Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/184/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609200413 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2010:4609200413.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., bytom M., N. XXXX/X,. zastúpená Mgr. V. Ž., advokátom, so sídlom v M., E.B. L. X proti odporkyni: B. Ž., bytom K. č. XXX,. zastúpená JUDr. A. K., advokátom, so sídlom Š. č. X,. P., o zaplatenie 1 593,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporkyni proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 4. septembra 2009 č.k. 4C 67/2009-66, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 434,31 eura JUDr. A. K. do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke sumu 1 593,27 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,77 eura od 1. 8. 2008 do zaplatenia, zo sumy 132,77 eura od 1. 9. 2008 do zaplatenia, zo sumy 132,77 eura od 1. 10. 2008 do zaplatenia, so 7,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,77 eura od 1. 11. 2008 do zaplatenia, so 6,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,77 eura od 1. 12. 2008 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,77 eura od 1. 1. 2009 do zaplatenia, so 4% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,77 eura od 1. 2. 2009 do zaplatenia, zo sumy 132,77 eura od 1. 3. 2009 do zaplatenia, s 3% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,77 eura od 1. 4. 2009 o zaplatenia, s 2,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,77 eura od 1. 5. 2009 do zaplatenia, s 2% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132,77 eura od 1. 6. 2009 do zaplatenia a zo sumy 132,77 eura od 1. 7. 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 891,71 eura na účet Mgr. V. Ž., advokáta so sídlom v M., E. B. L. X,. všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka uzavrela s odporkyňou dňa 22. 5. 2008 kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol osobný automobil zn. Peugeot 306 evidenčné číslo MT 115 BD za kúpnu cenu 3.319,39 € (100 000,- Sk) a na zaplatení kúpnej ceny sa dohodli tak, že odporkyňa zaplatí navrhovateľke sumu 1.659, 69€ ( 50 000,- Sk) do 1. 6. 2008 a zvyšok kúpnej ceny zaplatí v pravidelných mesačných splátkach 132.77€ (4 000,- Sk) do júna 2009 a posledná splátka v sume 66,38€ (2000,- Sk) bude splatená v júli 2009. Zároveň sa dohodli, že vlastníctvo osobného auta prejde z predávajúcej na kupujúcu po zaplatení celej kúpnej ceny. Odporkyňa zaplatila navrhovateľke sumu 1.659,69€ (50 000,- Sk ) a ďalšie splátky už neplatila. Navrhovateľka napriek tomu odhlásila motorové vozidlo z evidencie vozidiel a došlo k jeho prepísaniu na odporkyňu dňa 28. 1. 2009, ktorý prepis navrhovateľka zdôvodnila tým, že odporkyňa auto užívala a spôsobila s ním v apríli 2008 dopravnú nehodu, okrem toho neplatila zákonné poistné a preto radšej pristúpila k prepisu motorového vozidla na odporkyňu, aj keď nezaplatila celú kúpnu cenu. Z takto zisteného skutkového stavu mal súd prvého stupňa za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Odporkyňa síce tvrdila, že navrhovateľke zaplatila aj zvyšok kúpnej ceny, toto tvrdenie však nevedela žiadnym spôsobom preukázať a táto skutočnosť nebola preukázaná ani výpoveďou svedka- otca odporkyne, ktorý nepotvrdil, že jej požičal peniaze na zaplatenie kúpnej ceny auta. Odporkyňa nevedela uviesť, žiadne okolnosti, za ktorých došlo k doplateniu kúpnej ceny ( kedy, kde a v akej mene) a ani sumu akú zaplatila navrhovateľke. Za nevierohodnú považoval súd aj výpoveď svedka P. B. a to s poukazom na príbuzenský pomer k odporkyni. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutočnosť, že k prepisu motorového vozidla došlo dňa 28. 1. 2009 napriek tomu, že podľa kúpnej zmluvy vlastníctvo k motorovému vozidlo malo prejsť na kupujúceho až po zaplatení celej kúpnej ceny, nepotvrdzuje, že odporkyňa zaplatila celú kúpnu cenu a podľa názoru súdu navrhovateľka logicky vysvetlila, z akého dôvodu došlo k prepisu motorového vozidla ešte predtým, ako bola zaplatená celá kúpna cena. Z týchto dôvodov uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke zvyšok kúpnej ceny vozidla v sume 1593,27 eura s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom úroky z omeškania boli priznané od dátumu splatnosti jednotlivých splátok, ktoré odporkyňa nezaplatila za obdobie od júla 2008 do konca júna 2009. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 891,71 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 47,50 eura a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 51,45 eura, tri úkony po 71,37 eura , z režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrada cestovných nákladov, určných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Namietala, že navrhovateľke uvedenú sumu vyplatila, aj keď bez svedkov, čím splnila bod 4 kúpnej zmluvy a na základe toho došlo k prepisu vozidla. V doplnení odvolania uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový stav, keď vychádzal iba z účelových vyjadrení navrhovateľky a nebral do úvahy článok 4 kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22. 5. 2008, na ktorý odporkyňa viackrát poukazovala. Podľa tohto článku zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vlastníctvo osobného auta prejde z predávajúceho t.j. navrhovateľky na kupujúceho t.j. odporkyňu až po zaplatení celej dojednanej kúpnej ceny. Z uvedeného teda vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že dňa 28. 2. 2009 došlo k prepisu predmetného vozidla, bola žalovaná suma navrhovateľke v celosti uhradená. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne a navrhovateľku zaviaže k náhrade trov konania, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá odvolanie považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu žalovanej sumy ako zvyšku kúpnej ceny motorového vozidla. Dôvody, ktoré uvádza odporkyňa v odvolaní sú totožné s jej tvrdeniami v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom táto jej obrana bola vykonanými dôkazmi v plnom rozsahu vyvrátená a rozhodnutie súdu bolo vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 78,32 eura. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporkyne (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie odporkyne nie je opodstatnené. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú, skutočne existuje (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP). Účastníkom ukladá aj tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (§ 79 ods. 1 a § 120 ods. 2 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležité pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov V predmetnej veci sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť doplatiť jej kúpnu cenu motorového vozidla v celkovej výške 1 593,27 eura spolu s úrokmi z omeškania. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní návrhu navrhovateľky vyhovel a odporkyňu k doplatku kúpnej ceny zaviazal. Odporkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že kúpnu cenu zaplatila, čo preukazovala tým, že došlo k prepisu vozidla na ňu. Táto skutočnosť podľa nej potvrdzuje, že zaplatila navrhovateľke celú kúpnu cenu, pretože v kúpnej zmluve sa dohodli, že až po zaplatení celej kúpnej ceny dôjde k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu na kupujúcu( odporkyňu), čo sa aj stalo dňa 28.1.2009. Ak navrhovateľka motorové vozidlo na ňu prepísala, je to dôkaz toho, že nemá už voči nej žiadne podlžnosti. Súd prvého stupňa záver o tom, že odporkyňa doplatok kúpnej ceny vozidla navrhovateľke nezaplatila, zdôvodnil tým, že išlo iba o tvrdenie odporkyne, ktoré v priebehu konania žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, a to aj za situácie, keď svedeckú výpoveď jej otca síce vyhodnotil ako nevierohodnú, ale ani tento svedok vyjadrenia odporkyne nepotvrdil. Odporkyňa skutočne v priebehu konania na súde prvého stupňa, ale ani v podanom odvolaní, žiadnym spôsobom svoje tvrdenie o zaplatení zvyšku kúpnej ceny nepreukázala, súdu žiadny dôkaz o tom nepredložila a ani nenavrhla vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by jej tvrdenie o zaplatení celej kúpnej ceny preukázali. Odporkyňa sa so svojim tvrdením dostala do stavu dôkaznej núdze a za takejto situácie súd prvého stupňa nemal inú možnosť, iba odporkyňu zaviazať na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav veci a z vyhodnotených dôkazov vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa so závermi súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil, taktiež sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré podľa § 219 ods. 2 OSP poukazuje. Na doplnenie odvolací súd iba poznamenáva, že jediným dôkazom o zaplatení celej kúpnej ceny vozidla podľa tvrdenia odporkyne mala byť skutočnosť, že navrhovateľka prepísala v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte vozidlo na odporkyňu. Posudzujúc kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľkou s odporkyňou, možno konštatovať, že bola platne uzavretá, bola v nej dohodnutá kúpna cena, predmet kúpy, ako aj splatnosť kúpnej ceny. Ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa už bola splatná celá kúpna cena. Prepis vozidla na odporkyňu v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte nemôže byť v žiadnom prípade dôkazom o zaplatení celej kúpnej ceny odporkyňou, nakoľko tento prepis má iba evidenčný charakter a nepreukazuje vlastníctvo k motorovému vozidlu, či zaplatenie kúpnej ceny, ale len eviduje držiteľa vozidla. Účastníčky zmluvy si vyhradili nadobudnutie vlastníckeho práva k vozidlu odporkyňou ku dňu zaplatenia celej kúpnej ceny, a nie ku dňu prepisu motorového vozidla v evidencii vozidiel. Vlastníctvo k hnuteľnej veci totiž prechádza na kupujúceho až zaplatením dohodnutej kúpnej ceny ( § 588 OZ) a nie záznamom o zmene držiteľa vozidla na dopravnom inšpektoráte. Pretože odporkyňa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že zvyšnú časť kúpnej ceny navrhovateľke zaplatila, správne súd prvého stupňa vo veci rozhodol, keď odporkyňu na doplatenie zvyšku kúpnej ceny zaviazal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania. Právny zástupca navrhovateľky vyúčtoval náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 434,57 eura a to za tri úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26. 10. 2009 podľa § 14 ods. 1 písm. c/ a § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby, (ďalej iba "vyhláška"), porada s klientom dňa 3. 9. 2010 podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 10 ods. 1 vyhlášky a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 23. 9. 2010 podľa § 14 ods. 1 písm. d/, § 10 ods. 1 vyhlášky), pričom hodnota jedného úkonu je 71,37 eura, a režijný paušál za jeden úkon 7,21 eura. Ďalej náhradu za stratu času za cestu M. - N. a späť dňa 23. 9. 2010 vo výške 120,20 eura (za desať polhodín) a cestovné náhrady za cestu M. - N. a späť dňa 23. 9. 2010 vo výške 78,63 eura. Odvolací súd po preskúmaní vyúčtovania náhrady trov právneho zastúpenia skonštatoval, že právny zástupca si tieto vyúčtoval v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky. Nesprávne bol vyúčtovaný režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2009, kedy bol 6,95 eura a nie 7,21 eura ako si vyúčtoval právny zástupca. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastúpením advokátom v celkovej výške 434,31 eura. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.