemu príjmu sa mu podľa jeho tvrdenia zvýšil príjem o 2 Eura na hodinu. 22. Odvolací súd podotýka, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, teda povinnosť usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Obsahom spisu je preukázané, že matka zabezpečuje výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého, poskytovanú 24 hodín denne. Napriek jej obmedzeným finančným možnostiam sa snaží hľadať pre svoje dieťa všetky dostupné liečebné možnosti, rehabilitačné programy, a to na úkor svojho životného minima. Preto obrannú argumentáciu otca, že matka dosahuje príjmy z darov a v rámci 2% z dani, nemožno považovať za odôvodnenú námietku. Uvedené prostriedky získala matka vlastnou iniciatívou za účelom zvýšenia príjmu a teda zabezpečenia finančných prostriedkov pre maloletého na nákup špeciálnych pomôcok a zariadení. Navyše finančné príspevky z darov nie sú trvalými príjmami, ani pravidelnými príjmami, na rozdiel od výdavkov na zabezpečenie nevyhnutných potrieb dieťaťa. Preto ponechanie výživného na doterajšej úrovni by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie, život a rozvoj schopností a zručností jeho dieťaťa na matku, ktorá sa osobne stará o maloletého, plní si vyživovaciu povinnosť na hranici jej možností s ohľadom na jej príjem. Uvedené by bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou, v žiadnom prípade by nebolo v záujme dieťaťa, ktorý záujem je v konaniach vo veciach maloletých prvoradým. 23. Odvolací súd tak dospel k záveru, že zvýšenie výživného na sumu 500 Eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na odôvodnené výdavky maloletého a príjem povinného rodiča. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v uvedenom prípade nemožno nezohľadniť skutočnosť, že platenie výživného je jediný spôsob ako otec dieťaťa participuje na starostlivosti o dieťa, keďže v konaní bolo preukázané, že otec sa nepodieľa na osobnej starostlivosti o dieťa, dieťa nenavštevuje, nie je s ním v žiadnom kontakte, pričom osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje len matka dieťaťa. Požadovanie informácii od matky o zdravotnom stave dieťaťa len formou sms správ, nemožno v žiadnom prípade považovať za prejavovanie opravdivého záujmu o dieťa, a už vôbec nie za akúsi formu zabezpečovania starostlivosti o maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že povinný rodič má povinnosť počínať si tak, aby svojim konaním neohrozil plnenie vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu, zohľadňujúc tú skutočnosť, že zabezpečenie výživy dieťaťa je prvoradým záujmom, ktorý je v každom prípade nadriadený záujmu povinného rodiča. Odvolací súd zohľadniac výšku otcovho príjmu preukázaného v konaní, po odpočítaní otcom uvedených výdavkov z jeho preukázaného príjmu, má za to, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 500 Eur mesačne. Matka síce v odvolaní namietala, že príjem otca je vyšší než bolo v konaní preukázané, avšak uvedené tvrdenie matky nebolo nijakým spôsobom potvrdené. K otcom uvádzaným výdavkom na nájomné vo výške 200 Eur mesačne, ktoré údajne platí priateľke, s ktorou má bývať, odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že otec pracuje vo Francúzsku, kde má ubytovanie zabezpečené, pravidelne uhrádzať mesačné nájomné za bývanie vo výške 200 Eur na Slovensku, v ktorom byte prevažnú časť roka nebýva, je nehospodárne. Preto uvedený výdavok otca nemožno zohľadňovať, ak by to malo byť na úkor zabezpečenia výživného pre maloletého, teda ak by tým malo byť ohrozené plnenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému (§ 62 ods. 5 Zák. o rodine). 24. V dôsledku toho, že odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýšil výživné na maloletého z 300 Eur na 500 Eur mesačne, rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od podania návrhu t.j. od 6.9.2019 do 29.9.2020, teda ku dňu kedy bolo vyhlásené rozhodnutie odvolacieho súdu a kedy už bolo splatné výživné aj za mesiac september 2020. Pri rozhodovaní o dlžnom výživnom je súd pri vyčíslení jeho výšky povinný vziať do úvahy všetky plnenia, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný poskytol maloletému v posudzovanom období, pričom môže ísť o plnenia naturálne alebo peňažné, avšak za predpokladu, že tieto plnenia boli spôsobilé uspokojiť odôvodnené potreby maloletého. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že otec riadne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 300 Eur, avšak plnenie nad rámec stanoveného výživného preukázané nebolo. Odvolací súd preto vyčíslil dlžne výživné na sumu 2566,66 Eur vypočítanú ako rozdiel medzi určeným výživným 300 Eur a zvýšeným výživným 500 Eur. Otec mal za 12 mesiacov a 25 dní prispieť spolu 2566,66 Eur (200 x 12 + 166,66 Eur za 25 dní v mesiaci január 2020). Dlžné výživné povolil odvolací súd otcovi splácať v 150,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok podľa § 232 ods. 4 CSP s prihliadnutím na jeho zárobkové možnosti, výšku určeného bežného výživného, ako aj dlhu na výživnom s tým, že nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali určenie inej splatnosti s poukazom na to, že úhrada odôvodnených potrieb dieťaťa je prioritnou povinnosťou rodičov. 25. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 396 CSP v spojení s § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré by priznanie trov niektorému z účastníkov konania bolo spravodlivé (§ 55 CMP). 26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).