Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200225 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200225.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 249-2/2019- BA zo dňa 01.02.2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žalovaný správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. 249-2/2019-BA zo dňa 01.02.2019 ako správny orgán príslušný podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) konajúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 200-043246-CA04/2018 zo dňa 22.10.2018, vydanému vo veci nepriznania nároku na materské, zamietol odvolanie v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. 2. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, prvostupňovým rozhodnutím z 22.10.2018 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o zamietnutí žiadosti o nemocenskú dávku zo dňa 24.09.2018 a odôvodnila to konštatovaním, že žiadateľ si v období od 3. septembra 2018 uplatnil nárok na materské ako iný poistenec predložením žiadosti o materské č. B 1039832 z dôvodu starostlivosti o syna N., nar. XX. K. XXXX, z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa U.S.Steel Košice, s r.o., IČZ: 1000769737, ktoré trvá od 1. októbra 2000. Zamestnávateľ registračným listom fyzickej osoby dňa 10. septembra 2018 oznámil Sociálnej poisťovni začiatok čerpania rodičovskej dovolenky menovaného od 3. septembra 2018. Registračným listom fyzickej osoby dňa 31. augusta 2018 oznámil vznik nového nemocenského poistenca tohto zamestnanca od 3. septembra 2018 na základe súbežného pracovného pomeru. Už pred odchodom na rodičovskú dovolenku, dňa 31. augusta 2018, zmluvné strany uzatvorili nový pracovnoprávny vzťah s nástupom od 3. septembra 2018, aby pán S. N. mohol pokračovať a aj pokračoval vo výkone práce u zamestnávateľa na plný pracovný úväzok. Na základe uvedených skutočnosti nárok na materské menovanému nie je priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa. Menovanému bola na účely prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu menovaný aj naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, a to v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Z uvedeného možno teda predpokladať, že menovaný nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne za účelom čerpania dávky materské. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pán S. N., ako otec dieťaťa nebol považovaný za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa. 3. Žalobca vo včas podanom odvolaní z 28.11.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 22.10.2018 uviedol, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia veci, ktoré spočívalo v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Rozhodnutie považuje za diskriminačné, pretože Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku matkám aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Na základe uvedeného žiadal o zrušenie rozhodnutia. 4. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z 01.02.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 22.10.2018 odôvodnil nasledovne: „Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne navrhovateľ je ako zamestnanec obchodnej spoločnosti U. S. Steel, Košice, s r.o. povinne nemocensky poistený od 1. októbra 2000, a dňa 3. septembra 2018 mu vzniklo ako zamestnancovi tej istej spoločnosti ďalšie nemocenské poistenie. Za účelom obídenia zákona navrhovateľ uzatvoril so svojim zamestnávateľom novú pracovnú zmluvu s nástupom do zamestnania 3. septembra 2018. Druh práce v pôvodnej zmluve a v novej pracovnej zmluve sú odlišné, no miesto výkonu práce je rovnaké U. S. Steel, Košice, s.r.o., vstupný areál U. S. Steel, Košice. K zníženiu mzdy u navrhovateľa nedošlo. Nová mzda je dohodnutá v rovnakej výške, ako bola dohodnutá v predchádzajúcom pracovnom pomere. V novom aj v predchádzajúcom pomere mal pružný pracovný čas. Nový pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 3. septembra 2018 do 17. marca 2019, teda presne na obdobie, počas ktorého sa inému poistencovi poskytuje materské. Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, 1. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Sociálna poisťovňa, ústredie s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti daného prípadu, konanie navrhovateľa považuje za účelové, ktorého cieľom je čerpanie materského.“ II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného a duplika žalovanej k replike žalobcu 5. Žalobca v žalobe z 29.03.2019, doručenej do podateľne Krajského súdu v Košiciach 29.03.2019, v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) namietal nesprávne právne posúdenie, nedostačujúce zistenie skutkového stavu, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia. 6. Ďalej v správnej žalobe z 29.03.2019 žalobca uviedol na preukázanie svojich tvrdení nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu: „Napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná síce pri posudzovaní nároku na materské použila správne ustanovenia zákona o sociálnom poistení, predmetné ustanovenia však boli nesprávne vyložené. Nárok na materské bol uplatnený z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa U. S. Steel Košice, s.r.o., ktoré trvá od 1.10.2000. Na základe dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 u uvedeného zamestnávateľa vykonávam druh práce Information Architect. V uvedenom pracovnom pomere som od 3.9.2018 nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Podľa názoru žalovanej vzniku nároku na materské bráni, že som so zamestnávateľom dňa 30.8.2018 uzatvoril inú pracovnú zmluvu na iný druh práce - Technical Specialist III. Už Sociálna poisťovňa, pobočka Košice konštatovala, že aj keď mi bola v pracovnom pomere zakladajúcom nemocenské poistenie, z ktorého si uplatňujem nárok na materské, poskytnutá rodičovská dovolenka, tak naďalej vykonávam činnosť, z ktorej dosahujem príjem v porovnateľnej výške. Obdobne podľa názoru žalovanej vzniku nároku na materské bráni, že v druhom pracovnom pomere nedošlo k zníženiu mzdy. Výklad žalovanej, ako aj výklad Sociálne poisťovne, pobočky Košice, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom poistení ani ustanovení iného všeobecne záväzného právneho predpisu. S ohľadom na uvedené nie je zrejmé, z akého dôvodu by nároku na materské malo brániť, že zamestnanec so zamestnávateľom uzatvorí pracovnú zmluvu na iný druh práce. Navyše materské s ohľadom na svoju výšku nemôže byť objektívne spôsobilé úplne nahradiť príjem, ktorý zamestnanec dovtedy poberal. Uzatvorenie ďalšieho pracovného pomeru odráža prirodzenú snahu zamestnanca zabezpečiť adekvátny príjem potrebný na starostlivosť o narodené dieťa v situácii, keď samotné materské takýto príjem nepredstavuje. Žalovaná pri výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení presadzuje domnelý zmysel a účel právneho predpisu, ktorý má podľa jej názoru spočívať v tom, že výlučným zdrojom príjmu zamestnanca na rodičovskej dovolenke má byť materské, a v tom, že zamestnanec usilujúci o zabezpečenie adekvátneho náhradného príjmu (z ktorého mu vznikne ďalšie nemocenské poistenie) na starostlivosť o dieťa nie je hodný právnej ochrany. Žalovaná v tomto prípade zamestnancovi vyslovene vytýka, že nedošlo k zníženiu jeho mzdy, čo odporuje základným princípom a funkciám sociálneho zabezpečenia. Je nepochopiteľné a neakceptovateľné, že snahu zamestnanca prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny počas čerpania materského žalovaná vyhodnotila ako účelovú, a to aj napriek tomu, že som počas trvania pracovného pomeru po značne dlhé obdobie riadne platil poistné na nemocenské poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti, ktorá teraz nastala. Pokiaľ ide bližšie o podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu, ktorú podmienku som s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti podľa názoru žalovanej nesplnil, tento pojem nie je v zákone o sociálnom poistení legálne vymedzený. K výkladu tohto pojmu pristúpila žalovaná spôsobom, ktorý nemá v právnom poriadku žiadne opodstatnenie. Mám ďalej za to, že zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovaná napadnuté rozhodnutie založila na tom skutkovom základe, že otec dieťa neprevzal do starostlivosti a o dieťa sa naďalej stará matka dieťaťa. Žalovaná dohodu rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca považovala za fiktívnu. Vyššie uvedené skutkové zistenia o starostlivosti o dieťa žalovaná založila výlučne na tom, že otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v inom pracovnom pomere. Takéto zistenie skutkového stavu je pre riadne posúdenie veci nedostačujúce. Mám ďalej za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovanou, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, ako aj že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Som toho názoru, že konanie pred žalovanou, ako aj napadnuté rozhodnutie, je v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní, ktorá vyžaduje, aby v rozhodovaní žalovanej o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Súčasne v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom". Mám za to, že napadnuté rozhodnutie je v doterajšej rozhodovacej činnosti žalovanej ojedinelé, žalovaná sa odklonila od svojej ustálenej rozhodovacej praxe a tento odklon žiadnym spôsobom neodôvodnila. S ohľadom na uvedené navrhujem, aby správny súd vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a na rozhodnutie vo veci, a aby v uvedenom smere preskúmal ustálenú rozhodovaciu prax žalovanej, ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia, a v ktorej žalovaná rozhodovala o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Keďže mám za to, že v predchádzajúcej ustálenej rozhodovacej praxi žalovanej takého rozhodnutia absentujú (rozhodnutia nepriznávajúce nárok na materské z dôvodu, že otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v inom pracovnom pomere a takúto situáciu nemožno považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca), je na žalovanej, aby predložila dôkazy, z ktorých vyplynie opak. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti navrhujem, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 200-043246-CA04/2018 zo dňa 22.10.2018, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.“ 7. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 30.05.2019 navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú, argumentujúc nasledovne: „Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem. Nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na všetky dávky nemocenského poistenia (materského, nemocenského i ošetrovného). Uvedené zreteľne vyplýva aj z vyššie citovaného § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Pri výklade ustanovení zákona v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012,1. ÚS 351/2010, m. m. 1. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Žalovaná postupuje v súlade s platnou legislatívou, právne normy ustanovené v zákone o sociálnom poistení chápe ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, a súčasne dôsledne dbá na účel zákona o sociálnom poistení, dobré mravy a spravodlivosť, pretože tieto nemožno pri rozhodovaní ignorovať. Žalovaná nespochybňuje, že § 50 Zákonníka práce dovoľuje, aby zamestnávateľ dohodol s tým istým zamestnancom niekoľko pracovných pomerov, pokiaľ ide o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu ani to, že podmienkou nároku na nemocenské dávky v zmysle § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení je len absencia príjmu zo zárobkovej činnosti, zakladajúcej povinné nemocenské poistenie, z ktorého si poistenec uplatňuje nárok na materské. Vznik nového pracovného pomeru je Sociálnou poisťovňou posudzovaný z toho hľadiska, či podmienky nového pracovného pomeru umožňujú poistencom deklarované prevzatie dieťaťa do starostlivosti od matky skutočne realizovať. Tým, že žalobca uzatvoril so svojím zamestnávateľom novú pracovnú zmluvu, na základe ktorej naďalej (počas čerpania rodičovskej dovolenky) vykonával prácu, za ktorú dosahoval príjem považovaný za vymeriavací základ, splnil podmienku absencie príjmu napriek dosahovaniu príjmu zo zárobkovej činnosti z nového pracovného pomeru. Keďže navrhovateľ mal v oboch pracovných pomeroch totožné miesto výkonu práce (Vstupný areál U. S. Steel Košice, s. r. o.), už v pôvodnom pracovnom pomere mal dohodnutý pružný pracovný čas, čo mu umožňovalo posunúť si začiatok a koniec pracovného času, výšku mzdy mal v pôvodnom pracovnom pomere aj v novom pracovnom pomere rovnakú, preto žalovaná má za to, že u navrhovateľa neprišlo od 3. septembra 2018 k takej zmene životnej situácie, ktorá by mala za následok reálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Skutočnosť, že výška materského, nie je spôsobilá v plnom rozsahu nahradiť príjem, ktorý zamestnanec dovtedy poberal nie je dôvodom, aby Sociálna poisťovňa akceptovala konanie poistencov, ktorí sa snažia zachovať si nezmenený príjem zo zárobkovej činnosti a zároveň poberať materské. Do 31. júla 2006 sa na účely § 15 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravujúcom osobný rozsah dôchodkového poistenia explicitne vyžadovala osobná a celodenná starostlivosť. Dňa 1. augusta 2006, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 310/2006 Z. z„ ktorým sa menia dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola osobná a celodenná starostlivosť nahradená pojmom riadna starostlivosť s odkazom na zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ktorý za riadnu starostlivosť považoval osobnú starostlivosť, a ktorý bol zrušený zákonom o rodičovskom príspevku č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa pôvodne za riadnu starostlivosť považovala len osobná starostlivosť poskytovaná dieťaťu oprávnenou osobou. Na rozdiel od ustanovenia § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, kde sa používa pojem „riadna starostlivosť“ a je odkaz k poznámke pod čiarou na zákon o rodičovskom príspevku, v § 49 zákona v znení neskorších predpisov je použitý pojem „starostlivosť", preto nie je namieste odkaz k poznámke pod čiarou v § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov aplikovať na § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pojem starostlivosť nie je definovaný v zákone o sociálnom poistení ani v žiadnom inom právnom predpise. Rozlišovanie medzi riadnou starostlivosťou v zmysle zákona o rodičovskom príspevku a starostlivosťou v zmysle § 49 zákona o sociálnom poistení je odôvodnené rozdielnym charakterom materského a rodičovského príspevku. Rodičovský príspevok nie je nemocenská dávka, ale štátna sociálna dávka a účel materského sa odlišuje od rodičovského príspevku. Účelom nemocenských dávok, medzi ktoré patrí aj materské, je v zmysle § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti. Už z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa vyžaduje skutočná starostlivosť o dieťa, ktorá vedie k strate príjmu zo zárobkovej činnosti. Vykonávanie zárobkovej činnosti poistencom v mieste odlišnom od jeho bydliska na takmer plný pracovný úväzok, aj keď v novom pracovnom pomere, je priamo v rozpore s uvedeným, keďže je zrejmé, že v čase vykonávania zárobkovej činnosti sa nemôže starať o dieťa. Splnenie podmienok nároku na materské sa skúma k dátumu, ktorý je poistencom deklarovaný ako dátum prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Už od tohto dňa musí byt' životná situácia poistenca upravená tak, aby bolo zrejmé, že starostlivosť o dieťa od matky reálne prevzal, preto neskoršie potenciálne uplatnenie ďalších úprav pracovného času mužov starajúcich sa o deti v zmysle § 164 Zákonníka práce je irelevantné. K námietke, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v doterajšej rozhodovacej činnosti ojedinelé, žalovaná sa odklonila od svojej ustálenej rozhodovacej praxe a tento odklon nijakým spôsobom neodôvodnila, uvádzame nasledovné: Zo strany Sociálnej poisťovne išlo skôr o „nápravu" predchádzajúceho výkladu, ktorý umožnil existenciu prípadov hraničiacich s obchádzaním zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa vykladá ustanovenia tohto zákona v súlade s účelom a zmyslom zákonného normatívu, pričom prihliada na individuálne okolnosti jednotlivých prípadov. Takýto postup Sociálnej poisťovne považuje za legitímny Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čoho dôkazom je stanovisko zo dňa 30. januára 2019 zverejnené na webovej stránke tejto inštitúcie na adrese http.//www.snslp.slUCCMS/files/Odborné stanovisko vo veci porušenia zákazu diskriminácie pri priznaní materskejdávky.pdf . Obdobne aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 21. marca 2019 uviedla, že odklon Sociálnej poisťovne od svojej rozhodovacej praxe vo veci posúdenia nároku iného poistenca v súlade s účelom a zmyslom zákona na materské je dôvodný. Nevyhnutnosť odklonu pri rozhodovaní za nezmenenej právnej úpravy spôsobili problémy aplikačnej praxe v danej oblasti. V poslednom období zaznamenala Sociálna poisťovňa enormný nárast prípadov, ktoré je potrebné považovať za obchádzanie zákona o sociálnom poistení. Ide o prípady, kedy si nárok na materské uplatňuje otec dieťaťa ako iný poistenec po formálnom prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti uzavrie nový plnohodnotný pracovnoprávny vzťah, v mnohých prípadoch aj u toho istého zamestnávateľa. Cieľom takýchto praktík je dosiahnuť súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, čo je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia. Je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Vychádzajúc z predložených pokladov, z informácií známych žalovanej zo svojej činnosti, rešpektujúc Ústavu Slovenskej republiky a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a aplikujúc príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, berúc ich vo vzájomnej súvislosti a súčasne sledujúc ich účel, možno konštatovať že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2018. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná trvá na tom, že jej rozhodnutie č. 249-2/2019-BA zo dňa 1. februára 2019 je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s účelom ním sledovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach správnu žalobu žalobcu zo dňa 29. marca 2019 zamietol.“ 8. V replike zo dňa 09.07.2019 sa žalobca vyjadril obdobne ako v odôvodnení správnej žaloby a to, že žalovaná vo vyjadrení iba interpretuje citované ustanovenie a neuvádza žiadne dôkazy, napríklad výsluch svedka, ktoré by mali byť vykonané na pojednávaní. Aj z toho dôvodu preto navrhuje, že vo veci nie je nutné vytyčovať pojednávanie. V replike žalobca uvádza, že je presvedčený o rozpore so zásadou legitímnych očakávaní, ktorá vyžaduje, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Naďalej trvá na svojich žalobných námietkach, na ktoré riadne poukázal v správnej žalobe. 9. Žalovaný správny orgán v duplike zo dňa 16.08.2019 opätovne apeloval na žalobcom predkladané žalobné dôvody a to aj s poukazom na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva a taktiež na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2019, v ktorých okrem iného uvádzajú, že poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia a je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Obe tieto stanoviská sú prílohami dupliky. Žalovaný nesúhlasí s požiadavkou žalobcu, aby Krajský súd v Košiciach v predmetnej veci rozhodol bez vytýčenia pojednávania. 10. Pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 5.11.2021 za prítomnosti žalobcu a zástupcu žalovanej, ktorý uviedol, že poukazuje na obsah vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe zo dňa 30.5.2019, predloženého správnemu súdu, ako aj na samotný obsah preskúmavaného rozhodnutia a tiež prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 22.10.2018. Žalobca na pojednávaní poukázal na dôvody obsiahnuté v správnej žalobe a poukázal na to, že žiadny zákon neporušil, po formálnej stránke naplnil zákonné dôvody na vznik nároku a preto trval na tom, že napádané rozhodnutia sú nezákonné. III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených v zákone č. 162/2015 (Správny súdny poriadok) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 13. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. 14. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinným do 31. decembra 2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. 15. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2019 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. 16. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2019, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. 17. Správny súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu z 22.10.2018, ako aj rozhodnutie žalovaného z 01.02.2019, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení, aby v rámci súdneho prieskumu predovšetkým objasnil, či sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vysporiadali s argumentáciou žalobcu o jeho nároku na materské. 18. Z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 200-043246-CA04/2018 zo dňa 22.10.2018 bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na materské z dôvodu nesplnenia podmienky faktického prevzatia starostlivosti o dieťa. Dôvodom nepriznania nároku na materské bolo, že žalobca naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahoval príjem a to v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň u neho nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 28.11.2018 odvolanie, v ktorom uviedol, že považuje rozhodnutie za nezákonné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúce v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. 19. Žalovaný správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 249-2/2019-BA zo dňa 01.02.2019 zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 200-043246-CA04/2018 zo dňa 22.10.2019. Odvolací správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z osobitných podmienok nároku na materské, kde ako jeden z bodov, ktorý musí žiadateľ o materské naplniť je prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Prevzatím dieťaťa do starostlivosti otcom sa rozumie, že otec dieťaťa prevzal na seba tú časť starostlivosti, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka, aby sa matka mohla opätovne zaradiť do pracovného procesu. Podľa údajov z informačného systému bolo zistené, že žalobcovi vznikol dňa 03. septembra 2018 nový pracovný pomer u obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice s.r.o., t. j. v deň zhodný s dňom uplatnenia nároku na materské, resp. začiatku čerpania rodičovskej dovolenky z pôvodného pracovného pomeru, pričom žalobca uzavrel tento nový pracovný pomer v trvaní 28 týždňov, čiže do 17. marca 2019, čo zodpovedá dĺžke obdobia poskytovania materskému inému poistencovi. Nový pracovný pomer vznikol žalobcovi súbežne s iným pracovným pomerom, v ktorom bol žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec taktiež u obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice s.r.o. od 1. októbra 2000. Na splnenie podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa musí ísť o faktické prevzatie starostlivosti o dieťa, čo v danom prípade keď žalobca uzavrel nový pracovný pomer s nezmenenou dĺžkou pracovného času je nereálny a preto táto podmienka splnená nebola. V predmetnom prípade išlo zo strany žalobcu len o fiktívne prevzatie starostlivosti o dieťa za účelom poberanie materského. 20. Ustanovenie § 2 zákona o sociálnom poistení upravuje rozsah sociálneho poistenia, ktorým je nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Nemocenské poistenie je zadefinované v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Z tohto ustanovenia citovaného zákona, v ktorom je zadefinované nemocenské poistenie, podľa správneho súdu Sociálna poisťovňa vyvodila správny záver o účele materského, ktoré je jednou z dávok nemocenského poistenia, t. j. kompenzovať stratu alebo zníženie príjmov zo zárobkovej činnosti a zabezpečiť príjem v dôsledku sociálnej udalosti. V tomto kontexte potom sociálna poisťovňa podľa správneho súdu aj správne posudzovala a vyhodnocovala splnenie podmienok nároku žalobcu na materské, pričom sa zamerala nielen na formálne splnenie zákonom stanovených podmienok, ale na ich materiálne splnenie v kontexte s účelom dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení. Podstatou dávky nemocenského poistenia, ktorou je materské, je umožniť tehotnej žene pripraviť sa na narodenie dieťaťa a po narodení dieťaťa umožniť jej starať sa o dieťa, a to počas materskej dovolenky. Zákon o sociálnom poistení vytvára podmienky pre starostlivosť o dieťa aj pre iných poistencov, ktorým následne prostredníctvom dávky materského zabezpečuje príjem a kompenzuje jeho stratu počas rodičovskej dovolenky za splnenia zákonom stanovených podmienok. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nedefinuje, čo konkrétne znamená prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o dieťa. Je ale logický a účelu citovaného zákona, ako aj účelu materského ako dávky nemocenského poistenia, zodpovedajúci záver Sociálnej poisťovne, že iný poistenec, v tomto prípade otec, by mal prevziať tú starostlivosť, resp. časť starostlivosti, ktorú realizovala matka. Pokiaľ teda ide o žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa výkladu definície pojmu starostlivosť o dieťa správny súd poznamenáva, že ustanovenie § 49 zákona o sociálnom poistení, obsahujúce pojem „prevzal dieťa do starostlivosti“ a obsah pojmu riadna starostlivosť v zákone o rodičovskom príspevku, nie je možné si zamieňať. Správne orgány sa s danou problematikou náležite vysporiadali, zdôrazňujúc pritom dikciu § 51 zákona o sociálnom poistení, výklad ktorého zahŕňa potrebu faktického prevzatia dieťaťa do starostlivosti. 21. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku na materské zákon o sociálnom poistení explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť jednak z limitu dĺžky poskytovania materského, (materské sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov), jednak z právnej úpravy obsiahnutej v § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Pokiaľ by totiž pre vznik nároku na materské postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná onou osobou, ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení by stratilo svoje opodstatnenie (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR č.k. 7Sžsk/40/2021 zo dňa 27.9.2021) 22. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôsledne preskúmal predmetné rozhodnutia a dospel k záveru, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa dostatočne svoje rozhodnutia odôvodnili a nedošlo k porušeniu zákonnosti. O správnosti rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov svedčí podľa názoru správneho súdu aj žalovaným uvedené stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 30.01.2019 (voľne dostupné na internetovej stránke inštitúcie), s ktorým sa súd stotožnil, prikláňajúc sa k názoru, že účelom priznania materského z nemocenského poistenia je tak, ako to uvádza explicitne zákon o sociálnom poistení kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže dôjsť v rôznych životných situáciách (napr. tehotenstvo, materstvo, alebo práve prevzatie starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku). 23. Správny súd sa v preskúmavanej veci právne stotožnil aj so stanoviskom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2019 k problematike priznávania materského pre otca maloletého dieťaťa, poukazujúc najmä na nasledovné konštatovanie: „súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na materské. Odklon od doterajšej rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne v súlade s účelom a zmyslom zákona, hodnotí Generálna prokuratúra SR ako nápravu predchádzajúceho nesprávneho výkladu Sociálnou poisťovňou, ktorý umožnil nárast prípadov hraničiacich s obchádzaním zákona zo strany žiadateľov.“ 24. Žalobná námietka žalobcu uvádzaná v správnej žalobe týkajúca sa žalobcom tvrdenej diskriminácie z dôvodu pohlavia nie je podľa názoru správneho súdu opodstatnená, keďže Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku na materské neberie do úvahy, či ide o otca alebo matku, ale posudzuje každý prípad individuálne. Pri samotnom posudzovaní pritom dbá nielen na dodržiavanie formálnych podmienok, ale dbá aj na reálne naplnenie podmienok, pre priznanie uplatneného nároku, pretože je podstatné aby nemocenská dávka, ktorá je poskytovaná ako kompenzácia pri strate príjmu z dôvodu starostlivosti o dieťa nebola zneužívaná. 25. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru NS SR, ktorý napr. v rozhodnutí č. k. 10Sk/3/2017 z 19.06.2018 konštatoval, že „ ... je zneužívaním sociálneho systému, ak poistenec plánovane ukončí pracovnoprávny vzťah a bezprostredne nadväzujúc na to uzatvorí nový, bez žiadneho iného dôvodu, len s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech.“ V tomto rozhodnutí najvyšší súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 10Sžso/3/2016 zo dňa 02.07.2017, v ktorom v uviedol, že „ ... skončenie pracovnoprávneho vzťahu a následné časovo nadväzujúce uzatvorenie nového medzi tými istými účastníkmi konania rovnakého typu, je účelové konanie, t.j. obchádzajúce účel a zmysel Zákona o sociálnom poistení.“ 26. Krajský súd ako správny súd po podrobnom preskúmaní daného prípadu zistil, že správne orgány v administratívnom konaní rozhodli na základe správnej interpretácie zákonných ustanovení a predmetné rozhodnutia nemajú za následok ukrátenie žalobcu na jeho subjektívnych právach. Súd preto po zvážení všetkých uvedených skutočností v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.