Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 8To/77/2024 7124011925 15. 10. 2024 JUDr. Martin Michalanský ECLI:SK:KSKE:2024:7124011925.2
Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 11.07.2024 sp. zn. 45Tk/2/2024 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B.. odôvodnenie: Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 11. júla 2024 sp. zn. 45Tk/2/2024 uznal obžalovaného A. B. vinným z obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods.1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. pre skutok spáchaný tak, že dňa 4.6.2023 v čase okolo 11.25 hod. v byte č. 1 na prízemí štvorposchodového bytového domu na ulici C. D. XX E. F., po predchádzajúcej slovnej hádke a vyhrážkach voči poškodenému G. H. pod vplyvom alkoholu úmyselne zapálil zapaľovačom dva kusy textílií, ktoré hodil na horľavé zariadenie bytu, čím tak spôsobil nekontrolovateľný požiar v byte, v ktorom sa v tom čase nachádzal poškodený G. H., poškodený G. F. a okrem nich sa v inkriminovanom čase sa v bytovom dome nachádzali 3 maloleté osoby a 10 dospelých osôb, ktoré museli byt' v dôsledku požiaru evakuované, čím tak v príčinnej súvislosti s požiarom poškodený G. H. utrpel popáleniny kože 2. až 3. stupňa na 65 % povrchu tela a akútnu otravu oxidom uhoľnatým v dôsledku čoho došlo k jeho usmrteniu udusením, poškodený G. F. utrpel ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami spôsobenú popáleninami kože na oboch dolných končatinách v oblasti oboch predkolení, postihujúce v celkovom rozsahu 14 % povrchu tela, z toho 11 % povrchu postihnutého tela poškodeného tvorila popálenina 2. stupňa a 3% povrchu postihnutého tela popálenina 3. stupňa s prítomným ľahkým popáleninovým šokom, (po vyskočení z okna) utrpel podvrtnutie krčnej, chrbtice a pomliaždenie pravej driekovej oblasti, zároveň v príčinnej súvislosti s požiarom došlo k totálnemu vyhoreniu bytu č. 1, a spôsobeniu škody vo výške 13.440,05 €, k poškodeniu zariadenia nad požiarom zasiahnutého bytu obývaného rodinou Tkáčikovou, ktorej bola spôsobená škoda vo výške 9.560,- €, k poškodeniu zariadenia nad požiarom zasiahnutého bytu obývaného rodinou Kovalkovičovou, ktorej bola spôsobená škoda vo výške 1.418,57 € a k poškodeniu spoločných častí a zariadení bytového domu na ulici Slobody č. 31, so spôsobením škody vo výške 48.313,94 €. Za to mu súd uložil podľa § 284 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov. Podľa § 48 ods. 4Tr. zák. pre účely výkonu trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Mestského súdu Košice sp. zn. 0T/124/2023 zo dňa 09.07.2023, ktorým bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému A. B. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák uložil obžalovanému A. B. ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného A. B. nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodeným: - G. F. vo výške 9 259 eur z titulu bolestného; - zdravotnej poisťovni UNION a.s. škodu vo výške 18 110,31 eur za úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutých poškodenému G. F.; - spoločnosti Wüstenrot poisťovňa a.s. vo výške 21 324,82 eur, ktorá bola z titulu poistnej udalosti vyplatená spoločnosti Správa domov Košice, s.r.o., - spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. vo výške 99,58 eur vyplatených poškodenej G. I. F., - J. G. F. vo výške 1 318,99 eur; - spoločnosti UNIQA poisťovňa a.s. vo výške 8 319,47 eur, vyplatených poškodenému J. K. L.. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, obžalovaný podal odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že si v plnom rozsahu uvedomuje závažnosť svojho konania a spôsobeného následku, pričom v celom konaní s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom plne spolupracoval. Už v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka v rámci jeho výsluchu v Nemocnici AGEL Košice – Šaca sa dňa 08.06.2023 priznal k spáchaniu skutku a podrobne popísal okolnosti, ktoré sa diali dňa 04.06.2023, a vyjadril úprimnú ľútosť nad tým, čo sa stalo. Uvedené priznanie následne zopakoval aj v procesnom postavení obvineného dňa 15.01.2024, na výsluchu v rámci rozhodovania o vzatí do väzby dňa 24.05.2024, a napokon aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.07.2024. Obžalovaný ani doposiaľ nevedel svoje konanie racionálne vysvetliť, pri každej príležitosti sa ospravedlnil nielen rodine nebohého G. H., s ktorým mal veľmi dobrý vzťah, ale aj G. F., ako aj ostatným obyvateľom bytového domu na ulici C. D. XX E. F., ktorých ohrozil. Má však jednoznačne za to, že súd prvého stupňa dospel na podklade vykonaného dokazovania pri určení druhu a výmery trestu, vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na jeho osobu, jeho pomery a možnosti jeho nápravy k neprimerane prísnemu trestu v trvaní 15 rokov nepodmienečne. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou. Obžalovaný uviedol, že pred spáchaním trestného činu síce neviedol riadny život, bol štyrikrát súdne trestaný, ale vždy išlo o drobnú majetkovú trestnú činnosť a preto mal konajúci súd podľa jeho mienky v súlade s § 37 písm. m/ Tr. zák. neprihliadať sa túto okolnosť, ako na okolnosť priťažujúcu pri rozhodovaní o treste. Podľa obžalovaného je najdôležitejšou okolnosťou rozhodovania o treste skutočnosť, za akej došlo k spáchaniu tohto trestného činu a jeho následku. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, ktoré je verifikované predovšetkým svedkom G. F., zrejme s cieľom vystrašiť poškodeného, aj nebohého, chytil zapaľovač, zapálil uterák, ktorý hodil na koženú taburetku ako aj ďalší uterák, ktorý hodil na gauč. Táto taburetka začala veľmi rýchlo horieť a následne aj ďalšie predmety, z čoho boli všetci prekvapení.
V žiadnom prípade však nemohol dôvodne predpokladať takéto rýchle vzplanutie zapálením textílií a manipuláciou s otvoreným ohňom, keďže uvedená skutočnosť je nielen verifikovaná výsluchom svedka poškodeného pána F., ale aj odborným posudkom Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Košiciach zo dňa 09.06.2023. Neuvedomil si existenciu možnosti dopadov takéhoto správania sa a konania, nebolo možné reálne predpokladať vznik takéhoto následku, ktorý nechcel spôsobiť nielen nebohému, ale ani ostatným poškodeným. Má preto jednoznačne za to, že tieto okolnosti prípadu znamenajú, že použitie trestnej sadzby stanovenej trestným zákonom v rozsahu 15 až 20 rokov podľa ust. § 284 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. je neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania v intenciách ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Súd prvého stupňa uviedol, že pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zák. neboli splnené zákonné podmienky, hoci súd prijal jeho vyhlásenie o vine. Uviedol, že neboli zistené žiadne okolnosti prípadu alebo jeho pomery, ktoré by odôvodňovali záver, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre neho ako páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zároveň súd uviedol, že urobil vyhlásenie o vine iba pod ťarchou dôkazov, ktoré ho usvedčovali už v čase vznesenia obvinenia. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa však nemôže stotožniť, keďže už 4 dní po skutku sa v procesnom postavení svedka priznal, t.j. dňa 08.06.2023 a toto priznanie a jeho úprimnú ľútosť nad tým, čo sa stalo zopakoval aj v ďalších fázach trestného konania, pričom k vzneseniu obvinenia došlo až dňa 03.12.2023. Uvedené platí o tom viac, že podľa § 39 ods. 5 Tr zák., pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3, pričom má jednoznačne za to, že v jeho prejednávanom prípade sú splnené taktiež podmienky podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. pokiaľ ide o okolnosti prípadu. Obžalovaný uviedol, že súd prvého stupňa pri určovaní o druhu a výmery trestu prihliadol aj na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva – odvetvie psychiatria, kde bola u neho preukázateľne zistená závislosť na alkohole, pod vplyvom ktorého spáchal prejednávaný trestný čin. Závislosť od alkoholu uznal aj pred znalkyňou, ako aj pre OČTK a súdom, a preto nemal výhrady k uloženému ochrannému protialkoholickému liečeniu ústavnou formou, avšak uvedená okolnosť nemá mať vplyv na uložený trest, ale na uloženie ochranného opatrenia podľa § 35 k § 73 Tr. zák., pričom súd prvého stupňa danú skutočnosti aplikuje aj pri rozhodovaní o treste, aj pri rozhodovaní o ochrannom liečení. Z týchto okolností má preto jednoznačne za to, že konajúci súd prvého stupňa v rámci rozhodovania o treste pri výmere trestu pochybil, keďže uložený trest v trvaní 15 rokov je neprimerane prísny. Na základe týchto skutočností obžalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil podľa § 322 ods. 3 Tr. por., § 284 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. obžalovanému primeraný trest odňatia slobody. Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I.ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o záveroch mestského súdu vo vzťahu k napadnutému výroku o treste, a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Preskúmaním spisového materiálu má krajský súd za to, že mestský súd vykonal v náležitom rozsahu zákonné dokazovanie vo vzťahu k uloženému trestu. Mestský súd objasnil všetky skutočnosti nevyhnutné pre správne uloženie trestu, tieto vecne vyhodnotil a skonštatoval splnenie zákonných podmienok pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 15 rokov. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.07.2024 je zrejmé, že obžalovaný po riadnom a zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu, na základe čoho mestský súd riadnym zákonným postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie o vine prijal s tým, že následne podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že vykoná dôkazy ohľadom skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie o treste a náhrade škody a dokazovanie v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná. Mestský súd postupoval správne, keď ďalej vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste, ochrannom liečení, ochrannom dohľade a náhrade škody. Na základe vyhlásenia obžalovaného o vine ako aj na základe dôkazov vykonaných v prípravnom konaní nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o ustálení právnej kvalifikácie obžalovaného ako obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. 0T/124/2023 zo dňa 26.09.2023, ktorým mu bolo pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu, odôvodnenia napadnutého rozsudku ako aj odvolania obžalovaného krajský súd zistil, že mestský súd uložil trest podľa správnych zákonných ustanovení Trestného zákona. Mestský súd správne vyhodnotil splnenie zákonných podmienok pre ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody a rozhodol o zrušení výroku o treste trestného rozkazu Mestského súdu Košice sp. zn. 0T/124/2023 zo dňa 09.07.2023, ako aj všetkých rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Mestský súd nepochybil ani pri ustálení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák. Zároveň sa súd vysporiadal so všetkými skutočnosťami majúcimi význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Druh a intenzita uloženého trestu musia byť v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam a špecifikám danej posudzovanej veci. Z vymedzenia skutku je jednoznačné, že je trestným činom všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaný svojim konaním úmyselne vydal ľudí nachádzajúcich sa v bytovom dome do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví tým, že spôsobil požiar, a zároveň týmto konaním spôsobil poškodenému G. H. smrť a poškodenému G. F. ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami. Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov je primeraný a spravodlivý vzhľadom na samotný spôsob konania obžalovaného a ďalšie okolnosti ako aj následky prejednávaného skutku. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval mestský súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu a okolnostiam konkrétnej prejednávanej veci. Trest predstavuje jeden z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a má pôsobiť na ochranu spoločnosti, na výchovu páchateľa a taktiež aj ako hrozba pre ostatných potencionálnych páchateľov trestných činov. Ochrana spoločnosti sa realizuje dvoma prvkami, a to prvkom represie ako aj prvkom výchovy, pričom oba tieto prvky sa uplatňujú súbežne. Vychádzajúc z Trestného zákona je základným účelom trestu ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred páchateľmi trestných činov. Trest uložený mestským súdom v zmysle Trestného zákona sleduje naplnenie individuálnej a generálnej prevencie, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Účelom individuálnej prevencie je vytvorenie podmienok pre výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má odradiť ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti, a zároveň jej účelom je zachovanie právnej
istoty a spravodlivosti pre spoločnosť. Spravodlivý trest podporuje pocit právnej istoty a právneho štátu a dáva najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiadúce. Trest má taktiež vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu, a teda spoločenské odsúdenie a negatívne hodnotenie páchateľa a jeho protiprávneho konania. Nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je uloženie spravodlivého a primeraného trestu za predpokladu jeho represívneho pôsobenia. Neprimerane mierny alebo neprimerane prísny trest pôsobia škodlivo na samotného páchateľa ako aj na spoločnosť. Uložením neprimerane nízkeho trestu, nedochádza k naplneniu funkcie v rozsahu generálnej prevencie a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Skutočnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchanému trestnému činu v prípravnom konaní ako aj následne v konaní pred súdom nie je sama o sebe dôvodom na mimoriadne znížene trestu podľa § 39 Tr. zák., tak ako navrhuje obhajoba. Táto skutočnosť bola správne mestským súdom zohľadnená ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu, jeho oľutovanie a okolnosti, ktoré uviedla obhajoba, a teda že obžalovaný si neuvedomil existenciu možných dopadov jeho správania sa a nebolo možné predpokladať vznik takéhoto následku, ktorý nechcel spôsobiť, nemožno v zmysle zákonných ustanovení a účelu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu považovať za výnimočné okolnosti prípadu. Taktiež ani na strane obžalovaného nie sú dané také osobné, osobnostné či rodinné pomery, ktoré by v dostatočnej miere odôvodňovali aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom samotná skutočnosť, že odsúdený sa priznal nie je vzhľadom na závažnosť prejednávaného skutku dostačujúca. Krajský súd má teda za to, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody by nebolo v posudzovanej veci spravodlivé vzhľadom na okolnosti spáchaného skutku, závažnosť ako aj jeho následky. Krajský súd taktiež dáva do pozornosti, že zo znenia ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 5 Tr. zák. jednoznačne vyplýva pre súd možnosť a nie povinnosť aplikácie tohto inštitútu. Vzhľadom na fakultatívny charakter inštitútu sa aj krajský súd v dostatočnom rozsahu zaoberal touto možnosť, pričom rovnako ako prvostupňový súd vyhodnotil, že na mimoriadne zníženie trestu neboli splnené zákonné podmienky dané Trestným zákonom, a to z vyššie uvedených dôvodov. Argumentácia obhajoby týkajúca sa priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. nie je podľa názoru krajského súdu z pohľadu výšky uloženého trestu odňatia slobody relevantná. Krajský súd konštatuje, že nepochybil prvostupňový súd keď na túto priťažujúcu okolnosť prihliadol vzhľadom na predchádzajúce viaceré právoplatné odsúdenia obžalovaného, a to aj napriek tomu, že spáchané trestné činy boli majetkovej povahy. Mestský súd uložil po správnom zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 284 ods. 3 Tr. zák. Obžalovaný sa svojim konaním dopustil typovo najzávažnejšieho trestného činu, a to obzvlášť závažného zločinu, ktorým došlo k nenapraviteľnému následku v podobe smrti poškodeného G. H. ako aj k ťažkej ujme na zdraví poškodeného G. F., a zároveň svojim konaním ohrozil život a zdravie ďalších 10 dospelých osôb a 3 maloletých detí, ktoré sa v tom čase nachádzali v bytovom dome. Závažnosť protiprávneho konania obžalovaného je zvyšovaná aj úmyselnou formou zavinenia. Nepochybil mestský súd keď pri určovaní druhu trestu a jeho výmery zohľadnil aj stav obžalovaného pri spáchaní trestného činu, kedy bol pod vplyvom alkoholu, ako aj jeho preukázateľnú závislosť na alkohole. Trest v trvaní 15 rokov spĺňa účel individuálnej a generálnej prevencie, zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov. Uloženie trestu na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby už zohľadňuje aj skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal, jeho spáchanie oľutoval, urobil vyhlásenie o vine. Inak vyjadrené, závažnosť konania obžalovaného, ktorý svojim konaní spôsobil smrť inej osobe, ťažkú ujmu na zdraví a ohrozil ďalšie osoby na živote a zdraví, viedlo aj krajský súd k záveru, že ukladanie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo neprimerané a nespravodlivé.
Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.