Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/147/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200719 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200719.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. W. H., M. 6, I., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. septembra 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-98/2011, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 09. 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-98/2011, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č. ORPZ-NR- ODI2-Pr-629/2011 zo dňa 19. 07. 2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a podľa § 22 ods. 2 písm. e/ toho istého zákona mu bola uložená sankcia - pokuta 60,- eur. Obvinenému z priestupku bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na ustanovenie § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. uložená povinnosť uhradiť aj trovy konania vo výške 16 eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia o dopravnom priestupku žiadajúc zrušiť rozhodnutie žalovaného a Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre, Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre zo dňa 19. 07. 2011 č. ORPZ-NR-ODI2-Pr-629/2011 a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie pre nesprávne zistenie skutkového stavu, ktorým by bolo nepochybne preukázané, že sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu osobným motorovým vozidlom, ktoré je evidované a je majetkom firmy. Správnemu orgánu vytýkal porušenie povinnosti dôkladne zistiť osobu páchateľa priestupku, keďže usúdenie, že bol označený ako vodič vozidla, a tým aj páchateľ postačilo to, že bol oznamovateľ. Keďže ide o firemné vozidlo, a ktorého spoluvlastníkom je aj on, je logické, že oznámil skutočnosť, že na vozidle sa nachádza blokovacie zariadenie. To by však nemalo viesť u príslušníkov mestskej polície k automatickému presvedčeniu, že bol páchateľom priestupku, keďže po príchode k zablokovanému autu túto skutočnosť nepreverovali a vôbec sa ho neopýtali, či tam predmetné vozidlo zaparkoval. Za nutné tiež považoval preskúmať, či je dopravná značka „IP 17a“ umiestnená na predmetnom mieste v súlade so zákonom a či príspevková organizácia Mestské služby Nitra, IČO: XX XXX XXX je oprávnená vyberať poplatok za parkovné a či v tomto prípade nejde o obchádzanie zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. V súvislosti s ust. § 23 ods. 2 a § 25 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o cestnej premávke“) poukázal na povinnosť žalobcu ako vodiča vozidla zaparkovať na mieste, ktoré je prednostne určené na parkovanie. Zároveň však iné ustanovenie zákona (§ 25 ods. 1 písm. o/) mu zakazuje zastaviť alebo stáť na takto mieste, keď nemá zaplatený poplatok za parkovanie. Inak povedané, ak zaparkuje na mieste vedľa parkoviska, aby si išiel kúpiť lístok na parkovanie, poruší ustanovenie § 23 ods. 2. Naopak, ak zaparkuje na platenom parkovisku, ako tomu tak bolo, povinný v zmysle § 23 ods. 2 poruší ustanovenie § 25 ods. 1 písm. o/, keďže ešte logicky nemôže mať zakúpený lístok. Preto mal za to, že tento zákon si uvedenými ustanoveniami odporuje, a preto nielen žalobca, ale aj iní účastníci cestnej premávky sú ukrátení na svojich právach. Na základe uvedeného podľa jeho názoru si zákon č. 8/2009 Z. z. vzájomne odporuje, v dôsledku ktorej skutočnosti sú potom aj rozhodnutia správnych orgánov zmätočné a nejednoznačné a v dôsledku toho považuje rozhodnutie o uložení pokuty za dopravný priestupok za nezákonný. V neposlednom rade navrhol, aby sa súd zaoberal aj zákonnosťou tohto zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a dal túto zákonnosť aj preskúmať. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že žalobca dňa 18. 04. 2011 v čase o 09.20 h v Nitre, na ul. Sládkovičovej, pred budovou pošty, s vozidlom zn. Alfa Romeo Guilietta, EČ: NR-964FS neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP 17a“ Vyhlášky č. 9/2009 Z. z. (parkovisko-parkovacie miesta s plateným státím) a zastavil a stál s uvedeným vozidlom na parkovacom mieste s plateným státím označenom uvedeným dopravným značením, pričom vozidlo zn. Alfa Romeo Giulietta, EČ: NR-964FS nemalo zaplatený poplatok za parkovanie. Vo vozidle sa nachádzal neplatný parkovací lístok zo dňa 14. 04. 2011 s dobou platnosti do 14.54 h. Na základe zistených skutočností a vykonaného dokazovania prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené a preukázané, že žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1 písm. o/ zákona o cestnej premávke a bol tak uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 60 eur v zmysle § 22 ods. 2 písm. e/ zákona o priestupkoch. V súvislosti s objasňovaním priestupku žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu - podanie vysvetlenia k priestupku. MsP Nitra, ktorá priestupok objasňovala, poučila účastníka konania okrem iného, na možnosť vyjadriť sa, teda uviesť všetky skutočnosti (námietky). Žalobca si vyhradil možnosť vyjadriť sa písomne na OR PZ Nitra. V odpore voči rozkazu o uložení sankcie za dopravný priestupok ako dôvod uvádzal, že disponuje dokladom o zaplatení poplatku za parkovanie. Iný dôvod neuvádzal. V žiadnom svojom vyjadrení až do odvolania neuviedol, že by uvedené vozidlo nezaparkoval on, alebo, aby uviedol inú osobu, ktorá vozidlo zaparkoval. Pri určení druhu sankcie a jej výšky správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Žalovaný s prihliadnutím na závažnosť priestupku dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa dopustil žalobca v súlade s § 22 ods. 2 písm. e/ zákona o priestupkoch. Pri určovaní výšky a druhu sankcie v súlade s § 12 prihliadol na okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následkom správnom konaní, vykonané, dostatočne preukazuje záver, že žalobca sa svojím konaním dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch. Na základe všetkých uvedených skutočností považuje svoj postup a rozhodnutie za zákonné, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. 03. 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR www. justice.gov.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia(§ 247 a nasl. OSP). Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že Mestská polícia v Nitre postupom podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zákona o priestupkoch písomne č. p. 5328/2011 oznámila príslušnému Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca. Pri objasňovaní priestupku dňa 19. 07. 2011 zistil, že žalobca dňa 18. 04. 2011 v čase o 09.20 h v Nitre, na ul. Sládkovičovej, pred budovou pošty, s vozidlom zn. Alfa Romeo Guilietta, EČ: NR-964FS neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „IP 17a“ Vyhlášky č. 9/2009 Z. z. (parkovisko-parkovacie miesta s plateným státím) a zastavil a stál s uvedeným vozidlom na parkovacom mieste s plateným státím označenom uvedeným dopravným značením, pričom vozidlo zn. Alfa Romeo Giulietta, EČ: NR-964FS nemalo zaplatený poplatok za parkovanie. Vo vozidle sa nachádzal neplatný parkovací lístok zo dňa 14. 04. 2011 s dobou platnosti do 14.54 h. Na ústne prejednanie priestupku sa obvinený z priestupku, ani ním splnomocnená advokátska, nedostavili. Na základe opakovaného predvolania na ústne pojednávanie žiadali správny orgán o prejednanie priestupku bez ich účasti. Pri rozhodovaní o priestupku prvostupňový správny orgán vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu o podaní vysvetlenia, úradného záznamu o dopravnom priestupku, plániku z miesta dopravného priestupku, fotodokumentácie dopravného priestupku a evidenčnej karty vodiča Ing. JUDr. W. H.. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotených dôkazov, ako aj po vysporiadaní sa s námietkami účastníka konania uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch a rozhodol aj o uložení sankcie - pokuty 60 eur. S týmto rozhodnutím bol žalobca nespokojný a podal proti nemu obsahovo odvolanie, ako boli dôvody žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, o ktorom rozhodoval žalovaný správny orgán. Odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne a zákonné. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov oboch správnych orgánov pri prejednaní dopravného priestupku podľa zák. č. 8/2009 Z. z. a postupu správnych orgánov pri ukladaní sankcie v zmysle zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. Žalobca v prvom rade vo svojej žalobe namietal porušenie zásady legality správnymi orgánmi, keď sa pri rozhodovaní o dopravnom priestupku, z ktorého bol obvinený, neriadili zákonmi. Podľa článku 152 ods. 4 ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa článku 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 154c ods. 1 ústavy, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Nakoľko Slovenská republika prevzala na seba záväzok z pristúpenia predchádzajúceho štátneho útvaru (1991) k Rade Európy, potom sa na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzťahuje článok 154c ods. 1 ústavy bez obmedzenia, čo znamená, že v ňom deklarované základné práva a ľudské práva majú prednosť pred zákonom. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nepochybne Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj judikatúra naň sa vzťahujúca predstavuje pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice na výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky, čím sa normuje rámec, ktorý tieto orgány verejnej moci musia pri výkone rozhodovacej činnosti zohľadniť. Prostredníctvom článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa členské štáty Rady Európy tzn. aj Slovenská republika, zaviazali zabezpečiť každému právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Európsky súd pre ľudské práva pri aplikácii čl. 6 ods. 1 na skutkové okolnosti vo veci N. v. Slovensko naznačil, že pojem „trestný čin“ by sa mohol vzťahovať aj na sankcie uložené v procese správneho trestania, napríklad za dopravné priestupky, čo vlastne Rada Európy presadila už v minulosti najmä prostredníctvom Odporúčania (91) 1 Výboru ministrov Rady Európy o správnom trestaní. Základným motívom hore uvedeného dokumentu Rady Európy je pokyn, aby sa vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov primerane aplikovali zásady trestného práva na prejednanie správnych deliktov a ukladanie administratívnoprávnych sankcií (rozsudok NS SR 1Sžd/18/2011). Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný (§ 4 ods. 3). Za priestupok možno podľa § 11 zákona o priestupkoch možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou (§ 11 ods. 2). Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 písm. e/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1možno uložiť pokutu do 100 eur. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Podľa § 23 ods. 2 zákona pri zastavení a státí je vodič povinný prednostne použiť parkovisko tak, aby neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri zastavení a státí vodič je povinný čo najlepšie využiť parkovacie miesto a nesmie znemožniť ostatným vodičom vyjdenie z parkovacieho miesta. Rovnako nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd a výjazd vozidiel. Ak sú na parkovisku vyznačené parkovacie miesta, vodič smie stáť len na nich. Podľa § 25 ods. 1 písm. o/ zákona vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Za osobitnú náležitosť žaloby bolo úlohou súdu považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonnými rozhodnutiami správnych orgánov, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady sa súd musel obmedziť na otázku, či vykonané dôkazy z ktorých správny orgán vychádzal sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, či boli dodržané zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravujúcimi vo všeobecne záväznom právnom predpise zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na ktorý zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v ust. § 51 odkazuje a či si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom. Medzi účastníkmi konania bol v predmetnej veci sporný skutkový stav a bola sporná aj otázka výkladu § 23 ods. 2 o cestnej premávke v spojení s ust. § 22 ods. 2 písm. e/ zákona o priestupkoch, t. j. uloženie sankcie - pokuty 60 eur za dopravný priestupok skutkovo opísaný v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a zhodne aj v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo tak, ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní. S týmto konštatovaním sa súd po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného stotožnil. K jednotlivým dôvodom žaloby musel súd konštatovať, že účastník cestnej premávky je predovšetkým povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky, poslúchnuť pokyny vyplývajúce z dopravnej značky alebo zariadenia. Poukazuje pritom na čl. 5 druhého dielu prílohy č. 1 k vyhláške č. 9/2009 Z. z., v zmysle ktorého dopravná značka IP 17a informuje o povinnom platenom parkovacom státí a označuje parkovisko, kde je zastavenie a státie vozidiel povolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky, inak je státie na takom mieste zakázané. Pripomína, že § 25 ods. 1 písm. o/ zákona č. 8/2009 Z. z. nekonkretizuje vlastníctvo plateného parkoviska. Vodič preto nesmie zastaviť a stáť na žiadnom platenom parkovisku bez zaplateného poplatku za parkovanie. Odkaz na § 25 ods. 1 písm. o/ považoval len za účelové tvrdenie žalobcu bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia aj vzhľadom na vysokoškolské právnické vzdelanie žalobcu. K námietkam o ingerencii verejnej moci do súkromného vzťahu (vzťahu medzi prenajímateľom parkovacieho miesta a nájomcom) súd vyhodnotil postup policajtov Mestskej polície v Nitre jednoznačne v súlade so zákonom. Mestská polícia je oprávnená prejednávať v blokovom konaní priestupky špecifikované osobitným predpisom. Priestupok, ktorého sa žalobca mal dopustiť, medzi ne patria. V danej veci policajný orgán objasňujúci priestupok bezpochyby zistil na mieste priestupku, že ide o priestupok. Tento zadokumentoval spôsobom, ktorý by vylučoval akúkoľvek pochybnosť o totožnosti miesta, času a priestupcu (resp. jeho vozidla). V zázname o objasňovaní priestupku, ani v priestupkovom konaní nevznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Fotodokumentácia z priestupku bola vyhotovená tak, že okrem iného zachytáva lístok na parkovanie vložený za čelné sklo osobného motorového vozidla s EČ: NR 964 FS zo dňa 14. 04. 2011 zakúpený o 12.12 h, ktorej doba končí 14. 04. 2011 o 14.54 h. Z vykonaného úplného dokazovania jednoznačne vyplýva správny právny záver o porušení viacerých právnych predpisov o cestnej premávke žalobcom, ktorý počnúc od Záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku do podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nenamietal, že bol vodičom uvedeného motorového vozidla. Čo sa týka uloženej sankcie - pokuty vo výške 60 eur, túto čo do jej výšky žalobca nenamietal. Táto bola uložená v súlade so zákonom. Určená výška sankcie v rámci určeného rozpätia (do 100 eur) bola výsledkom správneho uváženia. So skutkovými a právnymi závermi správnych orgánov sa súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na ich odôvodnenie, keďže žalovaný odôvodnia výšku sankcie za zistené porušenia žalobcu podľa zák. č. 8/2009 Z. z. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250iods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).