Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 4Cob/12/2024 8320202633 29. 04. 2025 JUDr. Marek Kotora ECLI:SK:KSKE:2025:8320202633.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: MACHO estate s.r.o., so sídlom Prievozská 10, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 457 217, zastúpeného AK B&L, s. r. o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 866 164, proti žalovanému: A. B. EBEN, so sídlom Jasenovská 6308, 066 01 Humenné, IČO: 34 568 891, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie sumy 32.001,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 7Cb/68/2020-503 z 18. septembra 2023, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 7Cb/68/2020-503 z 18. septembra 2023. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. I. žalobu zamietol (výrok I); II. žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II); III. štátu voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 32.001,59 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty zo Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 22.08.2017 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola výroba a dodanie interiérových dverí a interiérového nábytku do rodinného domu na Orchideovej ulici 26 v Bratislave. Z dôvodu žalobcom požadovaného dodania diela v skoršom termíne žalovaný požadoval zvýšenú cenu za dielo, ktorú odôvodňoval nadčasmi jeho dodávateľov, pričom včasné dodanie diela bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Podľa čl. II ods. 2.1 Zmluvy o dielo mal byť konečný termín dodania a namontovania diela 4 týždne + 2 dni od uhradenia zálohy podľa čl. IV bod 4.1 zmluvy (90 % z ceny diela), ktorá bola uhradená dňa 22.08.2017, t.j. dielo malo byť dodané dňa 21.09.2017. Podľa žalobcu však dielo bolo dodané až dňa 16.03.2018. Tým žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému podľa čl. VII ods. 7.2 zmluvy vo výške 1 % z ceny diela bez DPH za každý deň omeškania, teda 1 % z 19.394,90 eur, t.j. 193,95 eur za každý deň omeškania od 22.09.2017 do 15.03.2018, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 33.941,08 eur. Žalobca tiež uviedol, že žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zvyšných 10 % z ceny diela t.j. 1.939,49 eur bez DPH v zmysle čl. IV ods. 4.2 zmluvy, ktorú sumu započítal voči nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
2.1. Súd prvej inštancie dňa 05.09.2022 vydal vo veci rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal uhradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18.05.2023, sp. zn. 5Cob/7/2023 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k meritu veci odvolací súd označil závery súdu prvej inštancie o moderovaní zmluvnej pokuty za rozporné s najnovšou judikatúrou súdov vyšších inštancií, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/11/2019 a uložil súdu prvej inštancie z jeho záverov vychádzať pri ďalšom rozhodovaní, pričom vytkol odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie aj jeho nepreskúmateľnosť. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd uzavrel, že v danom spore nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu. 2.2. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil skutkový stav tak, že dňa 22.08.2017 strany sporu uzavreli Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo podľa čl. I bod 1.2 zmluvy výroba interiérových dverí, vstupného nábytku, dvierok na chladničku a umývačku a obklad pri chladničke, vrátane montáže, zamerania, montážneho materiálu a balenia, to všetko podľa dokumentácie odovzdanej zhotoviteľovi objednávateľom a podľa odborného zamerania na mieste vykonanom zhotoviteľom. Bližšia špecifikácia diela sa nachádzala v Prílohe č. 1 zmluvy. Podľa čl. II bod 2.1 zmluvy konečný termín dodania a namontovania celého riadne zhotoveného diela mal byť 4 týždne + 2 dni od uhradenia zálohy podľa bodu 4.1. tejto zmluvy. Podľa čl. II bod 2.3 zmluvy mali byť tieto termíny presne dodržané, pričom za ukončené dielo je považované riadne, včasné a úplné ukončenie prác, ako aj odstránenie prípadných vád diela a nedorobkov a ich prevzatie a potvrdenie objednávateľom. Cena diela predstavovala 19.394,90 eur bez DPH (čl. III bod 3.2 zmluvy) a objednávateľ sa zaviazal uhradiť zhotoviteľovi zálohu ceny diela vo výške 90 % z ceny diela bez DPH bezodkladne po podpise zmluvy (čl. IV bod 4.1 zmluvy). Podľa čl. VII bod 7.2 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania zhotoviteľa s dodaním diela je zhotoviteľ povinný uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny diela bez DPH za každý deň omeškania. Prílohu č. 1 tvorila cenová ponuka na výrobu a montáž výrobkov, v zmysle ktorej bolo predmetom diela 6 ks interiérových dverí bez kľučky, 1 ks interiérové dvere so sklom bez kľučky, vstupný nábytok, dvierka na chladničku a umývačku a obklad pri chladničke, montáž vrátane zamerania, montážneho materiálu a balenia. Dňa 22.08.2017 žalobca uhradil žalovanému zálohu ceny diela vo výške 17.455,41 eur. Z esemeskovej komunikácie medzi stranami sporu súd prvej inštancie zistil, že dňa 05.09.2017 žalovaný informoval Ing. Karola Záhorského, zamestnanca žalobcu, že vo štvrtok, resp. v piatok prídu namontovať dvere. Dňa 25.09.2017 žalovaný informoval žalobcu, že je práceneschopný ale všetko je vyrobené a montážnici prídu v pondelok. Ak by sa uvoľnili skôr, prídu v piatok alebo v sobotu. Výzvou na dokončenie časti diela zo dňa 02.03.2018 žalobca vyzval žalovaného na bezodkladné dokončenie diela a jeho odovzdanie. Žalovaný emailom zo dňa 13.04.2018 oznámil žalobcovi, že považuje dielo za riadne ukončené, a to ešte v roku 2017. Výzvou na zaplatenie zo dňa 01.10.2018 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33.941,08 eur z dôvodu omeškania s odovzdaním diela. 2.3. Žalovaný v podanom odpore a v rámci svojej procesnej obrany uplatnený nárok poprel v celom rozsahu. Zdôraznil, že predmetom diela podľa Prílohy č. 1 zmluvy bolo dodanie a montáž 6 ks interiérových dverí bez kľučky, 1 ks interiérových dverí bezpečnostných so sklom bez kľučky, nábytok do vstupu, dvierka na chladničku a umývačku a obklad pri chladničke. Podľa predloženej sms komunikácie dvere boli namontované v dňoch 07. alebo 08.09.2017 a zvyšok diela v dňoch 29. - 30.09.2017, resp. 02. - 03.10.2017. Omeškanie 11 dní s vykonaním diela bolo zapríčinené jednak práceneschopnosťou žalovaného, ale aj zmenami v predmete diela požadovanými žalobcom (napr. zmena systému otvárania dverí). Žalovaný trval na tom, že dielo tak, ako bolo vymedzené v zmluve, vykonal najneskôr dňa 03.10.2017. Nepoprel, že následne v dome žalobcu vykonával aj dodatočné práce či drobné diela (napr. oprava posuvných dverí, výroba atypických políc, čiernej drevenej tabule a zrkadla, obloženie betónovej steny), tieto však už neboli predmetom zmluvy o dielo a preto včasnosť ich vykonania nebola zabezpečená zmluvnou pokutou. Neskôr pripustil, že obklad pri chladničke bol dokončený niekedy v novembri 2017. Žalovaný zdôraznil, že žalobca neprejavil ochotu stretnúť sa za účelom podpísania preberacieho protokolu a výmeny reklamovaných dvierok. Ich výmena sa uskutočnila až dňa 16.03.2018, pričom išlo o výmenu reklamovaných dvierok z dôvodu ich deformácie, nie však o ich prvotné dodanie, ktoré bolo vykonané včas. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že samotné dielo pozostávalo z viacerých častí, ktoré boli zároveň osobitne cenovo ohodnotené, a preto dodanie iba niektorej časti nemôže automaticky vytvárať nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1 % z celkovej
ceny diela. Žalovaný trval na tom, že v prípade zmluvnej pokuty dojednanej pre omeškanie s plnením záväzku sa jej výška v súlade s rozhodovacou praxou nevypočítava zo sumy celého záväzku, ale len zo sumy omeškaného záväzku. Opačný výklad by bol podľa žalovaného v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Zároveň trval na tom, že dohodnutá zmluvná pokuta je neplatná a v prípade, ak by súd dospel k opačnému záveru žiadal, aby jej neprimeranú výšku súd moderoval v súlade s § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). 2.4. Žalobca vo svojich podaniach a vyjadreniach nad rámec tvrdení uvedených v žalobe uviedol, že dátum odovzdania diela dňa 16.03.2018 je preukázaný emailom žalovaného zo dňa 14.03.2018, v ktorom tento oznamuje žalobcovi termín odovzdania dňa 16.03.2018 a podpis odovzdávacieho protokolu (k čomu však nedošlo). Žalobca nesúhlasil so žiadnym skorším termínom odovzdania diela, ktorý žalovaný navyše ani nepreukázal. Dodatočne predložil súdu sms komunikáciu zo dňa 27.11.2017 a 01.12.2017, ktorá mala preukazovať vedomosť žalovaného o neukončení diela a fotografiu zo dňa 10.11.2017, na ktorej je zreteľné, že časť betónovej steny a oceľového stĺpu v chodbe sú obnažené, pričom predmetom diela bolo aj ich obloženie obkladovými doskami. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že si u neho objednal práce naviac a trval na tom, že všetky práce vykonávané žalovaným boli predmetom uzatvorenej Zmluvy o dielo. Tiež trval na tom, že výmena dvierok dňa 16.03.2018 nepredstavovala vybavenie reklamácie, ale išlo o dodanie časti diela žalovaným z dôvodu predchádzajúceho namontovania dvierok z iného ako dohodnutého materiálu. Vo vzťahu k zmluvnej pokute zdôraznil, že táto zabezpečovala povinnosť vykonať včas dielo ako celok a nebola naviazaná na čiastkové plnenia žalovaného, pričom poukázal na to, že v zmysle zmluvy dielo nie je ukončené, pokiaľ sú na ňom akékoľvek vady a nedorobky. Uviedol, že vysokou sa táto pokuta stala len z dôvodu dĺžky omeškania zo strany žalovaného. 2.5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov. Svedok C. B. D., zamestnanec žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri tom, ako strany sporu priamo v dome dojednávali, resp. komunikovali ohľadom vykonania diela, pričom svedok bol poverený komunikáciou so žalovaným. Predmetom diela boli dokončovacie práce po predchádzajúcej firme, ktorá tieto v dome žalobcu nevykonala. Tieto práce, resp. ich rozsah boli stanovené na základe obhliadky na mieste samom aj za prítomnosti samotného žalovaného, a to na základe projektu C. E. F.. Podľa svedka žalovaný mal dokončiť všetky práce v dome tak, ako boli stanovené na základe projektu, teda cieľom zmluvy bolo dokončiť celý interiér domu. Svedok G. H., bývalý zamestnanec žalovaného uviedol, že na základe požiadavky svojho vedúceho bol zameriavať dom, a to vstup (šatníková zostava a interiérové dvere), interiérové dvere na poschodí a dvierka na kuchynskej linke. Následne bol prítomný pri realizácii diela, kde konateľ žalobcu požiadal pracovníkov žalovaného o práce naviac, ktoré neboli predmetom dojednaní medzi žalobcom a žalovaným (dvere do kúpeľne, police, výmena kľučiek, a pod.). Pokiaľ sa jedná o dojednané dielo, podľa jeho vedomostí bolo dokončené v prvý októbrový týždeň. Začiatkom roku 2018 došlo k výmene dvierok na horných skrinkách, ktoré sa skrútili. Svedkovia I. J., K. L. a E. M., zamestnanci žalovaného, vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že predmetom výroby bol šatník do vstupu, dvere a dvierka. Dielo bolo prevažne realizované v septembri 2017, dňa 02.10.2017 došlo k jeho úplnému dokončeniu. Svedok C. E. F. vypracoval architektonickú štúdiu a projekt na rekonštrukciu dotknutého domu. Čo sa týka stolárskych prác, tieto neboli riadne vykonané predchádzajúcou firmou, preto žalobca oslovil žalovaného za účelom ich dokončenia. Za týmto účelom zaslal žalovanému výkresy, v ktorých bolo znázornené, ktoré stolárske výrobky je potrebné ešte vyhotoviť. Rovnako so žalovaným osobne a prostredníctvom mailu komunikoval, čo malo byť predmetom diela. Bol toho názoru, že predmetom diela malo byť dokončenie všetkých vecí tak, ako boli ním naprojektované a ako projekt bol žalovanému zaslaný. Kedy došlo k začiatku prác vykonávaných zo strany žalovaného a kedy došlo k ukončeniu diela sa vyjadriť nevedel. 2.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúceho rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka definujúceho záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka charakterizujúceho obchodné zvyklosti, podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka upravujúceho pravidlá výkladu vôle, podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka vymedzujúceho podstatné náležitosti zmluvy o dielo, podľa § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúce cenu diela, podľa § 550 Obchodného zákonníka zakotvujúceho oprávnenie objednávateľa kontrolovať vykonanie diela, podľa § 554 ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka definujúceho moment vykonania diela, podľa § 564 Obchodného zákonníka upravujúceho vady diela, podľa § 300 a § 301 Obchodného zákonníka upravujúce zmluvnú
pokutu a moderačné právo súdu, podľa § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) charakterizujúceho zmluvnú pokutu, podľa § 580 Občianskeho zákonníka vymedzujúceho započítanie vzájomných pohľadávok a podľa § 34, § 35 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony, ich výklad a neplatnosť. Zároveň pri rozhodovaní o veci prihliadol na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/11/2019. 2.7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že na základe písomnej zmluvy o dielo vznikol medzi stranami sporu obchodno-záväzkový právny vzťah, predmetom ktorého bolo vykonanie diela zo strany žalovaného pre žalobcu za dohodnutú cenu v termíne do 21.09.2017. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti na strane žalovaného, a to v zmysle článku VII bod 7.2 Zmluvy o dielo, teda pre porušenie jeho povinnosti dielo vykonať a odovzdať v dohodnutom termíne, ktorá bola dojednaná vo výške 1 % denne z ceny celého diela za každý deň omeškania, t.j. 193,949 eur denne. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu považoval súd prvej inštancie za platnú, a to z dôvodu jej dojednania určito a zrozumiteľne. Z jej dikcie vyplýva, že bola dohodnutá pre prípad nedodania diela v termíne riadne a včas, pričom dielo je vymedzené jednak v zmluve a jednak v jej prílohe, jej výška je 1 % z dohodnutej ceny diela za každý deň omeškania, a to pri celkovej cene diela 19.394,90 eur. Rovnako mal za to, že dohoda o zmluvnej pokute neodporuje ani zásadám poctivého obchodného styku a poukázal na zmluvnú voľnosť strán sporu pri jej uzatváraní. 2.8. Pri ustálení záveru, kedy došlo k vykonaniu diela, súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý tvrdil, že predmet diela tak ako bol definovaný v zmluve o dielo bol vykonaný dňa 03.10.2017. Samotný predmet zmluvy o dielo ostal medzi stranami sporný. Z výpovede svedkov C. E. F. a Ing. Karola Záhorského súd prvej inštancie zistil, že predmetom diela mal byť aj obklad na stene pri vstupe do kuchyne, čo potvrdila aj svedecká výpoveď G. H., ktorý uviedol, že stena, na ktorej je obklad umiestnený, bola súčasťou zamerania, ktoré svedok vykonal pred začatím výkonu diela. Čo sa týka výmeny dvierok na šatníkovej zostave a kuchynskej linke súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri ich výmene nešlo o dodanie diela, ale o reklamáciu vád dodaného diela, pričom zdôraznil, že pôvodné dvierka boli dodané v lehote stanovenej zmluvou. Vzhľadom na fotodokumentáciu predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva, že obklad na stene pri vstupe do kuchyne nebol dodaný ani dňa 10.11.2017, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný bol s dodaním diela preukázateľne v omeškaní k tomuto dátumu, keďže iná preukázateľná a nesporná doba omeškania žalovaného s dodaním diela žalobcom preukázaná nebola. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný bol v omeškaní s dodaním diela od 22.09.2017 do 10.11.2017, t. j. 50 dní, preto žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 9.697,50 eur (50 x 193,95 eur), čo je polovica celkovej ceny diela. 2.9. Takto určenú sumu zmluvnej pokuty považoval súd prvej inštancie za neprimeranú, a to jednak vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku, ale aj vzhľadom na výšku dohodnutej odmeny. Pri ustálení tohto záveru súd prvej inštancie prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s vykonaním diela iba v minimálnom rozsahu (nedodanie a nenainštalovanie obkladu na rozvodovej skrini v kuchyni), pričom zvyšná časť diela bola v tom čase už vykonaná. Rovnako zohľadnil, že vzhľadom na požiadavky žalobcu sa menili dojednané podmienky diela, že žalovaný bol v rozhodnom čase práceneschopný, že v dotknutom dome vykonal aj práce naviac, ktorých úhradu nepožadoval, že žalobca spolu s rodinou nebol obmedzený v užívaní nehnuteľnosti, že v súvislosti s omeškaním žalovaného nevznikla žalobcovi škoda, že žalobca žalovanému neuhradil 10 % z ceny diela, t. j. 1.939,49 eur a že hospodárska sila a pozícia žalobcu bola nepomerne silnejšia. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie výšku dojednanej zmluvnej pokuty v čase omeškania žalovaného prihliadnuc na rozsah časti nevykonaného diela zo strany žalovaného za neprimeranú a preto pristúpil k jej moderovaniu. Za primeranú v čase porušenia povinnosti žalovaným súd prvej inštancie považoval zmluvnú pokutu v rozsahu 10 % z celkovej dohodnutej ceny diela, t. j. vo výške 1.939,49 eur a nakoľko v tejto časti už zo strany žalobcu došlo aj k započítaniu jeho pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty oproti pohľadávke žalovaného na doplatenie ceny diela, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. 2.10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 266 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný. Zároveň v priebehu súdneho konania vznikli štátu trovy konania vo výške 240,- eur titulom úhrady svedočného za
svedeckú výpoveď C. E. F.. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 253 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP súd prvej inštancie uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 32.001,59 eur s príslušenstvom. 4. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný bol preukázateľne v omeškaní s dodaním diela len do 10.11.2017. Zotrval na tvrdení, že k ukončeniu diela došlo dňa 16.03.2018, kedy žalovaný dodal žalobcovi dvierka do kuchyne vo vyhotovení dohodnutom v zmluve. Oponoval, že predmetné dodanie nebolo vybavením reklamácie ako sa mylne domnieval súd prvej inštancie. Predmetné dvierka boli žalovaným pôvodne namontované z iného materiálu, ako bolo dohodnuté, čo bolo zrejmé už v priebehu ich montáže a v dome boli ponechané len ako pomocná konštrukcia, aby sa mohla kuchyňa dokončiť. K riadnemu dodaniu dotknutých dvierok došlo podľa žalobcu až dňa 16.03.2018 a v tento deň došlo k dokončeniu a odovzdaniu diela žalobcovi. Zároveň poukázal na čl. II bod 2.2 a 2.3 zmluvy, v zmysle ktorých dielo nie je ukončené, kým sú na ňom akékoľvek vady a nedorobky a k ukončeniu diela je potrebné jeho prevzatie a potvrdenie žalobcom, k čomu došlo dňa 16.03.2018. 5. Žalobca ďalej nesúhlasil so znížením výšky zmluvnej pokuty súdom prvej inštancie a namietal, že toto zníženie je svojvoľné a tendenčné a vo svojom dôsledku napriek preukázanému omeškaniu žalovaného viedlo k zamietnutiu žaloby. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/172/2007, v zmysle ktorého zmluvná pokuta dojednaná vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9ObdoV/93/2004, podľa ktorého je použitie moderačného práva súdu zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu a prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/11/2019, v zmysle ktorého celková výška zmluvnej pokuty nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd zmluvnú pokutu znížiť. Žalobca citoval z predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 5Cob/7/2023 zo dňa 18.05.2023, v ktorom tento vyčítal súdu prvej inštancie, že neodôvodnene znížil výšku dojednanej zmluvnej pokuty o 80 % iba na 20 % a že pri rozhodovaní o merite veci nevychádzal z aktuálnej judikatúry súdov vyšších inštancií, konkrétne z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/11/2019. Vychádzajúc z citovaných rozhodnutí žalobca zdôraznil, že zmluvná pokuta dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným zabezpečovala hlavný záväzok zo zmluvy – dodanie diela riadne a včas, pričom náležité splnenie tohto záväzku bolo pre žalobcu esenciálne. Dielo malo byť zhotovené ako celok, na čiastkovom plnení žalobca nemal záujem. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v percentuálnej forme, jej výška v čase porušenia záväzku nebola vysoká, jej nárast spôsobila dĺžka omeškania žalovaného. 6. Vo vzťahu k moderovaniu výslednej výšky zmluvnej pokuty žalobca namietal, že zmluvná pokuta v sume 193,95 eur nebola v žiadnom prípade vysoká, že záujem žalobcu na riadnom a včasnom odovzdaní diela bol zrejmý a že omeškaním žalovaného vznikol žalobcovi diskomfort z dôvodu, že nemohol plnohodnotne užívať dom, nepozýval do domu návštevy a nemohol prestať myslieť na to, že dielo od žalovaného nemá dokončené. Zdôraznil, že pri dĺžke dodacej lehoty 4 týždne a 2 dni predstavuje omeškanie čo len 50 dní takmer dvojnásobok dodacej lehoty. Žalobca nesúhlasil s postupom, kedy súd prvej inštancie pri moderovaní výšky zmluvnej pokuty prihliadol na práceneschopnosť žalovaného, keď tento dielo vykonával prevažne prostredníctvom svojich zamestnancov a ani s konštatovaním o nerovnom hospodárskom postavení zmluvných strán. Konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie síce vyplýva, že žalobca ako podnikateľ uzavrel platne zmluvu o dielo s platne dohodnutou zmluvnou pokutou, ktorá bola aj v čase omeškania žalovaného primeraná a vyššou sa stala len z dôvodu dĺžky trvania omeškania zo strany dlžníka, napriek tomu má znášať následky omeškania žalovaného žalobca na svoju ťarchu. Žalobca za svojvoľné považoval zníženie výšky zmluvnej pokuty na 10 % jej dohodnutej hodnoty, ktoré vo svojom dôsledku viedlo k zamietnutiu žaloby. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 01.12.2023 a napadnutý rozsudok ako vecne správny žiadal potvrdiť.
8. Žalovaný poukázal na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a mal za to, že súd prvej inštancie sa pri novom rozhodovaní o merite veci riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, keď v bodoch 33 až 57 rozsudku rozsiahle zdôvodnil neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty. Čo sa týka spornej výmeny dvierok uskutočnenej dňa 16.03.2018 žalovaný trval na tom, že išlo o reklamáciu vád diela, ktoré sa objavili po dodaní dvierok. Tvrdenie žalobcu o údajnej výmene provizórnych dvierok považoval za nepravdivé a navyše nepreukázané žiadnym z predložených dôkazov. 9. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute žalovaný trval na tom, že žalobcovi nevznikol nárok na jej zaplatenie. Ak súd prvej inštancie dospel k inému záveru, žalovaný súhlasil s jeho postupom v časti, v ktorej pristúpil k moderovaniu výšky tejto zmluvnej pokuty. Poukázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorý nepovažoval zníženie zmluvnej pokuty na hodnotu 0,2 % denne za neprimerané, ale vyčítal súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie takéhoto postupu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku postupoval v súlade so závermi odvolacieho súdu a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/11/2019 a preto žalovaný považoval toto rozhodnutie za vecne správne. V otázke primeranosti zmluvnej pokuty žalovaný trval na tom, že zmluvnou pokutou mohol byť sankcionovaný len v tej časti, v ktorej mal byť údajne v omeškaní s dodaním diela. Poukázal na to, že ani žalobca nevedel presne uviesť, s ktorou časťou diela mal byť žalovaný v omeškaní a z fotografie zo dňa 10.11.2017 vyplýva, že dielo bolo dodané v celosti s výnimkou dvierok na elektrorozvádzači, o ktorých žalovaný naďalej tvrdil, že neboli predmetom zmluvy o dielo. Ich hodnota bola 1.503,- eur, t. j. pri súdom určenej dĺžke omeškania 50 dní a dohodnutej zmluvnej pokute 1 % za každý deň omeškania by zmluvná pokuta mohla predstavovať nanajvýš 751,55 eur. Žalovaný konštatoval, že zákon neumožňuje sankcionovať zmluvnou pokutou povinnosť, u ktorej k porušeniu nedošlo. Uviedol, že hodnota zmluvnej pokuty vypočítaná z celkovej ceny diela je zjavne neprimeraná časti, s ktorou mal byť žalovaný v omeškaní, pričom poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax. K významu zabezpečenej povinnosti žalovaný uviedol, že dielo dodal v celku, a ak aj meškal s dodaním nepatrnej časti, čo dôrazne poprel, takéto omeškanie mohlo žalobcu obmedzovať len v minimálnom rozsahu, keďže svoju nehnuteľnosť naďalej užíval. S ohľadom na uvedené mal žalovaný zato, že tieto okolnosti nasvedčujú potrebe podstatného zníženia zmluvnej pokuty v prejednávanom spore. 10. Žalobca v replike svojho odvolania zo dňa 21.12.2023 a žalovaný v duplike svojho vyjadrenia zo dňa 16.01.2024 zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach vo veci. 11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 13. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či
vec nesprávne právne posúdil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody boli čiastočne naplnené. 15. Odvolací súd z podanej žaloby zistil, že žalobcom uplatnený nárok na peňažné plnenie je nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 300 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka za porušenie povinnosti dodať predmet diela včas vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.08.2017. 16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby, t. j. uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 32.001,59 eur s príslušenstvom z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvných povinností pri výkone prác pre žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že žalovaný bol v omeškaní, keď predmet diela odovzdal až dňa 16.03.2018, kedy žalovaný pristúpil k výmene dvierok v kuchyni a že moderovanie výšky zmluvnej pokuty, na ktorú mu vznikol nárok, bolo zo strany súdu prvej inštancie svojvoľné a nezodpovedalo zákonnej úprave a ustálenej rozhodovacej praxi. 17. Odvolací súd zo skutkového stavu tak ako ho ustálil súd prvej inštancie a ktorý nebol medzi stranami sporný zistil, že dňa 22.08.2017 strany sporu uzavreli Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola podľa čl. I bod 1.2 výroba interiérových dverí, vstupného nábytku, dvierok na chladničku a umývačku a obkladu pri chladničke, vrátane montáže, zamerania, montážneho materiálu a balenia, pričom bližšia špecifikácia diela sa nachádzala v Prílohe č. 1 zmluvy. Konečný termín dodania a namontovania celého riadne zhotoveného diela mal byť 4 týždne + 2 dni od uhradenia zálohy (čl. II bod 2.1 zmluvy), k úhrade ktorej došlo dňa 22.08.2017 vo výške 17.455,41 eur, teda dielo malo byť dodané najneskôr do 21.09.2017. Za ukončené dielo bolo v zmysle zmluvy považované riadne, včasné a úplné ukončenie prác, ako aj odstránenie prípadných vád diela a nedorobkov a ich prevzatie a potvrdenie objednávateľom (čl. II bod 2.3 zmluvy). Cena diela predstavovala 19.394,90 eur bez DPH (čl. III bod 3.2 zmluvy). Podľa čl. VII bod 7.2 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania zhotoviteľa s dodaním diela je zhotoviteľ povinný uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny diela bez DPH za každý deň omeškania. 18. Spornou medzi stranami ostala skutočnosť, čo bolo predmetom diela a kedy bolo zazmluvnené dielo žalobcovi riadne dodané, keďže ustálenie dňa dodania diela bolo rozhodujúce pre výpočet dní omeškania žalovaného a stanovenie výšky zmluvnej pokuty, ktorej hodnota sa odvíjala od počtu dní omeškania žalovaného. 19. Ako už bolo uvedené vyššie, predmet diela bol vymedzený v čl. I bod 1.2 zmluvy a bližšie špecifikovaný v Prílohe č. 1 zmluvy. Prílohu č. 1 tvorila cenová ponuka na výrobu a montáž výrobkov, v zmysle ktorej bolo predmetom diela 6 ks interiérových dverí bez kľučky v hodnote 8.162,40 eur, 1 ks interiérových dverí so sklom bez kľučky v hodnote 1.420,10 eur, vstupný nábytok v hodnote 3.872,20 eur, dvierka na chladničku a umývačku a obklad pri chladničke v hodnote 398,20 eur a montáž vrátane zamerania, montážneho materiálu a balenia v hodnote 5.542,- eur, t. j. celkovo bez DPH 19.394,90 eur. Aj keď žalobca v priebehu konania tvrdil, že predmetom diela boli všetky stolárske práce v dome, ktoré neboli dokončené predchádzajúcou firmou, ktorú skutočnosť žalovaný poprel, uvedená požiadavka sa nepremietla do písomného znenia zmluvy o dielo. Preto vychádzajúc z § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 Obchodného zákonníka preferujúcich pri výklade právnych úkonov ich jazykové vyjadrenie odvolací súd pri ustálení predmetu diela zo zmluvy o dielo, na omeškanie s dodaním ktorého sa vzťahovala zmluvná pokuta, vychádzal z predmetu diela tak ako bol definovaný v čl. I bod 1.2 zmluvy a v Prílohe č. 1 zmluvy. 20. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k dodaniu dverí došlo v dňoch 07. alebo 08.09.2017 a žalovaný potvrdil, že k dodaniu zvyšnej časti diela došlo v dňoch 02. až 03.10.2017, teda omeškanie žalovaného ako zhotoviteľa je nepochybné v rozsahu 11 dní (od 21.09.2017 do 03.10.2017). Či k tomuto omeškaniu žalovaného došlo z dôvodu jeho práceneschopnosti alebo dodatočných zmien a požiadaviek zo strany žalobcu, je vo vzťahu k vzniku nároku na zmluvnú pokutu nepodstatné, keďže zmluva
neobsahovala výpočet liberačných dôvodov, ktoré by mali vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu a rovnako podľa § 300 Obchodného zákonníka ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Odvolací súd konštatuje, že po označenom dátume 03.10.2017 žalobca ako jediný relevantný konkrétny dôkaz o omeškaní žalovaného predložil súdu fotografiu zo dňa 10.11.2017, z ktorej vyplýva nedokončenie obkladu medzi vstupom a kuchyňou v dotknutom dome. Súd prvej inštancie pritom v bode 44 svojho odôvodnenia správne ustálil, že vzhľadom na výpoveď svedkov C. B. D., C. E. F. a G. H. aj predmetný obklad bol súčasťou diela dohodnutého v zmluve o dielo. Vychádzajúc z označenej fotografie potom správne uzavrel, že omeškanie žalovaného trvalo minimálne do dňa 10.11.2017, teda 50 dní po dohodnutej dobe dodania. 21. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že po tomto dátume žalobca, ktorý si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a ktorého podľa čl. 8 CSP ťažilo bremeno dôkazu v rozsahu preukázania porušenia povinností žalovaným, súdu okrem vlastného tvrdenia nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že omeškanie žalovaného trvalo aj po tomto dátume. Svedkovia C. B. D. a C. E. F., ktorých vypočutie navrhol žalobca za účelom preukázania dôvodnosti uplatneného nároku, vo svojich výpovediach len vo všeobecnej rovine uviedli, že mali sprostredkovane vedomosť o omeškaní žalovaného. Koľko toto omeškanie trvalo a ktorých častí diela sa týkalo, však neuviedli. 22. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal, že ním tvrdená výmena dvierok v kuchyni, ktorá sa uskutočnila dňa 16.03.2018, predstavovala dokončenie diela ako to tvrdil žalobca. Z predloženej sms komunikácie zo dňa 27.11.2017 a 01.12.2017 vyplýva len toľko, že montážnici žalovaného mali prísť k žalobcovi namontovať nábytok do domu. Či však išlo o stolárske výrobky špecifikované v zmluve o dielo alebo iné, žalobcom dodatočne vyžiadané stolárske práce, z tejto komunikácie nevyplýva. Rovnako sms komunikácia zo dňa 15.03.2018 nepreukazuje, že výmena dvierok žalovaným nasledujúceho dňa mala predstavovať dokončenie predmetu diela špecifikovaného v zmluve. Zatiaľ čo žalobca tvrdil, že išlo o výmenu dvierok do kuchyne, ktoré žalovaný pôvodne dodal v nesprávnom vyhotovení, žalovaný trval na tom, že išlo o výmenu dvierok vo vstupe, pri ktorých časom došlo k ich zdeformovaniu. 23. Svedok G. H. vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o reklamáciu dvierok, ktoré sa nachádzali vo vstupe a k výmene ktorých došlo začiatkom roka 2018, keďže ich skoršiu výmenu žalobca pre nedostatok času odmietol. Naopak, svedok C. B. D. vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o výmenu dvierok na kuchynskej linke z dôvodu, že boli namontované v inom farebnom prevedení ako zvyšok kuchynskej linky. Odvolací súd k tomu uvádza, že z týchto protichodných tvrdení a bez predloženia iných dôkazov či preberacieho protokolu nemožno dospieť k záveru, že by dňa 16.03.2018 došlo ku konečnému odovzdaniu predmetu diela. 24. Aj v prípade, ak by išlo o vady dodaného diela, bez odstránenia ktorých nemožno hovoriť o ukončení diela podľa čl. II bodu 2.2 zmluvy, odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozlišovať medzi riadnym „ukončením“ diela podľa citovaného článku, ktoré znamená povinnosť zhotoviteľa dielo vykonať riadne a bez vád a povinnosťou „dodania“ diela a jeho prevzatia objednávateľom, ktorá sa viaže na povinnosť odovzdať dielo v stanovenej lehote. Je samozrejmé, že aj po dodaní diela sa v rôznom časovom horizonte môžu objaviť skryté vady diela, ktorých odstránenie ťaží zhotoviteľa diela a bez odstránenia ktorých nemožno hovoriť o riadnom ukončení diela. Už zo samotného výrazu „vady dodaného diela“ možno usudzovať, že v prvom rade dochádza k dodaniu diela a následne k objaveniu vád tohto diela. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. VII, bod 7.2 však v danom prípade bola viazaná na moment „dodania“ diela, ktorý súd prvej inštancie a odvolací súd ustálili na dátum 10.11.2017, preto aj prípadné objavenie skrytých vád diela po jeho dodaní sa viaže na povinnosť riadneho „ukončenia“ diela a nie na povinnosť „dodania“ diela. Žalobcom tvrdená výmena kuchynských dvierok z dôvodu ich výroby v nesprávnom vyhotovení nebola predloženými dôkazmi preukázaná. 25. Z uvedeného odvolací súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané omeškanie žalovaného s dodaním podstatnej časti predmetu diela v trvaní 11 dní a s dodaním obkladu na chodbe v trvaní ďalších 39 dní (spolu 50 dní). 26. Súd prvej inštancie s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax v bode 40 svojho odôvodnenia uzavrel, že zmluvná pokuta uvedená v čl. VII bod 7.2 Zmluvy o úvere vo výške 1 % denne z ceny diela za každý deň omeškania bola dohodnutá platne.
27. Keďže žalovaný v priebehu konania žiadal, aby súd vzniknutú zmluvnú pokutu moderoval súd prvej inštancie podľa § 301 Obchodného zákonníka pristúpil k posúdeniu kritérií, ktoré viedli k porušeniu povinnosti žalovaným a k vzniku zmluvnej pokuty. Zo zaužívanej súdnej praxe vyplýva, že dlžníka, ktorý navrhol súdu zníženie zmluvnej pokuty, následne v konaní ťaží bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu ohľadom objasnenia okolností, z ktorých možno vyvodiť neprimeranosť zmluvnej pokuty. Je teda jeho povinnosťou tvrdiť a preukazovať, v čom konkrétne spočíva neprimeranosť požadovanej zmluvnej pokuty (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.01.2023, sp. zn. 31Cdo/2273/2022). 28. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 29. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. 30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 31. Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení zo dňa 18.05.2023, sp. zn. 5Cob/7/2023, ktorým prvýkrát zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanej právnej veci poukazoval na prípadnú aplikáciu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2019, z ktorého súd prvej inštancie aj pri právnom hodnotení vychádzal. 32. V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 3Obdo/11/2019 prvotným predpokladom pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty je, že k moderácii zmluvnej pokuty treba pristupovať podľa konkrétnych okolností prípadu v nadväznosti na zistený skutkový stav veci. Zároveň musí súd prihliadať aj na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla druhej strane škoda a ak vznikla, aj na jej výšku. Ďalej treba zohľadniť aj druh zavinenia dlžníka a jeho postoj k ním prevzatej zmluvnej povinnosti. Pri rozhodovaní o možnej moderácii zmluvnej pokuty je nevyhnutné zohľadniť to, či je zmluvnou pokutou zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej strany, ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy alebo ide o zabezpečenie nepodstatnej (fakultatívnej) povinnosti dohodnutej stranami v zmluve. Rovnako je potrebné posúdiť to, aká je výška zabezpečovanej povinnosti a aký význam má jej splnenie pre druhú zmluvnú stranu. Z tohto hľadiska môže byť podstatný rozdiel, ak je zmluvnou pokutou zabezpečené bagateľné plnenie, alebo ak je zabezpečené plnenie vo vyššej výške, ktorého nesplnenie môže mať pre veriteľa vážne negatívne ekonomické (prípadne až likvidačné) dôsledky. 33. Odvolací súd síce vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, avšak na základe týchto istých dôkazov dospel k inému právnemu záveru ako súd prvej inštancie a to, že zmluvná pokuta nebola platne uzavretá. 34. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil základnú otázku výšky hodnoty obchodu a teda význam zabezpečovanej povinnosti (čo má význam pre posúdenie primeranosti platnosti a primeranosti zmluvnej pokuty). 35. Odvolací súd vzhľadom na úvahy uvedené nižšie dospel k názoru, že dohodnutá zmluvná pokuta medzi stranami sporu nie je platne uzavretá. Hlavným ukazovateľom, ktorý zobral odvolací súd do úvahy je ustanovenie zmluvy o dielo, konkrétne čl. VII bod 7.2 Zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že výška zmluvnej pokuty sa vždy vypočítava z ceny diela t.j. z 19.394,90 eur. Z daného ustanovenia vyplýva, že aj v prípade omeškania žalovaného s dodaním, čo i len nepatrnej časti sa zmluvná pokuta vždy vypočítava z celkovej ceny diela, t.j. z 19.394,90 eur. 36. Z ustanovenia čl. VII bod 7.2 Zmluvy o dielo vyplýva, že ak by žalovaný bol s ktoroukoľvek dodávkou tovaru v omeškaní, čo i len jeden deň, žalobca by mal nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty z celkovej ceny diela.
37. V tejto súvislosti vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24.03.2006, sp. zn. 1 Obdo V 93/2004, podľa ktorého „zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.“ 38. Odvolací súd je preto toho názoru, že v prípade žalobcu by došlo celkom zjavne k neodôvodnenému majetkového prospechu, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do dátumu 10.11.2017 bol žalovaný iba v omeškaní so zhotovením obkladu na chodbe, ktorého cena predstavovala najviac 398,20 eur (pričom v tejto cene bola zahrnutá aj hodnota dvierok na chladničku a umývačku), čo predstavuje 2,05 % hodnoty zákazky. To znamená, že aj keď žalovaný bol v omeškaní so zhotovením obkladu na chodbe v cene nižšej ako 398,20 eur mal uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vypočítavanú nie zo sumy 398,20 eur, ale z celkovej ceny diela, t.j. z 19.394,90 eur. 39. K samotnému zmluvnému ustanoveniu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vždy a za každých okolností v prípade omeškania žalovaného z celkovej ceny diela, t.j. z 19.394,90 eur, je odvolací súd toho názoru, že predmetné ustanovenie je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi. 40. Záver o neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty vyplýva zo spôsobu dojednania tohto nároku. Vychádzajúc z obsahu príslušných zmluvných dojednaní by mal vzniknúť žalobcovi nárok proti žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty vypočítavanej vždy z celkovej ceny diela t.j. z 19.394,90 eur, aj v prípade s omeškaním akejkoľvek aj nepodstatnej časti diela a to bez ohľadu na cenu diela, s ktorou by bol žalovaný v omeškaní. T.j. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vypočítavanej vždy z celkovej ceny diela (19.394,90 eur) by teoreticky mal vzniknúť aj v prípade omeškania žalovaného s dodaním časti diela napríklad v hodnote 1,-eura. Samotná absurdnosť a neprimeranosť zmluvného dojednania navyše vyplýva aj už len zo žalobcom uplatneného nároku na zmluvnú pokutu vo výške 32.001,59 eur. Ohľadne tohto výpočtu žalobca uviedol, že až v marci 2018 boli dodané dvierka zo strany žalovaného avšak bez ohľadu na ich cenu si uplatňoval zmluvnú pokutu v uplatnenej výške. Ako príklad absurdity výšky dohodnutej zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečovaného záväzku ešte odvolací súd navyše dodáva, že aj hypotetické omeškanie v trvaní 1 deň s akoukoľvek dodávkou (napr. čo i len jedného dreva do obkladu) by malo spôsobiť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z celkovej ceny diela t.j. z 19.394,90 eur. 41. V predmetnej právnej veci ide v poradí o nové (druhé) odvolanie a druhé rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom zrušené. Preto odvolací súd nemal inú možnosť vzhľadom na ustanovenie § 390 CSP ako rozhodnúť vo veci. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I., keďže je vo výroku vecne správne aj keď z iných vyššie uvedených právnych dôvodov ako ich posúdil súd prvej inštancie. Takisto potvrdil aj závislý výrok II. o trovách konania na súde prvej inštancie. 42. Rovnako podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil aj výrok III. o trovách konania štátu, voči ktorému žalobca podal odvolanie a žiadal, aby o trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP. Ušlo jeho pozornosti, že súd prvej inštancie trovy štátu posúdil podľa označeného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 253 ods. 1 CSP a povinnosť ich náhrady uložil žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, ktoré rozhodnutie považuje odvolací súd za vecne správne. 43. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný len v nepatrnej časti, uložil povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).