Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 5Co/162/2023 7519204437 26. 09. 2024 JUDr. Adriana Murínová ECLI:SK:KSKE:2024:7519204437.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov: 1. PeKaPe group s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hlinkova č. 26, IČO: 50 522 05, 2. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., C. D. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Andreou Oroszovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Žižkova 19, proti žalovaným: 1. B. B., E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v B. A. D. XXX, 2. G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/X, H., 3. I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., C. XXX/XX, zastúpená opatrovníčkou G. F., nar. X.X.XXXX, bytom H., B. XXX/X, žalovaní v 1. až 3. rade zastúpení JUDr. Zuzanou Kolárikovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Stará Prešovská 10, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 31. marca 2023 č.k. 15C/48/2019-323 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 12. mája 2023 č.k. K3-15C/48/2019-340 takto rozhodol: P o t v r d z u j e výrok I. rozsudku zo dňa 31.3.2023. Z r u š u j e výrok II. rozsudku zo dňa 31.3.2023 a dopĺňací rozsudok zo dňa 12.5.2023 a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: Okresný súd Košice – okolie (teraz Mestský súd Košice, ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 31. marca 2023 č.k. 15C/48/2019-323 zamietol žalobu žalobcov o určenie, že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej I. B. (výrok I.) a priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade vo výške 100 % (výrok II.). Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 12. mája 2023 č.k. 15C/48/2019-340 súd doplnil rozsudok zo dňa 31. marca 2023 o výrok III. tak, že konanie zastavil v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy. 2. Súd tak rozhodol o žalobe žalobcov založenej na tvrdení, že žalovaná I. B., ktorá uzavrela so žalobcom v 1. rade zmluvy o pôžičke peňazí dňa 4.1.2018, 8.3.2018, 1.5.2018, 3.7.2018 a dňa 2.11.2018, a svoj dlh v celkovej výške 74.950 eur aj uznala formou notárskej zápisnice spísanej dňa 4.2.2019 č.k. N 214/2019, Nz 3283/2019 na Notárskom úrade J. K. B., žalobcovi pôžičku nevrátila, a napriek existencii svojho dlhu previedla v žalobe označené nehnuteľnosti darom na tretie osoby (bod 15. odôvodnenia rozsudku). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia preukazovali tvrdením, že žalobca chce späť svoje peniaze, ktoré žalobca v 2. rade požičal svojej matke pani B., ktorá spísala aj notársku zápisnicu o uznaní dlhu (bod 19. odôvodnenia rozsudku). 3. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdenia žalobcov, že určenia vlastníckeho práva k v žalobe označených nehnuteľností naspäť na žalovanú dlžníčku I. B. sa domáhajú z dôvodu, že následnými prevodmi vlastníckeho práva na ďalších žalovaných došlo k úmyselnému ukráteniu žalobcov ako
veriteľov, k znehodnoteniu majetku dlžníčky I. B. na úkor uspokojenia pohľadávky žalobcov, keďže označené nehnuteľnosti sa previedli aj napriek tomu, že na liste vlastníctva je vyznačená informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, a keďže toto konanie žalovanej dlžníčky sa prieči tiež dobrým mravom, nemôže byť platné aj z tohto z dôvodu, lebo cieľom darovania označených nehnuteľností bolo, aby sa žalobca v 1. rade nemohol domôcť svojich práv, aby sa konanie predlžovalo, zvyšovali sa náklady žalobcu spojené s týmto konaním a oddialil sa horizont právoplatného ukončenia veci, a aby v konečnom dôsledku žalovaní odradili žalobcu v 1. rade pokračovať v súdnom konaní, v ktorom žalobcovia napádajú darovaciu zmluvu medzi žalovanými v plnom rozsahu. Súd poukázal i na obranu žalovaných založenú na argumente, že žalobcovia nepreukázali, že by medzi A. B. a I. B. došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí a žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ani na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď označené právne úkony sú predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/9/2020. Súd s ohľadom na obranu žalovaných zistil, že na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/9/2020 (teraz Mestský súd Košice, pozn. odvolacieho súdu) je vedený spor o určenie, že sú absolútne neplatné právne úkony medzi žalobcom v 2. rade a žalovanou I. B. uzatvorené ako zmluvy o pôžičke, notárska zápisnica o uznaní dlhu vo výške 74.950 eur a o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom v 1. a 2. rade. 4. Po právnom posúdení podľa § 137 písm. c) CSP prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pokiaľ tento odvodzovali tvrdením o existencii zmlúv o pôžičke, ktoré mal poskytnúť žalobca v 2. rade v priebehu roka 2018 žalovanej I. B. a pohľadávku z týchto zmlúv o pôžičke, uznanú dlžníčkou vo výške 74.950 eur formou notárskej zápisnice, postúpiť následne zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu v 1. rade, ako i tvrdením, že žalovaná dlžníčka žalobcovi pôžičku nevrátila a napriek svojmu dlhu previedla v žalobe označené nehnuteľnosti darom na tretie osoby. Dôvodil, že žalobou, ktorú podali žalobcovia, nedôjde k odstráneniu spornosti žalobcovho práva v postavení veriteľ – postupca v právnom vzťahu k žalovaným, žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov (bod 30 odôvodnenia rozsudku), a preto zamietol žalobu. 5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu trov konania procesne úspešným žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 6. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 12. mája 2023 súd konanie v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Dôvodil, že v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 18.2.2022, č.l. 199 spisu, žalobca svoju žalobu upravil tak, že sa domáhal len určenia, že sporné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve I. B., a teda vzal žalobu späť v časti určenia neplatnosti/neúčinnosti darovacej zmluvy. Pretože súd opomenul konanie v tejto časti zastaviť a tento výrok zahrnúť do rozsudku, v zmysle § 225 ods. 1 a 2 CSP rozhodol o tom dopĺňacím rozsudkom. 7. Proti rozsudku zo dňa 31. marca 2023 a dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 12.5.2023 podali včas odvolanie žalobcovia, a to v celom rozsahu, z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.3.2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 12.5.2023 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne zmenil rozsudok tak, že žalobe žalobcov vyhovie v celom rozsahu. 7.1. V prvom rade žalobcovia súdu prvej inštancie vytkli, že nepostupoval procesne legitímnym spôsobom, ak zastavil konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. V tejto súvislosti žalobcovia citovali znenie § 145 ods. 2 veta prvá, § 146 ods. 1 čl. 17, čl. 18 ods. 1 a 2 CSP a poukazom na znenie bodu 15. odôvodnenia rozsudku namietli, že k žiadnemu návrhu na čiastočné späťvzatie žaloby z ich strany nedošlo, a preto súd postupoval nezákonne, ak konanie v tejto časti zastavil. 7.2. Podľa názoru žalobcov súd v rozpore s čl. 17 CSP neposúdil žalobu predbežne, nevyzval žalobcov na späťvzatie, resp. neučinil úkon podľa § 168 CSP, ale naopak, vyzýval strany na vyjadrenia, žiadal o predloženie listín podporujúcich tvrdené skutočnosti, pripúšťal zmenu okruhu účastníkov, a konal nehospodárne, keď žalobu aj tak zamietol na prvom pojednávaní pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Namietli tiež správnosť postupu súdu, ak po podaní žaloby dňa 9.7.2019 sa prvé pojednávanie uskutočnilo až dňa 31.3.2023, a ak súd žalobu zamietol bez predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, bez výzvy na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP a bez pripustenia navrhovaných
dôkazov žalobcami - navrhovaný výsluch účastníkov konania, žiadosť žalobcov o vykonanie znaleckého posudku z odboru psychiatrie pre žalovanú v 2. rade, či v čase uzatvárania listín, darovacích zmlúv a pôžičiek bola v príčetnom stave. Zdôraznili, že v konaní nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu pôžičiek, lebo namietaná bola skutočná vôľa žalovanej dlžníčky, a práve preto žalobcovia navrhli jej výsluch a žiadali o vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychiatrie na posúdenie duševného stavu v rozhodujúcom období, čo však súd pre žalobcov z nepochopiteľných dôvodov zamietol a zamietol aj návrh žalobcov vypočuť ďalších žalovaných, na ktorých sa následnými zmluvami prevádzal majetok pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti žalovanej dlžníčky. Podľa názoru žalobcov nepripustením navrhovaných dôkazov významných pre toto konanie súd znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom súd prvej inštancie ani nezdôvodnil nepripustenie nimi navrhovaných dôkazov a nevysvetlil, prečo sa nerozhodol využiť inštitúty podľa § 138 CSP a § 168 CSP. Namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav nemôže obstáť, pretože sú prípustné ďalšie procesné prostriedky, ktoré neboli uplatnené, navrhli, aby za účelom vykonania žalobcami navrhovaných dôkazov a správneho zistenia skutkového stavu odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie na nariadenom pojednávaní, lebo pripustením ďalších dôkazov v konaní by sa ozrejmil skutkový stav súvisiaci s označenými listinami. 7.3. Poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 311/07 z 24.4.2008 žalobcovia namietli, že súd opomenul presvedčivo vysvetliť, prečo žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, nevysporiadal s ich argumentáciou, ktorou tvrdili a preukazovali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, najmä sa nezaoberal relevantnými skutočnosťami, že veriteľ žalovanej dlžníčky nemohol byť finančne uspokojený, pretože konanie žalovaných smerovalo účelovo k tomu, aby sa jej majetok skracoval, čím tak veriteľ nemohol byť uspokojený z jeho nesporného, notársky overeného nároku a prišiel o možnosť, aby bol jeho dlh splatený. V tomto kontexte podľa názoru žalobcov je rozhodnutie zmätočné a nepresvedčivé. 8. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov označili odvolanie za nedôvodné a zmätočné, majúc za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a náležite skutkovo a právne odôvodnil napadnuté rozhodnutia. Navrhli potvrdiť rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a priznať žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie správne posúdil, že z podania žalobcov jednoznačne vyplýva, že žalobcovia vzali svoju žalobu späť v časti určenia neplatnosti/neúčinnosti darovacej zmluvy, a preto zákonne a správne podľa § 145 ods. 2 CSP konanie o žalobe v tejto časti zastavil. Akcentovali, že žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby, súd preto správne zamietol žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci a žalobcovia nedôvodne súdu vytkli, že nepripustením navrhovaných dôkazov znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva. Dodali, že súd nemá zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhoch žalobcov na vstup ďalšieho účastníka do konania na žalovanej strane a na rozhodnutie o pripustení zmeny žalobného návrhu. 9. Žalobcovia nevyužili právo na repliku k vyjadreniu žalovaných k ich odvolaniu. 10. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov proti výroku I. rozsudku zo dňa 31.3.2023 je neopodstatnené. Žalobcovia vo svojom odvolaní proti tomuto výroku rozsudku zo dňa 31.3.2023 neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. 11. Rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.3.2023 v jeho výroku I. nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie
v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval. V konaní o určenie vlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam súd prvej inštancie správne posudzoval, či žaloba spĺňa predpoklady prípustnosti podľa § 137 písm. c) CSP a správne zamietol žalobu žalobcov o určenie, že v žalobe označené nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej I. B. z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo v súlade s § 220 ods. 2 CSP adekvátne odôvodnil v relevantnej časti preskúmavaného rozsudku. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Správne, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody tejto odvolaním napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na doplnenie správnosti výroku I. rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov vo vzťahu k tomuto výroku, a to s ohľadom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05), odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Ustanovenie § 131 CSP definuje žalobu ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda že bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. 15. V okolnostiach danej veci súd prvej inštancie správne postupoval, ak najprv pristúpil k posudzovaniu otázky, či žaloba spĺňa predpoklady v súlade s § 137 CSP, ktorý vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré žaloby, správne konštatujúc, že v danom prípade podmienkou prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu (žalobcov), ktorý v okolnostiach daného prípadu nebol preukázaný. Súd k tomuto záveru dospel adekvátne vychádzajúc z premisy, že určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu, pričom predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je len to, že žalobcovi tvrdené právo patrí, lebo žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu žalovanému), samozrejme za podmienky, že má na určení naliehavý právny záujem. 16. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby, zakomponovaná už v samotnej legálnej definícii pojmu žaloba (§ 131 CSP), resp. pojmu spor (čl. 1. Základných princípov CSP) vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť s tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP nestanovuje, že v určovacom petite môže ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu žalovanému). Úspech takejto žaloby je však podmienený tým, že určenie existencie tohto právneho vzťahu, ktorého subjektom je tretia osoba, ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému, lebo inak by žalobca nemohol mať právny záujem na tomto určení. Žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo, alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. V zmysle názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/69/2003 je existencia naliehavého právneho záujmu daná aj vtedy, ak určenie práva, o ktoré v konaní ide, by mohlo priaznivo ovplyvniť právne postavenie žalobcu, pričom toto ovplyvnenie môže spočívať v tom, že by žalobcovi zakladala možnosť uplatniť vlastné zo zákona,
prípadne zo záväzkového vzťahu, (vynútiteľné) právo. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavý právny záujem pritom nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (R 22/2017). 17. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Súd v tejto súvislosti správne konštatoval, že žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 18. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (m. m. NS SR sp. zn. 5Cdo/264/2007, 5Cdo/31/2011, 4Cdo/111/2008). Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. 19. Súd prvej inštancie pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu náležite posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. So zreteľom na to, že žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam v danej veci odôvodňovali (iba) tvrdením, že požadované určenie založí možnosť žalobcu v 1. rade vymôcť svoj peňažný nárok z titulu zmlúv o pôžičiek, ktoré uzavrela žalovaná dlžníčka I. B. so žalobcom v 2. rade a ktoré nevrátila napriek písomnému uznaniu dlhu vo výške 74.950 eur a žalobcovia sa určenia vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti naspäť na dlžníčku I. B. domáhajú tvrdiac, že následnými prevodmi vlastníckeho práva na ďalších žalovaných došlo k úmyselnému ukráteniu žalobcov ako veriteľov a k znehodnoteniu majetku na úkor uspokojenia pohľadávky žalobcov, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 20. Pokiaľ totiž naliehavosť požadovaného určenia žalobcovia preukazujú tvrdením, že dlžníkov (žalovanej I. B.) právny úkon – darovacia zmluva, ktorým previedla svoje nehnuteľnosti na tretiu osobu a aj následné prevody týchto nehnuteľností ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa - žalobcu v 2. rade, ktorý svoju pohľadávku postúpil na veriteľa - žalobcu v 1. rade, tieto tvrdenia sú relevantné z hľadiska aplikácie 42a ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúceho odporovateľnosť ako inštitút občianskeho práva, ktorého účelom je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov, čo napokon plynie i zo samotného označenia žaloby – odporovacia žaloba (č.l. 1 súdneho spisu). Na tomto mieste odvolací súd pre úplnosť pripomína, že podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu dlžníka voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Využitím právneho nástroja v zmysle 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže s úspechom odporovať (výlučne) tým právnym úkonom, ktoré uskutočnil dlžník za účelom ukrátenia pohľadávky veriteľa. Právna úprava nebráni ani tomu, aby v situácii, keď osoba, ktorá nadobudla na základe odporovateľného právneho úkonu vec od dlžníka, túto následne previedla na tretiu osobu (t.j. v prípade reťazenia scudzujúcich právnych úkonov), veriteľ sa domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka priamo voči tejto tretej osobe za splnenia zákonom stanoveného predpokladu, eventuálne domáhať sa nárokov podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka.
21. V korelácii s uvedeným odvolací súd k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam poznamenáva, že tieto nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia, keďže prípadná platnosť/neplatnosť zmlúv vplyv na preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov nemá. Ak by aj bola konštatovaná absolútna neplatnosť žalobcami označených zmlúv, nemalo by to vplyv na iné posúdenie naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak dospejúc k záveru, podľa ktorého naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už ďalej nezaoberal. Ak totiž súd dospeje k záveru, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa už ďalej nezaoberá, lebo žalobu zamietne pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez vecného posúdenia rozhodujúcich žalobných tvrdení (II. ÚS 137/08). Pretože podľa ustálenej judikatúry platí, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (NS SR sp. zn. 1Cdo/26/2007, 1Cdo/91/2006, 2Cdo/231/2007), výhrada žalobcov o nedostatočnom odôvodnení, ergo nemeritórnom posúdení otázky platnosti nimi označených zmlúv nezakladá opodstatnenosť racionálnej právnej argumentácie v odvolacom konaní vo vzťahu k výroku I. rozsudku zo dňa 31.3.2023. Žalobcovia súdu nedôvodne vytkli aj to, že nenariadil pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu v zmysle § 168 CSP. Je tomu tak preto, lebo ide o fakultatívny inštitút, a teda súd nie je povinný pred prvým pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, a má možnosť nariadiť priamo pojednávanie podľa § 177 CSP. 22. Ako opodstatnené vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcov proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorým súd zastavil konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy s odôvodnením, že žalobcovia v tejto časti vzali svoju žalobu späť. Z obsahu súdneho spisu plynie, že na č.l. 199 sa nachádza podanie žalobcov označené ako Návrh na zmenu žalobného petitu a návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania, v ktorom žalobcovia vzniesli námietku platnosti ďalšieho realizovaného právneho úkonu – darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 3. rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Košice-okolie, katastrálny odbor pod V 3940/2021 zo dňa 16.9.2021. Podľa zápisnice o pojednávaní dňa 31.3.2023 (č.l. 314 a nasl. súdneho spisu) právny zástupca žalobcov na tomto pojednávaní výslovne predniesol, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam a namietajú aj neplatnosť právneho úkonu – darovacej zmluvy ... (č.l. 315 súdneho spisu). Za tohto stavu je odvolací súd v zhode so žalobcami v názore, že súd nesprávne postupoval, ak konanie o určenie neplatnosti žalobcami darovacej zmluvy zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti. Z týchto dôvodov bolo nutné pristúpiť k zrušeniu dopĺňacieho rozsudku, keďže žalobcovia v tejto časti nevzali žalobu späť, a teda neexistovali dôvody, pre ktoré súd rozhodol o zastavení konania o žalobe žalobcov v tejto časti. 23. Súd pri rozhodovaní o tejto časti nároku žalobcov pochybil aj v inom ohľade. Nakoľko v zmysle § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“), súd opomenul pristúpiť k posúdeniu otázky splnenia procesných podmienok rozhodovania o žalobe v tejto časti (o neplatnosť právneho úkonu), vrátane otázky litispendencie, resp. res iudicata, a to aj so zreteľom na obranu žalovaných založenú na argumente, že označené právne úkony sú predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/9/2020 a zistenie, že na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/9/2020 (teraz Mestský súd Košice, pozn. odvolacieho súdu) je vedený spor o určenie, že sú absolútne neplatné právne úkony medzi žalobcom v 2. rade a žalovanou I. B. uzatvorené ako zmluvy o pôžičke, notárska zápisnica o uznaní dlhu vo výške 74.950 eur a o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom v 1. a 2. rade. 24. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť dopĺňací rozsudok zo dňa 12.5.2023 a akcesorický výrok II. rozsudku zo dňa 31.3.2023 o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 25. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tomto rozhodnutí vysloveným, opätovne posúdiť a rozhodnúť o žalobcami uplatnenom nároku na určenie neplatnosti v žalobe označených právnych úkonov, pričom tento skúmať aj z pohľadu splnenia procesných podmienok pre rozhodovanie o návrhu žalobcov na určenie neplatnosti zmluvy, s prihliadnutím na všetky v spore predložené a označené dôkazy. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že odborná literatúra rozdeľuje procesné podmienky na: a) procesné podmienky na strane
súdu (právomoc a príslušnosť), b) procesné podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a splnomocnenie zástupcu strany), c) vecné procesné podmienky (prekážka rozhodnutej veci a prekážka litispendencie) (pozri napr. Sˇtevcˇek, M., Ficova´, S., Baricova´, J., Mesiarkinova´, S., Baja´nkova´, J., Tomasˇovicˇ, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 606 - 609). Platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Uvedené ustanovenie určuje, že keď už bolo o veci právoplatne rozhodnuté, nemôže byť tá istá vec v rozsahu záväznosti výroku rozsudku prejednávaná znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicate) teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté bola prejednávaná znova. V zmysle tohto ustanovenia ide o rovnakú vec vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti účastníkov vo všetkých formách prejavu na určitej udalosti a následku, ktorý bol ňou spôsobený v podobe vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávneho vzťahu. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol skutok posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď skutok bol súdom po právnej stránke posúdený nesprávne alebo neúplne. O konanie tých istých osôb ide aj vtedy, keď v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie); pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Rovnako prekážka veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. O prekážku veci začatej ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. 26. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Nové rozhodnutie o tejto časti nároku žalobcov súd odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e
prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).