Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/62/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200425 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200425.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: MIKRON SLOVAKIA s.r.o. Nové Zámky, Nitrianska 13, zastúpený Advokátskou spoločnosťou s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Bratislava, Vazovova 2, Bratislava, (predchodca do 01. 01. 2012 Daňové riaditeľstvo SR, so sídlom Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. marca 2011 č. I/224/6225-30770/2011/990013-r, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. 03. 2011 č. I/224/6225-30770/2011/990013-r potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky (dodatočný platobný výmer) zo dňa 13. 12. 2010 č. 631/230/70202/10/Mt, vydané podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorým správca dane po opakovanej daňovej kontrole vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2002 v sume 2 937,66 eur, ktorý bol zistený pri opakovanej kontrole správcom dane z dôvodu, že daňový subjekt si vykázal za kontrolované zdaňovacie obdobie v podanom daňovom priznaní zo dňa 20. 06. 2003 výnosy vo výške 75 780 159,-Sk, náklady vo výške 72 419 684,-Sk, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume 3360,475,-Sk a základ dane v sume 2 982 000,-Sk. Správca dane v priebehu kontroly účtovných dokladov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt zaúčtoval v r. 2001 účtovným dokladom č. 40398 zo dňa 23. 07. 2001 na účet 504 1000- predaný tovar, faktúru č. 2001/0703 zo dňa 23. 07. 2001 za nákup tovaru od spoločnosti KRIMSON spol. s r.o. Teplická 27/102, Piešťany. Jednalo sa o tovar 211505.020 Drážkovač D2, množstvo 35 ks, cena ZD 6 762,18 Sk a DPH 1 555,30 Sk, 220505.025 Drážkovač D2,5, množstvo 35 ks, cena ZD 5 780,43 Sk, DPF 329,50 Sk, 210505.030 Drážkovač D3, množstvo 80 ks, cena ZD 11 920,40 Sk, DPH 2 741,70 Sk, 220408.030 Drážkovač D3, množstvo 78 ks, cena ZD 14 062,23 Sk, DPH 3 234,30 Sk, 220405.035 Drážkovač D3,5, množstvo 32 ks, cena ZD 5 284,96 Sk, DPH 1 215,50 Sk, 210505.040 Drážkovač D4, množstvo 120ks, cena ZD 17 880,60Sk, DPH 4 112,50 Sk, 220408.040 Drážkovač D4, množstvo 160ks, cena ZD 28 845,60 Sk, DPH 6 634,50 Sk, 220405.040 Drážkovač D4, množstvo 205 ks, cena ZD 32 323,38 Sk, DPH 7 434,40 Sk, 220405.050 Drážkovač D5, množstvo 195 ks, cena ZD 30 746,63 Sk, DPH 7 071,70 Sk, 230418.060 Drážkovač D6, množstvo 250 ks, cena ZD 47 493,75 Sk, DPH 10 923,60 Sk, 220405.060 Drážkovač D6, množstvo 250ks, cena ZD 39 418,75 Sk, DPH 9 066,30 Sk, 230418.070 Drážkovač D7, množstvo 206ks, cena ZD 45 123,27, DPH 10 378,40Sk, 210505.070 Drážkovač D7, množstvo 216ks, cena ZD 37 087,20 Sk, DPH 8 530,06 Sk, 220408.070 Drážkovač D7, množstvo 224ks, cena ZD 46 667,04 Sk, DPH 10 733,42 Sk, celkom v sume základ dane 369 396,42 Sk a DPH v sume 84 961,18 Sk. Tovar uvedený na faktúre bol súčasťou inventúrneho súpisu s ocenením ku dňu 31. 12. 2001, preto uvedený základ dane bol vyňatý z nákladov na predaný tovar v sume 369 396,42 Sk. Faktúra bola uhradená v hotovosti - výdavkový pokladničný doklad č. 21153 zo dňa 24. 04. 2001, ktorého prílohou tvoril príjmový pokladničný doklad č. 21HP0703 zo dňa 24. 07. 2001, príjemca finančných prostriedkov označený ako KRIMSON spol. s r.o. Kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období roku 2002 deklaroval faktúrou č. 2002/1811 zo dňa 24. 06. 2002 predaj tovaru, uvedeného na faktúre vyhotovenej v mene spoločnosti KRIMSON spol. s r.o. Jednalo sa o predaj 211505.020 Drážkovač D2, množstvo 35 ks, náklady na predaný tovar v sume 7 967,50 Sk, 220505.025 Drážkovač D2,5, množstvo 35 ks, náklady na predaný tovar v sume 7 099,50 Sk. Daňový subjekt si uplatnil náklady na predaný tovar vo vyšších hodnotách ako je ich nákupná cena a preto správca dane neuznal daňovému subjektu náklady na predaj tovaru v tejto výške v celkovej sume 15 067,- Sk. Správca dane zistil, že daňový subjekt si do nákladov na predaný tovar zaúčtoval náklady na predaný tovar (účet 504) vo vyšších hodnotách ako je jeho obstarávacia cena tiež z predaja tovaru - drážkovač, a preto správca dane pri opakovanej kontrole uznal daňovému subjektu náklady na predaj tovaru iba do výšky nákupnej ceny uvedenej na faktúre č. 2001/0703, vyhotovenej spoločnosťou KRIMSON spol. s r.o. , čím došlo k nasledovnému k zníženiu daňovým subjektom deklarovaným nákladom na predaj tovaru 210505.030 Drážkovač D3, množstvo 80ks, náklady na predaný tovar v sume 11 920,40 Sk, (Pri uvedenom predaji správca dane neuznáva len pomernú časť z nákladov na predaný tovar, týkajúceho sa tovaru : 210505.030 Drážkovač D3, v množstve 80 ks, uvedených na faktúre č. 2001/0703 od spoločnosti KRIMSON spol. s r.o.), 220408.030 Drážkovač D3, množstvo 78 ks, náklady na predaný tovar v sume 14 062,23 Sk, 220405.035 Drážkovač D3,5 množstvo 32 ks, náklady na predaný tovar v sume 5 284,96 Sk, 210505.040 Drážkovač D4, množstvo 120 ks, náklady na predaný tovar v sume 17 880,60 Sk, 220408.040 Drážkovač D4, množstvo 160 ks, náklady na predaný tovar v sume 28 845,60 Sk, 220405.040 Drážkovač D4, množstvo 205 ks, náklady na predaný tovar v sume 31 323,38 Sk, 220405.050 Drážkovač D5, množstvo 195 ks, náklady na predaný tovar v sume 30 746,63 Sk, 230418.060 Drážkovač D6, množstvo 125 ks, náklady na predaný tovar v sume 23 747,50 Sk, 220405.060 Drážkovač D6, množstvo 250 ks, náklady na predaný tovar v sume 39 418,75 Sk, 230418.070 Drážkovač D7, množstvo 170 ks, náklady na predaný tovar v sume 29 767,00 Sk, 210505.070 Drážkovač D7, množstvo 216 ks, náklady na predaný tovar v sume 37 087,20 Sk, v celkovej sume 270 084,25 Sk. Správca dane ďalej v priebehu kontroly zistil, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období zaúčtoval v účtovnom denníku pod účtovným dokladom č. 40022 zo dňa 16. 01. 2002, na účet 022.00 - Stroje, prístroje a zariadenia - faktúru č. 2002/0106 zo dňa 16. 01. 2002, od dodávateľa KRIMSON spol. s r.o., Vážska 1, 921 01 Piešťany, DIČ: 36241792/648 za dodanie tovaru digitálny fotoaparát MINOLTA, DIMAGE E203 2,1 1mI v počte 1 ks, v sume 29 225,-Sk IPC NB STARNOTE M14 „ TFT/1100 v počte 1 ks, v sume 128 990,-Sk, IPC Notebook 14,1 „TFT/1GH v počte 1 ks, v sume 116 488,-Sk. Daňový subjekt uvedený majetok zaradil v zmysle § 30 zákona č. 366/1999 Z. z. dňa 17. 01. 2002 do 1. odpisovej skupiny a uplatnil si v zmysle § 32 zákona č. 366/1999 Z. z. zrýchlené odpisovanie uvedeného hmotného majetku. Odpisy za kontrolované zdaňovacie obdobie si zaúčtoval na účet 051.00 - odpisy r. 2002, interným dokladom č. 90067 zo dňa 31. 12. 2002, účtovné odpisy za rok 2002 /ostatné + vozidlá/ v celkovej sume 400 973,90 Sk. Súčasťou uvedenej sumy je aj ročný odpis z digitálneho fotoaparátu MINOLTA v sume 7 307 ,-Sk, ročný odpis z notebooku IPC v sume 32.248,-Sk a ročný odpis z notebooku IPC v sume 29 122,-Sk, celkom v sume 68.677,- Sk. Podľa prílohy k internému dokladu č. 9067 „odpisy od zač. roku k 12.2002" sa účtovné odpisy rovnajú daňovým odpisom. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňového daňového orgánu - Daňového úradu Nové Zámky zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že týmito rozhodnutiami ako i postupom daňových orgánov bol ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami namietanými v odvolaní. Zdôraznil, že obe napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne preukázaných záverov, v rozpore so zákonom, nie sú dostatočne zdôvodnené, v dôsledku čoho sú nepreskúmateľné a bol nimi ukrátený na svojich majetkových právach. Nakoľko žalobca ako daňový subjekt na základe ustanovenia čl. 2 ods. 3 ustanovenia zákona č. 461/1992 Zb. v spojení s ustanovením § 29 ods. 8 a § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. nebol povinný preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, ktorých absenciu zapríčinil iný daňový subjekt, správca dane sa nemôže odvolávať na porušenie ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z., pretože počas výkonu daňovej kontroly vyšli najavo skutočnosti vyvolávajúce odôvodnené podozrenie, že došlo k rozsiahlemu porušeniu povinností iného daňového subjektu, za ktoré kontrolovaný daňový subjekt nemohol zodpovedať, a preukázanie porušenia ktorých mohlo mať v konečnom dôsledku závažný vplyv na správne posúdenie skutkového stavu a určenie daňovej povinnosti správcom dane. Správca dane sa v daňovom konaní týmito skutočnosťami nezaoberal a v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia porušil ustanovenie § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ustanovenie § 2 ods. 1 a § zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko správca dane v konaní nevyužil všetky možnosti dokazovania, a to predovšetkým vyhľadávaciu činnosť v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 a 4 zákona č. 511/1992 Zb., inštitút predbežnej otázky a prerušenia konania v zmysle ustanovenia § 25a a 26 zákona č. 511/1992 Zb. a inštitút predvolania a predvedenia osôb v zmysle ustanovenia § 27 a 28 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane mal v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. povinnosť využiť tieto prostriedky dokazovania nakoľko počas konania nadobudol poznatky zakladajúce podozrenie z porušenia zákonných povinností iného daňového subjektu v zmysle ustanovenia § 31 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb., ako aj povinností vyplývajúcich z ustanovenia a povinností vyplývajúcich z ustanovenia zákona č. 563/1991 Zb., 513/1991 Zb. a zákona č. 366/1999 Zb. Žalobca vytkol správcovi dane, že neprihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a daňové konanie neviedol tak, aby sa zistili skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a nevyužil všetky prostriedky dokazovania. Správca danej neuznal u žalobcu výdavky, ktoré mal s nadobudnutím tovaru podľa faktúr popisovaných v rozhodnutí správcu dane, príjmy z predaja tohto tovaru v ďalšom období žiadnym spôsobom nespochybňoval a tieto si na strane štátu ponechal. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 29. 06. 2011, v ktorom žiadal, aby sú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Popísal postup správcu dane pri daňovej kontrole ako i pri opakovanej daňovej kontrole u žalobcu v r. 2010 a podrobne sa vyjadril k námietkam žalobcu uvedených v podanej žalobe. Poukázal na to, že pri daňovej kontrole spoločnosti KRIMSON spol. s r.o. boli vypočutí v r. 2002 konatelia spoločnosti, pričom predchádzajúci konateľ Z. U. prehlásil, že nezabezpečoval žiadne dodávky tovaru, prác ani služieb pre odberateľov, nikoho nesplnomocnil na zastupovanie tejto spoločnosti, ktorá nemala ani žiadnych zamestnancov a zároveň poprel pravosť svojich podpisov na predložených kontrolovaných dokladoch vrátane podpisov na dokladoch vystavených pre žalobcu. Následne kontrolná skupina skonštatovala, že spoločnosť KRIMSON, spol. s r.o. nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia, vrátane dodávok tovaru a služieb. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly u iného daňového subjektu bol v roku 2005 opätovne vypočutý bývalý konateľ spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. Z. U., ktorý v rozpore s predchádzajúcou výpoveďou potvrdil, že dodávky a práce boli touto spoločnosťou riadne uskutočnené pre všetkých odberateľov a na okolnosti sa už nepamätá. Z dôvodu týchto rozdielnych výpovedí potom správca dane požiadal Kriminalistický a expertízny ústav PZ o vykonanie expertízneho skúmania pravosti podpisu Z. U. na predložených dokladoch týkajúcich sa žalobcu, pričom výsledkom bolo zistenie, že sporné podpisy vyhotovil totožný pisateľ, nie sú to však pravé podpisy Z. U.. Z. U. ako jediný konateľ spoločnosti KRIMSON spol. s r.o. v období, ktoré boli predmetom kontroly do zápisnice na ústnom pojednávaní prehlásil, že nezabezpečoval žiadne dodávky tovaru prác a služieb pre odberateľov vrátane kontrolovaného daňového subjektu. Zastupoval spoločnosť iba formálne, vyberal hotovosť v peňažnom ústave. Ako jediný konateľ spoločnosti v období, za ktoré sa kontrola vykonávala prehlásil, že za jeho prítomnosti nedošlo k uskutočneniu žiadneho zdaniteľného plnenia a nevie povedať, či zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené. Podľa vyjadrenia U., v uvedenom období bol jediným zástupcom spoločnosti KRIMSON spol. s r.o. a nikto iný nemohol zastupovať uvedenú spoločnosť. Ako jediný konateľ spoločnosti nemal žiadnych spoločníkov - zástupcov a nevydal žiadne splnomocnenie, na základe ktorého by spoločnosť zastupovala nejaká osoba v obdobných vzťahoch. Nikoho nepoveril vedením účtovníctva vystavovaním a podpisovaním účtovných dokladov. Prehlásil, že sa zúčastnil iba jedného rokovania s odberateľom BELAR - DUNAJ a. s. a na tejto zmluve je jeho podpis. Žalobca bol vyzvaný, aby preukázal reálne dodanie tovarov a služieb spoločnosťou KRIMSON s.r.o. na čo žalobca dňa 26. 05. 2010 predložil správcovi dane písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že k preverovaným skutočnostiam sa vzhľadom na časový odstup vie vyjadriť len všeobecne, dokladmi a podnikateľskou činnosťou v r. 2002 sa nikdy bližšie nezaoberal, v tom čase pôsobil ako manažér a riadil spoločnosť z vedúcej pozície, úkony súvisiace s výkonom, výrobou, službami ako aj získavaním zákazníkov vykonávali fyzické osoby. V r. 2001 to vykonával B. H., ktorý bol v tom čase aj konateľom obchodnej spoločnosti MIKRON SLOVAKIA s.r.o., a tento komunikoval s konateľom spoločnosti KRIMSON s.r.o. Z. U.. Svedok B. H., bývalý konateľ spoločnosti MIKRON SLOVAKIA s.r.o. dňa 02. 06. 2010 uviedol, že k preberaniu dodávok a služieb od spoločnosti MIKRON si nepamätá, niektoré preberal on, niektoré iní pracovníci, nepamätá si ani motorové vozidlá, na ktorých bol tovar prepravovaný ani nevie, kto bol ich užívateľom. Uviedol, že si pamätá len to, že ak bol tovar a služby dodané, zaplatili Z. U. v hotovosti. V predmetnej veci doklady predložené žalobcom neboli vystavené spoločnosťou KRIMSON s.r.o., a teda deklarované výdavky nemožno uznať za daňové výdavky. Účtovný doklad má slúžiť pre daňové účely, musí byť vystavený na základe reálneho plnenia. V predmetnej veci však dodávateľ uvedený na účtovných dokladoch tieto doklady nevystavil, a preto nemôžu byť považované za doklady preukazujúce vznik daňových výdavkov. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) na pojednávaní (v neprítomnosti konateľa žalobcu, zástupkyni žalobcu a zástupkyni žalovaného podľa § 101 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu, ktorého predmetom podnikania v kontrolovanom zdaňovacom období bol veľkoobchod a maloobchod v rozsahu voľnej živnosti opakovanú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2002, z ktorej vypracoval protokol č. 631/320/59862/2010/H zo dňa 12. 10. 2010. Na základe výsledku kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 631/230/70202/Mt zo dňa 13. 10. 2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby vo výške 2937,66 eura. Daňový subjekt - žalobca, vykázal za kontrolované daňové obdobie v podanom daňovom priznaní z 20. 06. 2003 výnosy vo výške 75 780 159,-Sk, náklady vo výške 72 419 684,-Sk, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume 3 360 475,-Sk a základ dane v sume 2 982 000,-Sk. Správca dane zistil, že žalobca v roku 2001 zaúčtoval v účtovníctve účtovným dokladom č. 40398 zo dňa 23. 07. 2011 za nákup tovaru spoločnosti KRIMSON s.r.o. v celkovej sume 369 396,42 Sk a DPH v sume 84 961,18 Sk a tovar uvedený na faktúre bol súčasťou inventúrneho súpisu s ocenením ku dňu 31. 12. 2001, preto bol uvedený základ dane vyňatý z nákladov na predaný tovar v sume 369 396,42 Sk. Faktúra bola v hotovosti uhradená spoločnosti KRIMSON s.r.o. dňa 24. 07. 2001. Žalobca v priebehu kontroly predložil správcovi daňovej kontroly faktúru zo dňa 24. 06. 2002, ktorou deklaroval predaj tovaru v mene spoločnosti KRIMSON s.r.o. v celkovej sume 15 067,- Sk, teda vo vyšších hodnotách nákladov za predaný tovar, ako je ich nákupná cena, a preto správca dane neuznal daňovému subjektu náklady na predaj tovaru v tejto výške. Správca dane pri opakovanej kontroly uznal žalobcovi náklady na predaj tovaru iba do výšky nákupnej ceny uvedenej vo faktúre vyhotovenej spoločnosťou KRIMSON s.r.o. č. 2001/0703 v celkovej sume 270 084,25 Sk. Správca dane ďalej zistil, že si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období zaúčtoval v účtovnom denníku pod účtovným dokladom č. 40022 zo dňa 16. 01. 2002 digitálny fotoaparát MINOLTA, DIMAGE E203 2,1 1mI v počte 1 ks, v sume 29 225,-Sk IPC NB STARNOTE M14 „ TFT/1100 v počte 1 ks, v sume 128 990,-Sk, IPC Notebook 14,1 „TFT/1GH v počte 1 ks, v sume 116 488,-Sk. Daňový subjekt uvedený majetok zaradil v zmysle § 30 zákona č. 366/1999 Z. z. dňa 17. 01. 2002 do 1. odpisovej skupiny a uplatnil si v zmysle § 32 zákona č. 366/1999 Z. z. zrýchlené odpisovanie uvedeného hmotného majetku. Odpisy za kontrolované zdaňovacie obdobie si zaúčtoval na účet 051.00 - odpisy r. 2002, interným dokladom č. 90067 zo dňa 31. 12. 2002, účtovné odpisy za rok 2002 /ostatné + vozidlá/ v celkovej sume 400 973,90 Sk. Súčasťou uvedenej sumy je aj ročný odpis z digitálneho fotoaparátu MINOLTA v sume 7.307 ,-Sk, ročný odpis z notebooku IPC v sume 32 248,-Sk a ročný odpis z notebooku IPC v sume 29 122,-Sk, celkom v sume 68 677,- Sk. Podľa prílohy k internému dokladu č. 9067 „odpisy od zač. roku k 12.2002" sa účtovné odpisy rovnajú daňovým odpisom. Súčasťou spisu sú i fotokópie faktúr a dodacích listov, ktoré mala (podľa pečiatky) vystaviť spoločnosť KRIMSON, spol. s r.o. ako dodávateľ tovaru a služieb pre odberateľa MIKRON s. r.o., na základe ktorých mal byť žalobcovi dodaný materiál (drážkovače) v cene 369 396,-Sk + 23 % DPH vo výške 84 961,18 Sk. Kúpna cena mala byť vyplatená v hotovosti spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. a na základe ďalšej faktúry vystavenej 16. 01. 2002 mal byť dodaný tovar digitálny fotoaparát MINOLTA, DIMAGE E203 2,1 1mI v počte 1 ks, v sume 29 225,-Sk, IPC NB STARNOTE M14 „ TFT/1100 v počte 1 ks, v sume 128 U., IPC Notebook 14,1 „TFT/1GH v počte 1 ks, v sume 116 488,-Sk, ktoré si žalobca zaradil do I. odpisovej skupiny a uplatnil si podľa § 32 zrýchlené odpisovanie hmotného majetku. Ročný odpis digitálneho fotoaparátu MINOLTA v sume 7 307,-Sk, ročný odpis notebooku IPC v sume 32 248,-Sk, a ročný odpis notebooku IPC 29 122,-Sk, celkom v sume 68 677,-Sk. Ku každej faktúre je pripojený výdavkový pokladničný doklad vystavený a podpísaný zamestnancom alebo zástupcom žalobcu, ako i príjmový pokladničný doklad opatrený pečiatkou spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. a pečiatkou žalobcu ako platiteľa a nečitateľnými podpismi pokladníka a platiteľa. Súčasťou spisu je i zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 03. 04. 2002 spísaná medzi predávajúcim Z. U. - spoločníkom spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. a U. Y. ako kupujúcim, v zmysle ktorej predávajúci predal svoj obchodný podiel v spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu. V roku 2002 a 2003 bola vykonaná daňová kontrola v spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o., ktorej konateľ Tibor Kovács uviedol, že bývalý konateľ Z. U. mu neodovzdal žiadne doklady týkajúce sa tejto spoločnosti. Žalobcovi bolo oznámené, že v roku 2002 bola vykonaná daňová kontrola v spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. a jej predchádzajúci konateľ uviedol, že nezabezpečoval žiadne dodávky tovaru, prác a služieb pre odberateľov vrátane žalobcu, pričom nemal zamestnancov a nikoho nepoveril ani zastupovaním spoločnosti. Taktiež poprel pravosť svojho podpisu na dokladoch vystavených v mene spoločnosti. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly u iného daňového subjektu v roku 2005 Z. U. uviedol, že všetky dodávky a práce pre odberateľov boli uskutočnené. Z dôvodu rozporných výpovedí jej predchádzajúceho konateľa Z. U. správca dane požiadal Y. a expertízny ústav Policajného zboru v Bratislave o vykonanie expertízneho skúmania pravosti jeho podpisu na dokladoch (faktúry, príjmové pokladničné doklady, dodacie listy) týkajúcich sa žalobcu, výsledkom ktorého bolo zistenie, že sporné podpisy na predložených dokladoch vyhotovil totožný pisateľ, nie sú to však podpisy Z. U.. Z toho dôvodu správca dane považoval za nedostatočne preukázané reálne uskutočnenie obchodných prípadov (zdaniteľných plnení) zo strany tejto spoločnosti a žalobcu na pojednávaní dňa 29. 04. 2010 vyzval, aby preukázal reálne dodanie tovarov a služieb (uskutočnenie zdaniteľných plnení) touto spoločnosťou a splnenie podmienok pre uznanie výdavkov (nákladov) a práva na odpočet dane príjmov právnickej osoby vlastnými dokladmi, prípadne inými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné preukázať, že k dodaniu tovarov a služieb skutočne došlo. Žalobca dňa 02. 08. 2010 predložil čestné prehlásenie Z. U. zo dňa 16. 07. 2010, z ktorého vyplýva, že všetky zdaniteľné plnenia zo strany spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. pre žalobcu boli reálne uskutočnené v rozsahu 6 244 611,20 Sk, vrátane DPH za rok 2001 a v prípade, ak niektoré jeho vyjadrenia boli v rozpore s touto skutočnosťou, bolo to v dôsledku nepochopenia kladených otázok a vyvolaného psychického stresu. Dňa 10. 08. 2010 bol vypočutý U. Y. ako súčasný konateľ spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o., ktorý uviedol, že žiadne doklady týkajúce sa tejto spoločnosti mu bývalý konateľ Z. U. neodovzdal. Dňa 06. 09. 2010 správca dane ako svedka vypočul Z. U., ktorý na položené otázky odpovedal v tom zmysle, že spoločnosť KRIMSON, spol. s r.o. uskutočnila zdaniteľné plnenia podľa predložených faktúr pre žalobcu a na ďalšie položené otázky odpovedal, že sa presne nepamätá. Po oznámení, že znaleckým skúmaním bolo zistené, že podpisy na listinných dokladoch nie sú jeho pravými podpismi, Z. U. uviedol, že podpisy na faktúrach a ďalších dokladoch vyzerajú ako jeho podpis a účtovníctvo viedla účtovníčka, ktorej meno si už nepamätá. K rozdielom vo svojich výpovediach (s ktorými bol oboznámený) uviedol, že dodávky boli uskutočnené a sám vyhotovil faktúry, dodacie listy a príjmové pokladničné doklady. Súčasťou administratívneho spisu je i protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 12. 02. 2010, zhodnotil všetky získané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a skonštatoval, že odpisy HIM v sume 68 677,-Sk a náklady vynaložené na predaný tovar v sume 285 151,25 Sk neboli pre daňové účely dostatočne preukázané, a preto ich neuznal za základ v zmysle § 24 zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o dodatočnom vyrubení dane z príjmov právnických osôb za rok 2002 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca zahrnul do daňových výdavkov i také výdavky (pre spoločnosť KRIMSON, spol. s r.o.), vynaloženie ktorých dostatočne nepreukázal a porušil tak ust. § 25 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2001, v dôsledku čoho mu bol za rok 2002 vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osoby v sume 2 937,66 eur. Podľa § 2 ods. 1, 2, 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platnom v čase vykonávania opakovanej daňovej kontroly u žalobcu, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 44 ods. 1, 4, 6, písm. a/, bod 1, písm. b/, bod 1 vyššie citovaného zákona, vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená. O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak. Rovnako správca dane platobným výmerom vyrozumie daňový subjekt o určenej dani podľa pomôcok a určenej dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon inak. Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) a) platobný výmer, ak 1. daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane, b) dodatočný platobný výmer, ak sa daň 1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa § 45 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2001, základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len "zdaňovacie obdobie") presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak. Podľa § 23 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou. Podľa § 24 ods. 1, vyššie citovaného zákona, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a/ - z/). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní musia daňové orgány postupovať v zmysle základných zásad daňového konania zakotvených v ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, z ktorých okrem iného vyplýva, že v daňovom konaní sa vždy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Uvedené výkladové pravidlo ustanovuje, že v daňovom konaní je rozhodujúci skutočný obsah právneho úkonu, t.j. ekonomický charakter plnení jednotlivých zmluvných strán, ktoré sú obsahom právneho úkonu. I pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. Daňové subjekty majú pritom zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno v daňovom konaní však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Úlohou správcu dane je na základe daňovej kontroly (alebo opakovanej daňovej kontroly) zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis správcu dane, je súd toho názoru, že správca dane v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie v preskúmavanej veci, vrátane výsluchu Z. U. - bývalého konateľa spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o., ktorá podľa predložených faktúr a dodacích listov mala žalobcovi dodať tovar a služby dňa 23. 07. 2001 a 16. 01. 2002. Žalobca okrem predloženia týchto faktúr a dodacích listov k nim žiadnym spôsobom nepreukázal, ako sa tieto obchody konkrétne realizovali, kto mu tovar a služby dodal, komu zaplatil kúpnu cenu a akým spôsobom zakúpený tovar a služby použil, a to napriek výzve správcu dane realizovanej pri ústnom pojednávaní dňa 08. 04. 2010. Toto je potrebné konštatovať i napriek podaniu žalobcu zo dňa 26. 05 .2010, v ktorom správcovi dane okrem iného oznámil, že v roku 2001 konateľ Ondrej Bogár, ktorý bol v tom čase konateľom žalobcu, a ten vybavoval obchodné transakcie komunikoval s Z. U. ako konateľom spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o., a tento mu pri odovzdávaní tovaru alebo po vykonaní služby odovzdal i príslušnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na dodávku a všetky doklady boli riadne zaúčtované. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je však v tejto súvislosti potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom deklarované dodávky tovaru alebo dodávky služieb (označené ako drážkovače) od spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. nepreukázal a neuviedol, o aký tovar (služby) sa malo jednať, či a komu tovar ďalej predal, resp. ako využil služby pri svojej podnikateľskej činnosti. Listinné doklady predložené žalobcom, teda faktúry, dodacie listy, výdavkové a príjmové pokladničné doklady, i keď sú opatrené pečiatkou a podpisom, ešte sami osebe nepreukazujú, že medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu plneniu, teda že tovar a služby mu boli skutočne vyššie označeným dodávateľom a v deklarovanom množstve i dodaný, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikla povinnosť za dodaný tovar zaplatiť cenu, ktorú by si mohol uplatniť ako daňový výdavok. Za účelom preukázania skutočného dodania tovaru a služieb podľa predložených listinných dokladov, správca dane požiadal Kriminalistický a expertízny ústav PZ o kriminalisticko-technické skúmanie pravosti podpisu Z. U., ktorý bol v roku 2001 jediným konateľom spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o., ktorá mala podľa predložených listinných dokladov tovar a služby žalobcovi dodať. Výsledkom tohto skúmania bolo zistenie, že sporné podpisy na predložených dokladoch vyhotovil totožný pisateľ, nie sú to však podpisy Z. U.. Tento bol následne vypočutý ako svedok dňa 02. 06. 2010 a k výsledkom zistenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ktoré mu boli správcom dane oznámené, sa vyjadril v tom zmysle, že podpis na predložených dokladoch sa podobá na jeho podpis, pričom sa jednoznačne nevedel vyjadriť, aký tovar alebo služby mali byť predmetom dodávok. Správca dane na základe týchto zistení dospel k záveru, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne dodávky tovarov a služieb v množstve deklarovanom na predložených faktúrach a dodacích listoch od spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. Dodanie tovaru jednoznačne nepotvrdil ani vypočutý svedok Z. U., ktorý ako jediný bol oprávnený konať za túto spoločnosť, pretože podľa jeho vyjadrenia v roku XXXX spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Z uvedeného bolo potom potrebné vyvodiť ten záver, že žalobca nevedel reálne preukázať dodanie tovaru a služieb deklarovaných na vyššie uvedených faktúrach a dodacích listoch k nim a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu i súd dospel k rovnakému záveru ako správca dane a to, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne dodávky deklarovaného tovaru a služieb, ktoré mu mala podľa predložených dodacích listov a faktúr dodať spoločnosť KRIMSON, spol. s r.o.. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru a služieb žalobcovi zo strany tejto spoločnosti, teda dodanie reálneho plnenia, nebolo možné ani výdavky vynaložené podľa výdavkových a príjmových pokladničných dokladov uznať ako daňové výdavky a to s poukazom na ust. § 25 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2002, v zmysle ktorého daňovými výdavkami okrem iného nie sú ani výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky alebo služby podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je možné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi za účastníkov obchodného vzťahu. Uvedené znamená, že všetky účtovné doklady preukazujúce dodanie tovaru, resp. služby a zaplatenie ceny musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania a prevzatia tovaru, resp. služby. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 24 a § 30 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2001) jednoznačne vyplýva, že základ dane je definovaný ako rozdiel medzi príjmami a daňovými výdavkami, a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Zákon teda priamo predpokladá vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli príjmy dosiahnuté a výdavky uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri jednotlivých nákladových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky, ktoré vyplývajú z účtovníctva (§ 24, ods. 1 vyššie citovaného zákona) a ktoré boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), boli daňovníkom riadne preukázané (podmienka preukázateľnosti) a uplatnené vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov, týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú do výšky ustanovenej daňovým zákonom. V prípade, že nie je preukázané, že osoba uvedená ako dodávateľ v daňových dokladoch, reálne dodala tovar alebo službu žalobcovi, potom nejde o výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu v zmysle ust. § 24 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2002. V predmetnej veci súd rovnako ako správca dane a žalovaný dospel k tomu záveru, že žalobcovi nemožno uznať ako daňové výdavky (náklady) tie výdavky, resp. náklady, ktoré podľa predložených výdavkových pokladničných dokladov mal vynaložiť na úhradu predložených faktúrach zo dňa 23. 07. 2001 a 16. 01. 2002, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov deklarovanému dodávateľovi tovaru, t. j. spoločnosti KRIMSON, spol. s r. o. nie je dostatočne preukázané. Žalobca v priebehu opakovanej daňovej kontroly, ani v priebehu daňového konania nepreukázal, že medzi ním ako odberateľom a dodávateľom, t. j. spoločnosťou KRIMSON, spol. s r. o. sa reálne uskutočnilo zdaniteľné plnenie podľa predložených dodacích listov a faktúr. Daňové zákony - ani zákon o daniach z príjmov - neukladajú daňovým subjektom, akým spôsobom si majú preveriť subjekt, s ktorým obchodujú (v tomto prípade dodávateľa tovaru) a či osoba, s ktorou obchodujú, je skutočne tá, za ktorú sa vydáva a pod. Zákon ponecháva na zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, pričom nemusí ich dôveryhodnosť (ba dokonca ani identitu) preverovať žiadnym spôsobom. V takom prípade sa však vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky pre uplatnenie si daňových výdavkov. Žalobcovi bola dorubená daň z príjmov právnickej osoby z dôvodu, že odpisy z HIM a náklady vynaložené za predaný tovar neboli pre daňové účely dostatočne preukázané, a preto ich neuznal na základ v zmysle § 24 zákona č. 366/1990 Z. z. o daniach z príjmov. Nepreukázal vynaloženie výdavkov na dodanie tovaru a služieb od ním deklarovaného dodávateľa t. j. spoločnosti KRIMSON, spol. s r. o., pričom toto nepreukazujú ani ním predložené a podpísané dodacie listy a iné doklady, pretože podľa expertízneho posúdenia podpisu bývalého konateľa tejto spoločnosti sa na predložených dokladoch nenachádza jeho podpis. Z toho dôvodu správca dane správne doplnil dokazovanie o výsluchy svedkov (bývalého a súčasného konateľa spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že nemohlo byť a ani nebolo predmetom dokazovania pri opakovanej daňovej kontrole u žalobcu, či daňové predpisy porušil i iný daňový subjekt. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi dodatočne vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2002 v sume 2 937,66 eur. Za kontrolované obdobie si žalobca v daňovom prihnaní zo dňa 20. 06. 2003 vykázal výnosy vo výške 75 780 159,-Sk, náklady vo výške 72 419 684,-Sk a výsledok hospodárenia pred zdanením v sume 3 360 475,-Sk a základ dane v sume 2 982 000,-Sk. Správa dane, teda žalovaný, uznal daňovému subjektu tovar v celkovej výške 15 067,-Sk, pretože daňový subjekt si uplatnil náklady na predaný tovar vo vyšších hodnotách ako je ich nákupná cena a taktiež neuznal náklady, ktoré si zaúčtoval žalobca vo vyšších hodnotách 369 396,42 Sk, ale v celkovej výške len pomernú časť z nákladov za predaný tovar v celkovej sume 270 084,25 Sk, teda náklady za predaný tovar spolu 285 151,25 Sk a odpisy stroje a zariadenia vo výške 68 677,-Sk. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 13. 12. 2010 - dodatočný platobný výmer potvrdil podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorí urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami § 23 a nasl. zák. č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov platom do 31. 12. 2001. So závermi daňových orgánov sa súd stotožnil a žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).