Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/15/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200575 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200575.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Miba Steeltec, s.r.o. so sídlom Hlavná 48, 952 01 Vráble, IČO: 36 565 911, zastúpený: Mgr. Oľgou Beláňovou, advokátkou, vykonávajúcou advokáciu v mene a na účet spoločnosti BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava 1, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/3540-48900/2011/990268 -r zo dňa 28.04.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 12.07.2011 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, rozhodnutím č. I/224/3540-48900/2011/990268-r zo dňa 28.04.2011, zmenilo rozhodnutie Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2041/09/Há zo dňa 01.04.2009, dodatočný platobný výmer, tak, že za zdaňovacie obdobie január 2007 znižuje vyrubený rozdiel dane zo sumy 78,11 EUR na sumu 61,09 Eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.05.2011. Žalobca je názoru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sám pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho názoru, čím došlo k porušeniu práv žalobcu. V predmetnej veci vyššie uvedenej rozhodol Daňový úrad Vráble ako správca dane žalobcu svojím rozhodnutím č. 628/230/108-2041/09/Há zo dňa 01.04.2009, dodatočným platobným výmerom o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 vo výške 78,11 eur. Správca dane pritom v prípade odopretia oslobodenia od dane pri vývoze tovaru a následného dorubenia dane na základe: - názoru, že žalobca nepredložením písomného colného vyhlásenia o prepustení tovaru do colného režimu vývoz v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, žalobca neopomenul len určitú formalitu, ale z hľadiska DPH je to považované za zásadný nedostatok pri preukazovaní vývozu; - názoru, že nie je možné z hľadiska DPH zohľadňovať pri vývoze tovaru aj tzv. alternatívne dôkazy, pretože to zákon o DPH neumožňuje; - názoru, že v prípade vývozu tovaru nemožno analogicky použiť rozsudok Európskeho súdneho dvora C-146/05 Albert Colleé zo dňa 07.09.2007, pretože tento rozsudok rieši problematiku dodania tovaru v rámci ES, ktoré predstavuje odlišný režim dodania tovaru. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/114/2009 zo dňa 16.02.2010 žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Proti prvostupňovému rozsudku podal žalobca odvolanie, a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacom konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky tento rozhodol rozsudkom č.k. 3 Sžf 19/2010 zo dňa 08.02.2011 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.02.2010 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozsudku Najvyšší súd konštatoval predovšetkým nasledovné: vo vzťahu k odopretiu oslobodenia od dane pri vývoze tovaru a následného dorubenia dane ohľadom uskutočnenia prepravy tovaru do tretej krajiny: „Skutočnosť, že došlo k preprave tovaru mimo územia Európskej únie nie je sporná a je potvrdená i colnými orgánmi a správca dane ju nespochybňuje.“ „Najvyšší súd konštatuje, že ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. nepredstavuje kogentnú implementovanú časť smernice, ale ide o technickú časť ustanovenia, spôsob dokazovania, ktorý prijal zákonodarca za účelom preukazovania kogentnej podmienky oslobodenia od dane tovaru podľa § 47 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.“ „Ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. však môže byť aplikované daňovými orgánmi iba spôsobom, aby plnilo svoj účel, a to v medziach zadaných smernicou. Ide preto nad rámec požiadavky danej smernicou, ak v jednotlivom prípade daňové orgány uznajú, že tovar bol vyvezený mimo územia Spoločenstva, že k daňovému úniku nedošlo a nemajú ani podozrenie zo zneužitia dane a na druhej strane oslobodenie nepriznajú výlučne z dôvodu nepredloženia dokladov podľa § 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.“ „Euro konformný výklad ustanovenia § 47 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. pripúšťa i možnosť alternatívnych dôkazov o vývoze tovaru v individuálnych prípadoch. Tieto skutočnosti tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý sa dovoláva alternatívnych dôkazov. Uznesenia dôkazného bremena posúdia daňové orgány.“ Rozhodnutím č. I/224/3540-48900/2011/990268-r zo dňa 28.04.2011 žalovaný zmenil rozhodnutie Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2041/09/Há zo dňa 01.04.2009, dodatočný platobný výmer, tak, že za zdaňovacie obdobie január 2007 znížil vyrubený rozdiel dane zo sumy 78,11 EUR na sumu 61,09 eur, pričom právny názor Najvyššieho súdu rešpektoval výlučne v časti odopretia uplatnenia práva na odpočítanie dane pri aplikácii prenosu daňovej povinnosti v súvislosti s prijatou službou od dodávateľa zo zahraničia v tom istom zdaňovacom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V časti odopretia oslobodenia od dane pri vývoze tovaru a následného dorubenia dane však vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu nerešpektoval, dokonca rozhodol v priamom rozpore s ním. V zmysle ust. § 250j ods. 6 OSP je správny orgán v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný. Z priebehu celého predchádzajúceho konania je nepochybné, že správca dane nespochybňuje uskutočnenie vývozu tovaru žalobcom do tretích krajín. Správca dane preveril miestnym zisťovaním zo dňa 22.05.2009 skutočnosť, či žalobca vie vývoz do tretích krajín preukázať, avšak opäť požadoval predložiť predmetné JCD potvrdené colným orgánom výstupu, ktoré žalobca nepredložil. Kontrolou Colného úradu Trenčín bolo taktiež zistené, že hoci vývoz tovaru nebol preukázaný prostredníctvom JCD potvrdeným colným orgánom výstupu, ale iba alternatívnych dokladom (faktúrou potvrdenou príjemcom v tretej krajine), vývoz spochybnený nebol. Z uvedeného vyplýva, že splnenie materiálnych podmienok pre oslobodenie vývozu tovaru mal tak daňový úrad, ako i žalovaný za preukázané, napriek tomu rozhodol tak, akoby tento fakt preukázaný nebol a k odmietnutiu oslobodenia od dane viedlo len nesplnenie formálnej povinnosti (predloženie JCD). Ustanovenia zákona o DPH je nutné vykladať v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.1.2007. V zmysle vyššie uvedeného, nie je možné dôjsť k inému záveru ako tomu, že práve stanovovanie individuálnych kritérií členskými štátmi vyžadujúcimi len jednu formu zdokladovania vývozu presahuje rámec Smernice 2006/112/ES, znemožňuje ňou požadované a cielené „zabezpečenie správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia“ a rovnako aj narúša „podmienky hospodárskej súťaže a bráni voľnému pohybu tovaru a služieb“. K uvedenému právnemu názoru dospel aj Najvyšší súd, keď vo svojom rozsudku 3 Sžf 19/2010 rozhodol v prospech žalobcu, a to v celom rozsahu tým, že zmenil rozsudok príslušného Krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedených skutočností žalobca je názoru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko žalovaný rozhodol v priamom rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu, ktorým bol v zmysle ust. § 250j ods. 6 OSP viazaný. Žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný neprihliadal pri uplatňovaní právnych predpisov na výklad práva Európskeho spoločenstva v nadväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Žalovaný na tento prípad nesprávne aplikoval ustanovenie § 47 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď žalobcovi odmietol uplatniť právo na odpočítanie dane len na základe nepredloženia JCD. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že predmetom žaloby je len neuznanie oslobodenia od dane pri vývoze tovaru do tretej krajiny (Ameriky). Žalovaný daňový orgán tvrdí, že žalobca nepreukázal vývoz tovaru jednotným colným vyhlásením /ďalej „JCD“/ (a to ani alternatívnymi dôkazmi) colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, čím porušil ustanovenie § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný dôvody, pre ktoré neuznal oslobodenie od dane pri vývoze tovaru, uviedol vo svojich rozhodnutiach zo dňa 23.07.2009 a z 28.04.2011. Daňový subjekt, ktorý tovar vyviezol do USA a uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 47 zákona o DPH tvrdí, že sa odoslanie a prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu reálne uskutočnilo. Aby tovar dodaný do tretieho štátu splnil atribút oslobodenia od dane v zmysle § 47 zákona o DPH, musia byť platiteľom dane splnené obidve podmienky stanovené v § 47 ods. 3 zákona o DPH, t.j., musí mať JCD a doklad o preprave. Jednou z tých podmienok je predloženie colného vyhlásenia, v ktorom je potvrdený výstup z ES. A práve túto podmienku kontrolovaný daňový subjekt nesplnil. Z dôvodu, že daňový subjekt ani v šesťmesačnej zákonom stanovenej lehote (§ 47 ods. 3 zákona o DPH), ani počas daňovej kontroly nevedel požadované JCD predložiť, správca dane musel z dôvodu, že v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH došlo k dodaniu tovaru, uvedené dodávky tovarov zdaniť v tuzemsku. Daňovým subjektom predložené účtovné doklady (faktúra podpísaná odberateľom, doklady o úhrade) sú nepostačujúcim dôkazom preukazujúcim vývoz tovaru. Tak ako uvádza NS SR (napr. rozsudok NS SR č.k. 2 Sžf 14/2010 a 2 Sžf 16/2010 z 15. decembra 2010, 8Sžf/16/2010 z 09. decembra 2010, 8Sžf/18/2010 z 20. januára 2010). Ak aj daňový subjekt tovar vyviezol, nevedel to v konaní pred daňovými či súdnymi orgánmi relevantnými dôkazmi preukázať. Vzhľadom však na námietku daňového subjektu a existujúci rozsudok Európskeho súdneho dvora „Albert Colleé“ zo dňa 27.09.2007 a rozsudky NS SR odvolací orgán prehodnotil problematiku vývozu tovaru u kontrolovaného daňového subjektu. Napriek tomu, že uvedený rozsudok ESD rieši problematiku dodania tovaru v rámci Spoločenstva, závery ESD vyrieknuté v uvedenom rozsudku je možné analogicky použiť aj pre uplatnenie oslobodenia od dane pri vývoze tovaru do tretích štátov, čo po súdnom konaní v danej veci v podstate potvrdil Najvyšší súd SR. Vo väzbe na uvedený rozsudok ESD je potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt v potrebnom čase predpísaný účtovným doklad nepredložil. Nepredložil ho vôbec, a to ani v lehote stanovenej zákonom o DPH, ani počas daňovej kontroly, ani počas odvolacieho konania a ani počas súdneho konania. Z uvedeného rozsudku ESD ako aj rozsudku NS SR vyplýva, že vo výnimočných prípadoch môžu nastať okolnosti, kedy platiteľ nemôže predložiť požadovaný JCD-doklad, avšak v takom prípade musí predložiť iný dôkaz o vývoze tovaru a tým nad všetku pochybnosť preukázať, že k samotnému vývozu došlo. Samotným Colným úradom Trenčín (na podnet ktorého bola kontrola vykonaná) bolo zistené, že vývoz tovaru nebol preukázaný písomným colným vyhlásením potvrdeným colným orgánom výstupu, ale iba alternatívnym dôkazom (faktúrou potvrdenou príjemcom v tretej krajine), z čoho v podstate vyplýva, že vývoz z krajín ES nebol potvrdený a taktiež nebol potvrdený ani vstup na územie tretej krajiny. Aj keby správca dane vzal do úvahy daňovým subjektom predložené doklady za alternatívne dôkazy, tieto neboli takého charakteru, aby mohli byť uznané a to z dôvodu, že na žiadnom z nich sa nenachádzalo potvrdenie oprávnenej inštitúcie odobrujúcej výstup tovaru z ES, príp. vstup na územie tretej krajiny. Preto nie je možné uznať predmetnú dodávku za oslobodenú od dane. Správca dane nezamietol názor daňového subjektu, že tovar vyviezol do 3. krajiny - Ameriky. Správca dane skúmal splnenie 2 základných podmienok (formálnych i materiálnych), ktoré oprávňovali daňový subjekt deklarovať dodávku za oslobodenú. Jednalo sa najmä o podmienky stanovené v § 47 ods. 3, v nadväznosti na ods. 1 a 2 zákona o DPH, ktoré daňový subjekt musí preukázať colným vyhlásením, v ktorom by bol colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia ES a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Aj keď sa správca dane zameral na splnenie hore uvedených 2 podmienok, oprávňujúcich daňový subjekt uplatniť oslobodenie pri vývoze tovaru, zo šetrenia vyplynulo, že daňový subjekt ani v priebehu kontroly ani v odvolacom konaní nepreukázal vývoz tovaru ani alternatívnymi dôkazmi, na ktoré sa v súlade s rozsudkom ESD C-146/05 „Albert Colleé“ zo dňa 27.09.2007, odvoláva. Podľa listu Colného riaditeľstva SR zo dňa 30.04.2007 vývozca preukazuje colnému úradu vývozu výstup tovaru alternatívnym dôkazom, ktorým môže byť vývozný sprievodný dokument, nákladný list alebo obchodný doklad, na ktorom colný úrad výstupu alebo príjemca v tretej krajine potvrdí, že tovar opustil územie Spoločenstva. Colné úrady taktiež akceptujú ako alternatívny dôkaz, colné vyhlásenie z tretej krajiny, z ktorého je zrejmé, že deklarovaný tovar vystúpil z colného územia Spoločenstva. Až na základe takýchto alternatívnych dôkazov, na požiadanie deklaranta, môže colný úrad dodatočne potvrdiť výstup tovaru na vývoznom colnom vyhlásení. Takýto alternatívny dôkaz (o vykonanom colnom konaní potvrdzujúcom vývoz tovaru) zohľadňuje aj správca dane. Doklady, s ktorými však daňový subjekt argumentuje ako s alternatívnymi dôkazmi, sú nepostačujúce na preukázanie toho, že prebehlo colné konanie a že tovar opustil územie Spoločenstva. Ak aj daňový subjekt nejakými dokladmi deklaroval prepravu tovaru, táto sa vždy týkala iba prepravy na území ES. Žalovaný daňový orgán pri rozhodovaní akceptoval (vo väzbe rozsudok NS SR č.k. 3Sžf 19/2010 a rozsudok ESD „Albert Collée“, ktorý podľa názoru NS SR možno aplikovať i na dodávky mimo Spoločenstva) názor NS SR, týkajúci sa euro konformného výkladu ustanovenia § 47 ods. 3 zákona o DPH, ktorý pripúšťa i možnosť alternatívnych dôkazov o vývoze tovaru v individuálnych prípadoch, za podmienky, že nimi nie je narušené správne a jednoznačne uplatňovanie oslobodenia od dane, ak súčasne aplikáciou alternatívnych dôkazov nehrozí daňový únik, vyhýbanie sa dani alebo zneužitie dane. Žalované daňové orgány, na základe dokladov predložených žalobcom v rámci všetkých konaní konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, vyplývajúce mu z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov, keď vierohodným spôsobom ani alternatívnymi dôkazmi nepreukázal vývoz tovaru do tretej krajiny. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že na základe oznámenia Colného úradu Trenčín zo dňa 16.04.2008 vykonal Daňový úrad Vráble v spoločnosti žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovanie obdobie január až december 2007. Kontrola začala dňa 17.12.2008, pričom o zisteniach z daňovej kontroly vypracoval správca dane protokol zo dňa 10.03.2009 č. 628/320/1170/2009/Mat, ako aj Dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 27.3.2009. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane Dodatočný platobný výmer č. 628/230/108-204/09/Ha zo dňa 01.04.2009, ktorým vyrúbil žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 78,11 eura, ktorý bol daňovým preplatkom z dôvodu porušení zákona, keď žalobca porušil § 47 ods. 1,2,3 zákona o DPH v nadväznosti na § 8 keď dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal aj jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenia od dane a tento tovar nezdanil. Ďalej porušil § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 2,3 cit. zákona keď nezdanil službu, ktorú jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, z ktorej bol povinný platiť daň. Daňový subjekt sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal dňa 04.05.2009. Žalovaný po prejednaní odvolania rozhodnutie správcu dane potvrdil, a to rozhodnutím č. I/224/10916-73509/990268-r zo dňa 23.07.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, ktorú po jej prejednaní Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/114/2009-92 zo dňa 16.02.2010 ako nedôvodnú zamietol. Daňový subjekt - žalobca následne podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci rozhodol svojím rozsudkom zo dňa 08.02.2012 č.k. 3Sžf 19/2010 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí konštatuje, že skutočnosť, že došlo k preprave tovaru mimo územia EÚ nie je sporná a je potvrdená i colnými orgánmi a správca dane ju nespochybňuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že ust. § 47 ods. 3 zák. o DPH nepredstavuje kogentnú implementovanú časť smernice, ak ide o technickú časť ustanovenia, spôsob dokazovania, ktorý prijal zákonodarca za účelom preukazovania kogentnej podmienky oslobodenia od dane tovaru podľa § 47 ods. 1 cit. zák. Toto ustanovenie môže byť aplikované daňovými orgánmi iba spôsobom, aby plnilo svoj účel, a to v medziach zadaných smernicou. Euro konformný výklad citovaného ustanovenia pripúšťa aj možnosť alternatívnych dôkazov o vývoze tovaru v individuálnych prípadoch za podmienky, že nimi nie je narušené správne a jednoznačné uplatňovanie oslobodenia od dane, ak súčasne aplikáciou alternatívnych dôkazov nehrozí daňový únik. Tieto skutočnosti tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý sa dovoláva alternatívnych dôkazov. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok ESD C-146/05 „Albert Coleé“ možno aplikovať i na dodávky tovaru mimo Spoločenstva. Vo vzťahu k odopretiu uplatnenia práva na odpočítanie dane pri aplikácii prenosu daňovej povinnosti v súvislosti s prijatou službou od dodávateľa zo zahraničia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že žalobcovi v zásade nevznikla žiadna povinnosť odviesť DPH z týchto služieb do štátneho rozpočtu, nakoľko v tom istom okamihu, ako mu vznikla povinnosť túto daň odviesť, mu vzniklo aj právo si DPH v rovnakej výške odpočítať. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že postup žalovaného nie je v súlade so základnými zásadami, zmyslom a účelom daňového konania. Predmetom preskúmania je postup a rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane po tom ak im bola vec vrátená na ďalšie konanie a teda rozhodnutie žalovaného č. I/224/3540-48900/2011/990268-r zo dňa 28.04.2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie správcu dane Daňový úrad Vráble č. 628/230/108-2041/09/Ha zo dňa 01.04.2009 - Dodatočný platobný výmer na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007, zmenil tak, že znížil vyrubený rozdiel dane zo sumy 78,11 eura na sumu 61,09 eura. Žalovaný v časti zníženého rozdielu dane rešpektoval názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky časti odopretia uplatnenia práva na odpočítanie dane pri aplikácii prenosu daňovej povinnosti v súvislosti s prijatou službou od dodávateľa zo zahraničia v tom istom zdaňovacom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V časti odopretia oslobodenia od dane pri vývoze tovaru do tretej krajiny mimo EÚ, rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250 j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Krajský súd v Nitre po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. Žalobca vo svojej žalobe poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí spisová značka 3Šžf 19/2010 zo dňa 08.02.2012. (dôvody pre takéto tvrdenie sú uvedené vyššie). Z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ako už bolo konštatované, že závery rozsudku ESD C-146/05 „Albert Colleé“ v danom prípade možno aplikovať i na dodávky tovaru mimo spoločenstva, že skutočnosť, že došlo k preprave tovaru mimo územia Spoločenstva nie je sporná a je potvrdená i colnými orgánmi a správca dane ju nespochybňuje, pričom jedinou okolnosťou, ktorá bráni správcovi dane uznať oslobodenie od dane pri vývoze tovaru je ustanovenie § 47 ods. 3 zák. 222/2004 Z. z., ktoré vyžaduje preukázanie vývozu colným vyhlásením a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. V tomto texte na smernicu ES 2006/112 však podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno ustanovenie § 47 ods. 3 citovaného zákona vykladať tak, že ide nad rámec požiadavky danej smernicou ak v jednotlivom prípade daňové orgány uznajú, že tovar bol vyvezený mimo územia spoločenstva, že k daňovému úniku nedošlo avšak oslobodenie od dane nepriznávajú výlučne z dôvodu nepredloženia dokladu podľa § 47 ods. 3 zák. o DPH. V závere týkajúcom sa odopretia oslobodenia od dane pri vývoze tovaru, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že euro konformný výklad ustanovenia § 47 ods. 3 citovaného zákona pripúšťa i možnosť alternatívnych dôkazov o vývoze tovaru, za podmienky, že nimi nie je narušené správne a jednoznačné uplatňovanie oslobodenia od dane, ak sa aplikáciou alternatívnych dôkazov neohrozí daňový únik, vyhýbanie sa dani alebo zneužitie dane. Tieto skutočnosti tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý sa dovoláva alternatívnych dôkazov. Uznesenie dôkazného bremena posúdia daňové orgány. Práve posledné dve zvýraznené vety podľa názoru Krajského súdu dávajú žalovanému pokyn (záväzný) ako v ďalšom konaní pokračovať a ako ustanovenie § 47 ods. 3 citovaného zákona správne v zmysle účelu smernice vykladať. V ďalšom konaní mal preto žalovaný povinnosť akceptovať aj predloženie iného dôkazu ako vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 3, preukazujúceho vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva, pričom ako dôkazné bremeno je v danom prípade na žalobcovi. V tomto smere Krajský súd v Nitre, zhodne ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí, konštatuje, že žalobca okrem už predložených účtovaných dokladov (faktúra a doklad o jej úhrade) v konaní pred správcom dane alebo žalovaným nepredložil a ani neoznačil. Možno teda, aj v zmysle záverov vyslovených a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nepredložil žiaden t.j. ani alternatívny dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že tovar vyviezol mimo územia Spoločenstva. Krajský súd v Nitre preto záverom uvádza, že v konaní a v rozhodnutí žalovaného nevzhliadol žiaden rozpor so zákonom prípadne nerešpektovanie právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi, nakoľko bol v konaní neúspešný, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250 k ods.1 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).