Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/125/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4010200565 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4010200565.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: CHEM TRADE Slovakia s.r.o., so sídlom Fraňa Mojtu 23, Nitra, zastúpený advokátkou JUDr. Petrou Baňákovou, so sídlom Koceľova 2, Nitra, proti žalovanému: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, o preskúmanie povolenia žalovaného zo dňa 4. mája 2010 č. j. ORP/1281/2010, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania povolenia uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný povolil uvádzanie na trh súbežného prípravku na ochranu rastlín s obchodným názvom CLOPYLAM PLUS 334 SL, lebo nesúhlasí s podmienkami uvedenými v povolení, pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť držiteľa povolenia (žalobca) v lehote 10-tich dní odo dňa dovozu súbežného prípravku na ochranu rastlín, a to jeho množstvo, miesto uskladnenia a zoznam odberateľov s uvedením ich adries. Predmetné Povolenie žalobca považuje za nezákonné, nakoľko je toho názoru, že povinnosti uložené v tomto povolení sú v rozpore s ustanoveniami čl. 28, 29 a 30 Zmluvy o EÚ a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva zverejnené v Úradnom vestníku EÚ C 321. Žalobca uviedol, že písomne dňa 22. 12. 2009 žiadal žalovaného o úpravu povolenia upustením od uloženia povinností, lebo uloženými povinnosťami si žalovaný iba zjednodušuje plnenie svojich zákonných povinností, nakoľko nie sú ukladané všetkým držiteľom povolenia a majú diskriminačný charakter. Povinnosti ukladané žalobcovi nie sú nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa a tento cieľ môže žalovaný dosiahnuť inými reštriktívnymi opatreniami. Žalobca dovezené prípravky neplánuje skladovať v Slovenskej republike a tým, že žalovaný žiada splnenie oznamovacej povinnosti, pokiaľ ide o množstvo, miesto uskladnenia a zasielanie zoznamu odberateľov, iba u spoločností, ktorých prípravky nie sú bežné na trhu, ani u poľnohospodára, jedná sa o znevýhodnenie, resp. bránenie hospodárskej súťaži. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca podal žalobu na preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 249 a nasl. OSP, v ktorej sa odvoláva na ust. § 244 ods. 2 OSP, avšak v danom prípade ním vydané povolenie na dovoz súbežného prípravku na ochranu rastlín nie je rozhodnutím v správnom konaní s náležitosťami podľa § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení. Povinnosti, ktoré žalovaný uviedol v citovanom povolení, vyplývajú z § 11 ods. 20 zák. č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v platnom znení. Pokiaľ ide o dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe, poukázal na stanovisko zaslané žalobcovi písomne dňa 18. 01. 2010 a uviedol, že v danom prípade postupoval v súlade so zákonom č. 193/2005 Z. z. a je toho názoru, že právo ukladať povinnosti súvisiace s uvádzaním na trh, uskladnením a používaním prípravku tak držiteľom registrácií referenčným prípravkov, ako aj držiteľom povolení podľa § 10 ods. 3 vyplýva pre žalovaného z § 11 ods. 20 zákona. Pokiaľ ide o uloženú oznamovaciu povinnosť nahlásiť zoznam odberateľov, táto súvisí s uvádzaním prípravku na trh, čím sa rozumie každá dodávka, či už za úhradu alebo bezplatne v zmysle § 2 písm. h/ zákona. Za predpokladu, že žalobca prípravky na ochranu rastlín SR neuskladňuje, ale okamžite po dovoze na územie SR ho distribuuje odberateľom, postačí, ak túto skutočnosť uvedie vo svojom oznámení a pripojí k nemu zoznam svojich odberateľov. Táto povinnosť však v žiadnom prípade nie je v rozpore s článkom 34 Zmluvy ES (bývalý článok 28), nakoľko nepredstavuje nijaký zákaz, ani množstevné obmedzenie dovozu. Navyše v článku 36 Zmluvy ES (bývalý článok 30) sa uvádza, že obmedzenia a zákazy sa môžu uplatniť, ak sú odôvodnené napríklad ochranou zdravia ľudí, zvierat a rastlín a uvedené povinnosti žalovaný uložil z dôvodu možnosti výkonu kontroly, dodržiavania podmienok povolenia, ako i kontrolu identity súbežného prípravku s referenčným prípravkom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou bezpečnosti súbežných prípravkov. Cieľom kontroly prípravkov na ochranu rastlín je dohľad nad dodržiavaním povinností uložených fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré uvádzajú na trh prípravky na ochranu rastlín alebo používajú takéto prípravky. Ak by došlo k porušeniu povinností uložených kontrolným ústavom v povolení, ktorého súčasťou je aj etiketa schválená kontrolným ústavom, môže dôjsť k poškodzovaniu zdravia a ohrozeniu života ľudí, zvierat a rastlín, tak ako aj životného prostredia. Opodstatnenosť oznamovacej povinnosti preto nie je v rozpore s článkami 34, 35 a 36 Zmluvy ES. Je toho názoru, že žalovaný v ničom neznevýhodňuje žiadateľov, resp. držiteľov povolení súbežných prípravkov oproti žiadateľom, resp. držiteľov registrácií referenčných prípravkov z dôvodu, že žiadateľ o registráciu referenčného prípravku musí splniť podstatne viac podmienok a povinností, predložiť podstatne viac náležitostí na to, aby bol prípravok zaregistrovaný, zatiaľ čo žiadateľ o povolenie na dovoz súbežného prípravku predkladá v princípe iba žiadosť a etiketu prípravku. Oznamovanie miesta uskladnenia a odberateľov je potrebné na to, aby si kontrolný ústav mohol plniť svoje zákonné povinnosti a vykonávať kontrolu aj týchto prípravkov, preto sa táto povinnosť ukladá tým spoločnostiam, ktorých prípravy nie sú bežne na trhu, ani bežne u poľnohospodára k dispozícii a nemá preto žiadny diskriminačný charakter. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 OSP) v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). V danej veci prvostupňový súd vydal rozhodnutie a uznesením zo dňa 30. 12. 2010 konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením z 24. 05. 2011 č. k. 5Sžp/4/2011-59 zrušil prvostupňové uznesenie a vec mu vrátil na konanie. Sú prvého stupňa, riadiac sa právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení, s poukazom na ust. § 244 ods. 3 OSP, že podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky prejavujúce v právnej sfére žalobcu ako ukrátenie na právach. Vydané povolenie je potom ďalším rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 OSP, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti, i keď nebolo vydané v správnom konaní. Odvolací súd poukázal i na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 01. 2009, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydaným príslušným orgánom verejnej správy ako právo - aplikačné akty správnych orgánov uvedené v ust. § 3 ods. 6 Správneho poriadku (R č. 2Sžp/2/2011). V danej veci súd preto nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov konania a zistil zhodne ako z pripojeného spisu žalovaného, že žalobca podľa vzorovej žiadosti (príloha č. 9 k nar. vlády č. 373/2008 Z. z.) dňa 15. 01. 2010 žiadal žalovaného o povolenie súbežného prípravku na ochranu rastlín, ktorý bude uvádzaný na trh Slovenskej republiky. Navrhovaný názov prípravku na ochranu rastlín v SR označil pod názvom „CLOPYLAM PLUS 334 SL“. O tejto žiadosti rozhodol žalovaný v konaní o registrácii prípravku na ochranu rastlín v zmysle § 11 zák. č. 193/2005 Z. z. vtedy platného a účinného tak, že dňa 4. mája 2010 podľa § 10 ods. 3 zák. č. 45/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a § 10 Nariadenia vlády SR č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh, v znení neskorších predpisov žalobou napadnuté povolenie, ktorým žalovaný povolil uvádzanie na trh súbežného prípravku na ochranu rastlín s obchodným názvom CLOPYLAM PLUS 334 SL s dobou registrácie prípravku do 31. 12. 2012. V rozhodnutí uviedol, že súčasťou povolenia je etiketa schválená kontrolným ústavom a uložil žalobcovi držiteľovi povolenia oznamovaciu povinnosť do 10 dní odo dňa dovozu súbežného prípravku na ochranu rastlín, čo do množstva, miesta uskladnenia a zoznamu odberateľov s uvedením ich adries na adresu žalovaného s poučením o následkoch nedodržania oznamovacej povinnosti podľa § 29 ods. 4 písm. d/ zákona a taktiež ho poučil o možnosti zrušiť vydané povolenie na dovoz súbežného prípravku podľa § 14 ods. 7 písm. h/ zákona. S týmto povolením nebol spokojný žalobca v celom rozsahu a písomne dňa 22. 12. 2009 podal žiadosť o úpravu povolenia na dovoz tohto súbežného prípravku na ochranu rastlín v podstate z dôvodov uvedených v žalobe, na ktoré reagoval žalovaný stanoviskom z 18. 01. 2010 tak, že žiadosti nevyhovel a žalobca sa obrátil na súd podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti vydaného povolenia súdom. Z výsluchu zástupkyne žalobcu na pojednávaní zistil, že trvá na podanej žalobe, i keď v čase rozhodovania povolenie stratilo účinnosť. Žalobca si povinnosti neplnil a nenahlasoval dovezené množstvo, skladovanie a adresy odberateľov. Žalobca nakúpil výrobky, ktoré skladuje v Českej republike, avšak ich ešte nepredal. Zástupca žalovaného uviedol, že žaloba je bezpredmetná, nakoľko postupoval podľa zákona a pokiaľ žalobca má zásoby, vzhľadom na platnosť vydaného povolenia, tieto v zmysle zákona môže dopredať do jedného roka. Pokiaľ ide o neplnenie si oznamovacej povinnosti žalobcom s možnosťou uloženia sankcie, uviedol, že kontrolu u žalobcu nevykonal, nakoľko nevie, kam by mali ísť kontrovať dodržiavanie zákona, resp. povinnosti podľa vydaného povolenia. Zdôraznil, že ide o prípravky, ktoré môžu ohroziť životné prostredie, zdravie ľudí, zvierat a rastlín. Z ust. § 2 písm. a/ zák. č. 193/2005 Z. z. o rastlinnej starostlivosti (účinného do 25. 11. 2011) vyplýva, že na účely tohto zákona sa rozumie rastlinolekárskou starostlivosťou opatrenia, ktoré zabraňujú zavlečeniu a rozširovaniu škodlivých organizmov a pôsobeniu škodlivých činiteľov. Podľa § 10 ods. 3 cit. zákona, kontrolný ústav povolí uvádzať na trh a používať alebo používať na osobnú spotrebu prípravok na ochranu rastlín, ak je zaregistrovaný v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "súbežný prípravok"), a ak má identické zloženie ako prípravok na ochranu rastlín už zaregistrovaný v Slovenskej republike (ďalej len "referenčný prípravok"). Držiteľ registrácie referenčného prípravku na ochranu rastlín predloží na žiadosť kontrolného ústavu informácie a údaje potrebné na posúdenie identického zloženia súbežného prípravku a referenčného prípravku. Kontrolný ústav vydá povolenie uvádzať na trh a používať alebo používať na osobnú spotrebu prípravok na ochranu rastlín do 60 dní odo dňa doručenia všetkých požadovaných informácií z členského štátu, v ktorom je súbežný prípravok registrovaný, alebo od držiteľa registrácie. Podľa § 11 ods. 20 cit. zákona, v rozhodnutí o registrácii alebo v povolení podľa § 10 ods. 3 môže kontrolný ústav uložiť držiteľovi registrácie alebo držiteľovi povolenia podľa § 10 ods. 3 povinnosti súvisiace s uvádzaním na trh, so skladovaním alebo s používaním prípravku na ochranu rastlín alebo iného prípravku. V preskúmavanej veci medzi účastníkmi zostala sporná otázka ust. § 10 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 20 zák. č. 193/2005 Z. z. (platného do 25. 11. 2011), v časti uloženia oznamovacej povinnosti žalobcovi v dovezenom množstve súbežného prípravku na ochranu rastlín podľa povolenia žalovaného, miesto jeho uskladnenia a oznámenia adries odberateľov. Žalobca sa bráni tým, že ide o povinnosti, ktoré majú vo vzťahu k nemu diskriminačný charakter a bránia hospodárskej súťaži. Preto sú v rozpore s článkom 34, 35 a 36 Zmluvy o EÚ (predtým čl. 28, 29 a 30). V danej veci súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán preukázal súdu priebeh vlastného procesného postupu a postupoval zákonným spôsobom, keď o žiadosti žalobcu rozhodol v konaní o registrácii prípravku na ochranu rastlín v konaní upravenom ust. § 11 zák. č. 193/2005 Z. z. vtedy platného a formou individuálneho správneho aktu vydal v zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 193/2005 Z. z. Povolenie na dovoz súbežného prípravku na ochranu rastlín s obchodným názvom CLOPYLAM PLUS 334 SL s tým, že povolil uvádzanie tohto prípravku na trh ako súbežného prípravku na ochranu rastlín s uvedeným obchodným názvom. Pokiaľ žalobcovi ako držiteľovi povolenia uložil oznamovaciu povinnosť v lehote 10 dní odo dňa dovozu povoleného súbežného prípravku na ochranu rastlín, čo do množstva, miesta uskladnenia a zoznamu odberateľov s uvedením ich adries, postupoval v súlade s § 11 ods. 20 zákona, ktoré mu umožňuje uložiť takéto povinnosti, čo vyplýva i z obsahu tohto ustanovenia (........ „v povolení podľa § 10 ods. 3 môže kontrolný ústav uložiť držiteľovi povolenia povinnosti súvisiace s uvádzaním na trh, so skladovaním alebo s používaním prípravku na ochranu rastlín alebo iného prípravku“), teda toto ustanovenie uvádza povinnosti príkladmo, a preto sa žalobca nemôže cítiť ukrátený na svojich právach pri plnení tejto oznamovacej povinnosti podľa vydaného povolenia. Súd je toho názoru, že oznamovacie povinnosti uložené žalobcovi v povolení je potrebné vykladať v kontexte samotného účelu zákona (§ 1 zákona), plnenie si povinností žalovaným v rámci rastlinolekárskej starostlivosti a kontroly nad dodržiavaním povinností uložených fyzickým osobám a právnickým osobám v zmysle zák. č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, pretože žalovaný správny orgán v zmysle zákona je oprávnený vydávať povolenia, uvádzať na trh prípravky na ochranu rastlín, ak je zaregistrovaný v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a ak má identické zloženie, ako prípravok na ochranu rastlín už zaregistrovaný v Slovenskej republike (referenčný prípravok). Kontrolný ústav nielen vydá povolenie uvádzať na trh a používať prípravok na ochranu rastlín, avšak v tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný môže v zmysle zákona i zrušiť vydané povolenie podľa § 10 ods. 3, ak napríklad zistí, že registrácia referenčného prípravku bola zrušená z dôvodov uvedených v zákone alebo zistí, že boli predložené nepravdivé údaje týkajúce sa skutočností, na ktorých základe bolo povolenie vydané (§ 14 ods. 7 zákona). Na túto možnosť a právo žalovaného bol žalobca vo vydanom povolení priamo upozornený, a preto oznamovacia povinnosť uložená žalobcovi vo vydanom povolení nemôže mať diskriminačný charakter a taktiež mu nebráni v hospodárskej súťaži. Ak by následne boli zistené dôvody na zrušenie vydaného povolenia, zákon žalovanému ukladá povinnosť napríklad určiť dobu odkladu na zneškodnenie, skladovanie, uvádzanie na trh a podobne (§ 14 ods. 8 zákona), ako i ďalšie povinnosti v súvislosti s vydaným povolením, nakoľko povolenie sa týka prípravkov, ktoré pri nedodržaní zákonného postupu, ich používania, skladovania a podobne môžu mať dopad na zdravie ľudí, zvierat, rastlín, teda na životné prostredie nepriaznivými následkami. Ak zákon ukladá držiteľom povolenia práva, potom držiteľ takéhoto povolenia si musí uvedomiť, že zákon mu ukladá i povinnosti a je povinný sa riadiť zákonom a jeho ustanovenia dodržiavať. Uloženú oznamovaciu povinnosť podľa názoru súdu nie je možné spájať s právami hospodárskej súťaže v zmysle Obchodného zákonníka alebo iných predpisov a tieto nadraďovať nad povinnosti v oblasti rastlinolekárskej starostlivosti v zmysle vtedy platného zákona č. 193/2005 Z. z. Pokiaľ je vydané povolenie na dovoz súbežného prípravku na ochranu rastlín s povoleným obchodným názvom a tento uvádzať na trh v Slovenskej republike, zákon dáva žalovanému oprávnenie (ale i povinnosť) kontrolovať pohyb povoleného prípravku na ochranu rastlín na trhu, a to formou uložených oznamovacích povinností. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky žalobcu, súd je toho názoru, zhodne ako žalovaný, že uloženou oznamovacou povinnosťou (množstvo, miesto uskladnenia, oznámenie odberateľov s adresami) nie je v rozpore s článkami č. 34, 35 a 36 Zmluvy o EÚ tak, ako uvádza žalobca, nakoľko tieto články zakotvujú množstevné obmedzenia dovozu a vývozu medzi členskými štátmi a takéto obmedzenia z vydaného povolenia nevyplývajú. Nemožno súhlasiť ani s ďalšou námietkou žalobcu, že žalovaný si uloženými povinnosťami iba zjednodušuje plnenie svojich zákonných povinností tým, že ich výkon preniesol na žalobcu, nakoľko uvedené údaje sú oznamované i samotnými odberateľmi súbežných prípravkov na trhu rastlín. K tomu súd poznamenáva, že zákon jednoznačne ukladá povinnosti držiteľovi povolenia, ako i odberateľovi súbežných prípravkov na ochranu rastlín, a preto žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom, keď žalobcovi vo vydanom povolení na konkrétny súbežný prípravok na ochranu rastlín uložil oznamovaciu povinnosť z hľadiska ochrany zdravia ľudí, zvierat, rastlín a životného prostredia. Žalobca podal päť žalôb v obdobných veciach, o ktorých súd rozhodol rovnako zastavujúcim uznesením a na odvolanie žalobcu o nich rozhodoval odvolací súd (v troch senátoch) a u väčšiny už uplynula splatnosť registrácie, avšak súd skúma zákonnosť povolenia ku dňu jeho vydania a preto neobstojí námietka žalovaného, že žaloba z tohto pohľadu nie je dôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo žalovaný správny orgán logicky, vecne správne a v súlade s hmotnoprávnym predpisom vydal individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami - napadnuté povolenie, ktoré v danom prípade je rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 OSP. Žalobca preto nemôže byť ukrátený na svojich právach žalobou napadnutým povolením (rozhodnutím). Súd nezistil vady konania v zmysle § 245 OSP, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, i keď na konanie pred správnym orgánom v danej veci sa nevzťahuje zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov vzhľadom na špeciálnu úpravu v zákone č. 193/2005 Z. z., a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).