Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sp/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200020 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200020.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: 1./ A.. Y. M., bytom B. XX, prechodne bytom J., F. č. 4, X./ J. C., bytom X., M. G.. 47, 3./ H.. H. Y., bytom X., M. G. XX, X./ H.. C.. J. Y., C.., bytom L. L., M. k X.. XXXX/XX, všetci zastúpení E.. Z. M., so sídlom v J., F. č. 4, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova trieda 88, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 6.10.2010, č. 2010/00069-572/04- R-II., samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Nitre potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. 2010/00069-572/04-R-II zo dňa 6.10.2010. Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. 2010/00069-572/04-R-II zo dňa 6.10.2010, odporca nepriznal navrhovateľom v I. až IV. rade podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/2003 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov tak, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky reštitučného nároku podľa § 2 ods. 1 a § 3 citovaného zákona a nepriznáva sa im vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území Zbehy podľa uplatneného reštitučného nároku na PKV č. XX, XX a XXX, pričom nepriznaním vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam navrhovatelia nemajú právo na náhradu v zmysle § 6 ods. 2 citovaného zákona. V dôvodoch svojho rozhodnutia správny orgánu uviedol, že už predchádzajúcim rozhodnutím č. 2007/00048-572/04-R-I. zo dňa 14. 09. 2007 rozhodol tak, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky reštitučného nároku podľa § 2 ods. 1 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. a nepriznal im vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani právo na náhradu v zmysle § 6 ods. 2. V dôsledku podaného opravného prostriedku navrhovateľov Krajský súd v Nitre rozsudkom 19Sp/57/2007-38 zo dňa 07. 07. 2008 napadnuté rozhodnutie pozemkového úradu zrušil a vec vrátil na nové konanie, s tým, aby umožnil navrhovateľom oboznámiť sa so získanými listinnými dôkazmi a aby sa k nim aj vyjadrili, prípadne navrhli návrhy na doplnenie dokazovania, pretože navrhovatelia tieto skutočnosti namietali v opravnom prostriedku. Správny orgán po zrušení veci opätovne doplnil dokazovanie a vyzval navrhovateľov 05. 01. 2009 na doloženie svojho tvrdenia. Snažil sa sám v okresnom archíve vyhľadať doklady ohľadne majetku E. F. týkajúcich sa PKV č. XX, XX, XXX. V rámci preskúmavania neboli zistené žiadne iné doklady, iba tie, ktoré sú už v administratívnom spise obsiahnuté. Ani navrhovateľom sa nepodarilo predložiť dôkaz o tom, že ich právny predchodca Y. C. bol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Správny orgán mal za to, že z dostupných archívnych materiálov bolo zistené, že pôvodným vlastníkom bol E. F., bytom B., F. XX v podiele 1/3 predmetných nehnuteľností a jeho majetok bol konfiškovaný etapovite a boli vydané viaceré konfiškačné rozhodnutia. Dňa 21. 07.1945 vydalo MNV v Zbehoch návrh na konfiškáciu poľnohospodárskeho majetku pod č. 82/45 k. ú. Zbehy pre občanov E. F. v podiele 1/3, D. P. v podiele 1/3, L. R. v podiele 1/6, Dr. Z. R. v podiele 1/6. Konfiškačná komisia v Nitre vydala rozhodnutie č. 244/240/48 zo 16. 04. 1948, v ktorom bol E. F. označený za Maďara a jeho majetok bol skonfiškovaný dňom 01. 03. 1945. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia B, zaslala 10. 05. 1948 Okresnému súdu Nitra zápis do pozemkovej knihy o konfiškácii nehnuteľností na meno E. F. v podiele 1/3 v PKV č. 82 a v podiele 8/24 v J. č. XX. Pôdu E. F. obhospodaroval na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31. 10. 1928 K. C.. Výmerom poľnohospodárskej rady ONV v Nitre č. 1032/1956 zo dňa 23. 03. 1956 bolo Y. C. a spol. odobraté užívacie právo na poľnohospodárske majetky k.ú. Zbehy. Proti tomuto výmeru sa dňa 07. 04. 1956 Y. C. odvolal. Dňa 24. 08. 1956 poľnohospodárska správa rady KNV v Nitre predmetný výmer zrušila pre formálne chyby. Rada MNV v Zbehoch dňa 27. 09. 1956 výmerom č. 650/1956 uvalila na roľnícku usadlosť Y. C. národnú správu. Proti tomuto výmeru sa okrem iných odvolal aj Y. C.. ONV - odbor pôdohospodárstva a lesného hospodárstva pod č. 244-2443/1956 vydalo rozhodnutie, ktorým výmer č. 650/1956 schválil. Proti tomuto rozhodnutiu sa Y. C. dňa 06. 07. 1957 odvolal, avšak správa poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady KNV v Nitre dňa 24. 09. 1957 rozhodnutie potvrdila. Týmto bol zavŕšený proces konfiškácie majetku E. F. podľa nariadenia 104/1945 Zb. SNR, ktorý bol v nájme Y. C.. E. F. si bol vedomý faktu, že jeho majetok bude konfiškovaný, a preto sa ho pokúsil odpredať Y. C., čoho dôkazom je aj predložená dohoda o zamýšľanej kúpe poľnohospodárskeho majetku zo dňa 19. 03. 1948, avšak k riadnej kúpno-predajnej zmluve nedošlo, pretože sa v archívnych dokumentoch nenachádza, ani nepriame dôkazy o tom nenasvedčujú. Majetok E. F. bol konfiškovaný dňom 01. 03. 1945 a akékoľvek ďalšie prevody majetku po tomto dátume sú právne neplatené. Odporca po opätovnom doplnení dokazovania dospel k záveru, že Y. C. nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaný v J. č. XX, XX, XXX. Navrhovatelia v I. až v IV. rade podali voči rozhodnutiu odporkyne opravný prostriedok. Uviedli, že správnemu orgánu predložili dohodu uzatvorenú medzi E. F. ako predávajúcim a Y. C. ako kupujúcim dňa 29. 03. 1948, z ktorej jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom boli pozemky a budovy ležiace v k. ú. Zbehy vedené na meno predávajúceho v 1/3, za ktoré sa zaviazal predávajúci predať kupujúcemu za kúpnu cenu 600.000 korún. Ďalej predložili vyúčtovanie advokátskych trov advokátovi JUDr. Alexandrovi Arnoldovi, ktorý predmetnú kúpno-predajnú zmluvu vyhotovil a ďalej predložili čestné prehlásenia, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny 600.000 korún, a to C. L., Y. O. a P. G.. Poznamenali i tú skutočnosť, že v 50-tych rokoch Y. C. bol dvakrát deložovaný na ulicu a jeho rodina bola nútená bývať na 12. miestach, a preto je možné, že sa doklady o kúpe nehnuteľností nezachovali. Žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, pretože správny orgán nepostupoval správne. Predložené dôkazy nesprávne vyhodnotil a nesprávne rozhodol vo veci samej. Krajský súd rozsudkom 23Sp/1/2011-15 zo dňa 13. 04. 2011 potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne, voči ktorému podali odvolanie navrhovatelia, ktorí uviedli v dôvodoch, že právny predchodca navrhovateľov nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, ktorú uzavrel s E. F.. Absencia písomnej kúpnej zmluvy nemôže byť dôvodom na prijatie záveru, že k riadne kúpno-predajnej zmluve nedošlo. Súd nezohľadnil ďalšie dôkazy, a to výpovede svedkov a čestné prehlásenia. Ďalej v odvolaní uviedli, že proces konfiškácie bol zavŕšený rozhodnutím správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady KNV v Nitre 24. 09. 1957. Namietali, že správnemu orgánu predložili nepriame listinné dôkazy, a to dohodu uzavretú medzi E. F. ako predávajúcim a právnym predchodcom navrhovateľov Y. C. ako kupujúcim zo dňa 29. 03. 1948, z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu o zmluve budúcej, ktorej predmetom boli sporné pozemky a vyúčtovanie odmeny právneho zástupcu JUDr. Alexandra Arnolda zo dňa 04. 10. 1952, kde si pod položkou 22 účtuje odmenu za kúpno- predajnú zmluvu a zároveň poznamenáva, že došlo k jej vyhotoveniu, avšak "pred pozemno-knižným prevedením bola vec zamietnutá". Tento doklad podľa navrhovateľov preukazuje, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej za zaviazali zmluvné strany k zmluve o budúcej zmluve a zaplateniu kúpnej ceny vo výške 600.000,-Sk a napokon aj čestné prehlásenie týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny od C. L., Y. O. a P. G., ktorá bola prítomná pri odovzdaní kúpnej zmluvy. Najvyšší súd SR č. 10 Sžr 87/2011-29 zo dňa 23. 05. 2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vrátil vec na nové konanie. Poukázal na tú skutočnosť, že krajský súd svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco neodôvodnil a je to porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia vo svojej argumentácii zabezpečiť konzistentnosť s výrokom a argumenty v odôvodnení musia podporiť príslušný záver. Súčasne, musí tiež dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, t.j. aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre právnickú, alebo pre laickú verejnosť racionálne a presvedčivé. V tomto prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s relevantnými námietkami, ktoré uplatnili navrhovatelia v návrhu (zmluva o budúcej zmluve, vyúčtovanie odmeny právneho zástupcu, čestné prehlásenia). V ďalšom konaní nariadil krajskému súdu prejednať vec v medziach podaného opravného prostriedku a dôsledne sa vyporiadať so všetkými námietkami navrhovateľov a znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Krajský súd po zrušení veci prejednávanej veci Najvyšším súdom SR opätovne vec prejednal a rozhodol. Navrhovatelia sa na pojednávanie nedostavili, ani ich právna zástupkyňa, ktorá sa písomne ospravedlnila a žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 06. 10. 2010 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria, b/ lesný fond. Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1, e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. 12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovatelia v I. až IV. rade si uplatnili dňa 15. 12. 2004 nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v kat. území Zbehy, ktoré boli zapísané v PKV č. XX, XX a XXX, pričom uviedli, že ich pôvodným vlastníkom bol Y. C., ich právny predchodca, ktorý zomrel 02. 02. 1969. Správny orgán vyzval navrhovateľov aby predložili listinu, na základe ktorej prešlo vlastníctvo na štát, alebo inú právnickú osobu a taktiež sám požiadal príslušné archívy na zabezpečenie listinných dokladov týkajúcich sa prechodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na štát, alebo inú právnickú osobu. Správny orgán si v správnom konaní zadovážil doklady týkajúce sa konfiškácie nehnuteľností E. F., ktorý bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Jednalo sa o návrh z 21. 07. 1945 na konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku vo vlastníctve E. F. v podiele 1/3, ktorý vypracoval MNV v Zbehoch ako i rozhodnutie konfiškačnej komisie v sídle ONV v Nitre zo dňa 28. 11. 1946, podľa ktorého sa majetok E. F. nekonfiškuje. Avšak ďalším rozhodnutím konfiškačnej komisie č. 244/240-48 zo dňa 16. 04. 1948, podľa ktorého je potrebné považovať E. F. podľa § 1 ods. 1 písm. b/ nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR za Maďara, ktorému z toho dôvodu sa podľa § 2 tohto nariadenia konfiškuje majetok k 01. 03. 1945. Predmetné rozhodnutie bolo zaslané i Okresnému súdu v Nitre na zápis do pozemkovej knihy v kat. území Zbehy vo vložke XX a XX. Dňa 28. 05. 1948 miestna roľnícka komisia v Zbehoch pridelila poľnohospodárske majetky z konfiškátu E. F. prídelcom. Pôdu E. F. obhospodaroval na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31. 10. 1928 K. C.. Výmerom poľnohospodárskej rady ONV č. 1032/56 zo dňa 23. 03. 1956 bolo Y. C. a spol. odobraté užívacie právo na poľnohospodárske pozemky v kat. ú. Zbehy, proti ktorému podal opravný prostriedok Y. C.. 24. 08. 1956 bol tento výmer zrušený pre formálne chyby a výmerom zo dňa 27. 09. 1956 bola uvalená na roľnícku usadlosť Y. C. národná správa, proti ktorému sa Y. C. a spol. odvolali, avšak odbor pôdohospodárstva a lesného hospodárstva ONV v Nitre vydal rozhodnutie dňa 22. 05. 1957, ktorým schválil napadnutý výmer č. 650/1956. V dôsledku opravného prostriedku Y. C. rada KNV správa poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 24. 09. 1957 predmetné rozhodnutie potvrdila. Ani po doplnenom dokazovaní navrhovatelia nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by predmetné nehnuteľnosti patrili do vlastníctva ich právneho predchodcu Y. C. a ani nepreukázali akým spôsobom by eventuálne prešli tieto nehnuteľnosti do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby. Na základe zabezpečených dôkazov, ako to vyplýva aj z odvolaní Y. C., tento sám uvádza, že predmetné nehnuteľnosti má v nájme (arende) od E. F.. Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmierenie niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Predmetný zákon ako aj ostatné reštitučné zákony zmierňuje následky iba niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu. Zákon taxatívne ustanovuje, ktorý majetok možno vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Správny orgán ani súd nemôže odstrániť prípadnú tvrdosť zákona. Reštitučné zákony nepredpokladajú ani jednu z podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach jednotlivých zákonov, takže pre úspešné uplatnenie nároku musí oprávnená osoba preukázať uplatnený reštitučný titul. Navrhovatelia v danom prípade nepreukázali jednak ani vlastníctvo ich právneho predchodcu Y. C. k predmetným nehnuteľnostiam a nepreukázali ani v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ až t/ zákona č. 503/2003 Z. z. akým spôsobom prešlo vlastníctvo nehnuteľností na štát alebo inú právnickú osobu. Námietka navrhovateľov, ktoré uvádzajú v opravnom prostriedku, že došlo k dohode medzi pôvodným vlastníkom E. F. ako predávajúcim a právnym predchodcom navrhovateľov Y. C., ako kupujúcim dňa 29. 03. 1948, z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu o budúcej zmluve, na ktorej boli pozemky a budovy v kat. území Zbehy vedené na predávajúceho v podiele 1/3-ina, za ktoré sa zaviazal kupujúci zaplatiť kúpnu cenu 600.000,-Sk je právne irelevantná, pretože pred účinnosťou Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ktorá nastala 01. 01. 1951 bola podľa obyčajového práva platného na území Slovenska pre úpravu nadobudnutia vlastníckeho práva charakteristická jeho dvojfázovosť, ktorá spočívala v tom, že sa na prevod vlastníckeho práva vyžadoval jednak právny dôvod a jednak právny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Podľa tejto úpravy uzavretie zmluvy neznamenalo ešte prevod vlastníctva. Dávalo nadobúdateľovi predbežne iba obligačný nárok žiadať od scudziteľa prevedenie vlastníctva k veci. Aby vzniklo vecné právo, muselo sa toto prevedenie stať určitým zákonom stanoveným spôsobom a len týmto spôsobom bolo prevedené vlastnícke právo na nadobúdateľa. V zákone uznaným právnym spôsobom nadobúdania vlastníctva bol pri prevode nehnuteľných vecí zápis do pozemkovej knihy (intabulácia), t.j. pozemno-knižné odovzdanie, ktoré spočívalo v tom, že dovtedajší pozemno-knižný vlastník vydal vkladné povolenie, toto povolenie bolo samostatným od právneho titulu formálne oddeleným aktom. Zmluvný prevod nehnuteľností sa teda uskutočňoval do 01. 01. 1951, len vlastnou zmluvou, ale musel byť nevyhnutne zavŕšený odovzdaním, a to tzv. intabuláciou alebo zápisom (vkladom) do verejných kníh k tomu určených. K právne účinnému prevodu predmetných nehnuteľností za účinnosti obyčajového práva tak mohlo dôjsť len zápisom kúpnej zmluvy do pozemkovej knihy. Z tohto vyplýva, že k vzniku navrhovateľmi tvrdeného právneho vzťahu založeného kúpno-predajnou zmluvou bolo potrebné, aby sa táto zmluva stala perfektnou podľa vtedy platných právnych predpisov. Ak sa v tejto dobe na vznik vlastníckeho vzťahu zmluvného nadobúdateľa nehnuteľnosť vyžadovala intabulácia, pričom k nej nedošlo, zmluvné dojednanie sa nestalo perfektným. Táto skutočnosť vyplýva aj z dokladu, ktorý predložili navrhovatelia, a to vyúčtovania odmeny C. C., kde je uvedené pod položkou 22 aj poznámka, že síce došlo k vyhotoveniu kúpno-predajnej zmluvy, avšak táto pred pozemno-knižným prevedením bola zamietnutá. Dňa 21. 07. 1945 vydalo MNV v Zbehoch návrh na konfiškáciu poľnohospodárskeho majetku pod č. 82/45 kat. územie Zbehy na občanov E. F. v podiele 1/3-ina, D. P. v podiele 1/3-ina, L. R. - 1/6-ina, Dr. Z. R. v podiele 1/6-ina. Konfiškačná komisia v Nitre vydala rozhodnutie č. 244/240/48 zo dňa 16. 04. 1948, v ktorom bol E. F. označený za Maďara a jeho majetok bol skonfiškovaný dňom 01. 03. 1945. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydalo dňa 10. 05. 1948 Okresnému súdu Nitra zápis do pozemkovej knihy o konfiškácii nehnuteľností na meno E. F. v PKV č. 82 v podiele 1/3-ina a PKV č. 83 v podiele 8/24-ín. Pôdu E. F. na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31. 10. 1928 obhospodaroval K. C. výmerom zo dňa 27. 09. 1956 č. 650/56 bola uvalená na roľnícku usadlosť Y. C. a spol. národná správa. Voči tomuto výmeru sa odvolal aj Y. C., v ktorom uvádzal, že je nájomcom predmetnej nehnuteľnosti a nie vlastníkom, ako to tvrdia navrhovatelia. Správny orgán sa dôsledne zaoberal vecou, vyvodil správne skutkové a právne závery. Navrhovatelia v I. až IV. rade nepredložili po zrušení veci žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by tieto závery spochybnili. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd napadnuté rozhodnutie odporcu opätovne ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že správny orgán správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil, s ktorým sa krajský súd stotožnil. Krajský súd nepriznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 vety prvej O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na NS SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.