Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/36/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020202425 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0020202425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Šmídl s.r.o., Čs. armády 991, 564 01 Žamberk, Česká republika, IČO: 260 09 030, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., Námestie slobody 1735, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, zastúpenému JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42 032 954, o zaplatenie 4.730,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 18Cb/34/2020-47 zo dňa 19. novembra 2020, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 18Cb/34/2020-47 zo dňa 19. novembra 2020. II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.730 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000 eur od 29.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 950 eur od 9.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 830 eur od 24.2.2020 do zaplatenia, zo sumy 950 eur od 3.6.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 4.730 eur s príslušenstvom titulom odplaty za prepravy zo Slovenskej republiky do Francúzska, z Holandska do Českej republiky, z Českej republiky do Nemecka a z Českej republiky do Talianska, ktoré pre neho vykonal. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že žalobca pre neho vykonal prepravy. Tvrdil ale, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla započítaním pohľadávok, ktoré mal voči žalobcovi titulom zmluvných pokút a to v rozsahu 3.300 eur. Dôvodil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť písomne ho informovať o zrealizovaných nakladkách a vykladkách a povinnosť doručiť mu najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Preto si uplatnil voči žalobcovi v súlade s článkom III. ods. 6, ods. 25 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré sú dostupné na V..H..J., a na ktoré odkazovali objednávky prepravy, zmluvnú pokutu. Citoval článok III. ods. 6 VOP, podľa ktorého je dopravca povinný informovať objednávateľa o pristavení vozidla na nakládku výlučne písomne (e-mailom) ihneď po príchode na miesto nakládky uvedené v záväznej objednávke objednávateľa. Po vykonaní nakládky je povinný výlučne písomne (e-mailom) informovať objednávateľa o skutočne naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky. Dopravca zodpovedá za riadnu realizáciu nakládky. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé jednotlivé porušenie. Uviedol, že v prípade vykonaných prepráv ho žalobca neinformoval o nakládkach a vykládkach. V súlade článkom III. ods. 6 VOP preto vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 3.000 eur (6 x 500 eur). Ďalej citoval článok III. ods. 25 VOP, podľa ktorého je dopravca povinný predložiť objednávateľovi všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy a to najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy. V prípade nesplnenia tejto povinnosti dopravcom je objednávateľ oprávnený uplatniť si voči dopravcovi zmluvnú pokutu vo výške 100 eur za každé jednotlivé porušenie. V súlade článkom III. ods. 25 VOP vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 300 eur (3 x 100 eur). 4. Žalobca dôvodil, že prepravy pre žalovaného vykonal tak, ako uviedol v žalobe. Prevzatie zásielok potvrdili ich príjemcovia na medzinárodných nákladných listoch, čím mu vznikol nárok na prepravné vo výške 4.730 eur. Poukázal, že vykonanie prepráv potvrdil aj žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu a nerozporoval žiadne nároky žalobcu z vykonaných prepráv. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút, tento označil za nedôvodný. Uviedol, že nijaké povinnosti voči žalovanému neporušil. S všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného nebol oboznámený a k objednávkam priložené neboli. Mal za to, že odkaz na webovú stránku žalovaného nie je dostatočný spôsob oboznámenia sa s uvedenými podmienkami. Ďalej dôvodil, že článok III. ods. 6 VOP je neurčitým ustanovením, keďže z jeho textu nevyplýva, či sa zmluvná pokuta vzťahuje na každý popísaný úkon, teda na informovanie o naložení zásielky, o vyložení zásielky a riadnu realizáciu nakládky, alebo iba na každé jednotlivé porušenie povinnosti vykonať riadnu realizáciu prepravy. Vzhľadom k tejto neurčitosti musí byť predmetné ustanovenie vykladané v neprospech toho, kto VOP vytvoril. Zdôraznil, že zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, a keďže v danom prípade žalovanému žiadna škoda nevznikla, zmluvná pokuta by neplnila svoju základnú funkciu. Navyše si žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty u žalobcu ani neuplatnil a tvrdenia o porušení povinností žalobcom nepreukázal. 5. Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe objednávky žalovaného č. 20VS0145 zo dňa 13.2.2020 žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru z Kyjova, Česká republika do Nogara, Taliansko; na základe objednávky žalovaného č. 19PH0187 zo dňa 8.11.2019 prepravu z Uherského Brodu, Česká republika do Nurtigen, Nemecko; na základe objednávky žalovaného č. 19LG0241 zo dňa 15.3.2019 prepravu tovaru zo Šale, Slovenská republika do Rouen, Francúzsko a na základe objednávky žalovaného č. 19JS1245 zo dňa 10.10.2019 prepravu tovaru z Velsen Noord, Holandsko do Otrokovic, Česká republika. Prepravu žalobca vykonal riadne a na zaplatenie odmeny za ňu vo výške 4.730 eur žalovaného vyzval faktúrou č. 2102000820 splatnou dňa 13.5.2020 (950 eur), faktúrou č. 2101905977 splatnou dňa 9.2.2020 (830 eur), faktúrou č. 2101901301 splatnou dňa 28.6.2019 (2.000 eur) a faktúrou č. 2101905518 splatnou 8.1.2019 (950 eur). 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 4; 9 ods. 1; 31 ods. 1 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len „Dohovor CMR“), podľa článku 3 ods. 1, 2 a článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zmluvnú pokutu a podľa §§ 1; 261 ods. 1; 272 ods. 1; 275 ods. 4; 610; 625 ods. 1, 2; 756; 365; 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, písomnú formu zmluvy, uzavretie viacerých zmlúv, základné ustanovenie zmluvy o preprave, odplatu prislúchajúcu dopravcovi, prioritu medzinárodných zmlúv pred zákonom, omeškanie dlžníka a nároky s tým súvisiace. 7. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli štyri prepravné zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Rozhodným právom je v danom prípade Dohovor CMR a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 1, resp. článku 5 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Poukázal, že žalovaný skutočnosti tvrdené žalobcom týkajúce sa vykonania prepravy a odplaty za ňu nenamietal. Z dôvodu žalobcom riadne vykonanej prepravy vecí z miesta odoslania do miest určenia vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu. 8. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa započítania vzájomných pohľadávok, súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalovaného na zmluvné pokuty voči žalobcovi nevznikol, pretože VOP žalovaného nie sú opatrené podpisom žalobcu ani žalovaného, teda zmluvná pokuta nebola medzi stranami dohodnutá platne, na čo súd musí prihliadať ex offo. Vychádzal pritom z ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (absolútna neplatnosť je potom dôsledkom nedodržania písomnej formy stanovenej zákonom). Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dôvodil, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle (právny úkon) konajúceho orgánu zahŕňa všetky podstatné náležitosti zachytené v písomnom texte listiny. Písomný prejav musí byť zároveň podpísaný, až podpisom konajúcej osoby je písomný prejav platný. Z dôvodu, že žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, súd prvej inštancie sa už ďalej nezaoberal namietanými porušeniami povinností žalobcu v zmysle VOP žalovaného, keďže tieto považoval za právne irelevantné. 9. S poukazom na dôvody uvedené v odseku 7. a 8. tohto rozsudku súd prvej inštancie pokiaľ ide o istinu, žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, uložil mu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že písomná forma zmluvnej pokuty bola dodržaná, pretože k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo na základe záväznej objednávky, ktorá odkazovala na VOP, s ktorými sa mal žalobca možnosť vopred a detailne oboznámiť a prípadne ich pripomienkovať. S VOP žalobca v celom rozsahu súhlasil, čo potvrdil aj svojim podpisom. Poukázal, že VOP predstavujú také zmluvné dojednania, ktoré precizujú podmienky obchodného záväzkového vzťahu. Mali by byť súčasťou „základného kontraktu“ (spravidla objednávky), alebo tento základný kontrakt musí na ne aspoň relevantne odkazovať. Dôvodil, že z obsahu jednotlivých objednávok vyplýva, že medzi stranami sporu vznikla zmluva o preprave na podklade záväznej objednávky, pričom objednávka bola zaslaná žalobcovi a následne žalobcom aj podpísaná a potvrdená. Objednávka obsahuje odkaz na VOP s dodatkom, že: „dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na V..H..J.“. Argumentoval, že žalobca má v úmysle vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie vybraných povinností vyplývajúcich mu z objednávky, pričom ostatnými dojednaniami uvedenými v objednávke sa bez výhrad spravoval. Ďalej uviedol, že je zrejmé, že žalobca porušil článok III. ods. 6, ods. 25 VOP, ktoré citoval. Zmluvnou pokutou je v tomto prípade sankcionované porušenie povinností žalobcu a to, že neinformoval žalovaného o dôležitých skutočnostiach o prepravovanej zásielke. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že žaloba nie je dôvodná a žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie odmeny za vykonanú prepravu bez prihliadnutia na zmluvné pokuty. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok žalovaného na zmluvné pokuty nevznikol. Zopakoval, že s VOP žalovaného nebol oboznámený a k objednávkam neboli pripojené. Argumentoval, že prepravu tovaru vykonal riadne. Poukázal, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by porušil niektorú svoju zmluvnú povinnosť a žalovaný si voči nemu nárok na zaplatenie zmluvných pokút neuplatnil. 14. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval, že písomná forma zmluvnej pokuty bola dodržaná, nakoľko k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo na základe záväznej objednávky, ktorá odkazovala na VOP, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť, prípadne ich pripomienkovať. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca si VOP nepreštudoval pred podpísaním objednávky, nemôže byť na škodu žalovaného, nakoľko on mu túto možnosť poskytol. Z obsahu jednotlivých objednávok vyplýva, že strany sporu na podklade záväznej objednávky uzavreli zmluvu o preprave s tým, že každá objednávka potvrdená žalobcom obsahuje odkaz na VOP žalovaného dostupné na V..H..J.. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu VOP, ktorými sa špecifikovali podmienky vzájomného vzťahu medzi stranami. Tieto VOP boli súčasťou záväznej objednávky a žalobca sa mal možnosť s nimi oboznámiť, prípadne vyloviť s nimi nesúhlas. Akcentoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z VOP a neinformoval žalovaného o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa prepravovanej zásielky. 15. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na tom, že odkaz na VOP nachádzajúce sa na webovom sídle žalovaného neoboznamujú druhú zmluvnú stranu s ich obsahom. Zopakoval, že žiadnu zo svojich zmluvných povinností neporušil. 16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. 20. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. 21. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza : 22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP. 23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 24. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca pri vykonávaní prepravy porušil VOP žalovaného, keď ho neinformoval o zrealizovaných nakladkách a vykladkách a nedoručil mu najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Dôvodil, že na základe uvedeného porušenia povinností žalobcom mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku III. ods. 6, ods. 25 VOP vo výške 3.300 eur. Následne jednostranne započítal pohľadávku, ktorú titulom zmluvnej pokuty mal voči žalobcovi proti pohľadávke, ktorá žalobcovi vznikla titulom odmeny za prepravu, ktorú pre neho žalobca vykonal. 25. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že objednávka, na základe ktorej došlo k vykonaniu prepravy bola žalobcom podpísaná, pričom táto objednávka odkazovala aj na VOP, ktorých súčasťou je dohoda o o zmluvnej pokute. 26. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 27. Zásadnou spornou otázkou bolo, či na základe písomných objednávok č. 20VS0145, č. 19PH0187, č. 19LG0241 a č. 19JS1245 došlo medzi stranami sporu aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, ak vyššie označené objednávky síce odkazujú na VOP objednávateľa (žalovaného) dostupné na V..H..J., ktoré dodávateľ (žalobca) v objednávkach bez výhrad akceptoval, no osobitne neboli sporovými stranami podpísané. 28. Podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. 29. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a podpisu konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 30. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 31. Záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito osobami zároveň aj podpísaná. 32. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. 33. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, ak je do obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovaného, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli opatrené podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V opačnom prípade dohoda o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky. 34. S poukazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, žalobca osobitne podpísal, je správny záver súdu prvej inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute a zároveň, že vzhľadom uvedené nemohlo ani dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom žalovaného. 35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca síce bol v odvolacom konaní plne úspešný a teda mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy odvolacieho konania vznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).