Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 8To/47/2024 0022010587 15. 10. 2024 JUDr. Daniela Mitterpáková ECLI:SK:KSKE:2024:0022010587.2
Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej a sudcov JUDr. Miroslava Baňackého PhD. a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. marca 2024 sp. zn. 3T/77/2022 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por.
zamieta
odvolanie prokurátora. odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn 3T/77/2022 zo dňa 26. marca 2024 podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B. C., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom D. XXXX/XX, A., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 2.11.2022, sp. zn. Pv 17/22/8807, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že -odo dňa 03. 09. 2015, kedy bolo začaté trestné stíhanie v trestnej veci ublíženia na zdraví vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej polície Michalovce pod sp. zn. ORP-645/1-VYS-MI-2015 do dňa 25.11.2015, kedy mu bolo vznesené obvinenie v uvedenej trestnej veci, presne nezisteného dňa a času, na základe dožiadania predložil v trestnom konaní v procesnom postavení svedka, ako riaditeľ Základnej školy v A. E. F. G. X, listinný dôkaz Školský poriadok s účinnosťou od 01.02.2015, ktorý po úraze žiačky zo dňa 08.06.2015 najprv upravil, aby sa tak aspoň čiastočne zbavil akejkoľvek zodpovednosti a následne o tomto tvrdil, že tento bol prepracovaný a schválený na pedagogickej rade dňa 22.01.2015. Na základe sťažnosti Štátna školská inšpekcia, Školské inšpekčné centrum Košice pri prešetrení zistila, že uvedený školský poriadok bol vytvorený v programe Word a obsahovo upravovaný až dňa 24.09.2015, napriek týmto skutočnostiam v ňom bola uvedená platnosť od 01.02.2015 a okrem iného v ňom bola vykonaná zmena v článku 18 v odseku 5 vynechaním slovného spojenia „určený ako zdravotník" z pôvodného znenia prvej vety „Pri úraze alebo nevoľnosti poskytne vyučujúci, určený ako zdravotník, žiakovi prvú pomoc", teda článok 18 odsek 5 znel „Pri úraze alebo nevoľnosti poskytne vyučujúci žiakovi prvú pomoc", a v tomto školskom poriadku bola uvedená spätná účinnosť od 01. 02. 2015, tento nebol prerokovaný v pedagogickej rade a ani s orgánmi školskej samosprávy, preukázateľným spôsobom s ním neboli oboznámení zamestnanci a žiaci školy, čo bolo zásadným pre posúdenie jeho trestnej zodpovednosti v danej veci, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, v ktorom uviedol nasledovné: Okresný súd v Michalovciach vykonal dokazovanie na hlavných pojednávaniach a obžalovaného A. B. C. podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Nesúhlasím s rozhodnutím súdu, že v zmysle § 285 písm. a) Tr. poriadku nebolo dokázané, aby sa stal skutok, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nakoľko v rámci vykonaného dokazovania bol nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, ktorý inkriminovaný skutok spáchal, a teda skutok sa stal. S uvedeným konštatovaním súdu nesúhlasím v celom rozsahu z dôvodu, že postup podľa uvedeného ustanovenia je namieste použiť vtedy, ak výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní neumožňujú súdu dospieť k jednoznačnému a „jedinému možnému“ záveru, že došlo ku skutku opísaného v obžalobe. Inými slovami povedané, že sa vôbec takýto skutok stal. S uvedeným postupom nesúhlasím aj z dôvodu, že postup podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku musí platiť vtom prípade, že vykonaným dokazovaním, teda na podklade súhrnu vykonaných tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, zistený skutkový stav predstavuje logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti vo vzťahu k identifikácii skutkového deja a „zapadajú“ do mozaiky zisteného skutkového stavu tak, že súhrnne predstavujú mimo rozumnú pochybnosť preukázané naplnenie dôvodu oslobodenia spod obžaloby. S poukazom na vyššie uvedenú citáciu nie je možné konštatovať, že nebolo dokázané, že stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nakoľko už v právoplatnom rozsudku Krajského súdu Košice zo dňa 13. 12. 2018 sp. zn. 8To/54/2018 (č. I. 510-528 trestného spisu) sa jednoznačne konštatuje, že z vykonaného dokazovania je tiež okrem iného zrejmé, že pri vzniku úrazu dňa 08. 06. 2015 neurčil žiadneho vyučujúceho ako zdravotníka apo vzniku tohto úrazu upravoval školský poriadok, antidatoval ho a zverejnil ho so spätným dátumom napriek tomu, že nebol prerokovaný v pedagogickej rade, ani s orgánmi samosprávy a neboli s ním oboznámení zamestnanci ani žiaci školy. Zároveň sa v uvedenom právoplatnom rozsudku konštatuje (č. I. 527 trestného spisu), že obžalovaný A. B. C. porušil svoje povinnosti, vrátane tej, pre ktorú je trestne stíhaný, ktoré mu vyplývali z jeho zamestnania a funkcie a vyplývajúce z ustanovení zákona č. 245/2008 Z. z.. Čiže bol vo funkcii riaditeľa základnej školy, a teda v postavení verejného činiteľa. Uvedeným potvrdil aj konštatovanie Okresného súdu Michalovce zo dňa 08. 03. 2018 č. k. 4T/123/2016, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným v inej trestnej veci pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a, b) Tr. zákona a ktorý konštatoval, že Mgr. Jozef Porvaz - obžalovaný neurčil žiadneho vyučujúceho ako zdravotníka, ako to vyplývalo zo školského poriadku z 01. 09. 2012 a po vzniku úrazu upravoval školský poriadok, antidatoval ho a zverejnil so spätným dátumom napriek tomu, že nebol prerokovaný v pedagogickej rade, ani s orgánmi samosprávy a neboli s ním oboznámení zamestnanci ani žiaci školy. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súdu Michalovce sp. zn. 4T/123/2016 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/54/2018 predložil pozmenený školský poriadok v prípravnom konaní vyšetrovateľovi PZ z dôvodu vyviniť sa v trestnej veci, kde bol trestne stíhaný pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a, b) Tr. zákona. V uvedenom konaní boli na hlavné pojednávanie predvolané svedkyne A. D. H. a A. D. C., a to na základe vlastnej iniciatívy súdu, ako to uviedol predseda senátu na otázku intervenujúceho prokurátora, že kto navrhol tieto svedkyne. Predvolanie týchto svedkýň nebolo dané na vedomie tunajšej prokuratúre, a to v akej súvislosti k žalovanému skutku boli predvolané. Zo strany obhajoby obvineného však boli kladené vopred pripravené otázky, čím došlo k porušeniu rovnosti strán, keďže prokuratúra, ako je už vyššie uvedené, vopred upovedomená nebola, a teda jej bola upretá možná príprava na výsluch týchto svedkýň. Pričom je možné povedať, že ich výpovede boli nepodstatné k žalovanému skutku. Čo sa týka ďalších svedkov, práve svedkyne A. D. I., A. D. J., A. A. A. a A. H. K. vo svojich výpovediach jednoznačne potvrdili, že obžalovaný A. B. C. nepostupoval v zmysle zákona (zákon č. 245/2008 Z. z.- § 153 ods. 1, ods. 3 o výchove a vzdelávaní v znení ďalších zmien a doplnkov, tzv. školský zákon). Taktiež svedkyňa A. G. E. uviedla, že v trestnom konaní vedenom pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a, b) Tr. zákona zaslala školský poriadok z 01. 02. 2015 v dvoch výtlačkoch preto, lebo tak ich našla a vyšetrovateľ PZ ju žiadal o originál školského poriadku. Čo sa týka ďalšieho odôvodnenia napadnutého rozsudku nesúhlasím s názorom súdu vo vzťahu k žalovanému skutku. Avšak je potrebné uviesť, že obžalovaný, ako riaditeľ školy, a teda verejný
činiteľ, predložil v prípravnom konaní vyšetrovateľovi PZ, vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície Michalovce pod sp. zn. ORP-645/1-VYS-MI-2015, vytvorený školský poriadok, ktorý bol pozmenený v článku 18 odsek 5, pričom tento bol prakticky neplatný z dôvodu nesplnenia zákonného postupu pri jeho prijatí. Platný bol školský poriadok z 01. 09. 2012 vo vzťahu k úrazu žiačky zo dňa 08. 06. 2015, v snahe poukázať na to, že postup pri tomto úraze bol zo strany jeho ako riaditeľa školy správny práve z poukazom na zmenený antidatovaný školský poriadok z 01.02. 2015. Taktiež nesúhlasím so záverom súdu, že nebolo dokázané, že sa skutok stal, pretože aj Štátna školská inšpekcia kontrolou príslušnej dokumentácie zistila, že aktuálny školský poriadok aj s touto zmenou mal uvedenú účinnosť v rozpore . s dátumom realizovaných úprav, nebol prerokovaný v pedagogickej rade, ani s orgánmi školskej správy a iné. Z prípisu Základnej školy, G. X, A., riaditeľa - obžalovaného zo dňa 09. 12. 2015, adresovaného Školskému inšpekčnému centru Košice (č. I. 391, 462) vyplýva, že sám obžalovaný v tomto prípise uviedol, že táto zmena nebola prerokovaná na pedagogickej rade a taktiež nebola predložená táto zmena ani rade školy. Pričom tento školský poriadok bol vydaný a zverejnený k 01. 09. 2015 so spätnou platnosťou od 01. 02. 2015. Námietky voči rozhodnutiu súdu vyplývajú aj z toho, že ďalším podstatným dôkazom je, že v novom školskom poriadku z 01. 02. 2016 v článku 25 - Záverečných ustanovení pod bodom 6 je uvedené, že tento školský poriadok školy nadobúda účinnosť dňom 01. 02. 2016 a pod bodom 5 je uvedené, že sa zrušuje platnosť školského poriadku zo dňa 01. 09. 2012. Čo sa týka obrany obžalovaného, uvádzanej na hlavných pojednávaniach, o platnosti školského poriadku z 01. 02. 2015 táto neobstojí, nakoľko ak by bol tento školský poriadok platný, musel by ho vydaním nového školského poriadku z 01.02. 2016 zrušiť. Vo vzťahu k námietkam voči rozhodnutiu súdu je tiež potrebné zdôrazniť, že dňa 22. 01. 2015 sa skutočne konala pedagogická rada, čo potvrdili vo svojich výpovediach aj vypočuté svedkyne - učiteľky ZŠ, avšak rokovalo sa len o zmene dĺžky vyučovacích hodín počas popoludňajšieho vyučovania, a to že sa menia hodiny zo 40 minút na 45 minút. Žiadna iná zmena školského poriadku na tejto porade nebola prerokovaná. Čo sa týka pečiatok uvádzaných v rozsudku na strane číslo 8 odseky 2 a 3, k uvedenému je potrebné uviesť, že pečiatku s číselným označením 1 prevzal obvinený dňa 25. 08. 2015, z čoho sa dá teda dedukovať, že školský poriadok vo vyšetrovacom spise označený ako predmet 2 musel byť vyhotovený po tomto termíne, lebo otlačok pečiatky je s číselným označením a školský poriadok označený ako predmet č. 1 pred týmto dátumom, dokedy platila pečiatka bez číselného označenia. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení rozsudku na strane č. 9 až 11, podľa názoru prokurátora, vôbec nesúvisia so žalovaným skutkom. Ku konštatovaniu v odôvodnení rozsudku na strane č. 9 na začiatku strany, že dňa 22. 01. 2015 podľa bodu 7 zápisnice pedagogická rada uznesením schválila školský poriadok, je potrebné uviesť s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že táto sa skutočne konala dňa 22. 01. 2015, avšak týkala sa len zmeny dĺžky hodín. Avšak čo je potrebné uviesť, resp. zdôrazniť, že konanie, a to predloženie predmetného upraveného školského poriadku obžalovaného A. B. C. smerovalo k tomu, že jeho postup ako riaditeľa školy pri úraze žiačky dňa 08. 06. 2015 bol správny, práve s poukazom na zmenený antidatovaný školský poriadok z 01. 02. 2015. Naopak z vyššie uvedených námietok jednoznačne vyplýva, že vykonaným dokazovaním, teda na podklade súhrnu vykonaných tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov bol zistený skutkový stav, ktorý predstavuje logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti vo vzťahu k identifikácii skutkového deja, konanie obžalovaného A. B. C., uvedeného v skutku obžaloby zo dňa 02. 11. 2022 pre zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona. Kde okrem iného práve poukazujem aj na vykonané dôkazy obsiahnuté v trestnom spise, ako aj v odôvodnení obžaloby v tejto trestnej veci.
Vzhľadom k vyššie uvedenému som toho názoru, že súd správne nevyhodnotil vykonané dôkazy pri rozhodovaní veci, a preto nie je zrejmé, či okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo všetkých dôkazov, ako to predpokladá ustanovenie § 278 ods. 2 Tr. poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov podľa môjho názoru bolo potrebné uložiť obžalovanému A. B. C. za stíhaný zločin zákonný trest odňatia slobody podľa návrhu prokuratúry v zmysle trestného zákona, a to trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby 3 roky, na primeranú skúšobnú dobu v prvej polovici trestnej sadzby 2-3 roky s probačným dohľadom podľa § 51 ods. 3 písm. d) Tr. zákona - zákaz vstupu do priestorov ZŠ G. X, A., aby tak boli splnené predpoklady generálnej, ale i individuálnej prevencie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 26. 03. 2024 č. k. 3T/77/2022 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Michalovciach, ako súdu prvého stupňa. Vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu prokurátora: Rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č. k. 3T/77/2022 – 1044 zo dňa 26.03.2024 rozhodol súd tak, že podľa ust. § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. S. C. XXXX/XX, A. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 02.11.2022, sp. zn. Pv 17/22/8807, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti podľa ust. § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby (ďalej len „Rozsudok“). Dňa 11.06.2024 mi bolo doručené odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce proti Rozsudku zo dňa 23.05.2024, ktorý nesúhlasí s Rozsudkom, nakoľko je toho názoru, že v rámci vykonaného dokazovania bol nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, ktorý inkriminovaný skutok spáchal a teda sa skutok stal, pričom prokurátor vidí odvolacie dôvody v nasledovnom: - už v právoplatnom rozsudku Krajského súdu Košice, sp. zn. 8To/54/2018 zo dňa 13.12.2018 sa konštatuje, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri vzniku úrazu dňa 08.06.2015 neurčil žiadneho vyučujúceho ako zdravotníka a po vzniku tohto úrazu upravoval školský poriadok, antidatoval ho a zverejnil ho so spätným dátumom, napriek tomu, že nebol prerokovaný v pedagogickej rade, ani s orgánmi samosprávy a neboli s ním oboznámení zamestnanci ani žiaci školy, rovnako sa konštatuje aj v rozsudku Okresného Michalovce, sp. zn. 4T/123/2016 zo dňa 08.03.2018, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným v inej trestnej veci pre prečin ublíženie na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a, b) Trestného zákona, - podľa názoru prokurátora z uvedeného vyplýva, že obžalovaný v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce, sp. zn. 4T/123/2016 predložil vyšetrovateľovi PZ v prípravnom konaní pozmenený školský poriadok z dôvodu vyviniť sa v trestnej veci, kde bol trestne stíhaný za prečin ublíženie na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a, b) Trestného zákona, - na hlavné pojednávanie boli z vlastnej iniciatívy súdu predvolané svedkyne A. D. H. a A. D. C., pričom predvolanie týchto svedkýň nebolo dané na vedomie prokurátorovi, pričom obhajoba mala vopred pripravené otázky, a teda došlo k porušeniu rovnosti strán, -z výpovede svedkýň A. D. I., A. D. J., A. A. A. a A. H. K. vyplynulo, že obžalovaný nepostupoval v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z., - prokurátor nesúhlasí so záverom súdu v rozsudku z dôvodu, že aj Štátna školská inšpekcia kontrolou dokumentácie zistila, že aktuálny školský poriadok aj s touto zmenou mal uvedenú činnosť v rozpore s dátumom realizovaných úprav, nebol prerokovaný v pedagogickej rade ani orgánmi školskej správy a iné, - z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 22.01.2015 sa skutočne konala pedagogická rada, avšak predmetom rokovania bola len zmena dĺžky vyučovacích hodín, - ďalším podstatným dôkazom je, že v novom školskom poriadku z 01.02.2016 v článku 25 – Záverečných ustanovení pod bodom 6 je uvedené, že tento školský poriadok školy nadobúda účinnosť dňom 01.02.2016 a pod bodom 5 je uvedené, že sa zrušuje platnosť školského poriadku zo dňa 01.09.2012, - zároveň prokurátor v odvolaní uvádza, že obžalovaný prevzal pečiatku s číselným označením 1 dňa 25.08.2015 a teda z uvedeného dedukuje, že školský poriadok vo vyšetrovacom spise označený ako predmet 2 musel byť vyhotovený po tomto termíne, lebo odtlačok pečiatky je s číselným označením a
školský poriadok označený ako predmet 1 pred týmto dátumom, dokedy platila pečiatka bez číselného označenia, - prokurátor je toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Okresný súd Michalovce v rozsudku správne nevyhodnotil vykonané dôkazy a navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Michalovce (ďalej len „odvolanie“). Po oboznámení sa s obsahom odvolania prokurátora si dovoľujem uviesť, toto odvolanie je nedôvodné, nakoľko tu vzhľadom na závery vykonaného dokazovania neexistujú žiadne rozumné pochybnosti o mojej nevine a z uvedeného dôvodu považujem rozsudok za správny a spravodlivý. Vzhľadom na uvedené si týmto písomným podaním prostredníctvom svojej splnomocnenej obhajkyne dovoľujem k odvolaniu uviesť ďalej nasledovné: I. K odvolaniu prokurátora : som toho názoru, že v celom tomto trestnom konaní nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval moju vinu. Okrem iného som rovnako toho názoru, že v tomto konaní nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, ktorý by odporoval mojej verzii, t. j. verzii mňa ako obžalovaného, pričom v celom trestnom konaní som vypovedal rovnako, konzistentne, a svoju výpoveď som nijako nemenil. Poukazujem na tú skutočnosť, že postup prokurátora podľa ust. § 234 ods. 1 Trestného poriadku predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že: - skutok sa stal, - skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a - nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Trestného zákona). Avšak v prípade odsudzujúceho rozsudku musí byť zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností, v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. sa vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o tie pravdepodobné. Pokiaľ má súd čo i len najmenšiu pochybnosť o vine obvineného, povinnosťou súdu je rozhodnúť v jeho prospech. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 zákona č. 3001/2005 Z. z. („Tr. por.“) vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, 23To 137/2017, zo dňa 19. februára 2018) „Zásada in dubio pro reo vyžaduje, aby sudcovia nevychádzali z dopredu prijatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal čin, ktorý je mu kladený za vinu, aby dôkazné bremeno ležalo na strane obžaloby a aby prípadné pochybnosti boli využité v prospech obžalovaného.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 406/2014, zo dňa 15. marca 2016). Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v súlade s uplatnením zásady in duo pro reo, pokiaľ existujú čo i len najmenšie pochybnosti o vine obvineného, nie je možné ho uznať vinným. V predmetnej trestnej veci po vykonanom dokazovaní tu neexistujú žiadne pochybnosti o mojej nevine. Prokurátor v odvolaní poukazuje na to, že už v právoplatnom rozsudku Krajského súdu Košice, sp. zn. 8To/54/2018 zo dňa 13.12.2018 sa konštatuje, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri vzniku úrazu dňa 08.06.2015 som ako riaditeľ školy neurčil žiadneho vyučujúceho ako zdravotníka a po vzniku tohto úrazu som upravoval školský poriadok, antidatoval ho a zverejnil ho so spätným dátumom, napriek tomu, že nebol prerokovaný v pedagogickej rade, ani s orgánmi samosprávy a nebol s ním oboznámení zamestnanci ani žiaci školy, rovnako sa konštatuje aj v rozsudku Okresného Michalovce, sp. zn. 4T/123/2016 zo dňa 08.03.2018, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným v inej trestnej veci pre prečin ublíženie na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a, b) Trestného zákona. V nadväznosti na vyššie uvedenú námietku prokurátora si dovoľujem uviesť, že pokiaľ Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/123/2016 prejednával a rozhodoval trestnú vec týkajúcu sa prečinu ublíženia na zdraví, pričom sa v rámci odôvodnenia tohto rozsudku vyjadril takým spôsobom, že „následne po vzniku úrazu bol upravovaný tento školský poriadok a antidatovaný a zverejnený so spätným dátumom“, tak konajúci súd sa v tejto trestnej veci prečinu ublíženia na zdraví absolútne
nezaoberal otázkou možnosti spáchania zločinu marenia spravodlivosti z mojej strany, a to ani v rovine posúdenia prejudiciálnej otázky. Trestná vec vedená na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 4T/123/2016 vo veci prečinu ublíženia na zdraví absolútne nesúvisela so školským poriadkom, t. j. pokiaľ sa súd vyjadril v odôvodnení rozsudku v konaní o prečin ublíženia na zdraví okrajovo aj k školskému poriadku, vychádzal výlučne zo záverov Štátnej školskej inšpekcie, ktoré sú uvedené v zápisnici o prešetrení sťažnosti zo dňa 09.12.2015, ktoré boli vyvrátené následným dokazovaním v predmetnej trestnej veci. Pokiaľ prokurátor v odvolaní uvádza, že obžalovaný v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce, sp. zn. 4T/123/2016 predložil vyšetrovateľovi PZ v prípravnom konaní pozmenený školský poriadok z dôvodu vyviniť sa v trestnej veci, kde bol trestne stíhaný za prečin ublíženie na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a, b) Trestného zákona, dovoľujem si uviesť, že predmetné tvrdenie nemá ani logiku, nakoľko skutočnosť, či v školskom poriadku je alebo nie je v článku 18 v odseku 5 zachované slovné spojenie „určený ako zdravotník“, nemalo žiadny vplyv na moju prípadnú trestnú zodpovednosť ako riaditeľa školy v konaní o prečin ublíženie na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a, b) Trestného zákona. V konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 4T/123/2016 som bol právoplatne odsúdený z prečinu ublíženia na zdraví vo forme nedbanlivosti, lebo som ako riaditeľ školy nedostatočne zabezpečil športovú olympiádu po bezpečnostnej stránke, a v dôsledku toho došlo k úrazu žiačky. Avšak obsahové znenie školského poriadku nemalo a nemohlo mať vplyv na moju trestnú zodpovednosť v tomto trestnom konaní. Vo vzťahu k námietke prokurátora v odvolaní, že nebol upovedomený o výsluchu svedkyne A. D. H. a svedkyne A. D. C., ktoré súd predvolal z vlastnej iniciatívy, pričom obhajoba mala pripravené otázky, a teda došlo k porušeniu rovnosti strán si dovoľujem uviesť, že pokiaľ prokurátor potreboval nevyhnutný čas na prípravu na výsluch svedkyne A. D. H. a svedkyne A. D. C. mal možnosť túto skutočnosť súdu namietať priamo na hlavnom pojednávaní a požadovať odročenie termínu hlavného pojednávania, k čomu ale nedošlo. Som toho názoru, že týmto konaním zo strany súdu absolútne nedošlo k porušeniu rovnosti strán, nakoľko prokurátor rovnako ako aj obhajoba mali možnosť riadne na hlavnom pojednávaní klásť týmto svedkom otázky. Napriek vyššie uvedenému si však dovoľujem zdôrazniť, že prokurátor vo svojom odvolaní označil výpovede svedkyne A. D. H. a svedkyne A. D. C. ako nepodstatné k žalovanému skutku. Pokiaľ prokurátor v odvolaní namieta, že z výpovede svedkýň A. D. I., A. D. J., A. A. A. a A. H. K. vyplynulo, že obžalovaný nepostupoval v zmysle ust. § 153 ods. 1, ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z., pričom uvedené vyplýva aj z kontroly, ktorú vykonala Štátna školská inšpekcia, dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že pokiaľ by aj došlo z mojej strany ku konaniu v rozpore s ust. § 153 ods. 1, ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z., t. j. z mojej strany by nedošlo k prerokovaniu školského poriadku v rade školy a neprerokoval by som ho ani s orgánmi školskej samosprávy, uvedené konanie nevykazuje trestnoprávne prvky, pričom nebolo v tomto konaní vecou súdu posudzovať platnosť školskej dokumentácie. Aj napriek vyššie uvedenému si dovoľujem konštatovať, že z vykonaného dokazovania vyplynul mechanizmus vzniku školských poriadkov, pričom na predmetnej škole som pôsobil ako riaditeľ školy 27 rokov a počas tohto obdobia som vydal x školských poriadkov a vždy som postupoval rovnako, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v zápisnici z pedagogických rád sa ani v minulosti nezapisovali všetky prijaté zmeny v školských poriadkoch, rovnako ako to bolo pri predchádzajúcich vnútorných poriadkoch školy, napr. vnútorný poriadok s účinnosťou od 01.09.2006, vnútorný poriadok s účinnosťou od 01.09.2011 a školský poriadok s účinnosťou od 01.09.2012, pričom napriek tomu, že v zápisniciach z týchto pedagogických rád pri schvaľovaní školských resp. vnútorných poriadkov nie je uvedená žiadna konkrétna zmena, resp. len zmena, ktorá bola podstatná, a reálnych zmien bolo v skutočnosti v konkrétnych školských, resp. vnútorných poriadkoch urobených hneď niekoľko. Rovnako
postup bol uplatnený aj vo vzťahu k zápisnici z pedagogickej rady zo dňa 22.01.2015 pri schvaľovaní školského poriadku účinného od 01.02.2015. Zo zápisnice z tejto pedagogickej rady zo dňa 22.01.2015 vyplýva skutočne len zmena dĺžky trvania poobedňajších vyučovacích hodín, a to z dôvodu nariadenia Štátnej školskej inšpekcie, čo bolo v trestnom konaní rovnako preukázané. Napriek tomu, že v zápisnici z pedagogickej rady zo dňa 22.01.2015 absentujú ďalšie prerokované zmeny, v skutočnosti došlo v školskom poriadku s účinnosťou od 01.02.2015 k viacerým zmenám, napr. týkajúcich sa podmienok na udeľovanie pochvál za úspešnú reprezentáciu školy, resp. vypustenie slovného spojenia „určený ako zdravotník“, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Dovoľujem si opätovne zdôrazniť, že rovnaký postup tu bol z mojej strany uplatnený aj v prípade starších školských, resp. vnútorných poriadkov z roku 2011, 2012 a 2015 pričom uvedený nedostatok mi nebol vytýkaný ani zo strany Štátnej školskej inšpekcie, ktorá na škole robila pravidelné kontroly. Napriek uvedenému som toho názoru, že prípadný záver o nesprávnom prerokovaní školského poriadku v rade školy, resp. s orgánmi školskej správy, taktiež nezakladá moju trestnoprávnu zodpovednosť v tomto trestnom konaní. Prokurátor ďalej v odvolaní uvádza, že ďalším podstatným dôkazom je, že v novom školskom poriadku z 01.02.2016 v článku 25 – Záverečných ustanovení pod bodom 6 je uvedené, že tento školský poriadok školy nadobúda účinnosť dňom 01.02.2016 a pod bodom 5 je uvedené, že sa zrušuje platnosť školského poriadku zo dňa 01.09.2012. Vo vzťahu k vyššie uvedenej námietke prokurátora v Odvolaní si dovoľujem uviesť, že skutočnosť, že v školskom poriadku s účinnosťou od 01.02.2016 je v článku 25 – Záverečných ustanovení pod bodom 6 uvedené, že sa zrušuje platnosť školského poriadku zo dňa 01.09.2012 absolútne nepreukazuje neplatnosť školského poriadku účinného od 01.02.2015, pričom som toho názoru, že v danom prípade sa jedná len o zjavnú chybu v písaní. Zároveň prokurátor v odvolaní uvádza, že som prevzal pečiatku s číselným označením 1 dňa 25.08.2015, a teda z uvedeného dedukuje, že školský poriadok vo vyšetrovacom spise označený ako predmet 2 musel byť vyhotovený po tomto termíne, lebo odtlačok pečiatky je s číselným označením a školský poriadok označený ako predmet 1 pred týmto dátumom, dokedy platila pečiatka bez číselného označenia. Vo vzťahu k pečiatke, ktorou bol opatrený školský poriadok zo dňa 01.02.2015 si dovoľujem uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že školský poriadok bol vytvorený v januári 2015, a po tom, čo bol uznesením schválený na pedagogickej rade zo dňa 22.01.2015 bol následne zverejnený na nástenke v zborovni školy, s tým, že platil od začiatku druhého školského roku 2014/2015, t. j. od 01.02.2015. Tento školský poriadok sa po celý čas nachádzal v elektronickej podobe v programe word v mojom počítači. Z objednávky č. 2053 zo dňa 02.07.2015 vyplýva, že škola si objednala nové pečiatky a zo záznamu o prevzatí vyplýva, že som si ako riaditeľ školy prevzal dňa 25.08.2015 novú pečiatku s číselným označením, ktorú som následne začal používať. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že následne v čase, keď ma vyšetrovateľ požiadal o predloženie školského poriadku v trestnom konaní o prečin ublíženie na zdraví som už ako riaditeľ školy nemal k dispozícii pečiatku, ktorú škola používala v čase vyhotovenia školského poriadku účinného od 01.02.2015, a preto som školský poriadok zo dňa 01.02.2015 vytlačil z môjho počítača a jeho listinné vyhotovenie som opatril pečiatkou, ktorú som mal k dispozícii a ktorú v tom čase škola používala, t. j. novou pečiatkou. Uvedené nemení na skutočnosti, že som vyšetrovateľovi predložil obsahovo zhodný a platný školský poriadok s účinnosťou od 01.02.2015, ktorý bol len opatrený novou pečiatkou s číselným označením. Dovoľujem si zdôrazniť, že na platnosť školského poriadku sa nevyžadovalo ani jeho opatrenie príslušnou pečiatkou školy.
Zároveň si dovoľujem uviesť, že rovnopis školského poriadku s účinnosťou od 01.02.2015 opatrený pečiatkou bez číselného označenia je školský poriadok, ktorý visel od februára 2015 na nástenke v zborovni školy a nachádza sa v súdnom spise a bol skúmaný znalcom ako modrý školský poriadok. Vo vzťahu k zverejneniu školského poriadku s účinnosťou od 01.02.2015 na webovej stránke školy si dovoľujem uviesť, že vykonaného dokazovania vyplynulo, že 24.09.2015 som dal pokyn učiteľke A. D. I. zavesiť ho na webovú stránku školy, t. j. školský poriadok s účinnosťou od 01.02.2015 (ktorý sa po celý čas nachádzal v mojom počítači v elektronickej podobe vo formáte word) bol prvýkrát zverejnený na stránke školy dňa 24.09.2015, avšak uvedené nemá vplyv na platnosť tohto školského poriadku s účinnosťou od 01.02.2015 nakoľko už predtým bol zverejnený na nástenke v zborovni školy (opatrený pečiatkou bez číselného označenia). Z výpovede svedkyne A. D. I. jasne vyplynulo, že v dopoludňajších hodinách, čo korešponduje s časom 09:43 hod., na môj pokyn prekonvertovala školský poriadok zo súboru word do formátu PDF a zverejnila ho na webovej stránke školy. Z uvedeného dôvodu sa vlastnosti školského poriadku v novovytvorenom PDF súbore prejavujú ako: „vytvorený dňa 24.9.2015 o 09:43:48 a upravovaný dňa 24.09.2015 o 09:43:48“. Záverom si dovoľujem uviesť, že z výsluchu svedka IT experta Veľasa vyplynulo, akým spôsobom sa prejavujú vlastnosti dokumentov, keď sa konvertujú zo súboru word do formátu PDF, a teda pokiaľ by dnes niekto prekonvertoval ten istý školský poriadok z wordového súboru do formátu PDF, to by malo za následok prejavenie vlastností vytvorený a upravený s dnešným dňom a aktuálnym časom konverzie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že súd v Rozsudku správne vyhodnotil a zohľadnil všetky podstatné skutočnosti, a to s poukazom na aplikáciu jednej zo základných zásad trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku Rozsudku. II. Záverečný návrh : vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že podľa ust. § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamieta. Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým okresný prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaných. Krajský súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok ( I. ÚS 141/04 ) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by došlo k dodatočne úprave školského poriadku s účinnosťou od 1.2.2015 a čl. 18 ods. 5 potom, ako bol tento školský poriadok schválený na pedagogickej rade dňa 22.1.2015 a teda že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a preto správne oslobodil obžalovaného pre skutok, ktorý je uvedený v obžalobe podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a to výsluchom obžalovaného A. B. C., svedkyne A. D. I., A. D. J., A. D. H., A. D. C., A. H. K., A. G..
E., svedka H. C., svedkyne A. A. A., svedka C. L., svedka M. L., listinnými dôkazmi, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Krajský súd sa pri preskúmaní spisu, odvolania okresného prokurátora dôsledne zaoberal argumentmi, ktoré uvádzal v odvolaní okresný prokurátor, ako aj s rozsiahlym obsahom záverečnej reči obhajoby k argumentom okresného prokurátora. S týmito argumentmi obhajoby aj okresného prokurátora sa okresný súd pri vyhodnocovaní súborov dôkazov vykonaných v trestnom konaní dôsledne vysporiadal, aj s dôkaznou situáciou a správne dospel k záveru, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne konštatovať vinu obžalovaného tak, ako je uvedená vo výroku obžaloby. Aj podľa názoru krajského súdu nie je možné učiniť jednoznačný a bez akýchkoľvek pochybností nespochybniteľný záver o priebehu skutku tak, ako je uvedený vo výroku obžaloby. Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a vyhodnotenie všetkých dôkazov jednotlivo a v ich súhrnne zo strany okresného súdu sa aj krajský súd stotožňuje so záverom okresného súdu, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný tak, ako je to uvedené v obžalobe a pri pripustení možnosti inej verzie, ako je uvedená v obžalobe bolo nevyhnutné postupovať podľa zásady „in dubio pro reo“ teda v nejasnostiach v prospech obžalovaného a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Pokiaľ ide o argumenty okresného prokurátora v podanom odvolaní, v ktorom poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/123/2016 zo dňa 8.3.2018 a rozsudku krajského súdu Košice sp. zn. 8To 54/2008 zo dňa 13.12.2018, kde podľa jeho tvrdenia, že z tohto odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že obžalovaný predložil pozmenený školský poriadok v prípravnom konaní vyšetrovateľovi z dôvodu vyviniť sa trestnej veci, kde bol trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a/b/ Tr. zák., tento záver nie je správny, pretože táto skutočnosť nebola uvedená ani vo výrokovej časti rozsudku, k tomuto nebolo vykonané ani dokazovanie, súd sa s tým zaoberal iba ako porušenie povinnosti obžalovaného, ktoré nemalo trestnoprávne dôsledky a vychádzal zo záverov školskej inšpekcie v čase rozhodovania, ale tieto skutočnosti boli podrobne preverované a podrobené dokazovaniu vo veci, ktorá je predmetom odvolania. Taktiež nie je možné súhlasiť so záverom okresného prokurátora, že z vykonaného dokazovania teda na podklade súhrnu vykonaných tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov bol zistený skutkový stav, ktorý predstavuje logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti vo vzťahu k identifikácií skutkového deja konania obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu v rámci rozsiahleho vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci nebol produkovaný priamy dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval obžalovaného zo spáchania trestného činu a boli produkované vo väčšom rozsahu nepriame dôkazy. Priamy dôkaz je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť, nepriamy dôkaz je potom taký dôkaz, ktorý dokazuje inú skutočnosť a to takú, z ktorej možno usudzovať, či sa stala, alebo nestala skutočnosť o dokazovanie ktorej ide. Nepriamy dôkaz teda objasňuje dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah. Nepriamy dôkaz nadobúda dôkazný význam v spojitosti s inými dôkazmi. Preto musí existovať niekoľko nepriamych dôkazov. Tieto nepriame dôkazy musia tvoriť systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade tak medzi sebou, aj s dokazovanou skutočnosťou. Každý článok tohto súhrnu dôkazov sa musí nepochybne preukázať. Súhrn navzájom súvisiacich harmonizujúcich a nepochybne zistených nepriamych dôkazov musí byť uzavretý, t.j., že musí viesť len k jedinému záveru a musí vylučovať možnosť iného záveru. Ak by jeden článok ( napr. jeden z viacerých nepriamych dôkazov ) bol pochybný, nemožno hovoriť o harmonizovanom celku, sústava sa rozpadáva. Sústava musí byť uzavretá, dôkazy musia vo svojom súhrne viesť logicky k jedinému záveru a musia vylučovať možnosť akéhokoľvek iného záveru. Podľa ustálenej súdnej praxe ak aj po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov a po ich vyhodnotení bude prichádzať do úvahy viac skutkových verzií, je súd povinný vziať do úvahy tú, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia.
Neurčito vymedzený skutok v obžalobe, pre ktorý je charakteristický pojem „...presne nezisteného dňa a času ...“ sú dôsledkom súhrnu nepriamych dôkazov, ktoré netvoria ucelený harmonizujúci celok. Súd je v každej jednej veci povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa jednak skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nebude splnená čo len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Pokiaľ ostatnú po vykonaných všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil, krajský súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné, pričom vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam už len poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na neho odkazuje. To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.