KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Nitra11. 3. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/25/2010 z 11. 3. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 11. marca 2012, sp. zn. 23Sp/25/2010, ECLI:SK:KSNR:2012:4010200403.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/25/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4010200403
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4010200403.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: F. Y., bytom X. S., J.. Dr. A. N. XXXX/XX, zastúpená
JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16 , proti odporcovi:
Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh č. 4, Komárno, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 14.
05. 2010, č. 2010/00259/22-Ma, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 2010/00259/22-Ma zo dňa 14. 05. 2010 podľa § 250j
ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľke súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. 2010/00259/22-Ma zo dňa 14.5.2010, odporca nepriznal oprávnenej nárok na
navrátenie vlastníctva k pozemkom a ani právo na náhradu za pozemky v kat. území Číčov zapísaný vo
vl. č. XXX, parc.č. XXXX, XXXX a XXXX/X o výmere 3605m2, v PKV č. XXX, parc.č. XXXX, XXXX roľa
a lúka o výmere 60000m2, v PKV č. XXX, parc.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX roľa a lúka
o výmere 86892m2, parc.č. XXX-XXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX-XXXX, XXXX, XXXX zo spoločného majetku v úhrnnej výmere 105.8247m2 v podiele 1/38.

V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovateľka si dňa 31. 12. 2004 uplatnila reštitučný nárok
za nehnuteľnosti v kat. území Číčov, ktoré boli pridelené H. Y. a jej ako jeho manželke výmerom o
vlastníctve pôdy č. XXXX/XX - 11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy v Bratislave. Správny orgán po získaní potrebných dôkazných materiálov dospel k
záveru, že v danom prípade nie je možné navrátiť vlastnícke právo žiadateľom, pretože nie je preukázaný
prechod majetku z pôvodného vlastníka na štát. Navrhovateľka tvrdí, že spolu s nebohým manželom
H. Y. nadobudli nehnuteľnosti na základe výmeru o prídele, avšak ich vlastníctvo nebolo zapísané v
pozemkovom katastri. Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp.
výmeru o prídele do vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a
boli vkladuschopné. Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem
iného znamená, že listinu vydal orgán k tomu oprávnený a listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý
je vydal ako i podpisom oprávnenej osoby. Predmetný výmer o prídele nie je vkladuschopná listina,
pretože nebola opatrená pečiatkou. Jedná sa o neplatnú listinu, ktorá nemohla spôsobiť vznik vlastníctva
k nehnuteľnostiam. Grafický prídelový plán nebol zapracovaný do pozemkového katastra, čo znamená,
že nie je možné vyhotoviť ani identifikáciu uvedeného výmeru.



Navrhovateľka ako reštitučný nárok uvádza ako prechod pozemkov do družstva, pričom koncom 50-
tich rokov spolu s nebohým manželom opustila Obec Číčov a pozemky zostali v užívaní družstva. Po
opustení pozemkov im tieto boli odňaté podľa§ 23 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. Správny orgán bol
toho názoru, že prechodom pozemku do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, pretože tu vlastníctvo
neexistovalo, ale pozemky prešli len do užívania JRD, o čom svedčí aj zápisnica zo dňa 26.6.1958.
Následne potom ONV Čalovo vydalo rozhodnutie č. Pôd XXXX/XXXX zo dňa 03. 07. 1958 o odňatí
prídelu, ktoré však nemohlo vydať, pretože odňať majetok mohlo iba Povereníctvo pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy podľa § 23 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n. najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia
sa držby v prípade ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára.
Týmto rozhodnutiu fakticky k zrušeniu výmeru nedošlo. Z predložených podkladov mal správny orgán
za preukázané, že nehnuteľnosti neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do
01. 1. 1990. Na základe týchto skutočností sa správny orgán v konaní nezaoberal, či žiadateľka spĺňa
ďalšie podmienky § 2 zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla,
že sa nestotožňuje s dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu. Ak správny orgán je toho názoru, že
rozhodnutie o zrušení prídelu je neplatné, potom došlo k odňatiu ich prídelu a prevzatiu nehnuteľností
bez právneho dôvodu. Čiže sa jedná o reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.
z. a k odňatiu došlo bez právneho dôvodu v rozhodnom období v r. 1958. Taktiež sa nemôže stotožniť
s právnym názorom správneho orgánu, že k odňatiu vlastníctva došlo až v r. 2003, v rámci konania
ROEPU, pretože v tomto konaní sa nevydávajú žiadne konštitutívne rozhodnutia, ale sa len obnovuje
evidencia niektorých pozemkov a vlastníckych vzťahov k nim. Taktiež namietala, že prídelová listina
vydaná povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy je neplatná, pretože túto obdržali
spolu s nebohým manželom, bola vydaná oprávnenou osobou za povereníctvo konať. Jej vlastníctvo k
pozemkom bolo odňaté nezákonným spôsobom, preto žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
správnemu orgánu na nové konanie.

Krajský súd rozsudkom 23Sp/25/2010-27 zo dňa 15. 12. 2010 napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
č. 210/00259/22-Ma 14. 05. 2010 ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd SR uznesením 10Sžr 38/2011-38 zo dňa 11. 01. 2012 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Nitre 23Sp/25/2010-27 zo dňa 15. 12. 2010 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to,
že krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkou, ktorú uplatnila
navrhovateľka v opravnom prostriedku, a to pokiaľ sa jedná o právne posúdenie odňatia prídelu
rozhodnutím Okresného národného výboru Čalovo zo dňa 03. 07. 1958 vydaného pod č. Pôd 4096/1958
ako i posúdením a vyhodnotením názoru navrhovateľky ohľadne tvrdenia správneho orgánu uvedeného
v odôvodnení rozhodnutia. Tiež súd I. stupňa žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považoval
námietku navrhovateľky týkajúcu sa názoru správneho orgánu, že k odňatiu vlastníctva došlo až v r.
2003, kedy bolo rozhodnuté o vlastníctve pozemkov v konaní ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.
z. Rovnako neuviedol, prečo považoval námietku navrhovateľky týkajúcu sa konštatovania správneho
orgánu, že nadobudnutie vlastníctva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. výmeru o prídele
do vlastníctva, len za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom oprávneným a boli vkladuschopné
a že navrhovateľka listinou nepreukázala nadobudnutie vlastníctva za právne irelevantnú a svoj
názor nijakým spôsobom nezdôvodnil, i keď navrhovateľka v opravnom prostriedku poukazovala na
skutočnosť, že hoci na prídelovej listine nie je odtlačkom pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy, tak je podpísaná osobou oprávnenou konať za povereníctvo.

Najvyšší súd SR zrušil rozsudok krajského súdu, pretože takým to postupom, ktorý sa nevysporiadal so
všetkými námietkami navrhovateľky, bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. V novom
konaní krajský súd prejedná znovu vec v medziach podaného opravného prostriedku a vysporiada sa
so všetkými námietkami navrhovateľky a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

Najvyšší súd SR ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktorému predchádzalo, a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu I. stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie pre procesné pochybenia.



Poukázal na to, že súd I. stupňa sa nedostatočne vysporiadal s námietkou, ktorú uplatnila navrhovateľka
a to pokiaľ sa jedná o právne posúdenie odňatia prídelu rozhodnutím ONV v Čalove zo dňa 03. 07. 1958
ako i posúdením a vyhodnotením názoru navrhovateľky ohľadne tvrdenia správneho orgánu, že uvedené
rozhodnutie o zrušení prídelu bolo vydané nad rámec právomoci ONV. Podľa názoru navrhovateľky v
danom prípade potom došlo k jeho odňatiu a prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím bol
naplnený reštitučný dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z., pretože k odňatiu prídelu
došlo bez právneho dôvodu v roku 1958. Ďalej najvyšší súdu vytýkal krajskému súdu, že nezdôvodnil,
prečo považoval námietku navrhovateľky týkajúcu sa konštatovania správneho orgánu, že nadobudnutie
vlastníctva bolo možné len na základe prídelovej listiny, resp. výmeru o prídele do vlastníctva len za
predpokladu, že tieto boli vydané orgánom na to oprávneným a boli vkladuschopné.

Najvyšší súd konštatoval, že takýmto postupom súdu, ktorý sa nevysporiadal so všetkými námietkami
navrhovateľky, bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom a nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne
konanie.

Súd po vrátení spisu z najvyššieho súdu vykonal dokazovanie.

Zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 12. 03. 2012 trval na podanom návrhu v plnom rozsahu
ako aj na dôvodoch, ktoré uviedla navrhovateľka v opravnom prostriedku. Mal za to, že nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania boli pridelené navrhovateľke a jej nebohému manželovi na základe
prídelu a tento bol odňatý rozhodnutím ONV v Čalove, teda predmetné nehnuteľnosti boli odňaté štátom
bez právneho dôvodu. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Zástupca odporkyne žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Pridržiaval sa
písomného vyjadrenia.

Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O.
s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
je dôvodný.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia
k pozemkom, ktoré tvoria

a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria,

b/ lesný fond.

Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát,
alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 3.

Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu,
alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred
uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby
v tomto poradí:



a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania,

c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1,

e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.
12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu
obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť
jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka si uplatnila dňa 31. 12. 2004
žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. územiach Číčov,
ktoré sú bližšie špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia a ktoré získala spolu s nebohým
manželom H. Y., na základe o výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX zo dňa 01. 04. 1948 vydaného
povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave.

Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa
osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť
tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne
ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne
ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým
úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona
71/67 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené
v ustanovení § 3 citovaného zákona. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, teda je povinný v
konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať
v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v
nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej
úpravy konkrétnej veci.

V danom prípade sa správny orgán zaoberal splneniu podmienky § 2 zákona č. 503/2003 Z. z., teda
skutočnosti, či nehnuteľnosti, ktoré žiada žiadateľka vydať prešli na štát alebo inú právnickú osobu v
období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Podľa správneho orgánu žiadateľka
na túto skutočnosť nepredložila žiaden dôkaz.

Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sp/20/2010-27 zo dňa 15. 12. 2010 súd zvážil námietky
navrhovateľky uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že správny orgán nerozhodol správne, pretože



z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľke a jej nebohému manželovi H. Y. boli
nehnuteľnosti pridelené na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX zo dňa 01. 04. 1948
vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Tieto nehnuteľnosti
riadne prídelcovia užívali a vniesli ich do JRD. Pokiaľ správny orgán poukazoval na to, že navrhovateľka
nepreukázala tú skutočnosť, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu, v danom prípade totiž z
rozhodnutia ONV Čalovo, odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. Pôd: XXXX/XXXX
zo dňa XX. 07. 1958 vyplýva, že daný prídel bol prídelcom odňatý. V danom prípade je potrebné
vychádzať z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej k prechodu majetku na štát dochádzalo bez ohľadu
na intabulačný princíp. Je potrebné si uvedomiť, že prídelca i napriek výmeru nebol zapísaný do
pozemkovej knihy, ale na základe rozhodnutia i keď nie na to oprávneného orgánu, došlo k zrušeniu
výmeru a nepochybne prešiel tento majetok na štát ex lége. Je potrebné si uvedomiť, že na základe
rozhodnutia ONV v Čalove z r. 1958 prídelcovia stratili predmetný majetok, a to de facto i de iure.
Táto skutočnosť je nespornou, pretože štát predmetné nehnuteľnosti získal a na základe ROEPU bol
zapísaný ako vlastník.

Nemožno akceptovať názor správneho orgánu, že navrhovateľka nepreukázala skutočnosť, že
predmetné nehnuteľnosti, ktoré žiada vydať, neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom
období. O tom, že nehnuteľnosti im boli odňaté, svedčí rozhodnutie ONV v Čalove, i keď ako orgán
nebol oprávnený rozhodovať o odňatí výmeru ale je potrebné, aby sa správny orgán zaoberal tým, že k
odňatiu a prevzatiu nehnuteľnosti došlo bez právneho dôvodu a je potrebné zaoberať sa tým, či nebol
naplnený reštitučný dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z.., pretože k odňatiu prídelcu
došlo bez právneho dôvodu v r. 1958, t.j. v rozhodnom období.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. a podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Správny orgán sa v novom konaní bude zaoberať námietkami navrhovateľky a vyhodnotiť ich a
svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré budú podkladom pre jeho
rozhodnutie, ktoré musí byť jasné, určité a zrozumiteľné. V novom konaní bude povinnosťou správneho
orgánu dostatočne zistiť skutkový stav, vyhodnotiť dôkazy, ktoré vykoná aj reagovať na pripomienky,
návrhy a vyjadrenia účastníčky konania.

Krajský súd nepriznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, pretože si ich nežiadala.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.