Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 4To/112/2025 7922010529 29. 04. 2026 JUDr. František Ševčovič ECLI:SK:KSKE:2026:7922010529.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.7.2025, sp. zn. 5T/113/2022 takto rozhodol: Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods.2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods.3 Tr. por., obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX, t. č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Košice ukladá podľa § 188 ods. 3, § 41 ods. 2, § 39 ods. 5 Tr. zák., § 43 Tr. zák. úhrnný ďalší trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd obžalovanému A. B. za obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. a za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., v ktorom rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/113/2022 zo dňa 16.02.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/34/2023 zo dňa 27.04.2023 zostal nedotknutý uložil podľa § 188 ods. 3, § 41 ods. 2, § 39 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranný dohľad vo výmere 2,5 (dva a pol) roka.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal čo do výroku o treste odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tam sám, ako aj prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd v rozsudku, voči ktorému odvolanie smeruje, vychádzal z nesprávnych zistení o treste, ktorý vykonáva, nakoľko v odôvodnení predmetného rozsudku súd prvého stupňa uvádzal, že tohto času vykonáva súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/96/2021. V skutočnosti tohto času vykonáva spoločný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov nepodmienečne, a to na základe rozsudku Mestského súdu Bratislava I, č.k. B3-46T/151/2021-384 zo dňa 29.1.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.2.2025. Týmto rozsudkom súd zrušil výrok o vine aj celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/96/2021 zo dňa 29.9.2022, právoplatný 2.2.2023, a okrem toho i výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/108/2020 zo dňa 24.5.2021, právoplatný 24.5.2021, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/57/2020 zo dňa 2.12.2020, právoplatný 29.12.2020. Predmetným rozsudkom Mestského súdu Bratislava I bol uznaný vinným z pokračujúceho zločinu lúpeže podľa § 188, ods. 1, ods. 2, písm. d) Tr. zák. vo vzťahu ku skutkom 1/ zo dňa 6.12.2019 spáchaného v Českej republike (pôvodne 3T/96/2021, Okresný súd Trebišov) a 2/ skutku zo dňa 5.1.2020 spáchaného v Bratislave. Má za to, že prvostupňový súd v tomto smere pochybil, nakoľko pri ukladaní trestu neprihliadol na trest odňatia slobody, ktorý skutočne vykonáva, teda nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Súd prvého stupňa mal podľa jeho názoru pripojiť vyššie uvedený spis Mestského súdu Bratislava I a zohľadniť ho pri ukladaní trestu v tejto trestnej veci. Odsudzujúci rozsudok vo veci 3T/96/2021 vedenej pred Okresným súdom Trebišov, vyhlásený 20.1.2022 bol i vo výroku o vine zrušený vyššie označeným rozsudkom Mestského súdu Bratislava I č.k. B3-46T/151/2021-384, ktorý bol vyhlásený 29.1.2025, a to v dôsledku potreby uloženia spoločného trestu, pričom týmto rozsudkom súd znova rozhodol aj o vine vo veci skutku zo dňa 6.12.2019 spáchaného v ČR. Prvostupňový súd tak v napadnutom rozsudku rozhodoval o treste za skutky spáchané skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iné jeho trestné činy, pričom za tento rozsudok je podľa jeho názoru potrebné považovať práve rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo dňa 29.1.2025, právoplatný 28.2.2025. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že prvostupňový súd mal zrušiť výrok o treste rozsudku Mestského súdu Bratislava I zo dňa 29.1.2025, sp. zn. B3-46T/151/2021 a uložiť za predmetné skutky súhrnný trest, resp. upustiť od uloženia súhrnného trestu, eventuálne sa vysporiadať i s otázkou, či posudzované skutky nemali byť tiež čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu. Zastáva názor, že v kontexte potreby ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa je trest odňatia slobody uložený napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa neprimerane prísny, a to i s poukazom na už právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, ktorý toho času vykonáva, nakoľko spolu by sa jednalo o trest v trvaní až 16 rokov. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vníma i v tom, že ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Má za to, že a contrario je možné i páchateľa obzvlášť závažného zločinu zaradiť na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia a to vtedy, ak mu je uložený trest neprevyšujúci pätnásť rokov. Domnieva sa, že ak súd pri rozhodovaní o treste aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu, mal túto skutočnosť zohľadniť i pri vonkajšej diferenciácii výkonu trestu odňatia slobody a zaradiť ho na výkon trestu do miernejšieho stupňa stráženia. Pochybenie súdu prvého stupňa napokon vníma i v tom, že súd neprihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zák. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (výrok o treste), proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné. Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste
odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, avšak z iných dôvodov, než tých na ktoré poukazuje obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania. Vzhľadom k tomu, že o vine obžalovaného bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/113/2022 zo dňa 16.02.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/34/2023 zo dňa 27.04.2023, prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade vzťahovala na posudzovanie správnosti a zákonnosti len odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody a poukazoval na to, že v konaní mu mal byť správne s poukazom na rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo dňa 29.1.2025, sp. zn. B3-46T/151/2021 uložený súhrnný trest odňatia slobody. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody. Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania ustálil, že obžalovaný spáchal tromi skutkami päť trestných činov, pričom jeden z trestných činov je obzvlášť závažný zločin lúpeže, preto ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v zmysle tzv. asperačnej zásady. Zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného, teda zločinu lúpeže, kde trestná sadzba predstavuje 10-15 rokov a upravená zvýšená horná hranica trestnej sadzby predstavuje 16 rokov a 8 mesiacov. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd nepoužil ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého sa toto ustanovenie nepoužije, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Pri ukladaní trestu tak súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby vo výmere 10 rokov až 16 rokov a 8 mesiacov. Súd zároveň pri ukladaní trestu zobral do úvahy ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák. podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu. Vychádzajúc z upravenej trestnej sadzby 10 rokov až 16 rokov a 8 mesiacov 1/3 z dolnej hranice trestnej sadzby, t. j. z 10 rokov predstavuje 3 roky a 4 mesiace, a tak konečná upravená trestná sadzba z ktorej súd vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému predstavovala 6 rokov a 8 mesiacov až 16 rokov a 8 mesiacov a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Správne prvostupňový súd pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ dvadsaťkrát odsúdený. V roku 2022 bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/96/2021 na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Rovnako nepochybil prvostupňový súd, keď pri ukladaní trestu u obžalovaného aplikoval § 39 ods. 5 Tr. zák., keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania všetkých skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu v obžalobe a po zrátaní trestov – trestu uloženého v roku 2022, právoplatného v roku 2023, kde mu bol uložený trest vo výmere 6 rokov spolu s teraz uloženým trestom 7 rokov považoval takýto trest z hľadiska ochrany spoločnosti, ako aj z hľadiska výchovy páchateľa za postačujúci. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt, že u obžalovaného ide o osobu, ktorá bola doposiaľ dvadsaťkrát súdne trestaná za rôznorodú trestnú činnosť aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je zjavné, že ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nemal na jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv, pretože ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradilo. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného z hľadiska ochrany spoločnosti v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. by v zásade odôvodňovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak teda súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, bolo to v prospech obžalovaného. Nie je teda na mieste zo strany obžalovaného hovoriť o neprimeranej prísnosti uloženého trestu. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného v tom smere, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku rozhodoval o treste za skutky spáchané skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iné trestné činy, pričom za tento rozsudok je podľa jeho názoru potrebné považovať práve rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo dňa 29.1.2025, právoplatný 28.2.2025, a preto sa domnieva, že prvostupňový súd mal zrušiť výrok o treste rozsudku Mestského súdu Bratislava I zo dňa 29.1.2025, sp. zn. B3-46T 151/2021 a uložiť za predmetné skutky súhrnný trest, resp. upustiť od uloženia súhrnného trestu, eventuálne sa vysporiadať i s otázkou, či posudzované skutky nemali byť tiež čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu krajský súd uvádza nasledovné: Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Skorší odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin páchateľa musí byť právoplatný. Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa v zmysle § 42 rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v prípade obžalovaného nie sú splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 29.1.2025, sp. zn. B3-46T 151/2021. Je síce pravdou, že obžalovaný v teraz posudzovanej trestnej veci spáchal skutok 22.4.2022 a Mestský súd Bratislava I rozsudkom z 29.1.2025, právoplatným dňa 26.2.2025 uznal obžalovaného za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, 2 písm. d) Tr. zák. za čo mu uložil spoločný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov nepodmienečne za súčasného zrušenia výroku o vine a celého výroku o treste uloženého rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/96/2021 zo dňa 29.9.2022, výroku o treste uloženého rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/108/2020 zo dňa 24.5.2021 a výroku o treste uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 3T/57/2020 zo dňa 2.12.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, avšak rozsudkom vydaným Okresným súdom Trebišov vo veci sp. zn. 3T/96/2021 dňa 29.9.2022 došlo k prerušeniu súbehu trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I zo dňa 29.1.2025, sp. zn. B3-46T/151/2021 nadväzovali pôvodné rozhodnutia, ktoré boli pri splnení podmienok na uloženie súhrnného trestu navzájom postupne zrušené, musel by byť skutok v teraz prejednávanej trestnej veci spáchaný pred prvým vyhláseným odsudzujúcim rozsudkom v tejto reťazi postupne zrušených trestov. Podľa § 43 Tr zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. S poukázaním na vyššie uvedené, vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd odsúdil obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal predtým, nebol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný (obžalovaný v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený rozsudkom Mestského súdu Bratislava I vo výmere 9 rokov), bolo namieste uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody ako ďalší trest, ktoré pochybenie krajský súd napravil tak, že postupom podľa § 321 ods.1 písm. d), ods.2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému s poukazom na ustanovenie § 322 ods.3 Tr. por. uložil podľa § 188 ods. 3, § 41 ods. 2, § 39 ods. 5 Tr. zák., § 43 Tr. zák. úhrnný ďalší trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený.
Záverom odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného v súvislosti s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia uvádza, že ustanovenie § 48 ods.4 Tr. zák. pripúšťa možnosť zaradenia odsúdeného do iného ústavu, ako by mal byť zaradený s výnimkou prípadov, keď je odsúdenému uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo mu je ukladaný trest za obzvlášť závažný zločin a jeho výmera prevyšuje pätnásť rokov. Pri rozhodovaní o zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia, než do ktorého by mal byť páchateľ zaradený však súd musí brať zreteľ na závažnosť trestného činu, ako aj mieru narušenia páchateľa a na základe ich posúdenia musí mať za to, že náprava páchateľa bude aj v tomto ústave zaručená. Odvolací súd s poukazom na závažnosť spáchaného trestného činu - obzvlášť závažného zločinu, osobu obžalovaného a doterajší spôsob jeho života (doposiaľ 20 – krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť), ako aj skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia (aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody) neviedli k jeho náprave, považoval zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia za nevyhnutné a primerané, pričom tento spôsob výkonu trestu najlepšie zodpovedá požiadavke ochrany spoločnosti, zabráneniu ďalšej trestnej činnosti a zabezpečeniu riadneho výkonu uloženého trestu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.