Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/12/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712201056 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7712201056.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, zastúpenej JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 27, proti žalovanému 1. Z. D., L. Y. Y. F., J..S.. P. Č.. XX/XX, .zastúpenému JUDr. Ladislavom Pirovitsom, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Ľ. Štúra č. 29, 2. S. J., bytom vo Y. F., J.. S.. P. Č.. XX/XX, o zaplatenie 5.771,08 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 07. 05. 2019 č.k. 20C/47/2012-353 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Intervenient je povinný nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom práva postihu podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa poskytla 14. 06. 2011 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 5.771,08 eura majúc za to, že prevádzkou motorového vozidla L. X, U.: H. XXX L., ktorého držiteľom je žalovaný v 1. rade bola spôsobená škoda. K dopravnej nehode malo dôjsť 25. 04. 2010, ktorú mal zaviniť žalovaný v 2. rade ako vodič tohto motorového vozidla, v dôsledku čoho malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla Mercedes Benz, EČV: FÜS 933, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol občan Spolkovej republiky Nemecko. 4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že k uzavretiu poistnej zmluvy medzi intervenientom a žalovaným v 1. rade došlo. V konaní mal na základe výpovede svedka E. O. za preukázané, že poistná zmluva bola písomne uzatvorená svedkom a žalovaným v 1. rade. Po výsluchu svedka táto skutočnosť podľa názoru súdu nebola v konaní iným dôkazným prostriedkom vyvrátená. Prvým predpokladom pre zamietnutie žaloby teda bolo, že žalovaní preukázali, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy. Za druhý predpoklad na zamietnutie žaloby považoval súd to, že žalobca nepreukázal zánik poistnej zmluvy, ktorej uzavretie vypočutý svedok potvrdil. Rovnako ani samotná poisťovňa v tomto konaní vystupujúca ako intervenient nedoložila žiadne listinné dôkazy preukazujúce zánik poistnej zmluvy pred dňom dopravenej nehody. Podľa názoru súdu žiadna zo strán nežiadala vykonať dokazovanie po preukázaní rozhodnej skutočnosti, že k uzavretiu poistnej zmluvy došlo. Keďže sa preukázal vznik zmluvy a žiadna zo strán a ani intervenient či už skutkovým tvrdením alebo listinným dôkazom zánik poistnej zmluvy nepreukázala, z tohto dôvodu súd žalobu zamietol, keď v prípade existencie poistnej zmluvy neboli žalovaní pasívne vecne legitimovaní a zároveň žalovaným subjektom mal byť práve intervenient, ktorý v prípade existencie poistnej zmluvy mal žalobcovi riadne plniť. Vzhľadom na to, že nebola v konaní preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaných, súd žalobu zamietol. 5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie intervenient. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní uviedol, že poistná zmluva medzi žalovaným a intervenientom nebola platne uzavretá. V konaní pred súdom bolo jedine preukázané, že žalovaný v 1. rade uzavrel s intervenientom návrh poistnej zmluvy, ktorý v konaní predložil, čo potvrdil aj svedok. Išlo len o návrh poistnej zmluvy a žalovanému v 1. rade nebolo vydané ani potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy. Oznámenie o prijatí návrhu žalovaného v 1. rade nikdy zaslané nebolo a preto bolo povinnosťou žalovaných preukázať, že im takéto oznámenie o prijatí návrhu zaslané bolo, čo sa však nestalo. Žalovaní v konaní nepreukázali ani to, že by poistné ktorýkoľvek z nich zaplatil. Dokonca žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že poistné nezaplatil. Ak teda žalovaný v 1. rade neuhradil poistné, nemohlo platne vzniknúť ani uzatvorenie poistnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je tak nepochybné, že v čase škodovej udalosti k spornému motorovému vozidlu, ktorého vlastníkom a držiteľom je žalovaný v 1. rade, nebola uzatvorená poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, resp. ak by aj uzatvorená bola, táto by pre nezaplatenie poistného zanikla najneskôr dňa 10. 06. 2008. V konaní nemohli preukázať, že došlo k zániku poistnej zmluvy, keď nikdy nedošlo ani k jej platnému uzavretiu. Tvrdenie súdu, že k uzavretiu poistnej zmluvy došlo a to spísaním návrhu poistnej zmluvy, odporuje základnému ustanoveniu, ktoré na platné uzavretie poistnej zmluvy vyžaduje doručenie oznámenia o prijatí návrhu poistnej zmluvy, čo preukázané nebolo. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie jednostranne prihliadol iba na tvrdenia a dôkazy predložené zo strany žalovaného v 1. rade. 7. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že aj keď skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadom vzniku poistného vzťahu nemožno považovať za dostatočne preukázané svedeckou výpoveďou svedka E. O., treba považovať jeho rozhodnutie za vecne správne, nakoľko žalobkyňa svoje tvrdenia ohľadom zodpovednosti žalovaných za vznik prípadnej škody z pohľadu všeobecnej zodpovednosti uvedenej v ust. § 420 Občianskeho zákonníka v konaní nepreukázala. 10. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 11. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a/. 12. Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) vyplýva, že kancelária poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba“...). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zák. č. 381/2001 Z.z. 13. V ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/ 2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa ods. 2 písm. a), b), f) a g) má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. 14. Ust. § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. je teda potrebné vykladať tak, že žalobkyňa má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi. Má teda povinnosť svoj nárok v konaní preukázať vo vzťahu ku všeobecnej zodpovednosti vodiča zakotvenej v ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobkyňa nemá právo postihu proti tomu, kto za škodu nezodpovedá, aj keď poskytla z poistného garančného fondu poistné plnenie. 15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinností. 16. Citované zákonné ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti podľa § 420 musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre vyvodenie zodpovednosti preukázaná. 17. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatňovala v konaní nárok vyplývajúci z ust. § 24 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. teda nárok na náhradu za poskytnuté plnenie za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú mal zaviniť žalovaný v 2.rade ako vodič osobného motorového vozidla BMW 5, EČV: MI 440 BZ. Bola preto povinná v konaní nielen tvrdiť, ale aj preukázať predpoklady vzniku jeho občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle citovaného ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 18. Porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s tým došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ust. § 415 Obč. zákonníka. Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. 19. V prejednávanej veci žalobkyňa porušenie právnej povinnosti žalovaného „vyvodzovala“ zo správy Policajného inšpektorátu zo dňa 23.8.2010 z ktorej vyplýva, že sa jednalo o tzv. malú nehodu, ktorú polícia neregistruje vo formálnom konaní, ale len formou spravovania udalosti a že sa jednalo o škodu nepatrnú. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedenej správy nemožno vyvodiť porušenie právnej povinnosti žalovaným v 2.rade a následný vznik škody, pretože samotná okolnosť, že malo byť uložené sankčné opatrenie z dôvodu poriadkového priestupku v podobe vysloveného varovania bez pokuty, samo o sebe totiž nepreukazuje porušenie ním konkrétnej právnej povinnosti a následne vznik škody. Je tomu tak preto, že informáciu policajného orgánu nemožno považovať za rozhodnutie orgánu o spáchaní priestupku. Súd je síce viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok, a tom, kto ich spáchal, avšak v danom prípade takéto rozhodnutie príslušného orgánu o priestupku v konaní predložené nebolo (§ 193 C.s.p.). 20. Ak žalobkyňa svoj nárok v konaní odôvodňovala zodpovednosťou žalovaného v 2.rade za spôsobenú škodu, bolo jej povinnosťou nielen uvedenú okolnosť tvrdiť, ale aj preukázať a tejto povinnosti ju nezbavuje ani okolnosť, že prípadné poistné plnenie z garančného fondu hradila nemeckej národnej kancelárii. Súd prvej inštancie síce navrhnutý dôkaz žalobkyňou výsluchom svedka Róberta Drabandta nevykonal, avšak uvedený postup mu nemožno vyčítať vzhľadom na to, že v predloženom doklade zo dňa 25.4.2010 policajný orgán uviedol, že pri nehode nebol žiaden svedok. 21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Civilný sporový poriadok v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na účastníkovi, ako bude v konaní postupovať. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť účastníka v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. 22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, ak nepreukázala rozhodujúcu skutočnosť a to porušenie právnej povinnosti žalovaným v 2.rade z pohľadu všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zákonníka. Zostalo teda nepreukázané, že škoda vo forme náhrady uplatňovaná žalobkyňou v zmysle § 24 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. vznikla prevádzkou motorového vozidla L. X, U.: H. XXX L., ktorého vodičom v čase dopravnej nehody bol žalovaný v 2.rade a držiteľom bol žalovaný v 1.rade, a teda nevzniklo jej ani právo na náhradu toho, čo poskytla z poistného garančného fondu poškodenému. 23. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie intervenienta nie je dôvodné (a to aj vzhľadom k zákonnej koncentrácii), preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 24. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaní, preto im súd vo vzťahu k intervenientovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).