KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Nitra23. 4. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/148/2011 z 23. 4. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 23. apríla 2012, sp. zn. 11S/148/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4011200731.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/148/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200731
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200731.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dana Kálnayová a JUDr. Viola Takáčová, PhD., v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre,
so sídlom Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, proti žalovanému: Mesto Topoľčany, Nám.
M. R. Štefánika 1, Topoľčany, o vyslovenie nesúladu časti Všeobecne záväzného nariadenia Mesta
Topoľčany č. 1/2011, takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e nesúlad článku 7 odsek 6 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Topoľčany č.
1/2011 zo dňa 20. 04. 2011 s § 1 písm. b/, § 12 ods. 1, ods. 7, ods. 8 zák. č. 443/2010 Z.z. o dotáciách
na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, s § ods. 3 písm. j/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v
znení neskorších predpisov a s § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších
predpisov.

Súd v y s l o v u j e nesúlad článku 7 ods. 8 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Topoľčany č.
1/2011 zo dňa 20. 04. 2011 s ust. § 47a ods. 1, ods. 2, ods. 4 Občianskeho zákonníka, s § 5a ods.
1, ods. 6 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom zo dňa 19. 09. 2011 žiadal, aby súd vyslovil nesúlad časti všeobecne záväzného
nariadenia Mesta Topoľčany č. 1/2011 so zákonom. Mestské zastupiteľstvo Mesta Topoľčany na 3.
riadnom zasadnutí konanom dňa 20. 04. 2011 uznesením č. 3/2011 dňa 20. 04. 2011 pod bodom
3/V/B schválilo všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2011, účinné od dňa 06. 05. 2011 o zásadách
hospodárenia s bytovým fondom (ďalej len VZN).

Predmetným VZN mesto v článku 7 odsek 6 upravuje povinnosť žiadateľa o nájomný byt s ekonomickým
nájomným po prevzatí súhlasu na uzatvorenie nájomnej zmluvy zabezpečiť vypracovanie notárskej
zápisnice s exekučným titulom, ktorá zabezpečí práva prenajímateľa - Mesta Topoľčany v prípade
neplatenia nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované za užívanie bytu a tiež pre prípad, keď sa
nájomca odmietne vysťahovať z bytu po skončení nájmu z akéhokoľvek dôvodu. Notársku zápisnicu
je nájomca povinný odovzdať vlastníkovi - Mestu Topoľčany na bytovom referáte v lehote do 10 dní
od prevzatia súhlasu na uzatvorenie nájomnej zmluvy.



V článku 7 ods. 8 VZN s nezverejnením nájomnej zmluvy v rozsahu § 47a odsek 4 zák. č. 546/2010 Z.
z., pričom pokiaľ sa nezverejní do 3 mesiacov od jej uzatvorenia, platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo
v zmysle označeného zákonného ustanovenia.

V súlade s § 4 ods. 3 písm. f/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, mesto okrem iného obstaráva a
schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.
Pre zabezpečenie týchto úloh spojených s rozvojom bývania v obci môže byť žiadateľom o dotáciu v
intenciách zák. č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

Nájomné byty obstarávané v rámci tejto podpory sú určené pre riešenie bývania sociálne slabších
skupín obyvateľstva. Pri prenajímaní týchto bytov sa dáva možnosť obci vybrať od nájomcu finančnú
zábezpeku (§ 12 ods. 7 zák. č. 443/2010 Z. z.), maximálne však do výšky šiestich mesačných platieb
nájomného. Okrem tejto finančnej zábezpeky, ktorú môže obec požadovať maximálne 30 kalendárnych
dní pred podpísaním nájomnej zmluvy, nemôže obec v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia
požadovať od budúceho nájomcu iné finančné plnenia. Toto obmedzenie sa samozrejme nevzťahuje na
úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, t. j. nájomného a úhrad nákladov za poskytovanie služieb
spojených s bývaním.

V napadnutom článku 7 ods. 6 VZN ukladá mesto nájomcom povinnosti nad rámec zákona. A to na
vlastné náklady zabezpečiť vyhotovenie notárskej zápisnice s exekučným titulom, ktorú sú nájomcovia
povinní odovzdať mestu na bytovom referáte ako vlastníkovi bytu v lehote stanovenej vo VZN, pričom
nesplnenie tejto povinnosti mesto spája s neúčinnosťou zmluvy tak, ako to upravuje článok 7 ods. 8 VZN.

Zjavne teda mesto požaduje, aj keď nepriame finančné plnenie od nájomcu, v súvislosti s nákladmi
spojenými s vyhotovovaním notárskych zápisníc. Žalobca poukázal v tomto smere na 7. časť zák. č.
323/1992 Zb., § 95 až § 97 zák. č. 323/1992 Zb. o notárskom a notárskej činnosti, podľa ktorej za činnosť
notára podľa tohto zákona (teda aj za spísanie notárskej zápisnice) patrí notárovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré tvoria príjem notára. Vyhotovenie notárskej zápisnice
jednoznačne nie je možné spájať s úhradou nákladov spojených s užívaním bytu, t. j. nájomného a úhrad
nákladov za poskytovanie služieb spojených s bývaním tak, aby toto plnenie bolo možné požadovať od
nájomcu. Mesto v článku 7 ods. 6 VZN odôvodňuje potrebu vypracovania notárskej zápisnice okrem
iného aj zabezpečením práva prenajímateľa (mesta) v prípade neplatenia nájomného alebo úhrady za
plnenia poskytované za užívanie bytu. Zabezpečenie týchto práv však mestu vytvára zákonodarca v
ustanovení § 12 ods. 7, ods. 8 zák. č. 443/2010 Z. z., podľa ktorých nájomná zmluva môže obsahovať aj
o dobu o finančnej zábezpeke. Finančná zábezpeka podľa § 12 ods. 7 zákona č. 443/2010 Z. z. slúži na
zabezpečenie platenia dohodnutého nájomného, dohodnutých úhrad spojených s užívaním nájomného
bytu a nepoškodzovania užívaného nájomného bytu.

Mesto v čl. 7 ods. 8 VZN nesplnenie tejto povinnosti (predložiť notársku zápisnicu, ktorá je exekučným
titulom) uloženej nájomcovi v čl. 7 ods. 6 VZN sankcionuje neúčinnosťou zmluvy. Pokiaľ táto povinnosť
nebude nájomcom splnená, zmluva v zmysle prijatého VZN nebude zo strany mesta zverejnená podľa
§ 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka, čiže nenadobudne účinnosť.

Ustanovenie čl. 7 ods. 8 VZN však neobstojí v porovnaní s ustanovením § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého ak zmluva nie je zverejnená do 7 dní
odo dňa uzavretia alebo odo dňa doručenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného
orgánu, môže účastník zmluvy podať na jej zverejnenie v Obchodnom vestníku.

Mesto tiež v čl. 7 ods. 8 VZN nesprávne označilo zákon. Určite sa nejedná o § 47a ods. 4 zák. č. 546/2010
Z. z., ale sa jedná o § 47 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Táto chyba robí túto časť VZN zmätočnou.

Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám,
aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce (mesta) je limitovaná článkom 2 ods. 3 Ústavy,



podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,
čo zákon neukladá. Tieto limity Ústavy sa vzťahujú aj na normotvornú pôsobnosť obce vykonávanú
podľa čl. 68 Ústavy. Podzákonné normatívne právne akty, vykonávacie právne predpisy, medzi ktoré
bezpochyby patria aj VZN vo veciach samosprávy, musia rešpektovať ústavný princíp ukladania
povinností uvedený v čl. 13 ods. 1 písmeno a/ Ústavy, podľa ktorého povinnosti musia byť uložené vždy
v medziach zákona (tiež v rámci alebo v rozsahu zákona).

Odchylná úprava povinností mestom, podľa ktorej od nájomcu vyžaduje plnenie povinností, ktoré zákon
neukladá, nie je podľa môjho názoru okrem iného v súlade s ohraničením normotvornej právomoci obce
a so základnými princípmi postavenia občana v právnom štáte, ktoré sú vyjadrené v čl. 2 ods. 3 a čl.
13 ods. 1 Ústavy.

V právnom štáte nielen tvorba zákonov, ale aj tvorba všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov
orgánov územnej samosprávy podlieha rovnakému poriadku. Všetka činnosť obce je viazaná platným
právnym poriadkom. Obec i v normotvornej činnosti je povinná rešpektovať ústavu, zákony a ostané
všeobecne záväzné právne predpisy vrátane všeobecne záväzných predpisov. Keďže VZN je v
napadnutých častiach vydané v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je zároveň
vydané aj v rozpore s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, nakoľko VZN musí byť
vydané v súlade so zákonmi a ostanými právnymi predpismi, a týmto nesmie odporovať.

Okresná prokurátorka v Topoľčanoch proti VZN Mesta Topoľčany č. 1/2011 o zásadách hospodárenia s
bytovým fondom zo dňa 20. 04. 2011 podala Mestu Topoľčany dňa 13. 06. 2011 podľa § 22 ods. 1 písm.
a/ bod 2 zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre pod sp. zn. Pd 28/11 protest prokurátora.

Mestské zastupiteľstvo Mesta Topoľčany protest prokurátora prerokovalo na svojom zasadnutí
konanom dňa 29. 06. 2011, pričom uznesením č. 5/2011 bod IX/B protestu okresnej prokurátorky
nevyhovelo.

Vzhľadom na všetky opísané skutočnosti, keďže Mesto Topoľčany vo svojom VZN č. 1/2011 zo dňa 20.
04. 2011 uložilo svojim občanom povinnosti nad rámec zákona, navrhol krajský prokurátor, aby súd v
zmysle ustanovenia § 250zfa OSP vyslovil nesúlad čl. 7 ods. 6 VZN s § 1 písm. b/, § 12 ods. 1, ods.
7, ods. 8 zákona č. 443/2010 Z. z., s § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. a § 6 ods. 1 zákona č.
369/1990 Zb. a vyslovil nesúlad čl. 7 ods. 8 VZN Mesta Topoľčany s ustanovením § 47a ods. 1, ods. 2,
ods. 4 OZ, s § 5a ods. 1, ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 10. 2011 uviedol, že zákon neuvádza taxatívne vymedzenie
náležitosti nájomnej zmluvy a odkazuje na použitie ustanovení OZ, znamená, že úprava iných
skutočností v nájomnej zmluve, ako sú uvedené v § 12 ods. 1, nie je v rozpore so zákonom. S
prihliadnutím na ustanovenia občianskeho zákona o neplatnosti právnych úkonov možno konštatovať,
že účastníci zmluvy sa môžu v zmluve dohodnúť na čomkoľvek, pokiaľ to neodporuje zákonu, zákon
neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom. Finančná zábezpeka v zmysle ustanovenia § 12 ods. 7 a
8 zákona má slúžiť na zabezpečenie platenia nájomného dohodnutých úhrad spojených s užívaním bytu
a nepoškodzovania bytu. Finančná zábezpeka však nezabezpečuje vypratanie bytu v prípade potreby
a najmä preto pristúpilo mesto k požadovaniu notárskej zápisnice ako exekučného vykonateľného
titulu na vypratanie. Nesúhlasia s tvrdením, že požadovanie predloženia notárskej zápisnice zodpovedá
požadovaniu iného finančného plnenia v zmysle § 12 ods. 7 zákona č. 443/2010 Z. z. Požadovaním iného
finančného plnenia podľa citovaného ustanovenia by bolo možné rozumieť finančné plnenie v prospech
mesta, resp. na účet mesta, ako sú napríklad rezervačné zálohy, poplatky za prednostné zaradenie
do evidencie žiadateľov o nájomný byt. Notárska zápisnica je verejnou listinou a legálnym právnym
prostriedkom na zabezpečenie práv oprávneného účastníka. Poukázal žalovaný i na Nález Ústavného
súdu č. ÚS 5/2000.



V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukazuje na to, že nájomcovia bytov si nie vždy plnia svoje
povinnosti týkajúce sa platenia nájomného a ďalších úhrad spojených s užívaním bytu a mesto využíva
pri uplatňovaní svojich práv zákonné prostriedky, teda súdne a exekučné konanie. Mesto Topoľčany má
veľmi veľa prípadov, že neplatič nájomca po uplynutí doby nájmu dobrovoľne neuvoľní byť, neplatí mestu
žiadne úhrady a nasledujú zdĺhavé súdne konania o vyprataní z bytu. Na základe skúsenosti sa mesto
rozhodlo využiť notársku zápisnicu ako prístupnú cestu k hospodárnemu a efektívnemu nakladaniu
s majetkom mesta. Poukázali vo svojom vyjadrení i na tú skutočnosť, že inštitút notárskej zápisnice
využívajú už dlhšie obdobie aj iné mnohé mestá a uviedli konkrétne prípady.

Čo s týka vyslovenia nesúladu čl. 7 ods. 8 VZN č. 1/2011 s ust. § 47a ods. 1, 2, 4 OZ a § 5a ods.
1, 6 zákona č. 211/2000 Z. z. znenie § 47a ods. 1, 2 a 4 bol zavedený novelou občianskeho zákona
č. 546/2010, podľa ktorého sa účastníci môžu aj dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po
jej zverejnení a taktiež podľa ods. 4 ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy, alebo od udelenia
súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k
uzavretiu zmluvy nedošlo. Žalovaný zastáva názor, že inštitút notárskej zápisnice je účinnou ochranou
vlastníckych práv Mesta Topoľčany a mesto má zákonnú povinnosť využiť všetky právne prostriedky
na ochranu majetku. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný, aby súd návrh žalobcu na vyslovenie nesúladu
článkov VZN Mesta Topoľčany č. 1/2011 zo dňa 20. 04. 2011 v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (podľa § 250zfa ods. 3 O. s. p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní v rozsahu dôvodov žaloby a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, preto vyslovil nesúlad všeobecne záväzného nariadenia mesta so
zákonom. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť s tým, aby súd vyslovil nesúlad všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Topoľčany č. 1/2011 tak, ako ho špecifikuje v žalobe. Mesto Topoľčany
ukladá občanom ako povinnosť predložiť notársku zápisnicu, čo je neprípustné a v rozpore so zákonom,
lebo takúto povinnosť môže uložiť, alebo vyžadovať, len ak sa o tom účastníci dohodnú. Nemôže mu
to udeliť takou formou, ako v danej veci. Ide o náklady rádovo 100 až 200 eur, teda podľa trov, ktoré
si notár vyčísli, čo je v rozpore so zákonom. V danej veci Mesto Topoľčany zjavne nepochopilo, že
takúto povinnosť nemôže uložiť nájomcovi - občanovi, ako to zákon neukladá. V žalobe aj v proteste
žalobca poukázal na § 3 Ústavy SR, v ktorom sa hovorí, že čo nie je zakázané, je dovolené, avšak
v tomto prípade to nie je možné aplikovať. V ostatnom uvádza zhodne ako v podanej žalobe. Pokiaľ
ide o exekučný titul tak, ako je to zakotvený v článkoch podľa žaloby, takýto exekučný titul zákon
neukladá. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na nález Ústavného súdu č. 5/2000, avšak i podľa
tohto nálezu jasne sa hovorí iba o vôli účastníkov, pokiaľ ide o zriadenie exekučného titulu formou
notárskej zápisnice. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, pokiaľ ide o námietku neplatičov, pretože
v týchto bytoch je nespočetne veľa nájomníkov bytov, ktorí si plnia svoje povinnosti do posledného
centa. Mesto takýmto spôsobom zneužíva svoje postavenie vydávať VZN, v ktorom stanovuje takéto
povinnosti, ktoré stanovuje v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o druhý dôvod - zverejňovanie zmlúv, k
tomu vypovedá zhodne ako v žalobe a dodáva, že Mesto Topoľčany nemôže tvrdiť, že ak nájomca
nepredloží notársku zápisnicu, takúto zmluvu o nájme nezverejní a naviac bude neúčinná. Ide o sankciu
a povinnosť, ktoré zákon neukladá. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že takéto ustanovenie VZN
majú aj iné obce, k tomu dodáva, že žalobca mal podnet na preskúmanie zákonnosti VZN aj iných obcí,
napríklad aj Mesta Nitra a toto mesto nemalo zakotvenú takúto povinnosť o VZN. Opätovne zdôrazňuje,
že žalovaný v žalobe uvedenom VZN uložil občanom povinnosť, ktorú zákon neukladá a naviac ju i
sankcionuje. Žiada preto žalobe vyhovieť.

Zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala písomne podaného vyjadrenia. Poukázala na to, že mesto
nepožaduje finančné plnenie pre seba a nijako nemôže ovplyvniť notársku tarifu. Nesúhlasí preto s
argumentáciou žalobcu, pretože sa jedná o plnenie, ktoré priamo nesúvisí s uzavretím zmluvy. Pri
riešenie formou notárskej zápisnice sa rozhodli preto, že vznikajú problémy, keď nájomcovia ukončia
nájom a nesplnia si povinnosť vypratať byt. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu v súvislosti s tvrdením, že
nie je možné požiadať iné finančné plnenie, ako v zákone udáva, že ukončenie nájmu a vypratanie



bytu priamo súvisí s užívaním bytu a s požiadavkou predkladania notárskej zápisnice tiež potom priamo
súvisí s nájmom, čo bolo potom dôvodom, že to dali do VZN. Táto notárska zápisnica, ktorú vyžadujú,
by slúžila ako exekučný titul po skončení nájmu.

Z obsahu predloženého spisu súd zistil, že žaloba žalobcu smeruje na vyslovenie nesúladu všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Topoľčany č. 1/2011 zo dňa 20. 04. 2011, ktorým správny orgán schválil
zásady účinné od 06. 05. 2011 hospodárenia s bytovým fondom. Konkrétne v čl. 7 ods. 6 upravil
povinnosť žiadateľa o nájomný byt s ekonomickým nájomným po prevzatí súhlasu na uzatvorenie
nájomnej zmluvy a po uzavretí nájomnej zmluvy zabezpečiť vypracovanie notárskej zápisnice s
exekučným titulom, ktorá zabezpečí právo pre prenajímateľov Mesto Topoľčany v prípade neplatenia
nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované za užívanie bytu a tiež pre prípad, keď sa nájomca
odmietne vysťahovať z bytu po skončení nájmu z akéhokoľvek dôvodu a túto notársku zápisnicu je
povinný odovzdať vlastníkovi - Mestu Topoľčany, na bytovom referáte do 10 dní od prevzatia súhlasu na
uzatvorenie nájomnej zmluvy. V čl. 7 ods. 8 tohto nariadenia mesto ako prenajímateľ spája nepredloženie
notárskej zápisnice s nezverejnením nájomnej zmluvy v zmysle § 47a OZ, pričom pokiaľ sa nezverejní do
troch mesiacov od jej uzatvorenia, platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Mesto teda ukladá nájomcom
povinnosti nad rámec zákona, a teda požaduje i keď nepriame finančné plnenie od nájomcu v súvislosti
s nákladmi spojenými s vyhotovovaním notárskych zápisníc. Žalobca poukázal na to, že v právnom
štáte nielen tvorba zákonov, ale aj tvorba všetkých všeobecne záväzných predpisov orgánov územnej
samosprávy podlieha rovnakému poriadku a obec pri normotvornej činnosti je povinná rešpektovať
ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy.

Okresná prokurátorka v Topoľčanoch v rámci výkonu prokurátorského dozoru v zmysle zákona č.
153/2001 Z. z. mala za to, že všeobecné záväzné nariadenie Mesta Topoľčany č. 1/2011 o zásadách
hospodárenia s bytovým fondom zo dňa 20. 04. 2011 nie je v súlade so zákonom, a preto podala protest
podľa § 22 ods. 1 písm. a/ bod 2 pod sp. zn. 28/11 zo dňa 13. 06. 2011 a mestské zastupiteľstvo Mesta
Topoľčany protest prokurátora prerokovalo na svojom zasadnutí konanom 29. 06. 2011 a uznesením
č. 5/2011 bod IX./B protestu okresnej prokurátorky nevyhovelo. Žalobca využil svoje právo danému v
§ 35 ods. 1 O. s. p. a v lehote stanovenej zákonom podal návrh podľa siedmej hlavy piatej časti O.
s. p. na súd.

Podľa § 250zfa ods. 1 O. s. p., ak obec, alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na
základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej
samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, účastníkmi konania sú obec a prokurátor.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa
nachádza obec, ktoré vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja, ktorý
vydal všeobecné záväzné nariadenie.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, ak súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecným
záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v ods. 1 je nesúlad, stráca všeobecné záväzné
nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecné záväzné nariadenie sú povinné do
6. mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť vo veciach územnej samosprávy
do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak
obec, mesto, mestská časť, alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie jeho
časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu.



Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní
kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej
moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Ustanovenie § 250zfa O. s. p. vychádza čl. 125 ods. 1 písm. c/ a d/ Ústavy SR zo znenia, ktorého
je zrejmé, že Ústava SR pripúšťa možnosť, aby v súlade so všeobecne záväzných nariadení orgánov
územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy a so zákonmi, s nariadeniami vlády
a so všeobecnými záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy vo veciach prenesenej štátnej správy mohol rozhodovať okrem Ústavného súdu aj iný, t. j.
všeobecný súd.

Všeobecné záväzné nariadenie obce, alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt
prijímaný orgánom obce, alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce
sa obce, alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov, alebo upravujúce
právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy,
ako i územnej samosprávy.

Všeobecne záväzné nariadenie, ktoré vydáva územná samospráva na plnenie úloh samosprávy obce,
mesta, či vyššieho územného celku, nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, ktorých
obec, mesto, či vyšší územný celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe
splnomocnenia zákona a v jeho medziach takého nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne
záväznému právnemu predpisu. Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce možno začať
len na návrh prokurátora, pričom prípustnosť návrhu aj v tomto prípade je podmienená neúspešnosťou
jeho protestu.

Podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov je protest prokurátora
právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, samosprávy a vyšších územných
celkov. Konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne
záväzným predpisom vydaným orgánom verejnej správy opatrením alebo rozhodnutím bol porušený
zákon, alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora sa vzťahuje
zákon o prokuratúre a ak nemá inú úpravu, primerane sa naň vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Za neúspech protestu sa považuje to, že mesto, obec, mestská časť alebo vyšší územný celok
nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie svojho zastupiteľstva.

Krajský súd v intenciách vyššie citovaných ustanovení O. s. p. preskúmal všeobecne záväzné nariadenia
Topoľčany č. 1/2001 zo dňa 20. 04. 2011, najmä čo sa týka namietaného čl. 7 ods. 6, kde je žiadateľ
povinný po prevzatí „Súhlasu na uzatvorenie nájomnej zmluvy“ a po uzatvorení nájomnej zmluvy
zabezpečí si vypracovanie notárskej zápisnice s exekučným titulom. Uvedená notárska zápisnica
zabezpečí práva prenajímateľa v prípade neplatenia nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované za
užívanie bytu a odmietnutie sa vysťahovať, resp. odmietnutia dobrovoľného vypratania bytu po skončení
nájmu z akéhokoľvek dôvodu. Notársku zápisnicu odovzdá vlastníkovi - Mestu Topoľčany, na bytovom
referáte do 10 dní od prevzatia súhlasu na uzatvorenie nájomnej zmluvy.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, na práva
a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú
ustanovenia občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať
najmä:

a/ začiatok nájmu,



b/ dobu nájmu,

c/ výšku mesačného nájomného,

d/ podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy,

e/ výšku úrady za plnenia spojené s užívaním nájomného bytu, alebo spôsob ich výpočtu,

f/ opis stavu nájomného bytu a opis príslušenstva nájomného bytu,

g/ podmienky na zachovanie pôvodného stavu a vybavenia nájomného bytu,

h/ skončenie nájmu,

i/ zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu.

Nájomná zmluva môže obsahovať aj dohodu o finančnej zábezpeke, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30
kalendárnych dní pred podpísaním nájomnej zmluvy. Ak nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy, je žiadateľ
povinný už zloženú finančnú zábezpeku bezodkladne vrátiť. Žiadateľ v súvislosti s uzatvorením nájomnej
zmluvy nesmie vyžadovať od nájomcu iné finančné plnenia, ktoré priamo súvisia s užívaním nájomného
bytu.

Finančná zábezpeka podľa ods. 7 citovaného ustanovenia slúži na zabezpečenie platenia dohodnutého
nájomného, dohodnutých úhrad, spojených s užívaním nájomného bytu a nepoškodzovania užívaním
nájomného bytu, finančnú zábezpeku za užívanie nájomného bytu vedie žiadateľ na osobitnom účte
zriadenom na tento účel v banke.

Podľa § 12 ods. 1, 2 zákona č. 189/1992 Zb., obec, ktorá má viac ako 5000 obyvateľov alebo je
sídlom obvodného úradu, môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že zmluvu o nájme bytu
vo vlastníctve obce alebo vo vlastníctve inej právnickej osoby s prevažnou majetkovou účasťou obce
možno uzavrieť predovšetkým s uchádzačom o byt podľa poradia určeného obcou.

Podľa ods. 2 ustanoví najmä pravidlá, podľa ktorých sa zostaví poradie uchádzačov o byt, pritom
zohľadní naliehavosť bytovej potreby uchádzača, jeho sociálne pomery, potrebu uspokojenia bytových
potrieb tých, ktorí vykonávajú práce, alebo služby nevyhnutné pre obec, alebo ktorí sa zaviazali na
svoje náklady vykonať v byte alebo v inom priestore také zmeny, ktorými sa byt alebo iný priestor stane
spôsobilým na bývanie.

Podľa § 47a ods. 1, 2, 4 OZ, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom
nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

Účastníci sa môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení.

Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy, alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje
súhlas príslušného orgánu zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Podľa § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy,
najmä obstaráva a schvaľuje územno-plánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu
rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí
pri uzatváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, môže obec vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia;
nariadenie však nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zákonmi,
s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR.



Súd dospel k záveru v súlade i s návrhom žalobcu, že žalovaný správny orgán sa neriadil pri prijímaní
VZN č. 1/2011 zo dňa 20. 04. 2011 vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

Podľa čl. 68 Ústavy, normotvornú pôsobnosť nemôže obec uplatňovať v neobmedzenej miere na úpravu
všetkých spoločenských vzťahov, existujúcich v územnom obvode obce. Pri uplatnení normotvornej
právomoci môže ukladať povinnosti, ale nie spôsobom obmedzujúcim základné práva a slobody nad
rámec zákona.

Vo veciach samosprávnej pôsobnosti obce podľa čl. 68 Ústavy, v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy a § 4
ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., nemôže obec všeobecne záväzným nariadením ukladať nové povinnosti
nad rámec zákona.

V napadnutých článkoch VZN ukladá mesto nájomcom povinnosti nad rámec zákona spojené s
povinnosťou vyhotovenia notárskych zápisníc s exekučným titulom, ktoré sú nájomcovia povinní
odovzdať mestu na bytovom referáte ako vlastníkovi bytu v lehote stanovenej VZN, pričom nesplnenie
tejto povinnosti mesto spája s neúčinnosťou zmluvy čl. 7 ods. 8.

Tento článok VZN nie je v súlade so zákonom, pretože žiada predložiť od budúcich nájomcov notársku
zápisnicu, v ktorej sa títo zaväzujú na také práva a povinnosti, ktorých ešte nie sú nositeľmi. Vopred
sa nikto, teda ani budúci nájomca, nemôže zaviazať prenajímateľovi na zabezpečenie práva, ktorého
nie je ešte nositeľom. Naviac mesto spája nesplnenie tejto povinnosti, ktorá je uložená v čl. 7 ods. 6
VZN neúčinnosťou zmluvy, keďže táto povinnosť nájomcom splnená nebude, zmluva nebude zverejnená
podľa § 47a ods. 4 OZ. Zákon č. 211/2000 Z. z. v § 5a okrem iného aj upravuje, že povinne zverejňovaná
zmluva je písomná zmluva, ktorú uzavtvára povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala
za verejné prostriedky, alebo sa týka nakladania s majetkom obce, s majetkom vyššieho územného
celku, alebo s majetkom právnických osôb zriadeným zákonom, na základe zákona, alebo nakladaniu
s finančnými prostriedkami EÚ. Odsek 6 uvedeného § zákona upravuje, že ak zmluva nie je zverejnená
do 7 dní odo dňa uzavretia, alebo odo dňa doručenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas
príslušného orgánu, môže účastník podať návrh na zverejnenie v obchodnom vestníku.

Neobstojí teda podľa názoru súdu ustanovenie čl. 7 ods. 8 VZN, t. j. nezverejnenie nájomnej zmluvy
v rozsahu § 47a OZ, bez následného spísania notárskej zápisnice s exekučným titulom. Uzavretím
nájomnej zmluvy, ktorú mesto uzatvára pred spísaním notárskej zápisnice, vzniká mestu povinnosť túto
zverejniť zákonným spôsobom, pričom jej zverejnenia sa môže domáhať účastník zmluvy po siedmich
dňoch od uzavretia spôsobom popísaným v § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. bez ohľadu na
povinnosti určené VZN.

Pokiaľ sa normotvornou činnosťou ukladajú povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám a
normotvorná pôsobnosť obce je limitovaná článkom 2 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého každý môže konať,
čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby niečo konal, čo zákon neukladá. Tieto limity
Ústavy sa vzťahujú aj na normotvornú pôsobnosť obce, vykonávanú podľa čl. 68 Ústavy. Podzákonné
normatívne a právne akty, vykonávacie právne predpisy, medzi ktoré bezpochyby patria aj VZN vo
veciach samosprávy, musia rešpektovať ústavný princíp ukladania povinností uvedený v čl. 13 ods. 1
písm. a/ Ústavy, podľa ktorého povinnosti musia byť uložené vždy v medziach zákona. Pri realizácii
musia byť rešpektované pri ukladaní povinnosti podmienky, že povinnosti uložené VZN musia byť v
rozsahu, ktorý stanovil zákon a ústavný imperatív vyjadrený v čl. 71 ods. 2 Ústavy, ktorý požaduje, aby
VZN bolo aj v medziach zákona, to znamená, že fyzická alebo právnická osoba nesmie mať stanovenú
novú povinnosť, ktorú neukladá zákon, resp. ktorú nemožno zo zákona odvodiť.

Odchýlna úprava povinností uložených mestom v napadnutom VZN, podľa ktorej od nájomcu sa
vyžaduje plnenie povinností, ktoré zákon neukladá, nie je v súlade s ohraničením normotvornej
právomoci obce a so základnými princípmi postavenia občana v právnom štáte.



V právnom štáte nielen tvorba zákonov, ale aj tvorba všetkých všeobecne záväzných právnych
predpisov, vrátane VZN, orgánov územnej samosprávy podlieha rovnakému poriadku. Všetka činnosť
obce je viazaná platným právnym poriadkom. Obec, či mesto v normotvornej činnosti sú povinné
rešpektovať Ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a podľa § 250zfa O. s. p. vyslovil nesúlad čl. 7 ods. 6 a čl. 7 ods. 8 VZN Mesta Topoľčany
č. 1/2011 zo dňa 20. 04. 2011.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania ani neuplatnil a žiadne
preukázateľné trovy konania mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).