Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/2/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7700897828 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7700897828.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, Bratislava, proti povinnému: 1.) H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, O., 2.) N. N., nar. X.XX.XXXX, bytom A.. C., XXXX/X, O., 3.) O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 4.) V. D., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorsky úrad so sídlom Ľ. Štúra 12, Michalovce, pod sp. zn: Ex 81/00, v konaní o vymoženie 1.312,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 18Er/2632/2000-54 zo dňa 18.9.2020 takto r o z h o d o l : Odmieta odvolanie. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol (I. výrok) a návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zamietol (II. výrok). 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom, ktorú povinní nezaplatili, napriek tomu, že im tak ukladá rozhodnutie Okresného súdu Michalovce sp.zn.: Ro 926/92 zo dňa 11.2.1993. Súd na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Podaním zo dňa 3.7.2020 súdny exekútor predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, v ktorých oprávnený namieta, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom. Exekútor v upovedomení nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií do 30.6.2016. Oprávnený namietal aj to, že upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, a preto je nepreskúmateľné. Namietal tiež, že nie je účastníkom konania. Oprávnený sa domnieva, že zákonom č. 233/2019 Z.z. je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Na základe uvedeného podal aj podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 1,§2, §5, §6, §7, §8, §10 zákona č. 233/2019 Z. z.(ZoUNEK), § 243h ods. 1, § 243d ods.3, § 233a, §37 ods. 3, § 211a ods. 1, § 9a Exekučného poriadku a § 162 ods. 1 písm. b) CSP a skonštatoval, že exekučný poriadok predvída situácie, že po vydaní exekučného titulu a poverenia na vykonanie exekúcie dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinnosti z neho vyplývajúcich. V takom prípade ukladá účastníkom konania povinnosť uvedenú zmenu oznámiť písomne súdnemu exekútorovi a následne o zmene účastníka rozhodne exekučný súd. Preto aj keby došlo v rodine hmotného práva k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, táto skutočnosť sa automatický nepremieta aj do roviny procesnej. Nastáva tak až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného alebo povinného. Ak bola pohľadávka z exekučného konania postúpená na iného oprávneného a nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, t.j. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému, nakoľko v čase vydania upovedomenia i zastavení starej exekúcie neexistovali relevantné pochybnosti o tom, kto je účastníkom exekučného konania na strane oprávneného. Paušálne trovy znáša oprávnený. V prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Oprávnenému nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok alebo v prípadoch, ak súdny exekútor požaduje zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej ZoUNEK. Vedenie Centrálneho registra exekúcií, ako aj presné údaje, ktoré sú v ňom zaznamenané, taxatívne stanovuje § 211a ods. 1 Exekučného poriadku. Údaj o tom, kedy bola exekúcia zapísaná, zákon neuvádza. Nie je preto ani žiadnou funkcionalitou samotného registra exekúcií. Dátum, kedy bola exekúcia skutočne zapísaná, je možné zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Postup pre prípady exekúcií nezapísaných do Centrálneho registra exekúcií dodnes upravuje § 211a ods.3 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis, zmenu alebo výmaz údajov bezodkladne, vykoná to Slovenská komora exekútorov, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov. Súd mal za preukázané lustráciou v Centrálnom registri exekúcií, že súdny exekútor si splnil povinnosť vykonať zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií. Súd taktiež preskúmal podané námietky oprávneného, ako aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie a zistil, že podané námietky oprávneného sú nedôvodné. Oprávnený svoje pochybnosti o včasnosti zapísania predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií ničím nepodložil. Súd mal za to, že dôkazné bremeno musí v prípade podania námietok proti upovedomeniu uniesť oprávnený, čo sa v tomto prípade nestalo. Nakoľko súd lustráciou zistil, že predmetná exekúcia je zapísaná do registra a oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal, že by súdny exekútor včas túto exekúciu nezapísal do daného registra, súd mal za to, že sú splnené podmienky na nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov. K námietke oprávneného, že súdny exekútor v upovedomení neuviedol opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, súd skonštatoval, že z upovedomenia jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor uviedol jednak zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, ako aj slovne vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie vrátane stručného opisu skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú v zmysle § 5 ods. 2 písm. d) ZoUNEK. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že je zrejmé, že námietky oprávneného nesmerovali proti dôvodu zastavenia starej exekúcie, ale boli zamerané na iné skutočností, ktoré z hľadiska účelu vydania upovedomenia sú bezpredmetné. Súd mal za to, že súdny exekútor vydal upovedomenie v súlade so zákonnými ustanoveniami ZoUNEK, preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné zamietol. Súd tiež podotkol, že účelom ZoUNEK tak, ako to podrobne vysvetľuje dôvodová správa, nie je odňatie práva účastníkov konania obrátiť sa na ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej pohľadávky, ale v prípade zastavenia starej exekúcie zo zákona, oprávnený má garantované možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. považuje za nedôvodný. Súd totiž disponuje dostatočnými prostriedkami na to, aby sám a bez zbytočného zapojenia ústavného súdu ústavne konformne vyriešil problém, pred ktorým stojí v konaní a ktoré pred ním prebieha, preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zamietol. 3. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom s poučením, že proti nemu nie je prípustné odvolanie. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z ustanovenia § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený zároveň namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený súd. Oprávnený ďalej namietal, že zák. č. 233/2019 Z. z. jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30.06.2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhl. MS SR č. 355/2014 o Centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zák. č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Súdny exekútor mal zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 07.01.2015. Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné. 6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP. 7. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). 8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 25.4.2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP). 11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 12. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 13. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ustanovení § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol a ktorým súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z. 14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 15. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol. 16. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca. 17. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).