Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/143/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610200480 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:1610200480.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľky: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., L. XXXX/X, zastúpená JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krajinská 30, proti odporcovi: L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. XX/XX, zastúpený JUDr. Máriou Lubuškiovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 29. februára 2012 č. k. 13C/49/2011-229, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku týkajúceho sa počiatku určenia výživného, zročného výživného a trov konania m e n í tak, že odporca je povinný platiť výživné na navrhovateľku od 01.09.2011, ktoré je povinný zasielať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a . Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 23.03.2005 č. k. 17P/70/2004-109 v časti o výživnom pre navrhovateľku J. L., v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11.04.2006 č. k. 20CoP/22/05-154. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 30.09.2012 predstavuje 611,26 eura, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 31.10.2012. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 29.02.2012 č. k. 13C/49/2011-229 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne od 27.01.2010 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Návrh v časti prevyšujúcej sumu 130 eur po sumu 200 eur ako nedôvodný zamietol. Zročné výživné za obdobie od 27.01.2010 do 29.02.2012 spolu v sume 1.028,06 eura uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke do 31.08.2010. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka sa od 05.09.2011 trvale a plynule formou denného vysokoškolského štúdia pripravuje na výkon budúceho povolania, pretože navštevuje l. ročník ekonómie a manažmentu v Bratislave. V súčasnej dobe žije navrhovateľka so svojou matkou v D. (L. republika). Matka navrhovateľky je konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti J. ktorá za rok 2010 vykázala výnos 43.721,38 eura a náklady 43.559,72 eura. Navrhovateľka za obdobie od 18.05.2009 do 15.12.2009 pracovala na dohodu s netto mesačným príjmom 236,67 eura. Odporca poberá výsluhový dôchodok vo výške 325 eur mesačne a ako mestský policajt v roku 2011 dosahoval netto príjem 693,79 eura mesačne. Manželka odporcu je invalidná dôchodkyňa, dôchodok poberá v sume 186,20 eura mesačne. V roku 2010 mesačne ešte zarobila cca 350,81 eura. Odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru Ivanu v sume 79,67 eura (2.400,- Sk), pričom v súčasnej dobe na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/150/2011 prebieha konanie ohľadne zvýšenia výživného na sumu 200 eur mesačne. Vzhľadom na vzniknutú zmenu pomerov na stranách oboch účastníkov súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 27.01.2010. Zročné výživné za obdobie od 27.01.2010 do 29.02.2012 spolu v sume 1.258,06 eura súd uložil povinnosť zaplatiť odporcovi navrhovateľke v lehote do 31.08.2012. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP, pričom s poukazom na čiastočný úspech účastníkov v tomto konaní žiadnemu z nich nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti, ako aj v časti týkajúcej sa určenia výšky zročného výživného v sume 1.028,06 eura za obdobie od 27.01.2010 do 29.02.2012 podal včas odvolanie odporca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak (§ 220 OSP), že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne od 01.09.2011 s tým, že výživné je splatné vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky. Súd návrh nad sumu 130 eur po sumu 200 eur zamieta. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 29.02.2012 vo výške 282,12 eura je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 31.08.2012. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca nemôže znášať následky plynutia času od podania návrhu, t. j. od 27.01.2010, kedy navrhovateľka podala návrh na nepríslušný súd. Má stále trvalý pobyt v A., o čom navrhovateľka vedela. Odporca sa stará o svoju chorú matku a jeho manželka je taktiež invalidná, bez zamestnania. Navrhovateľka s odporcom nekomunikuje, pričom potvrdenie o návšteve vysokej školy predložila až na súdnom pojednávaní 29.02.2012. Odporca nemal možnosť zistiť, či sa v skutočnosti pripravuje sústavne na budúce povolanie. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok Okresného súdu Komárno a zabránil tým špekuláciám a zneužívaniu práva zo strany odporcu. Odporca sa snaží podaným odvolaním robiť prieťahy v konaní a snaží sa vyhnúť vykonateľnosti spravodlivého súdneho rozhodnutia. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je v prevažnej miere podané dôvodne. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 19.09.2012 konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch právnych zástupcov (§ 211 ods. 2 a § 101 ods. 2 OSP), ktorí svoju neúčasť vopred ospravedlnili a zároveň súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Odvolací súd s poukazom na ust. § 213 ods. 5, 6 OSP doplnil dokazovanie prečítaním obsahu dohody o urovnaní uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 24.07.2012 v Bratislave. Podľa tejto dohody sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne od 01.09.2011. Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 130 eur po sumu 200 eur zamieta. Zročné výživné od 01.09.2011 do 29.02.2012 v sume 282,12 eura je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 31.08.2012. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Podľa § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 citovaného zákona, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). V prejednávanej veci odvolací súd s poukazom na obsah dohody o urovnaní uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 24.07.2012, ako aj s poukazom na rozsah podaného odvolania odporcu zo dňa 16.04.2012, v rámci ktorého odporca nenamietal výšku výživného v sume 130 eur mesačne, ale namietal iba dobu účinnosti určenia, resp. zvýšenia výživného a taktiež namietal aj celkovú výšku zročného výživného, dospel k tomu záveru, že vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku je potrebné zvýšiť s účinnosťou od 01.09.2011, t. j. od nastania preukázateľnej zmeny pomerov v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine na strane navrhovateľky v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného. Uvedená zmena pomerov je daná v prípade navrhovateľky tým, že od 01.09.20111 sa stala študentkou 1. ročníka vysokoškolského denného štúdia na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. V rámci výrokovej časti tohto rozsudku musel odvolací súd zároveň zmeniť aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 23.03.2005 č. k. 17P/70/2005-109 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11.04.2006 č. k. 20CoP/22/2005-154 v časti o výživnom pre navrhovateľku J. L., pretože týmto rozsudkom bola na navrhovateľku realizovaná predchádzajúca úprava výživného s tým, že na ňu bolo zvýšené výživné zo sumy 1.300,- Sk mesačne na sumu 2.500,- Sk mesačne (82,98 eura) s účinnosťou od 01.09.2002. Vzhľadom k tej skutočnosti, že citovaný rozsudok nebol doposiaľ zrušený a zostal naďalej v platnosti, odvolací súd ho musel v časti o výživnom pre navrhovateľku zmeniť v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou nevysporiadal, pretože určil výživné v sume 130 eur na navrhovateľku s účinnosťou od 27.01.2010, čo by v prípade správoplatnenia tohto rozsudku znamenalo, že popri sebe by vlastne existovali dva exekučné tituly znejúce na dve výživné v prospech navrhovateľky (na sumu 82,98 eura a na sumu 130 eur mesačne). Vychádzajúc z uvedeného, a najmä s poukazom na nastalú zmenu pomerov na strane navrhovateľky počnúc dňom 01.09.2011 bolo potrebné určiť počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku dňom 01.09.2011. Odporca v časti týkajúcej sa určenia výšky zvýšeného výživného odvolanie nepodal, a preto je povinný platiť na navrhovateľku zvýšené výživné v sume 130 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti požadovaného zvýšeného výživného za obdobie od 27.01.2010 do 31.08.2011 odvolací súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 30.09.2012, t. j. za 13 mesiacov x 47,02 eura ako rozdielu medzi predchádzajúcou sumou určeného výživného 2.500,- Sk, resp. 82,98 eura a sumou teraz zvýšeného výživného v sume 130 eur predstavuje spolu sumu 611,26 eura, ktorú sumu zročného výživného za inkriminované obdobie uložil odvolací súd s poukazom na ust. § 160 ods. 1 OSP povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke do 31.10.2012. O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 2 OSP tak, že s prihliadnutím na vzájomný pomer úspechu a neúspechu účastníkov v prvostupňovom i odvolacom konaní, žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.