Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sp/6/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200181 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200181.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: 1./ H. O., bytom Y., V. X/X, X./ O. O., bytom Y., O. cesta XX/XX, obe zastúpené Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou, so sídlom Ružomberok, Nám. A. Hlinku 54, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 07. 02. 2011, č. 2011/00185/8-Ma, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Nitre zrušuje rozhodnutie odporcu č. 2011/00185/8-Ma zo dňa 07. 02. 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. a vec vracia odporcovi na nové konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľkám náhradu trov konania na účet právnej zástupkyni Mgr. Ivety Žerebákovej č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 825,71 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. 2011/00185/8-Ma zo dňa 07. 02. 2011, odporca nepriznal oprávneným nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom a ani právo na náhradu za pozemky v kat. území Číčov zapísaný vo vl. č. XXX, parc.č. XXXX, XXXX o výmere XXXXmX, v V. č. XXX, parc.č. L.-27XX, XXXX-XXXX roľa a lúka o výmere 129480m2, v PKV č. XXX, parc.č. XXXX, XXXX, XXXX roľa a lúka o výmere 15750m2. V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovateľky si dňa 31. 12. 2004 uplatnili prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Martina Lazíka reštitučný nárok za nehnuteľnosti v kat. území E., ktoré boli pridelené vlastníkom B. B. X. a D. B. X., rod. D. výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX - XX zo dňa 01. 04. 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Správny orgán po získaní potrebných dôkazných materiálov dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné navrátiť vlastnícke právo žiadateľom, pretože nie je preukázaný prechod majetku z pôvodného vlastníka na štát. Navrhovateľky tvrdia, že právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti do vlastníctva na základe výmeru a tieto aj užívali, avšak ich vlastníctvo nebolo zapísané v pozemkovom katastri. Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. výmeru o prídele do vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a boli vkladuschopné. Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem iného znamená, že listinu vydal orgán k tomu oprávnený a listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý je vydal ako i podpisom oprávnenej osoby. Predmetný výmer o prídele nie je vkladuschopná listina, pretože nebola opatrená pečiatkou. Jedná sa o neplatnú listinu, ktorá nemohla spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam. Grafický prídelový plán nebol zapracovaný do pozemkového katastra, čo znamená, že nie je možné vyhotoviť ani identifikáciu uvedeného výmeru. Navrhovateľky ako reštitučný nárok uvádza ako prechod pozemkov do družstva, pričom koncom 50- tich rokov právni predchodcovia navrhovateliek opustili obec E. a pozemky zostali v užívaní družstva. Po opustení pozemkov im tieto boli odňaté podľa§ 23 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. Správny orgán bol toho názoru, že prechodom pozemku do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, pretože tu vlastníctvo neexistovalo, ale pozemky prešli len do užívania JRD, o čom svedčí aj zápisnica zo dňa 26. 06. 1958. Následne potom ONV Čalovo vydalo rozhodnutie č. Pôd 4096/1958 zo dňa 03. 07. 1958 o odňatí prídelu, ktoré však nemohlo vydať, pretože odňať majetok mohlo iba Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 23 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby v prípade ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára. Týmto rozhodnutiu fakticky k zrušeniu výmeru nedošlo. Z predložených podkladov mal správny orgán za preukázané, že nehnuteľnosti neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990. Na základe týchto skutočností sa správny orgán v konaní nezaoberal, či žiadateľka spĺňa ďalšie podmienky § 2 zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovateľky návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedli, že sa nestotožňujú s dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu. Ak správny orgán je toho názoru, že rozhodnutie o zrušení prídelu je neplatné, potom došlo k odňatiu ich prídelu a prevzatiu nehnuteľností bez právneho dôvodu. Čiže sa jedná o reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z. a k odňatiu došlo bez právneho dôvodu v rozhodnom období v r. 1958. Taktiež sa nemôže stotožniť s právnym názorom správneho orgánu, že k odňatiu vlastníctva došlo až v r. 2003, v rámci konania ROEPU, pretože v tomto konaní sa nevydávajú žiadne konštitutívne rozhodnutia, ale sa len obnovuje evidencia niektorých pozemkov a vlastníckych vzťahov k nim. Čo sa týka výmeru o prídele, táto sa právnymi predchodcom nezachovala a ani im na výzvu a žiadosť nebola z archívov doposiaľ doporučená. Navrhovateľky sa nestotožňujú s názorom Obvodného pozemkového úradu, že ich vlastníctvo zostalo zachované do r. 2003, pretože pri ROEP bola smerodajnou listinou rozhodnutie ONV v Čalove č. 4096/58 zo dňa 03. 07. 1958. V písomnom vyjadrení odporca uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože sa nestotožňuje s názorom navrhovateliek. Listinou č. PF 14/69/55 zo dňa 16. 06. 1955 prešlo vlastníctvo štátu na Štátny majetok v Čalove, to znamená, že PKV č. XXX bola v celosti skonfiškovaná pôvodným vlastníkom na základe zákona č. 104/45 Zb. v znení vládneho nariadenia č. 64/1946 v r. 1948 a následne boli tieto pozemky pridelené Štátnemu majetku v Čalove. Tento zápis je z r. 1955, teda neobstojí tvrdenie žiadateliek, že boli vlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti v r. 1958. Aj napriek prerušeniu konania navrhovateľky nepredložili doklad svedčiaci o vlastníctve pozemkov v čase prechodu na štát, alebo inú právnickú osobu. Taktiež neobstojí názor, že správny orgán nezabezpečoval doklady potrebné pre rozhodnutie. Čo sa týka identifikácie parciel, je to technický doklad pre rozhodnutie v merite veci, t.j. v prípade ak správny orgán rozhodne o priznaní o navrátení vlastníctva oprávneným osobám na základe identifikácie vie zistiť, či oprávneným osobám navráti pozemky na pôvodnom mieste alebo im v prípade zákonných prekážok za ne poskytne náhradu. Navrhovateľka v I. rade na pojednávaní trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Obdobnú vec už správny orgán rozhodol o reštitúcii týkajúcej sa majetku po ich rodičoch. Táto sa týka majetku po starých rodičoch. Je pravdou, že k žiadosti nepriložili doklady o vlastníctve, pretože tieto sa nezachovali a aj napriek žiadosti z archívu sa tieto doklady nepodarilo zabezpečiť. Čo sa týka samotného vlastníctva týchto nehnuteľností má za to, že rodičom aj starým rodičom bola pôda pridelená na základe výmeru, ktorý sa však nezachoval. Tieto nehnuteľnosti užívali aj starí rodičia aj rodičia, pretože sa odsťahovali z Liptovskej Lužnej. Na tejto pôde žili a pracovali 10 rokov, tam sa narodila ona aj jej sestra. Rodičia si tam postavili dom v Osade Keč asi 6km od Číčova. V čase keď nastalo združstevňovanie a pôda bola zabratá do družstva rozhodli sa právni predchodcovia vrátiť späť na Liptov, ale ešte predtým vstúpili do JRD a tam aj pracovali ako členovia družstva. Keď mali nastúpiť na základnú školu ako deti a nevedeli po maďarsky, rodičia sa rozhodli vrátiť na Liptov. Pôda však zostala v užívaní JRD. Spolu s nimi tam žili aj ďalšie rodiny z Liptova, ktorým bola pôda daná do vlastníctva na základe výmerov, niektorým sa výmery zachovali, chýba práve ich, ale sú toho názoru, že spĺňajú podmienky pre priznanie reštitučného nároku, pretože mená ich právnych predchodcov figurujú v návrhu prídelového plánu č. 1358/48 zo dňa 19. 03. 1948, ktorý bol podkladom pre vydané výmery. Navrhovateľka v II. rade sa v plnom rozsahu pridržiavala stanoviska a výpovede svojej sestry, navrhovateľky v I. rade. Čo sa týka skutočnosti, že bol urobený ROEP na predmetných nehnuteľnostiach, oznámenie im prišlo neskoro, dva týždne pred ukončením ROEPU, takže nemali podklady na preukázanie vlastníctva na právnych predchodcov. Právna zástupkyňa navrhovateliek žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Predložila súdu prídelový plán Miestnej roľníckej komisie zo dňa 19. 03. 1948, ktorý bol podkladom pre vydaniu o výmere o vlastníctve, ktorý sa však nezachoval. Predkladá súdu LV, z ktorých je preukázané, že nehnuteľnosti prešli na štát a sú vo vlastníctve štátu. Má za to, že právni predchodcovia boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, o čom svedčí aj rozhodnutie ONV v Čalove, ktorým boli zrušené prídely, takže štát prevzal nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Zástupca odporcu na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, trval na podanom písomnom vyjadrení. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateliek je dôvodný. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria, b/ lesný fond. Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1, e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľky si uplatnili dňa 31. 12. 2004 prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Martina Lazíka žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. územiach Číčov o celkovej výmere 149780m2, ktoré boli pridelené vlastníkom B. B. X. a manželka D. B. X., rod. D., na základe o výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX zo dňa 01. 04. 1948 vydaného povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. V správnom konaní navrhovateľky aj napriek výzvam správneho orgánu nepreukázali vlastníctvo právnych predchodcov a ani nepreukázali prechod majetku z pôvodného vlastníka na štát. Navrhovateľky poukazujú a uvádzajú ako reštitučný titul prechod pozemkov do družstva koncom 50- tych rokov a následne právni predchodcovia opustili Obec Číčov a pozemky zostali v užívaní družstva. Po opustení pozemkov pôvodným vlastníkom im bola táto pôda odňatá rozhodnutím ONV v Čalove, odborom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydaného pod č. 4096/1958 zo dňa 03. 07. 1958. Podľa správneho orgánu tento výmer mohlo odňať len povereníctvo pôdohospodárstva, a preto správny orgán mal za to, že rozhodnutie o zrušení výmeru bolo vydané nad rámec právomoci ONV, teda v skutočnosti nedošlo k zrušeniu výmeru. Ďalej správny orgán poukázal na to, že sa navrhovateľky mohli domáhať potvrdenia vlastníctva v rámci ROEPU podaním námietok. Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené v ustanovení § 3 citovaného zákona. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, teda je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy konkrétnej veci. V danom prípade sa správny orgán zaoberal otázkou, či navrhovateľky splnili podmienky § 2 zákona č. 503/2003 Z. z., teda skutočnosti, či nehnuteľnosti, ktoré žiadajú žiadateľky vydať prešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Podľa správneho orgánu žiadateľky na túto skutočnosť nepredložili žiaden dôkaz a ani nepredložili dôkaz ani o vlastníctve ich právnych predchodcov. Krajský súd zvážil námietky navrhovateliek uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že správny orgán nerozhodol správne, pretože z vykonaného dokazovania aj zo spisov reštitučných konaní iných účastníkov konania, ktoré žiadali o navrátení vlastníctva nehnuteľností v kat. území Číčov bolo preukázané, že právnym predchodcom navrhovateliek, starým rodičom B. B. X. a neb. D. B. X., rod. D. boli predmetné nehnuteľnosti pridelené do vlastníctva, i keď sa výmer nezachoval, svedčí o tom návrh prídelového plánu Miestnej roľníckej komisie, schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Komárne 20. 03. 1948, kde pod č. 30 sú uvedení starí rodičia, právni predchodcovia žiadateliek a sú tam uvedené aj PKV a parcelné čísla, ako aj výmera, ktorá im bola pridelená. Svedčí o tom i doklad, a to rozhodnutie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 05. 12. 1949 č. 8297/49-5.a, ktorým udeľuje podľa § 23 zákona č. 90/1947 súhlas k zaťaženiu nehnuteľností, zapísaný vo vl. č. XXX, kat. územie Číčov, parc.č. XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ktoré boli pridelené do vlastníctva právnych predchodcov navrhovateliek na základe výmeru č. XXXX/XX - XX zo dňa 01. 04. 1948 pre pohľadávku okresnej sporiteľne na sumu 665.000,-Sk. Ďalej svedčí o tom rozhodnutie ONV odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Čalove č. Pôd 4096/1958 zo dňa 03. 07. 1958, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o výmere o vlastníctve pôdy, podľa ktorého tento majetok prechádza z doterajšieho prídelcu do vlastníctva štátu. V danom prípade je potrebné vychádzať z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej k prechodu majetku na štát dochádzalo bez ohľadu na intabulačný princíp. Je potrebné si uvedomiť, že prídelca i napriek výmeru nebol zapísaný do pozemkovej knihy, ale na základe rozhodnutia i keď nie na to oprávneného orgánu, došlo k zrušeniu výmeru a nepochybne prešiel tento majetok na štát ex lége. Je potrebné si uvedomiť, že na základe rozhodnutia ONV v Čalove z r. 1958 prídelcovia stratili predmetný majetok, a to de facto i de iure. Táto skutočnosť je nespornou, pretože štát predmetné nehnuteľnosti získal a na základe ROEPU bol zapísaný ako vlastník. Nemožno akceptovať názor správneho orgánu, že navrhovateľky nepreukázali vlastníctvo právnych predchodcov a skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré žiadajú vydať, neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období. Skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateliek boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností svedčí prídelový plán miestnej roľníckej komisie, kde sú uvedení pod č. 30 a aj ďalšie rozhodnutia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, z ktorých je zrejmé, že právnym predchodcom bola daná pôda do vlastníctva. O tom, že nehnuteľnosti im boli odňaté, svedčí rozhodnutie ONV v Čalove, i keď ako orgán nebol oprávnený rozhodovať o odňatí výmeru ale je potrebné, aby sa správny orgán zaoberal tým, že k odňatiu a prevzatiu nehnuteľnosti došlo bez právneho dôvodu a je potrebné zaoberať sa tým, či nebol naplnený reštitučný dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z.., pretože k odňatiu prídelcu došlo bez právneho dôvodu v r. 1958, t.j. v rozhodnom období. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. a podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Správny orgán sa v novom konaní bude zaoberať námietkami navrhovateliek a vyhodnotiť ich a svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré budú podkladom pre jeho rozhodnutie, ktoré musí byť jasné, určité a zrozumiteľné. V novom konaní bude povinnosťou správneho orgánu dostatočne zistiť skutkový stav, vyhodnotiť dôkazy, ktoré vykoná aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníčky konania. Krajský súd priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, ktoré je povinný zaplatiť odporca v sume 825,71 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony po 45,60 eur, plus jeden úkon za 46,95 eur (príprava a prevzatie, účasť na pojednávaní v r. 2011 a 2012), ktorá suma je znížená o 25 %, vzhľadom na to, že ide o spoločné úkony za zastupovanie dvoch alebo viacerých osôb podľa § 13 ods. 2 zákona č. 655/2003 Z. z. - 2 x 382,80 eur + 4 x režijný paušál po 7,41 eur a 2 x režijný paušál po 7,63 eur, spolu 44,90 eur + náhrada za stratu času dňa 13. 04. 2011 za 19 pol hodín po 12,02 eur = 114,19 x 2= 228,38 eur a náhrada za stratu času dňa 12. 03. 2012 za 17 polhodín x 12,71 eur, t.j. 108,03 eur x 2 = 216,06 eur, náhrada cestovných nákladov Ružomberok - Nitra a späť dňa 13. 04. 2011 - 29,93 eur a náhrada cestových nákladov Ružomberok - Nitra a späť dňa 12. 03. 2012 - 30,24 eur, teda náhrada trov konania spolu 825,71 eur. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.