Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/98/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516206602 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7516206602.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táni Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, P.O.Box 205, proti žalovanej F. S., J.. X.XX.XXXX, Č., V. XX, o zaplatenie 3.675,02 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/429/2016-67 z 13.3.2018 v znení opravného uznesenia 15C/429/2016-68 z 18.10.2018 a opravného uznesenia 15C/429/2016-79 z 10.3.2020 Okresného súdu Košice-okolie r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia 15C/429/2016-68 z 18.10.2018 a opravného uznesenia 15C/429/2016-79 z 10.03.2020 vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom rozhodol tak, že v rozsahu sumy 525,12 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok 24,80 eur cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.270 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.3.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznal. 2. Opravným 15C/429/2016-68 z 18.10.2018 , vychádzajúc z § 224 C. s. p. rozhodol tak, že 1) záhlavie rozsudku Okresného súdu Košice-okolie 15C/429/2016 z 13.3.3018 správne znie: Okresný súd Košice- okolie, sudca Z.. Q. Y., v spore žalobcu .... 2) Výrok rozsudku 15C/429/2016 z 13.3.2018 správne znie vrátane výroku: V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta. 3. Opravným 15C/429/2016-79 z 10.3.2020 rozhodol tak, že správne označenie žalobcu v rozsudku 15C/429/2016-68 z 13.3.2018 správne znie Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154. 4. Žalobca sa žalobou, podanou 22.4.2016 domáhal zaplatenia sumy 3675,02 eur spolu s úrokom z omeškania 8,00% ročne od 16.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že XX.X.XXXX bola uzatvorená zmluva o vydaní a požívaní kreditnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnú žalovanému kreditnú kartu. Na tom základe viedol kartový účet č. XXXXXXXX. Bol viazaný na 22,80% ročný zmluvný úrok, schválený úverový rámec 1500,00 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku v sume 50,00 eur. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil a nepodarilo sa obnoviť jeho platobnú disciplínu ani po viacerých pokusoch; a pred odstúpením prípadu na súdne vymáhanie vystavila banka k 6.3.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 6.3.2016 a s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného a stav súhrnu debetných položiek (istiny, poplatkov, sankčného úroku a zmluvného úroku) bol konečný zostatok na účte žalovaného mínus 3675,02 eur. Žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 6.3.2016, t.j. v čase splatnosti do 15.3.2016, preto sa žalobca dňom 16.3.2016 domáhal zákonného úroku z omeškania z celej dlžnej sumy. V priebehu konania došlo 19.9.2016 k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi bankou a terajším žalobcom, a o zmene subjektu bolo rozhodnuté uznesením súdu z 27.1.2017. Podaním z 27.11.2017 žalobca pred prvým pojednávaním oznámil súdu, že v rozsahu sumy 525,12 eur, zodpovedajúcej poplatkom a sankčnému úroku, berie žalobu späť. Zároveň upravil znenie žalobného petitu tak, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 3149,90 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.3.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo síce po začatí konania ale pred prvým pojednávaním, so späťvzatím žaloby nebol potrebný súhlas žalovaného a preto súd konanie v rozsahu sumy 525,12 eur zastavil a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku v sume 24,80 eur (31,50 eur mínus 6,70 eur) cestou prevádzkovateľa systému. Terajší žalobca v podaní z 27.11.2017 okrem čiastočného späťvzatia žaloby ozrejmil, že pohľadávka vznikla na základe žiadosti žalovaného z d 15.5.2012 o aktiváciu Bankomatky Quatro. Na základe schválenej žiadosti, ktorú veriteľ schválil XX.X.XXXX došlo k vzniku zmluvy. Ňou sa vtedajší veriteľ - VÚB a.s. zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, na ktorej mal schválený úverový rámec 1500,00 eur so zmluvným ročným úrokom 22,80% a so štandardnou splátkou 50,00 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať prostriedky dňom 25.5.2012. Žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti a preto veriteľ listom z 2.5.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku. V tejto veci sa jednalo o kreditnú kartu formou revolvingového úveru a to na základe žiadosti žalovaného. Žalovaný kreditnými operáciami zaplatil celkovú sumu 350,00 eur. Žalovaná suma 3675,02 eur predstavovala debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, a pozostáva zo sumy istiny 1493,36 eur, sumy 1656,54 eur štandardného úroku, sumy 352,43 eur poplatkov a sankčného úroku 172,69,11 eur. Po čiastočnom späťvzatí sumy 525,12 eur (poplatky a sankčný úrok) je predmetom konania suma 3149,90 eur , t.j. istina 1496,36 eur a zmluvný úrok 1656,54 eur. Z kartového výpisu z účtu čl. 11 - 13 tlačeného obojstranne), ktorý bol súdu predložený za obdobie od 25.5.2012 do 29.2.2016, súd zo základných informácií obsiahnutých vo výpise zistil, že 1/ úverový rámec je 1500,- eur, úrok 22,80 % ročne, úrok z omeškania 5,05% ročne, splátka 50 eur. Počiatočný stav účtu k 25.5.2012 bol 0 eur a konečný stav k 29.2.2016 -3675,02 eur. Z tohto výpisu zistil, že žalovaný za obdobie od 25.5.2012 do 20.12.2012 reálne využil sumu 1620 eur a zaplatil 350 eur. Posledný výber v sume 10 eur žalovaný uskutočnil v Č. O.M. XX.XX.XXXX a poslednú úhradu v sume 50 eur dňa 13.12.2012. Keďže žiadna zo strán neprodukovala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, súd dokazovanie uzavrel a posúdil ju podľa dôkazného stavu ku dňu rozhodnutia. Žalobca v žalobe i doplňujúcom podaní z 27.11.2017 tvrdil, že so žalovaným XX.X.XXXX uzavrel zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 1500,00 eur s úrokovou sadzbou 22,80% ročne a že ho mal splácať v štandardnej výške splátky 50,00 eur. V konaní však ako dôkaz bola predložená iba žiadosť žalovaného, ktorou 15.5.2012 žiadal o sumu 1500 eur s výškou splátky 50 eur mesačne, a ktorú prijal veriteľ dňa XX.X.XXXX. Ako vyplýva z textu na formulári žiadosti, nachádzajúceho nad miestom pre podpisy: prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, Cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto žiadosti /zmluvy. Ani pôvodný a ani terajší žalobca však žiaden potvrdzujúci list , či akúkoľvek inú formu akceptačného prejavu banky k žiadosti žalovaného nepredložil. Ohľadom svojho tvrdenia žalobca súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Z obsahu žiadosti žalovaného vyplynulo, že žiadal o úverový rámec 1500 eur so splátkou 50 eur. Bezpochyby sa v danej veci jednalo o plnenie spotrebiteľského charakteru, predmetom ktorých bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému pre jeho osobnú potrebu a to formou kreditnej karty. Skôr, ako by súd posudzoval dôvodnosť žalovanej výšky uplatnenej pohľadávky, vyriešil otázku, či vôbec došlo k uzavretiu zmluvy a následne či táto zmluva je platná. V žiadosti žalovaného o Qautro kartu žalovaný ručne vypísal, že žiada o 1500 eur a splátku v sume 50 eur. Za predpokladu, že 4.2.2010 žalobca ako veriteľ síce prijal žiadosť žalovaného, ale schválil mu iba sumu 600 eur so splátkou 20 eur mesačne, jednalo sa o nový návrh zmluvy. Dokazovaním súdu nebolo preukázané, že žalobca písomne a bez zmien návrh žalovaného prijal a akceptoval ale ani návrh žalobcu, ktorým zmenil návrh žalovaného, že tento schválený úverový rámec 600 eur so splátkou 20 eur písomne akceptoval. Ako dôkaz nemôže slúžiť zápis vo výpise, v ktorom sa uvádza úverový rámec 600,00 eur, úrok 23,76% ročne, výška splátky 20,00 eur, ktorý je bez výpovednej dôkaznej hodnoty o tom, že s týmto obsahom strany uzavreli zmluvu. Vychádzajúc z § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, 2 Obč. zák., z pripojenej žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. nemal súd za preukázané, že došlo aj k uzavretiu zmluvy. Vychádzajúc zo znenia čl. V. bod 22 - posledná veta žiadosti z 15.5.2012 : k uzavretiu zmluvy malo dôjsť 1/ prijatím a 2/ schválením tejto žiadosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. V konaní však žalobca pôvodný ani terajší nepreukázal, že došlo k schváleniu tejto žiadosti. Takúto žiadosť musí schváliť banka, pričom neschválenie žiadosti nemusí odôvodňovať. Z uvedeného vyplynulo, že právny predchodca oznamuje žiadateľovi to, či bola jeho žiadosť schválená alebo nie. Žalobca však takýto doklad súdu nepredložil. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Na základe uvedeného preto súd konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o poskytnutí kreditnej karty, pretože žalobca súdu nepreukázal a nepredložil písomnú podobu schválenia žiadosti o poskytnutie kreditnej karty, t. j. nedošlo k prijatiu návrhu v súlade s § 44 a § 46 Obč. zák. Uvedené preto značí, že ak došlo k faktickému konaniu v podobe doručenia kreditnej karty a PIN kódu, udialo sa tak bez písomne uzavretej, zmluvy, t.j. na základe úkonu, ktorý neexistuje, a žalobca by sa mohol domáhať iba plnenia z bezdôvodného obohatenia. Citujúc znenie § 451 ods. 1, 2, § 457 Obč. zák., mal súd za preukázané, že žalobca neakceptoval písomne návrh žalovaného na uzavretie zmluvy a rovnako tak nebol žalovaným písomne akceptovaný iný návrh žalobcu. Za tejto situácie preto konštatoval, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo a preto sa nebolo potrebné zaoberať jej platnosťou, keďže neexistujúci právny úkon nemožno hodnotiť. Uvedené preto značí, že ak došlo k faktickému konaniu v podobe doručenia kreditnej karty a PIN kódu, udialo sa tak bez písomne uzavretej, zmluvy , t.j. na základe úkonu, ktorý neexistuje, a žalobca by sa mohol domáhať iba plnenia z bezdôvodného obohatenia. Z výpisu z kartového účtu vyplynulo, že žalovaný za obdobie od 25.5.2012 do 20.12.2012 celkom využil sumu 1620 eur a zaplatil 350,00 eur. Žalovaný teda ku dňu podania žaloby nič nedlhoval a dodnes dlhuje sumu 1270 eur, ktorú súd zaviazal žalovaného na zaplatenie aj spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzajúc § 517 ods. 2 OZ, § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, § 10c cit. nariadenia, konštatoval, že 31.1.2013 bola základná sadzba ECB 0,75% a úrok z omeškania by činil 8,75% , keďže sa ho žalobca domáhal v sadzbe 8,00% ročne, o výške úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle žaloby. Dôvodne bola žalovateľná suma 1620 eur, čo je 44,08% a znamená to, že žalobca bol prevažne neúspešný. Prevažne úspešnému žalovanému ale žiadne trovy nevznikli, preto súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti rozsudku a to výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. 5. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovaného zaviazať zaplatiť mu 3.149,90 eur s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 3.149,90 eur od 16.3.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania , do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že zistenie súdu prvej inštancie, že k vzniku zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným nedošlo je nesprávne. Už zo samotného označenia „predschválený" úverový rámec mal za zrejmé, že tento bol určený už v čase podania žiadosti o úver žalovaným so základnými parametrami úveru. K prijatiu žiadosti o úver žalovaného z XX.XX.XXXX došlo jeho právnym predchodcom XX.XX.XXXX bez výhrad a dodatkov. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou tak vznikol riadne a platne. Zo všeobecných obchodných podmienok (v bode 2) taktiež vyplýva, že zmluva vzniká akceptáciou zo strany banky, a potvrdzovací list preto nie je dokladom preukazujúcim vznik zmluvy. Nakoľko úverová zmluva ako konsenzuálny kontrakt bola uzavretá riadne v písomne forme, úver žalovaný čerpal, čo preukázali predloženým výpisom, pričom žalovaný túto skutočnosť ani nerozporoval a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami, aj v záujme zachovania a naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov úverového vzťahu, nie je možné úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní uvedenou zásadou neriadil. Citoval sčasti z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu I.ÚS/640/2014 a tvrdil, že neexistuje zákonný dôvod pre označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za neplatný právny úkon. 6. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré aj v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom. 8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j., že súd došiel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný. 10. Odvolací súd po preskúmaní všetkých rozhodujúcich odvolacích námietok sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý riadne zistil skutkový stav, aplikoval naň správny právny predpis a ktorý aj správne interpretoval. 11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o poskytnutí kreditnej karty, pretože žalobca súdu nepreukázal a nepredložil písomnú podobu schválenia žiadosti o poskytnutí kreditnej karty, t. j. že nedošlo k prijatiu návrhu v súlade s § 44 až § 46 Obč. zák. a že pokiaľ došlo k faktickému konaniu v podobe doručenia kreditnej karty a PIN kódu, že sa tak udialo bez písomne uzavretej zmluvy na základe úkonu, ktorý neexistuje a že žalobca má tak nárok len na plnenie z vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2, resp. § 457 Obč. zák. Súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ priznal žalobcovi iba plnenie istiny, ktorú žalobca žalovanému plnil s tým, že žalovaný za obdobie od 25.5.2012 do 20.12.2012 celkom využil sumu 1.620 eur a zaplatil len 350 eur, preto má žalobca nárok len na zaplatenie 1.270 eur, ktorou sumou zaviazal súd žalovaného spolu aj s úrokom z omeškania a vo zvyšku správne žalobu zamietol ako nedôvodnú. 12. Odvolací súd potvrdil aj rozsudok vo výroku o trovách konania, vychádzajúc zo zásady čiastočného úspechu a neúspechu strán sporu a pretože žalobca bol prevažne neúspešný a žalovanému trovy nevznikli, súd správne náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. 14. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).