Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 2Cob/61/2024 8719201804 30. 12. 2024 JUDr. Igor Ragan ECLI:SK:KSKE:2024:8719201804.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: A. A. A., advokáta, nar. X.X.XXXX, X. XXXX XXX/XX, XXX XX B., IČO: 35 528 125, proti žalovanému: MEDUX, s.r.o., Levočská 3521/29, 058 01 Poprad, IČO: 36 815 829, o zaplatenie 17.417,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 1. februára 2023, č. k. 18Cb/31/2019 – 199, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad z 1. februára 2023, č. k. 18Cb/31/2019 – 199. II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.417,86 eur s úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 17.417,86 eur od 10.4.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu pohľadávku 17.417,86 eur s príslušenstvom, titulom úhrady kúpnej ceny potravinového tovaru na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi STELLA POPRAD, spol. s r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorá bola žalovanému fakturovaná jednotlivými faktúrami. Následne STELLA POPRAD, spol. s r.o. ako postupca postúpil túto pohľadávku 17.417,86 eur na žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávky z 3.7.2015. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odpredaj pohľadávky zo dňa 3.7.2015 pre žalobcu bol asi vymyslený a antidatovaný úkon, keďže podpisy na zmluve nie sú overené notárom. Poukázal, že žalovaný poskytol postupcovi pôžičku zo dňa 14.1.2015 vo výške 10.000,- eur. Postupca bol zadĺžený, preto po vzájomnej dohode s konateľom postupcu, p. C., žalovaný pokračoval v prevádzkovaní veľkoskladu alkoholických nápojov, keď odkúpil zásoby tovaru postupcu zápočtom voči pôžičke. Ďalej poukázal, že zaplatil časť dlžoby za postupcu, ktorú voči nemu evidovali ŽSR v Poprade vo výške 10.694,39 eur. Výška dlhu postupcu voči žalovanému spolu predstavuje 23.444,56 eur. 4. Žalobca považoval obranu žalovaného za irelevantnú a nepreukázanú. Namietal žalovaným tvrdenú existenciu zmluvy o pôžičke ako aj ďalších ním uvádzaných pohľadávok, keďže tieto predstavovali prípadný dlh tretích osôb a nie postupcu. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 340a, § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, § 409 ods. 1, 2, § 447, § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
6. Uviedol súd prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania (ods. 6 odôvodnenia rozsudku) mal preukázané, že spoločnosť STELLA POPRAD, spol. s r.o. a žalovaný uzavreli dňa 27.3.2015 ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol dodaný tovar špecifikovaný vo faktúrach (alkoholické a nealkoholické nápoje). Kúpna cena tovaru bola vyúčtovaná faktúrou č. 5000044 zo dňa 27.3.2015, splatnou 6.4.2015 na sumu 325,31 eur; faktúrou č. 5000045 zo dňa 28.3.2015, splatnou 7.4.2015 na sumu 2.644,76 eur; faktúrou č. 5000046 zo dňa 28.3.2015, splatnou 7.4.2015 na sumu 12.782,56 eur a faktúrou č. 5000047 zo dňa 30.3.2015, splatnou 9.4.2015 na sumu 1.665,23 eur. Tieto pohľadávky voči žalovanému boli následne postúpené Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.7.2015 na žalobcu. 7. Poukázal súd prvej inštancie, že podpisy na zmluve o postúpení pohľadávok nemusia byť overené a ani vyplatenie ceny za postúpenie nemusí postupník (žalobca) preukazovať. Aj prípadné nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi (žalovanému) nemá vplyv na nárok žalobcu, nakoľko táto skutočnosť by mohla mať v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka vplyv len na skutočnosť, voči komu dlžník splní svoj záväzok, teda či voči postupcovi alebo postupníkovi. Žalovaný doposiaľ neuhradil dlžnú sumu postupcovi ani postupníkovi. Žalovaný najneskôr doručením žaloby nadobudol vedomosť o postúpení pohľadávky. 8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nepreukázal zaplatenie dlžnej sumy. Pracovnoprávne vzťahy pána C. (bývalého konateľa spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o.), resp. jeho synov a prípadné nároky žalovaného z nich plynúce, sú v konaní právne irelevantné. Bez právneho významu pre toto konanie je aj vzťah právneho predchodcu žalobcu či žalovaného k Železniciam Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“), ako aj prípadná pôžička žalovaného spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o., naviac keď táto pôžička mala byť poskytnutá na základe zmluvy zo dňa 14.1.2015, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2015. 9. Úroky z omeškania súd prvej inštancie priznal v uplatnenej zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej faktúry do zaplatenia. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., teda priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal jeho zrušenie alebo zmenu tak, že žaloba bude zamietnutá. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) C.s.p. Poukázal, že v konaní namietal zánik žalobcom uplatnených pohľadávok, ktorý nastal započítaním vzájomných pohľadávok žalovaného proti spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o., a to (i) pohľadávky vo výške 11.500,- eur, titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.1.2015, splatnej 1.5.2015; (ii) pohľadávky na úroku z omeškania vo výške 1 % denne zo sumy 11.500,- eur od 1.5.2015 do zaplatenia a (iii) pohľadávky vo výške 10.694,39 eur, za čiastočnú úhradu predošlého nájmu voči ŽSR. Tieto pohľadávky boli žalovaným preukázané predloženými dokladmi, žalobca ani svedok D. E. C. ich nevyvrátili. Preto okamihom, kedy sa pohľadávky stretli, nastal zánik pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní žalobcom. S touto obranou žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal, pričom v odôvodnení len formálne uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že v elektronickom súdnom spise sa nenachádza informácia o čase podania žaloby. Napokon žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, tento mu nemal byť s ohľadom na majetkové pomery žalobcu priznaný a po prípadnom nezaplatení súdneho poplatku, malo byť konanie zastavené. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že toto považuje za nedôvodné. Namietal, že tvrdenie žalovaného o započítaní uplatnenej pohľadávky a pohľadávky žalovaného na úrok z omeškania 1 % denne zo sumy 11.500,- eur do zaplatenia predstavuje novotu, nakoľko započítanie týchto pohľadávok doposiaľ žalovaným tvrdené nebolo. Navyše tento úrok považuje žalobca za dojednaný v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a poctivým podnikaním. Vo vzťahu k pohľadávke žalovaného vyplývajúcej zo zaplatenia nájmu za spoločnosť STELLA POPRAD, spol. s r.o. prenajímateľovi ŽSR uviedol, že ak by aj žalovaný uhradil tento dlh spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o. za nájom do januára 2015, tak to urobil po dohode s touto spoločnosťou, teda prevzal dlh postupom podľa § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak uhrádzal vlastný dlh, čo nemôže byť dôvodom na započítanie. Po januári 2015 už žalovaný prevádzkoval činnosť skladu v priestoroch ŽSR sám, ale v priestoroch, ktoré
mala v nájme spoločnosť STELLA POPRAD, spol. s r.o. Je teda logické, že kým sám neuzatvoril zmluvu so ŽSR, platil nájom za spoločnosť STELLA POPRAD, spol. s r.o. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaným nebol preukázaný žiaden započítací prejav, a to ani pohľadávky z úhrady (i) nájmu, (ii) pôžičky, či (iii) úroku z omeškania. Takýto prejav vyžaduje zákon, pričom musí byť vážny, zrozumiteľný, slobodný a predovšetkým určitý – čo, kedy a ako sa započítava a je treba ho oznámiť. Podľa žalobcu k započítaniu nikdy nedošlo, preto súd prvej inštancie nemohol prihliadať na zánik záväzku započítaním. 13. V odvolacej replike a odvolacej duplike sporové strany zotrvali na svojej predošlej argumentácii. 14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. 15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu, sa javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 18. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. 19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí. 20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 21. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
22. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 23. Pokiaľ teda žalovaný v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie ich práva na spravodlivý proces spojené s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľa sa tak týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdom. Skutočnosť, že žalovaný má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie, bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./. 24. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza: 25. Podaným odvolaním žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie, keď má za to, že žalovaná pohľadávka zanikla započítaním. Započítanie (kompenzácia) je jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. Všeobecná právna úprava započítania je v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, pričom Obchodný zákonník obsahuje len niektoré ustanovenia o započítaní, ktoré špecifikujú započítanie pre obchodnoprávne vzťahy. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Zákonným predpokladom zániku záväzku započítaním pohľadávok je uskutočnenie právne relevantného prejavu vôle smerujúceho k zániku záväzku započítaním. Takýmto právnym úkonom môže byť buď jednostranný právny úkon započítateľa adresovaný inému subjektu v danom právnom vzťahu, alebo dohoda subjektov právneho vzťahu smerujúca rovnako k zániku záväzku započítaním. Okamihom stretu kompenzabilných pohľadávok dochádza k zániku záväzku, a to pri jednostrannej kompenzácii aj bez ohľadu na vôľu adresáta tohto právneho úkonu. 26. V prejednávanej veci žalobca namietal žalovaným tvrdený zánik žalovanej pohľadávky započítaním spochybnením pohľadávok, ktoré mali byť vzájomne so žalovanou pohľadávkou započítané, ale predovšetkým neexistenciu uskutočnenia započítacieho prejavu žalovaného. Z písomných vyjadrení a ústnych prednesov žalovaného skutočne nemožno zistiť, či, kedy, v akom rozsahu, a vo vzťahu ku ktorým pohľadávkam bol zo strany žalovaného učinený kompenzačný prejav, ktorým by bol žalovaný jednostranne započítaval vzájomné pohľadávky žalovaného a spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o., teda pohľadávku spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o., ktorá sa neskôr stala predmetom tohto konania, s jeho pohľadávkami voči spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o., a to (i) pohľadávkou vo výške 11.500,- eur, titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.1.2015, splatnej 1.5.2015, (ii) pohľadávkou na úrok z omeškania vo výške 1 % denne zo sumy 11.500,- eur od 1.5.2015 do zaplatenia a (iii) pohľadávkou vo výške 10.694,39 eur za čiastočnú úhradu predošlého nájmu voči ŽSR. Vzhľadom na netvrdenú a nepreukázanú existenciu kompenzačného prejavu žalovaného je správnym právny záver súdu prvej inštancie o právnej irelevancii vzťahu právneho predchodcu žalobcu (spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o.) či žalovaného k ŽSR, ako aj prípadná existencia pôžičky žalovaného voči spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o. Existencia pohľadávok žalovaného voči spoločnosti STELLA POPRAD, spol. s r.o. totiž sama o sebe nespôsobuje zánik v tomto súdnom konaní vymáhanej pohľadávky, ktorej existenciu, čo do dôvodu a výšky žalovaný žiadnym iným spôsobom (okrem tvrdeného započítania) nespochybnil. Súd prvej inštancie teda správne právne posúdil danú vec a tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nie je daný. 27. Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania, ktorú žalovaný uplatnil až v odvolaní, odvolací súd uvádza, že ide o prostriedok procesnej obrany (§ 149 C.s.p. v spojení s § 152 C.s.p.), ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie (ale až v odvolacom konaní), pričom sa netýka procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, nemá ním byť preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a odvolateľ (žalovaný) netvrdil a ani nepreukázal, že ho bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V zásade možno konštatovať, že námietku premlčania je možné uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom aj v tomto prípade boli už v konaní pred súdom prvej inštancie žalovanému známe všetky podstatné okolnosti pre prípadné uplatnenie tohto prostriedku procesnej obrany. V prípade uplatnenej námietky premlčania tak jednoznačne ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd neprihliada. Odvolací súd teda ani neskúmal premlčanie/nepremlčanie uplatneného práva. 28. Napokon žalovaný podaným odvolaním namietal, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku, keď tak rozhodol v rozpore s majetkovými pomermi žalobcu, čím vytvoril inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.). 29. Treba uviesť, že touto odvolacou námietkou sa nenapáda správnosť či zákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ale správnosť/zákonnosť uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdneho poplatku zo žaloby (uznesenia Okresného súdu Poprad zo 14.1.2020, č. k. 18Cb/31/2019 – 89). Voči tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p. a contrario). Avšak v zmysle Civilného sporového poriadku platí, že uznesenia, voči ktorým zákon v § 357 C.s.p. odvolanie nepripúšťa, v skutočnosti nie je možné napadnúť odvolaním len priamo. Vady týchto uznesení je možné napadnúť, a to za splnenia štyroch nasledovných podmienok: (i) je nutné vytýkať vadu, ktorá je odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1 C.s.p.), (ii) uznesenie musí byť právoplatné, (iii) vada uznesenia /ako príčina/ mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /ako následok/, t. j. následkom vady uznesenia je nezákonné rozhodnutie vo veci samej, (iv) odvolaním sa nenapáda uznesenie, ale rozhodnutie vo veci samej. Vadné uznesenie sa napáda len nepriamo, pretože ak sa v odvolacom konaní preukáže existencia vady a súčasne aj jej vplyv na rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd zruší nielen rozhodnutie vo veci samej, ktoré bolo napadnuté odvolaním, ale súčasne zruší aj právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej (§ 389 ods. 2 C.s.p.). 30. Žalovaný napadol uznesenie o priznaní oslobodenia od súdneho poplatku tým, že majetkové pomery žalobcu takéto oslobodenie neodôvodňujú. Ide teda o odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2020, nakoľko ho žalobca nenapadol sťažnosťou (t. j. skôr, ako bola žaloba doručená žalovanému). Žalovaný podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie ako rozhodnutiu vo veci samej. Sú tak splnené podmienky i, ii a iv na napadnutie uznesenia, voči ktorému odvolanie zákon nepripúšťa. Nie je však splnená podmienka (iii), keďže ak by aj existovala vada – nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku na oslobodenie od súdnych poplatkov, v danom prípade by to nemalo vplyv (následok) na rozhodnutie vo veci samej – výrok rozsudku o uložení platobnej povinnosti. Totiž to, či bolo alebo nebolo priznané žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku zo žaloby, má vplyv len na poplatkovú povinnosť žalobcu, ktorú má alebo nemá. Ak ju má, je jeho povinnosťou ju splniť (inak je daný nedostatok procesnej podmienky a dôvod pre nevyhnutné zastavenie konania) a ak ju nemá, nie je jeho povinnosťou ju splniť. Avšak existencia/neexistencia poplatkovej povinnosti žalobcu nemá vplyv na uloženie/neuloženie platobnej povinnosti, ktorá bola predmetom tohto konania (uplatnený nárok na zaplatenie 17.417,86 eur s príslušenstvom). Zároveň nemožno očakávať, že ak by žalobcovi oslobodenie priznané nebolo, súdny poplatok zo žaloby by nezaplatil a konanie by bolo zastavené. Skúma sa len priamy vplyv (príčinná súvislosť) nesprávnosti procesného uznesenia na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Neboli teda splnené podmienky pre prieskum a zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie o priznaní oslobodenia od súdneho poplatku. Nebol založený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., keď súd prvej inštancie konal správne, keď o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku rozhodol. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny. 32. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalobcu, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).