Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/242/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200765 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200765.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: F. M., H., U. 9,. zastúpenej opatrovníčkou A. R., H. M. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 03. 2011. Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku odporkyňa zamietla podľa § 70, 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len "zsp") žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 04. 03. 2011. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Levice z 04. 03. 2011 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zsp, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou rozhodnutia je odborný posudok o invalidite z 04. 03. 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, nakoľko je vážne chorá. Navrhovateľka v konaní súdu zastúpená opatrovníčkou A. R. potvrdila, že navrhovateľka nie je schopná so súdom komunikovať a že bývajú spolu v D. A.. Preto žiadala byť ustanovená za opatrovníčku. Súd preto uznesením zo dňa 04. 01. 2012 navrhovateľke ustanovil za opatrovníčku tetu A. R.. Súdom ustanovená opatrovníčka sa na ďalšie pojednávania súdu, po doplnení posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Banská Bystrica zo dňa 20. 03. 2012, na ktoré bola predvolaná, nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto konal v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2, veta druhá OSP. Odporkyňa navrhla odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250 l OSP a nasl. a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom. Z obsahu posudkového spisu odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu bolo náležite za preukázané, že správne konanie sa začalo na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 04. 03. 2011. Navrhovateľka žiadala byť uznaná za invalidnú dôchodkyňu od 29. 10. 2009. Prvé posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky sa uskutočnilo dňa 04. 03. 2011 u posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Levice. Navrhovateľke sa predstavili zástupcovia pobočky Sociálnej poisťovne. Po overení jej totožnosti ju poučili o posúdení zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1 zsp. Zistili pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenia, liečbu a subjektívne ťažkosti žiadateľky o invalidný dôchodok. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske vyšetrenia: psychologické z 26. 04. 2010, psychiatrické z 23. 06. 2010 a neurologické z 15. 10. 2010. Posudkový lekár informoval navrhovateľku o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie: poruchy osobnosti a poruchy správania stredne ťažké formy s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapitoly V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 k zsp. s 25 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár sociálneho poistenia mal za preukázané, že žiadateľka o invalidný dôchodok je slobodná, nepracujúca, matka dvoch nezaopatrených detí. Vychodila 9 tried osobitnej školy. V minulosti bola opakovane hospitalizovaná na neurologickej klinike pre recidivujúce stavy kvantitatívnej poruchy vedomia - kolapsové stavy kombinovanej genézy potencované nízkym krvným tlakom a psychickou záťažou. V aktuálnom klinickom náleze bol neurológom potvrdený paraklinickými vyšetreniami fyziologický nález na mozgu. Psychológ potvrdil jednoznačnú účelovosť v správaní posudzovanej, nakoľko po dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie nenašiel pravidelnú preskripciu psychofarmák, dispenzarizáciu na pravidelnú medikamentóznu liečbu. Jednoznačne ide o milieupatiu, ale bez závažnej vrodenej duševnej poruchy. Pretože ak by táto bola prítomná, posudzovaná by nebola schopná simulácie. V priebehu posúdenia sedela kľudne, bez verbálneho kontaktu, na otázky pokývala hlavou v zmysle áno, nie. Takéto odpovede sú však adekvátne. Posudzovaná plne chápala zmysel posúdenia a konania. Preto nebola uznaná za invalidnú. S mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % u navrhovateľky invalidita nevznikla. Proti rozhodnutiu odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok na základe 25 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podala navrhovateľka odvolanie. Jej zdravotný stav chcela posúdiť posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Banská Bystrica v dňoch 03. 08. 2011, 25. 08. 2011 a 28. 08. 2011. Navrhovateľka sa však na posúdenia zdravotného stavu vo veci sporu o invalidný dôchodok nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Zdravotný stav navrhovateľky bol napokon posúdený na základe požiadania súdu zo dňa 16. 02. 2012 po tom, čo súd zistil pobyt navrhovateľky u tety A. R., bytom H. M. XXX, ktorá prisľúbila súdu, že sa navrhovateľka na posúdenie dostaví. Z lekárskej správy z 20. 03. 2012 vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli zhodne ako posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Levice určené duševné choroby a poruchy správania podľa kapitoly V, položka 5, písm. a / prílohy č. 4 k zsp s 25 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z celkového posudku vyplýva, že navrhovateľka nikdy nikde nepracovala. Bola v starostlivosti neurológa v útlom veku po narodení pre hypertonický syndróm a poškodenie mozgu. Kontroly neurológom boli len do decembra 1986. Následne v zdravotnej dokumentácii nie sú záznamy z detskej neurologickej ambulancie a taktiež nie sú uvedené v zdravotnej dokumentácii záznamy o predpise neurologickej liečby a jej užívaní. Počas základnej školy nebola pravidelne kontrolovaná, ani liečená neurológom. Až v apríli 2009 bola vyšetrená neurológom pre opakované stavy kvalitatívnej poruchy vedomia- kolapsové stavy nejasného pôvodu. Pre uvedené ťažkosti bola hospitalizovaná na neurologickej klinike, kde bola kompletne vyšetrená vrátane EEG vyšetrenia mozgu a magnetickej rezonancie mozgu. Obidve vyšetrenia nepotvrdili patologické zmeny na mozgu. Neurológ po kompletnom vyšetrení menovanej konštatoval, že na odpadnutí sa môže podieľať viacero faktorov (pokles krvného tlaku a súčasne aj psychická porucha). Pre vyslovené podozrenie na parciálnu epilepsiu bola nastavená na preventívnu antiepileptickú liečbu, ktorá bola naposledy predpísaná v máji 2011. Na základe uvedeného sa preto nevedela vyjadriť, či uvedenú liečbu navrhovateľka užíva, nakoľko 10 mesiacov v zdravotnej dokumentácii nie sú záznamy u vyšetrení neurológa a ani predpis liekov. Pri psychologickom vyšetrení v 1. ročníku základnej školy psychológ popisuje ľahký stupeň mentálnej retardácie, bez určenia IQ, bez uvedenia podrobných psychologických testov. Pri opakovanom psychologickom vyšetrení v máji 2009 psychológ už popisuje intelektové schopnosti u menovanej znížené až na úroveň imbecility pri IQ 38. Uvedené vyšetrenie nemožno hodnotiť jednoznačne ako relevantné, nakoľko opäť nie je uvedený podrobný popis psychologických testovacích metód, na základe ktorých psychológ stanovil IQ na 38. Pri opakovaných psychiatrických vyšetreniach v roku 2010 psychiater popisuje špecifické poruchy osobnosti a správania u primitívnej osobnosti, emočne oploštenej, sociálne málo zrelej, nesamostatnej s depresívnymi prejavmi. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe preštudovanej zdravotnej dokumentácie je jednoznačne preukázaná porucha osobnosti a správania, pri ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Mentálna retardácia na základe psychologických aj psychiatrických vyšetrení nie je jednoznačne psychológom preukázaná pre účelové správanie pri vyšetrení a pre neúplnosť psychologických vyšetrení s podrobným zverejnením aj testovacích metód, na základe ktorých psychológ dospel k výsledku mentálnej retardácie. Kolapsové stavy podľa neurológa možno hodnotiť ako parciálnu epilepsiu, ktorá je pri liečbe dobre ovplyvnená, kompenzovaná. Na odpadnutiach sa môžu podieľať aj iné faktory, ako je nízky krvný tlak a psychická porucha. EEG vyšetrenia a magnetická rezonancia mozgu nesvedčia jednoznačne pre patologické poškodenie mozgu. Úzkostne depresívna porucha je pri liečbe dobre ovplyvnená, ako o tom svedčí aj to, že od júna 2010 menovaná nepotrebovala vyhľadať psychiatra a od júna 2010 nemala predpísanú psychiatrickú liečbu. Navrhovateľka preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zsp, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v konaní o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods. 1 zsp, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zsp, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa odseku 5 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6 a 7 zsp). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zsp). V konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu o nepriznaní invalidného dôchodku na základe 25 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka nebola schopná v priebehu súdneho konania samostatne riešiť svoje právne nároky, o ktoré požiadala správny orgán žiadosťou spísanou dňa 04. 03. 2011. Súd ďalej zistil, že navrhovateľka sa na adrese, ktorú uviedla v samotnom odvolaní, proti rozhodnutiu správneho orgánu a zhodne aj pred správnym orgánom, nezdržiava. Šetrením súd zistil, že menovaná žije u svojej tety A. R., s ktorou sa dostavila aj na súdne pojednávanie dňa 04. 01. 2012. Teta A. R. žiadala byť ustanovená za opatrovníčku navrhovateľky, lebo sa o ňu starajú. Na požiadanie súdu bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený na základe podaného odvolania posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko Banská Bystrica. Posudková lekárka pred požiadaním súdu nevedela zabezpečiť účasť navrhovateľky na posúdení z dôvodu, že menovaná nepreberala na adrese D. A. zásielky. Z uvedeného dôvodu bola vypracovaná lekárska správa o zdravotnom stave navrhovateľky až dňa 20. 03. 2012 v prítomnosti žiadateľky a tety A. R.. Z podrobne vypracovaného posudku, v ktorom boli zistené pracovná, sociálna, rodinná a osobná anamnéza, ochorenia, liečba, subjektívne ťažkosti a boli posúdené predložené správy z vyšetrení u psychológa z roku 2006, 2009 a 2010, psychiatra z roku 2010 a 2011 a neurológa z roku 2010, bol vypracovaný podrobný posudok, v ktorom bol zhodnotený zdravotný stav navrhovateľky od útleho detstva až do posúdenia zdravotného stavu u posudkovej lekárky. Zhodne ako v prvostupňovom správnom konaní, aj na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu odporkyne boli za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené duševné choroby a poruchy správania - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu s 25 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné choroby ako mentálna retardácia na základe psychologických aj psychiatrických vyšetrení nebola jednoznačne psychológom preukázaná pre účelové správanie pri vyšetrení a pre neúplnosť psychologických vyšetrení s podrobným zverejnením testovacích metód. Ďalšie vyšetrenia a to EEG vyšetrenie a magnetická rezonancia mozgu nesvedčia jednoznačne pre patologické poškodenie mozgu. Úzkostne depresívna porucha je pri liečbe dobre ovplyvnená, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žiadateľka o invalidný dôchodok nepotrebovala od júna 2010 vyhľadať psychiatra a od tohto času nemala predpísanú psychiatrickú liečbu. V správnom konaní na základe žiadosti o invalidný dôchodok navrhovateľka nepreukázala lekárskymi správami a nálezmi s odborných vyšetrení zdravotné ťažkosti, ktoré by podmieňovali podľa prílohy č. 4 k zsp nárok na priznanie takej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pre ktoré by mohla byť uznaná za invalidnú dôchodkyňu. Nové skutočnosti, ktoré by podmieňovali potrebu nového posúdenia zdravotných ťažkostí u posudkových lekárov preukázané neboli. Súd zdôrazňuje, že súdne konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok nie je pokračovaním správneho konania. V prípade zhoršenia zdravotného stavu môže navrhovateľka v budúcnosti podať novú žiadosť o invalidný dôchodok. Na základe vykonaného dokazovania, z ktorého bolo preukázateľne zistené, že navrhovateľka nesplnila jednu zo základných podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto Krajský súd v Nitre napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 24. 03. 2011 podľa § 250q ods. 2 OSP z vyššie uvedených právnych dôvodov ako správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala podľa výsledku tohto konania úspech, náhradu trov konania nepriznal, lebo odporkyni žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).