Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/200/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201719 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7620201719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: Y. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom J.. N. XXX/X, N. Š., zastúpenej JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach - Staré Mesto, Pri jazdiarni 1, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3/A, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17. augusta 2020 č.k. 7C/22/2020-74 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví určil, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere č. 802200232 zo dňa 30.01.2012, uvedená v bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je to uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 465,75 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 29.4.2020 až do zaplatenia (II. výrok) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (III. výrok). 2. Rozhodol tak o nároku žalobkyne zo zmluvy o úvere č. 802200232 uzavretej dňa 30.1.2012 (ďalej aj „zmluva“), podľa obsahu ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý úver v hodnote 300 €, ktorý mala vrátiť spolu s poplatkom v sume 288 € v 12-tich mesačných splátkach vo výške 49 €, počnúc dňom 15.2.2012. Žalobkyňa vrátila žalovanému sumu 765,75 €, a v konaní sa domáhala vydania peňažného plnenia vo výške 465,75 €, ktorú sumu poukázala nad rámec prijatých finančných prostriedkov dôvodiac, že žalovanému nevznikol nárok na úroky a poplatky zo zmluvy pre neprijateľné zmluvné podmienky a absenciu náležitosti zmluvy vyžadované § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.). 3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z charakteru zmluvy a postavenia zmluvných strán posudzoval ju v súlade s § 52, § 53 OZ ako zmluvu spotrebiteľskú. Prvotne sa vysporiadal námietkou premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenou žalovaným. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal nesporne zistené, že suma, ktorej vydania sa žalobkyňa v konaní od žalovaného domáha, bola žalovanému uhradená ku dňu 27.7.2018 a nakoľko bola žaloba na súd podaná dňa 25.3.2020, žalobkyňa si svoj nárok uplatnila včas v zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ako aj trojročnej objektívnej premlčacej lehote, ako vyplývali z § 107 OZ. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne dospel k záveru, že ustanovenie bodu 10 všeobecných obchodných podmienok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodil, že ak zmluvné ustanovenia uvádzajú, že spotrebiteľ uznáva svoj záväzok na úhradu dlžnej sumy vrátane poplatku a berie na vedomie, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, tak z obsahu zmluvy nie je možné zistiť aké protiplnenie žalovaný poskytol za požadovaný administratívny poplatok, ani jeho výšku. Súd poukázal tiež na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb, ktorými sa neposkytuje skutočné protiplnenie, ale tieto existujú len vo výlučnom záujme dodávateľa. Súd konštatoval, že akékoľvek vymedzenia administratívneho poplatku malo byť obsahom samotnej zmluvy, a mohlo byť vyžadované len za službu, ktorá bola reálne žalobkyni poskytnutá, čo sa však v danom prípade nestalo, preto dospel k záveru, že je potrebné vysloviť neprijateľnosť takej zmluvnej podmienky. Posudzujúc obsahové náležitosti zmluvy podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. ustálil, že obsahom zmluvy nie je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f/ a i/ citovaného zákona, a to vymedzenie konkrétneho termínu konečnej splatnosti úveru a údaj o úrokovej sadzbe. Zo zmluvy mu tiež vyplynulo, že hodnota RPMN vo výške 300,29 % zohľadňuje len poplatok 288 € nie však úroky z úveru, z ktorých dôvodov konštatoval aj absenciu náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na to, že v zmluve uvedená hodnota RPMN viacnásobne prekračovala priemernú hodnotu RPMN na trhu, ktorá v čase rozhodnom v 4. štvrťroku 2011 predstavovala 41,82 %, preto odplatu zo zmluvy hodnotil ako úžernú. Vychádzajúc z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. konštatoval, že žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti a súčasne ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa nad rámec poskytnutého úveru zaplatila 465,75 € zaviazal žalovaného na jej zaplatenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ spolu s úrokmi z omeškania, na ktoré žalobkyni patrí právo podľa § 517 ods. 1, 2 OZ. Výšku úrokov z omeškania stanovil podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. zodpovedajúcej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc plne procesne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na opätovné konanie. 5. Odvolateľ zastával názor, že posudzovaná zmluva spĺňala všetky zákonom ustanovené náležitosti vo vzťahu a nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ, keď zmluva bola platne uzavretá, dôvod plnenia neodpadol a majetkový prospech nebol žalovaným získaný z nepoctivých zdrojov. Vyjadrujúc sa k posudzovaniu prípustnosti výšky odplaty dohodnutej zmluve odkazom na § 53 ods. 6 OZ tvrdil, že nemožno vychádzať výlučne z údajov bánk o úrokových sadzbách, keďže odplata na finančnom trhu je tvorená aj inými účastníkmi finančného trhu, a zákonom nedovolené je len neprimerané navýšenie odplaty. Uviedol, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku odplaty odvodzovať od úroku požadovaného bankami, keď je potrebné vziať do úvahy, že v porovnaní s bankami nebankové subjekty vyžadujú menšie zabezpečenie, preto požiadavky na poskytnutie úverov sú vybavované pružnejšie. K administratívnemu poplatku poukazoval na to, že tento poplatok žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy nenamietala, vyhovoval jej, je jednoznačne vymedzený a spotrebiteľka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia, ktorú mal v okamihu podpisovania zmluvy. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, pričom na strane žalobkyne nebol daný nedostatok jej vôle takú zmluvu uzavrieť, keďže túto potvrdila podpisom zmluvy. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vyjadrila názor, že argumentácia odvolateľa nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vzhliadol dôvody pre vyslovenie, že úver je bez úrokov a bez poplatkov pre absenciu priemernej hodnoty RPMN, neuvedenia úrokovej sadzby, ku ktorým skutočnostiam sa odvolateľ nevyjadril, a ak zastával názor, že nenastala ani jedna z foriem vydania bezdôvodného obohatenia, táto jeho úvaha nie je žiadnym spôsobom podložená. Žiadala, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené a žalobkyni priznaná náhrada trov odvolacieho konania. 7. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že trvá na svojich doterajších podaniach a podanom odvolaní. 8. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany sporu nepodali. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou (§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.7.2021 pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP. 11. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. 12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. 13. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie a postupu, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne. Pokiaľ aj súd vychádzal z nesprávnej úvahy o absencii termínu konečnej splatnosti úveru ako náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., boli splnené podmienky pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku, keďže rozhodnutie o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov z dôvodov absencie údajov o úrokovej sadzbe, o priemernej hodnote RPMN, že zmluva obsahuje dohodu o neprimeranej odplate a neprijateľnej zmluvnej podmienky, je založená na správnych skutkových zisteniach a správnom právnom posúdení veci, ktoré závery súd aj zrozumiteľne a obsahovo preskúmateľným spôsobom uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. 14. K výhradám žalobkyne, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania a konečnej splatnosti zmluvy sa žiada uviesť, že tieto informácie nemusia byť uvedené opakovane a výslovne, pokiaľ celkom zjavne a bez akýchkoľvek pochybností vyplývajú zo zmluvy, a pre priemerného spotrebiteľa sú vyvoditeľné bez toho, aby ich musel zisťovať zložitými matematickými výpočtami, či porovnávaním obsahu zmluvy s jej obchodnými podmienkami, či dodatkami. V prejednávanej veci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami sporu dňa 30.01.2012 nepochybne vyplýva, že žalobkyňa mala uhradiť záväzok v celkovej výške 588 eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach v hodnote 49 eur, počnúc 15.02.2012. Z uvedených údajov nevyplýva žiadna pochybnosť o identifikácii sumy, ktorú bola povinná zaplatiť a dobe trvania zmluvného vzťahu, ktorý je jednoducho identifikovateľný a vymedzený časovým údajom „12 pravidelných mesačných splátok“, ktoré počínajú dňom 15.02.2012. Hodnota mesačnej splátky rozpočítaná na jednotlivé obdobia zodpovedá termínu splatnosti 12.mesiacov (588 : 12 = 49). Žalobkyňa teda mala možnosť bez akýchkoľvek ťažkostí identifikovať dátum splatnosti prvej, poslednej splátky, a teda aj dátum konečnej splatnosti úveru, a tak i dobu trvania zmluvy. Pokiaľ v zmluve absentuje výslovné uvedenie informácie, ktorú je bez zložitých matematických operácií, či študovania k zmluve pripojených listín možné identifikovať, nemožno absenciu tejto náležitosti spájať s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy, keďže by to odporovalo základnému princípu zmluvných vzťahov „pacta sunt servanda“. Len vyhľadávanie formálnych nedostatkov, pre ktoré by mali byť zmluvy so spotrebiteľom považované za bezúročné a bez poplatkov, nesvedčí ani o dobrom úmysle a poctivosti konania spotrebiteľa. Predmetná zmluva nespadá do obsahovej charakteristiky tých zmlúv, ktoré postrádajú možnosť nepochybného určenia konečnej splatnosti, či dobu trvania zmluvy z dôvodu, že v nich absentuje jednoznačne určený čas splatnosti prvej splátky, alebo počet celkových splátok. Zohľadňujúc uvedené, nie je preto správny záver súdu prvej inštancie, že v zmluve chýbala informácia o dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti záväzku. 15. Oprávnene však boli konštatované nedostatky zmluvy, čo do absencie dohody o úrokoch, neprimeranej hodnote odplaty reprezentovanej údajom RPMN, o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorou sa spotrebiteľ zaväzuje na plnenie, ktorého povaha a výška mu nie je známa v čase vzniku zmluvného vzťahu. Z obsahu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.1.2012 je zrejmé, že jej predmetom bola len úprava poskytnutých finančných prostriedkov v rozsahu 300 € a povinnosť žalobkyne na vrátenie tejto finančnej čiastky „zvýšenú o príslušný poplatok“ vo výške 288 €. Celkovú čiastku 588 € mala žalobkxyňa uhradiť v 12-tich mesačných splátkach vo výške 49 € počínajúc dňom 15.2.2012. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne, zrozumiteľne, alebo ak boli individuálne dojednané. Niet pochýb, že zmluva o úvere je vyhotovená na vopred predtlačenom formulári, do textu ktorého sa dopĺňali iba údaje o spotrebiteľovi a výška požadovanej finančnej čiastky. Spotrebiteľ na vyhotovovaní tejto zmluvy neparticipoval, nemožno preto uvažovať o tom, aby išlo o individuálne dohodnuté zmluvné podmienky. Zo základných ustanovení písomnej zmluvy tiež nemožno vyvodiť, aké nároky mal zahrňovať „poplatok“ 288 €. Zmluva tak nespĺňa ani požiadavku určito a jasnej dohodnutej zmluvnej podmienky, preto v celom rozsahu podliehala ex offo súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok. Pokiaľ zo všeobecných zmluvných podmienok vyplýval uznávací prejav žalobkyne vo vzťahu k finančnej čiastke, ktorej obsah nie je vopred definovaný, a zo zmluvy nevyplýva, aké protiplnenie za poplatok dostáva, nemožno než súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že sa jedná o neplatnú dohodu založenú na neprijateľnej zmluvnej podmienke, lebo v neprospech spotrebiteľa zakladá záväzok, ktorý nebol stranami sporu určito a zrozumiteľne definovaný pri uzavretí zmluvy. Je tiež nesporné, že text zmluvy neobsahuje žiadne údaje o uplatňovanej úrokovej sadzbe, či priemernej RPMN, správne je preto konštatovanie súdu prvej inštancie o obsahových nedostatkoch zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák. znamenajú, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. 16. Súd prvej inštancie sa nedopustil pochybenia ani pokiaľ konštatoval neprimeranosť dohodnutej odplaty vyjadrenej v RPMN zmluvy 300,29%. Tak zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2008/48 ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej Smernica), ktorej obsah bol transponovaný do vnútroštátneho práva, vytvorili legislatívny rámec, ktorý má zabezpečiť prehľadné podnikanie na finančnom trhu a dodržiavanie ustanovení na ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti podnikania tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu neznalostí, dobromyseľnosti spotrebiteľa, či ku konaniu dodávateľa v rozpore s dobrými mravmi. Posudzovaná zmluva o úvere však nasvedčuje nepoctivým záverom žalovaného. Napriek tomu, že dohoda o odplate pri finančných pôžičkách je založená na súkromnej dohode dodávateľa a spotrebiteľa, jej obsah nesmie už na prvý pohľad vzbudzovať dojem, že jediným zámerom bola snaha o obchádzanie zákona a zneužitie dominantného postavenia subjektu, ktorý disponuje finančnými prostriedkami požadovaných druhou zmluvnou stranou. Suma odplaty vyplývajúca z preskúmavanej zmluvy, ktorá predstavuje takmer 100% navýšenie požičaných finančných prostriedkov je zjavne odporujúca princípom dobrých mravov i poctivého obchodného styku, keď neprimerane vybočuje z obvyklých úrokových sadzieb na finančnom trhu, dokladovaných tiež hodnotou priemernej RPMN, na ktorú poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí a ktorá činila 41,82% ročne. RPMN v hodnote 300,29% ročne, pokiaľ mala odrážať skutočné náklady spojené s poskytnutím úveru, tak nepochybne nasvedčuje záver, že z pohľadu veriteľa sa jednalo až o úžerné poskytovanie finančných prostriedkov, čo je v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, platného v čase uzavretia zmluvy a odporuje tiež zásadám primeranosti pri poskytovaní finančných prostriedkov v zmysle zásady dobrých mravov podľa § 3 OZ. 17. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc z § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel k posúdeniu zmluvy o úvere, ako zmluvy bez úrokov a bez poplatkov, vychádzajúc z absencie úrokovej sadzby, neprimeranej odplaty, absencie priemernej hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemožno vytknúť žiadne nedostatky a nezaložili odvolacie dôvody vytýkané žalovaným. Rozhodnutie vychádzalo zo správneho vyhodnotenia dôkazov v zmysle zásad vyplývajúcich z § 191 a § 192 CSP, skutkové zistenia boli podriadené pod príslušné právne normy, ktoré boli aj správne súdom prvej inštancie interpretované. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o povinnosti žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, ktoré vzniklo v dôsledku porušenia zmluvných povinností dodávateľa v postavení veriteľa v zmluvnom vzťahu. Následkom nedodržania zákonom ustanoveného postupu pri úprave zmlúv uzatváraných so žalobkyňou ako spotrebiteľkou, je žalovaný sankcionovaný stratou práva na úroky a poplatky. Pokiaľ takéto plnenie prijal, prijal ho bez právneho dôvodu a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať v zmysle zásad vyplývajúcich z § 451 OZ. Rozsah nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol v konaní sporný, finančné plnenie poskytnuté žalobkyňou nad rámec úveru získaného žalovaným vo výške 465,75 € bolo v konaní riadne preukázané. Pretože žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, vznikla mu tiež povinnosť na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ vo výške 5% z dlžnej sumy ročne, ktorá hodnota úrokov z omeškania zodpovedá zákonnej úprave § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keď v zhode s § 255 ods. 1 CSP zohľadňuje plný procesný úspech žalobkyne v konaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bolo ako vecne správne potvrdené podľa § 387 ods. 1 CSP. 18. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania je daný § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni patrí nárok na ich náhradu v rozsahu 100% ako plne úspešnej sporovej strane. 19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).