Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/145/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200712 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200712.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Odbytová spoločnosť, s.r.o., so sídlom Hlavná 63, Vrbová nad Váhom, zastúpená JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, proti žalovanému: proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, (predchodca do 01. 01. 2012 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. augusta 2011 č. I/224/8830-84841/2011/992128-r, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Komárno zo dňa 02. 03. 2010 č. 621/230/10114/10/Nag, ktorým v obnovenom konaní podľa § 52 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zrušil pôvodné rozhodnutie č. 621/230/17946/07/Hus zo dňa 26. 04. 2077 potvrdené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/224/9449-81054/2007/992128-r z 23. 11. 2007 a podľa § 15 ods. 15 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie december 2006 vo výške 85.142,41 eura. Žalobca, po zvolení si právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní na základe výzvy súdu, podaním doručeným súdu 14. 11. 2011 upresnil žalobu o dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia tak, že vec bola nesprávne posúdená po právnej stránke. Uviedol, že podstata právneho posúdenia zo strany žalovaného správneho orgánu spočívala v tom, že žalobca si nemohol uplatniť odpočet DPH za posledný štvrťrok roku 2006 na základe tých skutočností, ktoré žalobca v daňovom priznaní uviedol, lebo bolo zistené, že žalobca s predmetom kúpy nehnuteľnosti nedisponoval a že s predmetom kúpy napriek rozhodujúcim právnym skutočnostiam, ktoré sa spájajú s dátumami 29. 12. 206 (podpísanie kúpnej zmluvy), resp. 31. 12. 2006 (podpísanie preberacieho protokolu) a naďalej disponoval s nehnuteľnosťou predávajúci - Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom. Nesúhlasí so záverom žalovaného a správcom dane, ktorý zistil, že ak predávajúci ešte v roku 2007, resp. 2008 vyhlasoval v rámci vysporiadania vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet zmluvy, že ju dlhodobo užíval a aj v čase vyhotovenia týchto relevantných dokladov užíva, potom je to v rozpore s tým, čo vo svojom daňovom priznaní deklaruje ako subjekt, ktorý mal horeuvedenými dokladmi nadobudnúť a zároveň fyzicky disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou. Nesúhlasí ani so záverom správcu dane, že dôkazy, ktoré predlžili, dostatočne hodnoverne nepreukazujú tú skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť od vlastníka aj fyzicky prevzal, disponoval ňou a prenajímal ju. Za nesprávny považuje i záver správcu dane a žalovaného, že žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by žalovaný spochybňoval materiálnu existenciu deklarovaného tovaru, t. j. nehnuteľnosti, ako aj fakt, že túto nehnuteľnosť od predávajúceho odkúpili, ale spochybňuje skutočnosť, ktorá je z hľadiska právneho posúdenia zákonnosti odpočtu DPH rozhodujúca a to, že s uvedenou nehnuteľnosťou v čase žiadosti o odpočet DPH fakticky nedisponovali. Daňové orgány mohli zistiť, že okrem kúpnej zmluvy bol vyhotovený „preberací protokol“, z ktorého je zrejmé, že predmetnú nehnuteľnosť žalobca prevzal do svojej dispozície. Nejde o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrou bez kúpnej zmluvy alebo preberacieho protokolu, ktorý doklad, t. j. faktúra by boli takto nepreskúmateľné. Kladie si otázku, v akom rozsahu by žalobca mal ako daňový subjekt podľa názoru žalovaného zabezpečiť ešte dôkaz o reálnej existencii plnenia. Žalobca nemôže predpokladať, ako sa v určitých situáciách zachovajú jeho dodávatelia, a teda že by on mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že by sa u tohto subjektu vyskytli nejaké problémy, resp. že by nemal riadne vedenú evidenciu a pod. Žalobca nemal vedomosť o tom, že jeho dodávateľ začal v priebehu rokov 2007 a 2008, teda v čase, keď predmetnú nehnuteľnosť už žalobca prenajímal, začal riešiť vlastnícke vzťahy k tejto nehnuteľnosti, ktoré dovtedy neboli vysporiadané. Na tieto okolnosti žalobca nemá vplyv a nemohol to ani predpokladať. Predmetnú nehnuteľnosť mali vo svojej držby od podpísania zmluvy, resp. podpísania preberacieho protokolu. V tomto smere poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sn. 3Sžf 1/2011, ktorý riešil obdobnú vec. Taktiež poukázal i na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03, v ktorých sporoch riešil Súdny dvor riešil obdobný prípad a vyslovil, že nárok daňového subjektu na odpočet DPH nemôže byť zmarený, prípadne znevýhodnený skutočnosťou, že v prípade nejakej dodávky tovaru je predchádzajúca obchodná transakcia zaťažená porušením práva. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že predávajúci, resp. dodávateľ tovaru (nehnuteľnosti sa po vyhotovení kúpnej zmluvy a prevzatí nehnuteľnosti do držby správal spôsobom a pritom tvrdil niečo, čo v danom okamihu už pravda nebola. Poukázal na notársku zápisnicu o osvedčení vyhlásenia, ako aj v rôznych iných potvrdeniach vyhlasoval, že sporná nehnuteľnosť bola aj v tom čase (kúpna zmluva) v jeho užívaní a dispozícii. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že úvaha daňového subjektu a jeho právny záver o tom, že nemohol uplatniť odpočet DPH za posledný štvrťrok roku 2006 na základe tých skutočností, ktoré uviedol v daňovom priznaní, pretože bolo zistené, že ako kupujúci nedisponoval predmetom kúpy napriek, tomu, že to deklaroval v kúpnej zmluve, ako aj v preberacom protokole, že napriek rozhodujúcim právnym skutočnostiam, ktoré sa spájajú s dátumom 29. 12. 2006, resp. 31. 12. 2006 (podpísanie kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu), že predmetom kúpnej zmluvy žalobca disponoval, nie je správny a nemožno sa s ním stotožniť. Žalovaný poukázal na daňovú kontrolu (opakovanú DK) vykonanú správcom dane dňa 19. 03. 2007 u daňového subjektu (žalobca) na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vo výšku -2.565.000,- Sk, ktorý uplatnil žalobca - Odbytová spoločnosť s.r.o. a vykázal v riadnom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie december 2006 uplatnením odpočítania dane na riadku 14, 18 a 22 v plnej výške. Podkladom pre to bola faktúra č. 000/2006201 zo dňa 31. 12. 2006, ktorú vyhotovilo Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom v nadväznosti na kúpnu zmluvu zo dňa 29. 12. 2006 za predaj nehnuteľnosti v sume 16.065.000,- Sk, z toho základ dane 13.500.000,- Sk, daň 2.565.000,- Sk a preberací protokol zo dňa 31. 12. 2006. Správca dane zistil, čo bolo i dôvodom kontroly u žalobcu, že nebolo preukázané, že v momente predaja (december 2006) predávajúci disponoval právom užívať nehnuteľnosť ako vlastník a že mohol toto právo užívania nehnuteľnosti previesť na inú osobu, t. j. žalobcu ako kupujúceho, a preto kontrolovaný daňový subjekt uplatnil právo odpočtu neoprávnene. Zdôraznil, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má a toto zistenie bolo rozhodujúce pre posúdenie momentu vzniku daňovej povinnosti podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, čo spôsobilo, že nedošlo k dodaniu tovaru (nehnuteľnosti vedenej pod inventárnym č. 148 , budova na parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX), pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona, a teda predávajúcemu RD Vrbová nad Váhom nevznikla daňová povinnosť dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania podľa tretej vety § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi ako daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca podal i návrh na obnovu konania z dôvodu zistenia novej skutočnosti, ktorá vyšla najavo dňa 16. 06. 2008, t. j. že notárom bolo osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pre Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom formou Notárskej zápisnice N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, z ktorej vyplynulo, že lehota na vydržanie uplynula dňom 01. 04. 2006 a k tomuto dňu došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním právom právneho predchodcu. Keďže týmto dôkazom bolo preukázané, že v momente predaja (december 2006) Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom disponovalo právom užívať nehnuteľnosť ako vlastník a mohol toto právo užívania nehnuteľnosti previesť na inú osobu, došlo k naplneniu dôvodov pre povolenie obnovy konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb., ktorú v plnom rozsahu žalovaný ako orgán oprávnený povolil rozhodnutím zo dňa 18. 11. 2008 č. I/224/13878-78247/2008/992128-r s tým, že správca dane vykoná nové konanie a preverí splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. zákona o DPH. Správca dane začal opakovanú daňovú kontrolu dňa 23. 03. 2009, v rámci ktorej, s dôrazom na kúpnu zmluvu zo dňa 31. 12. 2006 a preberací protokol zo dňa 29. 12. 2006, preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Vykonal miestne zisťovanie u predávajúceho RD Vrbová nad Váhom a z predložených písomností zistil, že sklad v obci Komárno postavený na pozemku parc. č. XXXXX predávajúci užíval nepretržite aj v roku 2008. Zo žiadosti predávajúceho u určenie súpisného čísla stavby zo dňa 20. 03. 2007, ktorej prílohou bolo čestné prehlásenie zo dňa 26. 03. 2007, správca dane zistil, že Ing. O. ako člen predstavenstva RD Vrbová nad Váhom ešte v roku 2007 prehlasoval, že hospodárska budova nachádzajúca sa v kat. úz. S. na parc. č. XXXXX je výlučným vlastníctvom RD Vrbová nad Váhom a je používaná na hospodárske účely podniku. V žiadosti zo dňa 18. 01. 2008 o podanie vyjadrenia Mesta Komárno k vydaniu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - skladu postaveného v obci S. na parc. č. XXXXX v prospech RD Vrbová nad Váhom tvrdí, že túto nehnuteľnosť užíva asi od marca 1996 ako svoju vlastnú až podnes. Z doplnenia tejto žiadosti zo dňa 14. 02. 2008, ktorej prílohou je i vyhlásenie svedkov (H. B. a H. W.) zo dňa 18. 01. 2008 zistil, že predmetný sklad patrí RD Vrbová nad Váhom, ktorého užíva ako svoj vlastný, dobromyseľne, nerušene až dodnes. Túto skutočnosť dobromyseľnosti a nepretržitosti potvrdil vyhlásením aj štatutárny zástupca RD Notárskej zápisnici o vydržaní nehnuteľnosti N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 16. 06. 2008. Obsah uvedených listín jednoznačne preukázal, že sklad na parc. č. XXXXX užíval predávajúci minimálne do 16. 06. 2008, čo znamená, že fakticky nedošlo k jeho odovzdaniu do užívania kupujúcemu dňa 31. 12. 2006 tak, ako je deklarované v preberacom protokole z 31. 12. 2006, čo z pohľadu zákona o DPH znamená, že v zdaňovacom období december 2006 nedošlo k dodaniu nehnuteľnosti (tovaru) a tým ani ku vzniku daňovej povinnosti predávajúceho a u kupujúceho nevzniklo právo na odpočet dane. Správca dane o výsledku zistenia vyhotovil protokol dňa 06. 07. 2009 č. 621/320/29729/09/Bed, ku ktorému sa kontrolovaný platiteľ písomne vyjadril a vyčítal správcovi dane okrem iného i to, že svoje tvrdenia zakladá na písomných dôkazoch získaných od dodávateľa nehnuteľnosti, ktoré v plnom rozsahu slúžili na zápis uvedenej nehnuteľnosti do evidencie nehnuteľností a nemajú žiadny relevantný vplyv na zistenie vzniku daňovej povinnosti a následný odpočet dane. Ďalej daňový subjekt vytkol správcovi dane, že uvedené písomné dôkazy bral do úvahy iba také dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť neuznanie odpočítania dane a nebral do úvahy tú skutočnosť, že Odbytová spoločnosť s.r.o. nakladala so svojím majetkom ako vlastník hneď po jeho nadobudnutí, keď uzatvorila nájomnú zmluvu s treťou osobou pred obdobím, v ktorom vznikli dokumenty uvádzané správcom dane. Žalobca od prevzatia nehnuteľnosti dosiahol daňové príjmy a tieto dosahuje i v čase prejednávania protokolu. Správca dane nesúhlasil s názorom žalobcu, čo sa týka vyhodnotenia dôkazov, ktoré podľa daňového subjektu nemajú žiaden relevantný vplyv na zistenie daňovej povinnosti u predávajúceho. Svoj nesúhlas správca dane odôvodnil tým, že sa jedná o dôkazy rozhodujúceho obsahu a celkového významu, pretože na ich základe sa vykonali závažné rozhodnutia a uznesenia takých inštitúcií, ako sú Mestský úrad Komárno, Notárska kancelária JUDr. Botkovej. Žalovaný uviedol, že dosiahnutie právneho usporiadania vlastníckych vzťahov u predávajúceho a následne u kupujúceho, a to práve prostredníctvom vyššie označených dôkazov, bolo dôvodom aj pre povolenie obnovy konania a vykonanie opakovanej daňovej kontroly v zmysle daňových zákonov. Zdôraznil, že vykonanými kontrolnými zisteniami správca dane nezistil dôvody, resp. nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu právoplatného rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu zo dňa 26. 04. 2007 a daňové konanie rozhodnutím zo dňa 04. 08. 2009 č. 621/230/34760/09/Nag zastavil. Žalobca s týmto rozhodnutím nebol spokojný, podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný správny orgán, ktorý zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane rozhodnutím z 22. 01. 2010 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V obnovenom konaní správca dane rozhodnutím z 02. 03. 2010 zrušil pôvodné právoplatné rozhodnutie o nepriznaní nadmerného odpočtu zo dňa 26. 04. 2007 a zároveň nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie december 2006 vo výške -2.565.000,- Sk, ktoré rozhodnutie vychádzalo zo zistení správcu dane, t. j., že predmetnú nehnuteľnosť nepretržite užíval ešte aj v roku 2008 predávajúci, a preto v kontrolovanom zdaňovacom období december 2006 nedošlo k dodaniu nehnuteľnosti v zmysle preberajúceho protokolu zo dňa 31. 12. 2006, čo spôsobilo, že RD Vrbová nad Váhom ako predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť pri prevode nehnuteľnosti dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania (31. 12. 2006) a žalobcovi ako kupujúcemu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období roku 2006. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 03. 02. 2011 č. MF/8287/2011-73, ktorým bolo zrušené jeho rozhodnutie z 30. 06. 2010 v danej veci pod č. I/224/8830-58430/2010/992128-r a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie s tým, že pokiaľ vznikli pochybnosti o tom, že kontrolovaný platiteľ (žalobca) ako kupujúci mal právo užívať nehnuteľnosť už od 31. 12. 2006 a či právo odpočítať daň vzniklo v zmysle § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH, je potrebné v rámci nového konania zistiť, či predmetnú nehnuteľnosť užíval kupujúci na podnikateľskú činnosť a či Q. D. TM-AGROWOOD vykonával aktivity, ktoré boli ako účel nájmu dohodnuté v zmluve o nájme nebytových priestorov, na ktorú sa kontrolovaný platiteľ odvoláva. V zmysle doplneného konania správca dane zistil, že žalobca ako kupujúci v roku 2006 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a v roku 2007 vykonával výlučne nájom nehnuteľnosti na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 03. 2007, tzv. činnosť, ktorá je v zmysle § 38 zák. č. 222/2004 Z. z. oslobodená od dane. Zistil, že v roku 2007 vyhotovil preto TM-AGROWOOD Vrbová nad Váhom deväť odberateľských faktúr s dátumom vyhotovenia a dodania služby vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca v období marec až október, december 2007 za nájom nebytových priestorov v zmysle zmluvy o nájme zo dňa 01. 03. 2007 za nájom nebytových priestorov v kat. úz. S. - S., parc. č. XXXXX, hospodárska budova s rozlohou 0,07 ha na parc. č. XXXXX areál hospodárskej budovy s rozlohou 0,5 ha. Predmetom každej faktúry bolo nájomné v hodnote 5.950,- Sk a z toho DPH 950,- Sk i napriek skutočnosti nepojednáva o DPH k fakturovanému nájmu. Pokiaľ ide o nájomcu Q. D. TM-AGROWOOD, ktorý sa podľa článku 2 nájomnej zmluvy zaviazal využívať prenajaté priestory na výrobu a spracovanie dreva, drevnej hmoty, biomasy a produktov vyplývajúcich zo spracovania a zúžitkovania surového dreva, správca dane zistil, že v zdaňovacom období 2007 dosahoval zdaniteľné príjmy na DP FO z obchodnej činnosti, ktorej predmetom bol nákup a predaj drevených paliet, ich výroba a oprava, ďalej z prepravnej služby a zo žatevných prác, že záväzky z 9 dodávateľských faktúr za prenájom nehnuteľnosti uhradil iba čiastočne, čo vyplynulo z predloženého peňažného denníka. Žalovaný na základe doplneného dokazovania vydal rozhodnutie, ktoré je žalobou napadnuté a ktorým potvrdilo rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 03. 2010. Dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu bolo porušenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období nedošlo k dodaniu nehnuteľnosti v zmysle preberacieho protokolu zo dňa 31. 12. 2006, čo spôsobilo, že RD Vrbová nad Váhom ako predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť pri prevode nehnuteľnosti dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania a Odbytovej spoločnosti s.r.o. ako kupujúcemu nevzniklo právo odpočítania dane. Žalovaný ku skutkovým a právnym okolnostiam, ako i k námietkam žalobcu uviedol, že podľa hmotnoprávneho zákona DPH odpočítanie dane z pridanej hodnoty je možné len v rozsahu a za podmienok určených v § 49 až 51 zákona, pričom nárok na odpočítanie dane je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok a už nesplnenie jednej vylučuje priznanie nároku. Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Podľa § 19 ods. 1 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a týmto dňom je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa § 8. ods. 1 písm. a/ zákona dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely zákona o DPH hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda a podobne. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalovaný zdôraznil, že zákon o DPH viaže právo platiteľa na odpočet dane z tovaru na deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru (v posudzovanom prípade dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do KN), právo odpočítať daň z tovaru vzniká len vtedy, keď bol tovar skutočne dodaný a toto dodanie bolo doložené aj daňovým dokladom, pretože zákon nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky nedošlo tak, ako je prezentované v dokladoch. Správca dane poukázal na rozpor medzi skutočnosťou, ktorú deklaruje preberací protokol a na dôkazy, ktoré získal v priebehu opakovanej daňovej kontroly a vyzval zúčastnené strany aby rozporuplné skutočnosti vysvetlili. Členky predstavenstva RD Vrbová nad Váhom i napriek ich vyhláseniu, ktoré osvedčila notárka v notárskej zápisnici zo dňa 16. 06. 2008 sa nevedeli vyjadriť k rozporuplným skutočnostiam tak, ako sa nevedel vyjadriť ani konateľ Odbytovej spoločnosti s.r.o. Zoltán Takács. Všetci sa odvolávali na svojho kolegu Ing. S. O., ktorý je nielen člen predstavenstva predávajúcej spoločnosti, ale i konateľom kupujúcej spoločnosti s tým, že on všetko vybavoval. Ing. O. vypovedal ako konateľ spoločnosti (žalobcu) a uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť kupovali na podnikanie, ktoré však nevie bližšie špecifikovať, lebo nevie, čo všetko mali vtedy na mysli, že kúpnu cenu v splátkach po 675.000,- Sk dodnes neuhradili a že nehnuteľnosť prenajali. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na stanovisko NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžf 1/2011, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 5Afs 131/2004 a rozsudok ESD v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 k tomu žalovaný uviedol, že tieto námietky neboli predmetom odvolacieho konania a je toho názoru, že zákon o správe daní a poplatkov nebol porušený v danej veci. S ďalšou námietkou žalobcu v súvislosti s uzavretou nájomnou zmluvou medzi žalobcom a spoločnosťou Q. D. TM-AGROWOOD, žalovaný uviedol, že postupoval v zmysle rozhodnutia MF SR a zistil, že žalobca ako nájomca uzatvoril dňa 01. 03. 2007 zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zák. č. 116/1990 Zb., predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov, konkrétne hospodárska budova na parc. č. XXXXX s rozlohou 0,07 ha a na parc. č. XXXXX areál hospodárskej budovy s rozlohou 0,50 ha, avšak z právoplatného rozhodnutia Správy katastra S. o povolení vkladu V: XXXX/XX, ktorým je správca dane viazaný v zmysle § 26 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, vyplynulo, že areál hospodárskej budovy na parc. č. XXXXX nebol predmetom prevodu, a preto tento areál, ako i príjmy s ním súvisiace sú pre toto odvolacie konanie neopodstatnené. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. 05. 2012. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 2 ods. 1, 2, 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platnom v čase vykonávania opakovanej daňovej kontroly u žalobcu, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. V danej veci z obsahu administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu, ktorú začal dňa 19. 03. 2007 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške -2.565.000,- Sk, ktorý uplatnil žalobca a vykázal v riadnom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie december 2006 z dôvodu uplatnenia odpočítanie dane na základe faktúry č. 000/2006201 zo dňa 31. 12. 2006, ktorú vyhotovilo Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom. Podkladom pre vydanie uvedenej faktúry bol dvojstranný právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 29. 12. 2006 za predaj nehnuteľnosti vedenej pod inventárnym číslom predávajúceho 148 a budova na parc. č. XXXXX, XXXXX a XXXXX. Kupujúcim bol žalobca a kúpna cena bola stanovená dohodou bez DPH, ktorá mala byť zaplatená v splátkach. Splátkový kalendár trovil prílohu zmluvy. Prílohou zmluvy bol i protokol zo dňa 31. 12. 2006. Na základe kúpnej zmluvy bol podaný i návrh Správe katastra S., ktorá rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2008 prerušila vkladové konanie vedené pod č. V-XXXX/XX o návrhu na vklad vlastníckeho správa do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 12. 2006, týkajúcej sa nehnuteľnosti vedenej pod inventárnym číslom 148, budova na uvedených parcelách z dôvodu, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie o takomto návrhu. Z obsahu spisu vyplýva, že ku dňu 01. 12. 2006 predávajúci pod inventárnym číslom 148 evidoval ako inventárny majetok sklad zemiakov bez bližšej špecifikácie údajov v zmysle katastrálneho zákona. K návrhu na vklad vlastníckeho práva nebol pripojený ani list vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam. Správca dane výsledok daňovej kontroly zhrnul do Protokolu o daňovej kontrole zo dňa 18. 04. 2007, ktorý bol podkladom na vydanie rozhodnutia správcom dane o nepriznaní nadmerného odpočtu. Na odvolanie žalobcu žalovaný prvý krát rozhodol vo veci tak, že rozhodnutím zo dňa 23. 11. 2007 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Komárno ako vecne správne. Dôvodom bola tá skutočnosť, že RD Vrbová nad Váhom ako predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania podľa tretej vety § 19 ods. 1 a žalobcovi ako kupujúcemu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1. Žalobca dňa 25. 08. 2008 podal návrh na obnovu konania. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. 11. 2008 povolil obnovu konania v plnom rozsahu vo veci právoplatného rozhodnutia správcu dane zo dňa 26. 04. 2007. Obnova konania bola povolená podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní z dôvodu, že daňový subjekt predložil dôkazy o vzniku novej skutočnosti, t. j. notársku zápisnicu č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 16. 06. 2008, ktorou bolo osvedčené vyhlásenie Roľníckeho družstva Vrbová nad Váhom o vydržaní k nehnuteľnosti (sklad na parc. č. XXXXX, kat. ú. S.) s tým, že v zmysle jeho vyhlásenia uplynutie lehoty na vydržanie sa určilo dňom 01. 04. 2006. Na základe povolenia obnovy konania správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu 23. 03. 2009 s dôrazom na kúpnu zmluvu zo dňa 31. 12. 2006 a preberací protokol k sporným nehnuteľnostiam a zistil, že sklad v obci Komárno postavený na pozemku parc. č. XXXXX predávajúci užíval nepretržite aj v roku 2008, čo podložil prehláseniami od člena predstavenstva RD Vrbová nad Váhom Ing. O.. Z prehlásenia zo dňa 26. 03. 2007 vyplýva, že tento člen predstavenstva RD potvrdil, že budova je výlučným vlastníctvom RD a je užívaná na hospodárske účely, ďalej vyhlásenia svedkov (H. B., H. W.) zo dňa 18. 01. 2008, ako i čestné vyhlásenie RD Vrbová nad Váhom zo dňa 26. 03. 2007, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Správca dane v novom konaní však nezistil dôvody, ani nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu právoplatného rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu zo dňa 26. 04. 2007 v rámci opakovanej daňovej kontroly neboli vyvrátené skutočnosti, že predávajúci RD Vrbová nad Váhom malo právo predať predmetnú nehnuteľnosť v zdaňovacom období december 2006 a tak pri predaji by malo vzniknúť kupujúcemu právo na odpočet dane podľa § 49 zákona o DPH. Opätovne vo veci rozhodol a nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet. Rozhodnutie správcu dane na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 30. 06. 2010 potvrdil ako vecne správne, proti ktorému žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Ministerstvo financií SR rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 03. 2011, zrušilo rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom vyslovil i názor, v akom smere má správca dane doplniť dokazovanie okrem iného, i o skutočnosti na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 03. 2007, ktorú mal uzavrieť žalobca ako prenajímateľ so spoločnosťou TM-AGROWOOD. Opätovne správca dane doplnil daňové konanie v zmysle rozhodnutia MF SR a vo veci rozhodlo tak, že nepriznal nadmerný odpočet žalobcovi u vedený v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie december 2006 v sume 85.142,41 eura. V danej veci právny zástupca žalobcu, ktorý upresnil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia na výzvu súdu podaním došlým súdu 14. 11. 2011 tak, že spochybnil argumentáciu daňových orgánov, keďže okrem kúpnej zmluvy bol vyhotovený preberací protokol k nehnuteľnosti, z ktorého je zrejmé, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť a prevzal ju do svojej dispozície. Podľa jeho názoru teda nejde o situáciu, že by daňový subjekt disponoval iba faktúrou bez kúpnej zmluvy alebo preberacieho protokolu, ktoré by boli nepreskúmateľné. Je toho názoru, že si splnil svoju dôkaznú situáciu a zabezpečil dôkazy o reálnej existencie plnenia. Samotná skutočnosť, že predávajúci v priebehu rokov 2007 a 2008, teda v čase, keď sme nehnuteľnosť už prenajímali, riešil vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, ktoré „dovtedy neboli vysporiadané“, nemohol ovplyvniť jeho konanie a tento dodávateľ žalobcu o tom ani neinformoval. Argumentuje predovšetkým tým, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že predávajúci (dodávateľ tovaru) sa po vyhotovení kúpnej zmluvy a najmä prevzatí nehnuteľnosti do držby žalobcu správal spôsobom a pritom tvrdil niečo, čo v danom okamihu už pravda nebola. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržal dôvodov nezákonnosti uvedených v žalobe (i upravenej žalobe) a v súvislosti s konaním predávajúceho v nadväznosti na notársku zápisnicu o osvedčení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 16. 06. 2008 zdôraznil, že ak notár urobí osvedčenie o vydržaní, ide o listinu inú, ako je listina pri vydaní nejakého rozhodnutia, napríklad rozhodnutia správy katastra alebo inej inštitúcie, pretože pri vydaní osvedčenia o vydržaní ide o „púhy záznam“ do katastra nehnuteľností. Poukázal na moment určenia vydržania, ku ktorému došlo dňom 01. 04. 2006, teda trištvrte roka pred podpísaním predmetnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a RD Vrbová nad Váhom dňa 29. 12. 2006, kedy došlo i k prevzatiu nehnuteľnosti. Potvrdil tiež, že zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu bol urobený až neskôr po podpísaní kúpnej zmluvy. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 OSP a zameral sa na otázky, či boli alebo neboli porušené niektoré žalobcom namietané procesné zásady daňového konania, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal a ktoré žalobca taktiež v žalobe namietal, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní musia daňové orgány postupovať v zmysle základných zásad daňového konania zakotvených v ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, z ktorých okrem iného vyplýva, že v daňovom konaní sa vždy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Uvedené výkladové pravidlo ustanovuje, že v daňovom konaní je rozhodujúci skutočný obsah právneho úkonu, t. j. ekonomický charakter plnení jednotlivých zmluvných strán, ktoré sú obsahom právneho úkonu. I pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutočného stavu veci. Daňové subjekty majú pritom zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno v daňovom konaní však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Úlohou správcu dane je na základe daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 vyššie citovaného zákona. V danej veci súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupovali i daňové orgány v preskúmavanej veci, pričom súd sa stotožňuje s ich skutkovými zisteniami a právnym záverom. Medzi účastníkmi bol sporný výklad § 49 v spojení s § 19 a § 8 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z., platného v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, či v kontrolovanom zdaňovacom období došlo k dodaniu tovaru (nehnuteľnosti) v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej s Roľníckym družstvom Vrbová nad Váhom ako predávajúcim a žalobcovi ako kupujúcemu, či vzniklo právo na odpočítanie dane z predmetnej transakcie v decembri 2006. V preskúmavanej veci súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, ani s jeho argumentáciou, ktorá podľa názoru súdu nevychádza z hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 8 ods. 1 a § 19 ods. 1 citovaného zákona, pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva k tovaru, v danom prípade k nehnuteľnosti, pretože nie je správny. Tak, ako je vyššie uvedené, z obsahu spisu nie je sporné, že kúpna zmluva medzi žalobcom ako kupujúcim a RD Vrbová nad Váhom k uvedeným nehnuteľnostiam bola spísaná dňa 29. 12. 2006, avšak z jej obsahu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by potvrdzovali vlastnícke právo predávajúceho, a preto po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu v zmysle § 31 a nasledovné zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, bolo konanie prerušené práve z toho dôvodu, že predmet kúpy nebolo možné identifikovať podľa katastrálneho zákona, čo sa týka zápisov do katastrálnych operátov a v nadväznosti na túto skutočnosť, či predávajúci je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, či je zapísaný na liste vlastníctva a podobne. Po prerušení katastrálneho konania však nie je sporné, že práve predávajúci zrejme zistil, že tieto skutočnosti nevie v lehote stanovenej správnym orgánom doložiť a vec riešil v zmysle Notárskeho poriadku a požiadal príslušného notára o vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, čo bolo dovŕšené notárskou zápisnicou zo dňa 16. 06. 2008 č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX a notár v zmysle § 63 Notárskeho poriadku návrhu vyhovel a určil, že lehota na vydržanie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti bola zavŕšená dňom 01. 04. 2006. V súvislosti s námietkou žalobcu, že kúpna zmluva bola podpísaná následne, t. j. osem mesiacov po určení vydržania a zavkladovania tejto verejnej listiny správou katastra do príslušného katastrálneho operátu v prospech predávajúceho - RD Vrbová nad Váhom, a preto kúpna zmluva zo dňa 29. 12. 2006 je platná a následne teda žalobca mal nárok na odpočítanie dane v zmysle podaného daňového priznania DPH, súd považuje za potrebné uviesť, že nárok na odpočet dane je potrebné vždy posudzovať z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH, ktorý je špecifický zákon a pokiaľ ide o podmienku v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona o DPH, správca dane má povinnosť skúmať skutočnosť, či predávajúci mal možnosť disponovať s predajom kúpy, t. j. s nehnuteľnosťou, avšak nie fakticky, ako si to vysvetľuje žalobca, teda že mal k dispozícii preberací protokol na nehnuteľnosť, ale tieto skutočnosti musí správca dane preverovať i po právnej stránke, či v čase predaja tovaru - nehnuteľnosti bol jej vlastníkom i právne s dopadom na zápis do katastra nehnuteľností na príslušný LV so špecifikáciou nehnuteľnosti podľa druhu. Táto skutočnosť v konaní bola preverená a bolo nesporne preukázané, že predávajúci nemohol disponovať právne s predmetom kúpy, teda správny bol záver žalovaného, i správcu dane, že predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť dňom odovzdania nehnuteľnosti žalobcovi podľa tretej vety § 19 ods. 1 a žalobcovi ako kupujúcemu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. S týmto záverom žalovaného i správcu dane sa stotožňuje súd a považuje za potrebné uviesť, že vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť, avšak podľa ustanovení katastrálneho zákona sa vyžaduje aspoň deklarácia tohto právneho stavu, a to buď notárskym osvedčením o vydržaní alebo vydaním deklaratórneho rozsudku občianskoprávneho súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním. V ust. § 63 Notárskeho poriadku boli spresnené podmienky, za ktorých môže notár formou notárskej zápisnice vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a taktiež ustanovuje, aké náležitosti musí obsahovať notárska zápisnica. Obsah vydaného osvedčenia daňové orgány nie sú oprávnené hodnotiť a robiť si o ňom vlastný úsudok a tak, ako uvádza žalovaný, správca dane je viazaný rozhodnutím Správy katastra o povolení vkladu alebo nepovolení vkladu. Nemožno súhlasiť s názorom právneho zástupcu žalobcu, že notárskou zápisnicou o vydržaní bolo rozhodnuté o nadobudnutí vlastníckeho práva predávajúcim k 01. 04. 2006, a preto žalobca na základe preberacieho protokolu z decembra 2006 si mohol uplatniť nadmerný odpočet podľa kúpnej zmluvy, i keď táto bola zavkladovaná až podstatne neskôr. K takémuto tvrdeniu odporuje práve notárska zápisnica o vydržaní, svedecké výpovede a vyhlásenie samotného Ing. O., ktorý bol členom predstavenstva RD Vrbová nad Váhom, ktorí výpovede potvrdili, že predávajúci s nehnuteľnosťou disponoval aj v roku 2008, teda v čase, keď predávajúci si usporiadal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam i po právnej stránke, nie iba po faktickej stránke, že nehnuteľnosti mal v držbe nepretržite od roku 1996. Zo spisového materiálu žalovaného tiež vyplýva, že žalobca bol zapísaný ako vlastník k nehnuteľnosti súpisné číslo XXX identifikované ako poľnohospodárska budova a sklad na parc. č. XXXXX až na základe odstránenia nedostatkov návrhu na vklad, doplnenia kúpnej zmluvy o listiny (rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, LV predávajúceho a pod.) požadované správou katastra a zápis bol vykonaný až pod číslom V XXXX/XX a titulom bola kúpna zmluva z 29. 05. 2009, a nie kúpna zmluva z 29. 12. 2006. Preto nie je sporné, že v zdaňovacom období december 2006 žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH z titulu vystavenej faktúry č. 000/2006201 zo dňa 31. 12. 2006, ktorú vyhotovilo Roľnícke družstva Vrbová nad Váhom v nadväznosti na kúpnu zmluvu zo dňa 29. 12. 2006 za predaj nehnuteľnosti vyššie uvedenej v zmysle daňového priznania DPH na riadku 14, 18 a 22, ktoré podal žalobca. K samotnej kúpnej zmluve, na ktorú sa odvoláva žalobca a ktorá bola podkladom na uplatnenie si nadmerného odpočtu za december 2006, súd považuje za potrebné uviesť, že kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany dohodnú (dosiahnu konsens) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnej veci účinnosťou zmluvy, t. j. v zásade vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 133 OZ v súvislosti s § 128 zák. č. 162/1995 Z. z.), prípadne iným spôsobom, ako to ustanovuje zákon (napríklad príklepom). Samotným uzavretím zmluvy sa však na kupujúceho neprevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti a kupujúci sa priamo nestáva vlastníkom predmetu kúpy už uzavretím zmluvy. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (predmet kúpy - tovar) je potrebná ďalšia skutočnosť tak, ako súd uviedol vyššie, a to je rozhodnutie príslušného orgánu - Správy katastra, pričom zmluva nadobúda účinnosť až týmto rozhodnutím (vecnoprávne účinky). Ďalej je potrebné uviesť, že právomoc správy katastra pri rozhodovaní o vklade vlastníctva je obmedzená na preskúmanie predloženej zmluvy a jej náležitostí s prílohami v zmysle § 31 katastrálneho zákona v spojení s vykonávacou vyhláškou. Vkladové konanie predstavuje preto rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov je povinná vždy posudzovať skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom takéhoto rozhodovacieho procesu je vydanie rozhodnutia o povolení vkladu alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad. Nie je sporné, že o takýto prípad išlo i u žalobcu v súvislosti s podaným návrhom na vklad vlastníckeho práva do KN na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 12. 2006. O jeho návrhu bolo rozhodnuté tak, ako je vyššie uvedené a rozvedené podstatne neskôr, ako si uplatnil žalobca nárok na nadmerný odpočet, avšak skutočnosť, ktorá bránila takémuto postupu z pohľadu zákona o DPH bola tá, že predávajúci v čase spísania kúpnej zmluvy právne nedisponoval spornou nehnuteľnosťou. Pokiaľ ide o odvolávku žalobcu na citované rozhodnutia, súd je toho názoru, že právny zástupca žalobcu neuviedol konkrétne, v akých častiach je možné aplikovať tieto rozhodnutia na daný prípad a samotné citované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03, súd poznamenáva, že v tomto konaní v spojených veciach išlo o návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court of Justice (riešenie otázky, či platiteľ nevedel alebo mohol vedieť, či je súčasťou dodávateľského reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty). Vec sa týkala šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa dani z obratu, v znení doplnenom smernicou rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ktorá zakladá spoločný systém DPH a splnenia objektívnych kritérií, na ktorých sú tieto pojmy založené. Správca dane podľa názoru súdu legálnym spôsobom objasnil všetky skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý materiálnu existenciu daňovo relevantných plnení musí preukázať a mal by na to pamätať už pri realizovaní právneho úkonu (kúpna zmluva). Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale iba overuje, či daňový subjekt ju preukázal v zmysle podmienok zákona o DPH a deklaroval správne. Daňové orgány nie sú povinné vyhľadávať a zabezpečovať dôkazy na obranu daňového subjektu. Táto povinnosť patrí daňovému subjektu priamo, a preto on musí preukázať, že postupoval v zmysle zákona a obchodné transakcie zodpovedajú príslušným hmotnoprávnym predpisom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, keďže záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov platnom v čase kontrolovaného zdaniteľného obdobia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).