Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/165/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200770 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200770.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, právnej veci žalobcu: JUDr. T. Q., N. XX, M., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Timkom, so sídlom Nitra, Farská 31, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. septembra 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-104/2011, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. septembra 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-104/2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 560,53 eur, na účet právneho zástupcu, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Nitre č. ORPZ-NR-ODI2-Pr-652/2011 zo dňa 14. 07. 2011. Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. j/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta vo výške 160,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca sa domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pre ich nezákonnosť, z dôvodov špecifikovaných v podanej žalobe (doplnenej podaním zo dňa 12. 10. 2011). Uviedol, že dôvodom na vydanie rozhodnutia sa stala tá skutočnosť, že on dňa 18. 06. 2010 v čase o 10,25 h v Nitre na parkovisku OC Mlyny mal viesť motorové vozidlo zn. BMW X6, evidenčné číslo BA-500ZC a nemal uposlúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky informatívne prevádzkovej „IP16“ podľa vyhl. č. 9/2009 Z. z. a to tým, že mal zastaviť a stáť s uvedeným motorovým vozidlom na parkovisku s vyhradeným státím bez toho, aby išlo o vozidlo, pre ktoré je zastavenie a státie povolené v súlade s vyhl. č. 225/2004 Z. z. (zdravotne postihnutý). Namietal spáchanie skutku, keďže v tento deň predmetné motorové vozidlo nešoféroval a ani tam neparkoval tak, ako uvádzal v odvolaní. V tom čase sa nenachádzal v Nitre, a teda ani na mieste činu. Miestna polícia ho ani neupodozrievala. I napriek tomu, že neexistoval žiaden dôkaz proti jeho osobe v predmetnom konaní, bol uznaný vinným z dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ v nadväznosti na § 22 ods. 2 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Uvedená aplikácia je v rozpore so zákonom, lebo ide o odkazovaciu právnu normu, ktorá priamo poukazuje na použitie ust. § 137 ods. 2 písm. g/ až o/ zákona o cestnej premávke a ust. § 137 ods. 2 písm. q/ citovaného zákona. Je toho názoru, že ust. § 22 ods. 1 písm. j/ priestupkového zákona taxatívne vymenúva spôsoby porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Nesúhlasí preto s rozhodnutím žalovaného, že v tomto prípade ide iba o poznámku pod čiarou, ktorá má podľa legislatívnych pravidiel vlády SR výlučne informatívnu hodnotu a nie je súčasťou právneho predpisu. Správny orgán kvalifikoval toto konanie ako porušenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. r/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Namietal nezákonné posúdenie skutku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch namiesto aplikácie správneho ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, lebo prax Mestskej polície v Nitre posudzuje obdobné skutky podľa tohto ustanovenia zákona o priestupkoch. Poukázal i na rozhodnutie ODI OR PZ Bratislava II., ktorý predchádzajúce konanie zastavil a skutok tiež posúdil podľa § 22 ods. 1 písm. k/. Tiež uviedol, že uložená sankcia - zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu troch mesiacov, je v rozpore so zákonom, keďže zákon neumožňuje za predmetný priestupok uložiť takýto trest vzhľadom na vyššie uvedené. Je toho názoru, že priestupok sa nemôže považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, ale považuje sa za tzv. iné konanie podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch. Za absurdné považuje tvrdenie žalovaného, že novelizáciou zákona o cestnej premávke zákonom č. 144/2010, podľa ktorej bol priestupok do § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke zahrnutý, sa priestupok zabudol do § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch upraviť. Žalovaným sa týmto ako keby považoval za normotvorcu, pretože vyjadruje svojvoľný právny názor, že pri novelizácii došlo k opomenutiu spočívajúceho priestupok do zákona o priestupkoch zahrnúť. Žalobca poukázal na predchádzajúce správne konanie za tento priestupok vedené na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave II pod č. jednania ORP-P-705/II-OBCP-2010-V, v ktorom bola pôvodne z priestupku za zaparkovanie tohto vozidla v tomto čase a na tomto mieste podozrivá M. Q. B., ktorá sa k spáchaniu priestupku nepriznala, Mestská polícia v Nitre neprejednala priestupok v blokovom konaní. Nebol zadovážený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, kto spáchal predmetný priestupok a vec bola postúpená na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Bratislave II, ktorý konanie zastavil voči podozrivej z dôvodu, že nebolo preukázanie spáchanie priestupku. V tomto konaní žalobca nebol ani podozrivý. Žalobca tiež poukázal na priestupkové konanie vedené proti Advokátskej kancelárii BIZOŇ a Partners s.r.o. za neoznámenie údajov o osobe, ktorej mala zveriť vedenie predmetného vozidla dňa 18. 06. 2010. Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Bratislave I rozhodnutím zo dňa 02. 02. 2011 č. k. ORP- BAI-DI-BCP-700/2010 udelil tejto spoločnosti pokutu 100,- eur za to, že neoznámila požadované údaje. V priestupkovom konaní vedenom proti jeho osobe mu správny orgán doručil písomné predvolanie na prejednanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, ale na predvolaní nebolo dostatočným spôsobom špecifikované, na prejednanie akého priestupku sa mal dostaviť. Podkladom rozhodnutia sa stali konania, z ktorých žiadnym spôsobom nevyplýval dôkaz, že on sa mal dopustiť tohto priestupku a je toho názoru, že dôvodom, prečo bolo takto v rozpore so zákonom voči jeho osobe rozhodnuté, bola osobná zaujatosť príslušného referenta konajúceho za správny orgán na prvostupňovom správnom orgáne žalovaného. Následne zistil, že jeho spoločnosť v súdnom konaní zastupovala klienta, ktorý vystupoval ako žalovaný v spore žalobcu, ktorým bol príslušný referent prejednávajúci jeho vec pred správnym orgánom. Jeho námietka v správnom konaní nebola dostatočne vyhodnotená ani samotným žalovaným, ktorý v rozhodnutí o odvolaní uviedol, že za predpojatého nemožno považovať za zamestnanca len z toho dôvodu, že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí. Záverom uviedol a je toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou prekážky právoplatne rozhodnutej veci ODI OR PZ Bratislava II rozhodnutím zo dňa 07. 11. 2010 o zastavení konania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorom ako obvinená bola M. Q.. Proti tomuto rozhodnutiu o zastavení konania nebol podaný opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Keďže konanie o priestupku bolo právoplatne zastavené, nemôže sa v ňom znova pokračovať tak, ako to urobili príslušné správne orgány, ignorujúc prekážku právoplatne skončenej veci - rei iudicatae. Podľa jeho názoru v konaní o priestupku sa mohlo riadne pokračovať iba za tej podmienky, iba ak by účastník správneho konania podal návrh na jeho obnovu, a to z taxatívne uvedených dôvodov podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v podstate ako v rozhodnutí žalobou napadnutým, lebo dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe sú zhodné s odvolaním žalobcu. K námietke zaujatosti príslušného policajta ako konajúceho referenta poukázal na ust. § 10 Správneho poriadku a je toho názoru, že za predpojatého nemožno považovať za zamestnanca len z toho dôvodu, že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí. V doplnenom návrhu žalobca ako jediný vysvetľujúci dôvod, prečo v preskúmavanom prípade bol prekvalifikovaný skutok na § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, je osobná zaujatosť príslušného referenta z dôvodov súdneho sporu. S názorom žalobcu sa nestotožnil, keďže dôvodom na kvalifikáciu predmetného priestupku žalobcu bola informácia nadriadeného orgánu Prezídia PZ, MV SR, ktorou bol usmernený postup správnych orgánov pri kvalifikácii takýchto priestupkov. Je zrejmé, že správny orgán postupoval pri kvalifikácii tohto priestupku profesionálne a určite nie z osobnej zaujatosti. Nesúhlasí ani s názorom žalobcu, že vo veci bolo rozhodnuté bez vydania jediného dôkazu svedčiaceho proti jeho osobe, nakoľko v listinných dôkazoch sa okrem podporných dôkazov nachádza aj podnet Daňového úradu v Bratislave 1, ktorý konkrétne hovorí o tom, že dňa 18. 06. 2010 bolo predmetné motorové vozidlo BMW X6, EČ:BA-500ZC použité na služobné účely, a to na vykonanie služobnej cesty z Bratislavy do Nitry. Vodičom, ktorému bolo vozidlo zverené, bol konateľ spoločnosti, t. j. žalobca. Pokiaľ ide o ďalšou námietku žalobcu, že konanie o priestupku bolo právoplatne zastavené a nemožno v ňom znova pokračovať, uviedol, že v danom prípade sa jednalo o konanie voči M. Q. B., voči ktorej bolo konanie rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2010 zastavené tak, ako to uvádza žalobca a dňa 20. mája 2011 bol na základe už spomenutých listinných dôkazov postúpený spisový materiál z Dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava na Dopravný inšpektorát OR PZ v Nitre týkajúci sa priestupku žalobcu. Správny orgán začal konanie voči žalobcovi, ktorému bolo riadne oznámené dňom prevzatia 21. 06. 2011, z čoho je zrejmé, že sa nejedná o opätovné pokračovanie v konaní, ale o nové konanie. Je toho názoru, že rozhodnutie o priestupku prvostupňového správneho orgánu je preskúmateľné v časti uloženia výšky sankcie, nakoľko je známe, aké konkrétne okolnosti boli podkladom pre uloženie sankcie. Správny orgán sa vyporiadal so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a nie iba s niektorými ním vybranými. Poukázal na ust. § 22 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého je možné za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. j/ uložiť pokutu v rozpätí od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do 3 rokov. Námietky žalobcu uvedené v žalobe sa javia ako účelové s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu - Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Nitre súd zistil, že žalobca dňa 18. 06. 2010 v čase o 10,25 h. v Nitre mal viesť motorové vozidlo zn. BMW X6, EČ:BA-500ZC, pričom na parkovisku OC Mlyny neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky informatívne prevádzkovej „IP16“ vyhl. č. 9/2009 Z. z. zastavil a stál s uvedeným vozidlom na parkovisku s vyhradením státím pre motorové vozidlá označené príslušným parkovacím preukazom alebo osobitným označením „01“, platným podľa vyhl. č. 225/2004 Z. z. Tento priestor mal byť vyhradený ako parkovisko s označením vodorovnou dopravnou značkou „V 10a“ vyhl. č. 9/2009. Teda žalobca mal stáť na parkovisku vyhradenom pre vodičov zdravotne postihnutých. Žalobca v blokovom konaní nebol postihnutý za porušenie ust. § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1 písm. n/ zák. č. 8/2009 Z. z. Vec bola riešená v priestupkovom konaní a prvostupňový správny orgán dňa 14. 07. 2011 vydal rozhodnutie podľa § 74 priestupkového zákona, ktorý žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona o cestnej premávke s poukazom i na § 137 ods. 2 písm. r/ citovaného zákona. Podľa § 22 ods. 2 písm. d/ priestupkového zákona žalobcovi ako obvinenému uložil sankciu formou pokuty v sume 160,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov. Svoj záver oprel o správu o výsledku objasňovania, odpis z evidenčnej karty vodiča, oznámenie o zablokovaní motorového vozidla príslušníkmi Mestskej polície v Nitre, fotodokumentáciu, výzvu na oznámenie údajov, odpoveď na výzvu, zápisnicu o ústnom pojednávaní, rozhodnutie o správnom delikte voči Advokátskej kancelárii BIZOŇ a Partners s.r.o., rozhodnutie o odvolaní, podnet pre podozrenie z porušenia zák. č. 595/2003 Z. z. a odpoveď Daňového úradu Bratislava I. Žalobca s týmto rozhodnutím nebol spokojný, preto v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie, v ktorom namietal zaujatosť príslušníka polície, ktorému bola vec zverená ako referentovi na vybavenie z dôvodov, ktoré špecifikoval vo svojom podaní a o ktorom nebolo rozhodnuté správnym orgánom. Žalobca sa bránil tým, že predmetného skutku sa nedopustil, nakoľko v tento deň, na tomto mieste v Nitre nebol a o tomto skutku už rozhodoval iný správny orgán, a to Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave 2, pod sp. zn. ORP-P-705/II-OBCP-2010-V, v ktorom ako podozrivá obvinená bola jeho manželka M. Q. B., avšak táto sa k spáchaniu priestupku nepriznala a konanie bolo zastavené. Namietal tiež, že správny orgán nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by on toto motorové vozidlo na tomto mieste zaparkoval, nerešpektujúc osadenú značku. Taktiež namietal i tú skutočnosť, že on by v tento deň a v túto hodinu riadil predmetné motorové vozidlo, toto odparkoval, a teda dopustil sa skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Namietal tiež i nesprávnu právnu kvalifikáciu za takýto priestupok, keďže zákon nedovoľuje uložiť, ak by i spáchal tento priestupok sankciu v takom rozsahu, ako to bolo v jeho prípade, teda dvojitú sankciu uložením peňažnej pokuty a zákazu činnosti. Žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, keďže sa stotožnil s právnym názorom a skutkovými zisteniami prvostupňového správneho orgánu. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ cit. zákona, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. Podľa § 137 ods. 2 písm. r/ cit. zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 3, § 9 ods. 2 alebo § 25 ods. 1 písm. g), zastavenie a státie na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovacie miesto vyhradené. Podľa § 22 ods. 1 písm. j zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Súd s ohľadom na obsah podaného odvolania a žalobu v danej veci posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Tiež skúmal, či v konaní pred správnym orgánom sa nevyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konečne podľa § 245 ods. 2 OSP posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní a či nevybočilo z jeho medzí. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 zakotvuje, že „ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“. V odkaze pod čiarou č. 4 uvádza zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). To znamená, že správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.), ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.). Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že povinnosťou správneho orgánu je vždy rozhodnúť o vznesenej námietke zaujatosti voči konajúcemu zamestnancovi správneho orgánu, v danom prípade príslušníkovi polície, ktorý vec vybavoval a až potom vo veci rozhodnúť. Nie je podstatné, ako rozhodne správny orgán o vznesenej námietke, ale podstatné je to, že vydá o tom rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku a až potom rozhodne o samotnom podozrení z priestupku. Ak tento postup nie je dodržaný, namietaná nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu zo strany žalobcu je potom dôvodná. Z čl. 2 Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v súlade so zákonom. V danom prípade tak, ako je vyššie uvedené, procesným právnym predpisom je Správny poriadok a jeho zmyslom je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Pri tejto zásade však nie je možné opomenúť samotné právo účastníka správneho konania podľa § 10 Správneho poriadku, a to uplatnenie námietky zaujatosti voči konajúcemu príslušníkovi PZ. Súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, ktorý má rozsiahle kompetencie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom, keď vo veci konal a vydal rozhodnutie vo veci samej pred tým, ako rozhodol o námietke zaujatosti zamestnanca vznesenej obvineným z priestupu (žalobcom) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z ust. § 11 Správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že ak sa zamestnanec dozvie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú jeho vylúčeniu, jeho povinnosťou je oznámiť to bez meškania svojmu najbližšiemu nadriadenému vedúcemu. Tento postup v preskúmavanej veci nebol dodržaný. V spise sa nenachádza stanovisko npor. T., ani predkladacia správa pre jeho najbližšie nadriadeného vedúceho na postup podľa § 12 SP, v ktorom sú upravené procesné aspekty týkajúce sa vylúčenia zamestnanca z konania. Žalobca v žalobe, ale i v podanom odvolaní, namietal i postup správneho orgánu pri zabezpečovaní podkladov pre vydané rozhodnutie, teda vierohodnosť dôkazov preukazujúcich porušenie zákona o cestnej premávke jeho osobou v tento deň a na tomto mieste, a teda i samotnú dôkaznú situáciu a tiež i právnu kvalifikáciu takéhoto porušenia zákona. Z obsahu priestupkového spisu nevyplýva záver žalovaného správneho orgánu, že žalobca v tento deň na odstavnom parkovisku Obchodného centra Mlyny v Nitre motorové vozidlo zaparkoval a tiež i odparkoval, teda že sa dopustil porušenia povinnosti vodiča podľa § 3 ods. 2 písm. d/ a § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke nerešpektovaním dopravnej značky informatívne prevádzkovej „IT16“ vyhl. č. 96/2009 Z. z. a že zastavil a stál na parkovisku s vyhradeným státím, pričom odstavené motorové vozidlo zn. BMW, EČ: BA- 500ZC nebolo označené príslušným parkovacím preukazom alebo osobitným označením „01“, platným podľa vyhl. č. 225/2004 Z. z., nakoľko v spise prvostupňového správneho orgánu sa nenachádza žiadny fotografický záznam vyhotovený Mestskou políciou v Nitre, ani záznam z kamerového systému podzemného parkoviska OC Mlyny v Nitre, resp. ani šetrenie zo strany prvostupňového správneho orgánu, či kamerový systém na tomto parkovisku je zabudovaný, či bol funkčný v tento deň alebo opak, či tam nie je a pod. V spise sa nachádza fotografická dokumentácia z parkoviska OC Mlyny, ale aj fotografická dokumentácia zrejme vyhotovená počítačom, ktorú doložil sám žalobca k podanému odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, avšak z týchto fotografií jednoznačne vizuálne vidieť a je možné konštatovať, že nejde o motorové vozidlo zn. BMW X6 s evidenčným číslom BA 500ZC, ale podľa osadeného loga výrobcu išlo o motorové vozidlo „Mercedes“ s EČ NR-500-FG a parkovisko je nadzemné v teréne (nie podzemné) a ani nie pred OC Mlyny (ktoré nemá nadzemné parkovisko) a ani nie je OC MAX v Nitre, ako uvádza žalobca v podanom odvolaní, ale zrejme išlo o parkovisko pred nemocnicou na ulici Chrenovej v Nitre, ktorú navštívil dňa 03. 05. 2011 podľa odvolania. V danej veci s poukazom na vyššie uvedenú zásadu zakotvenú v § 3 Správneho poriadku, a to povinnosť správne orgánu dokázať vinu podozrivému z priestupku súd poukazuje na obsah priestupkového spisu, z ktorého zatiaľ nie je možné vyvodiť záver o spáchaní dopravného priestupku skutkovo vymedzeného v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a potvrdeného žalovaným v tomto konaní. Priestupkové konanie v danej veci bolo od počiatku vedené v rozpore s jeho účelom a ustanovením § 58 ods. 1 ZP, podľa ktorého objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Pritom priestupkom podľa § 2 ods. 1 ZP je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Z priestupkového spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že policajné orgány ako správne orgány, ktorým je zverená pôsobnosť verejnej správy na úseku dopravných priestupkov podľa zák. č. 8/2009 Z. z., si tento predmetný nejasný dopravný priestupok zo dňa 18. 06. 2010 OC Mlyny Nitra posúvali bez náležitého zistenia dôvodu na takýto postup. Mestská polícia Mesta Nitra dňa 18. 06. 2010 vykonala hliadkovú činnosť v rajóne mesta stred, súčasťou ktorého je i podzemné parkovisko Obchodného centra Mlyny na ulici Štefánikovej triedy v Nitre a službukonajúci príslušníci mestskej polície v čase asi o 10,25 h zistili, že motorové vozidlo zn. BMW X6 bielej farby, EČ:BA-500 ZC parkovalo a bolo odstavené na mieste vyhradenom pre osoby telesne postihnuté a ako podozrivá z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ priestupkového zákona bola zistená M. B., s ktorou bol spísaný záznam o zistení priestupku v tento deň a ktorá sa odmietla zápisnične vyjadriť a vec riešiť v blokovom konaní pre porušenie § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1 písm. n/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Preto Mestská polícia v Nitre, priestupkový referát písomne dňa 16. 08. 2010 č. j. 6975/2010 odstúpila vec Okresnému riaditeľstvu PZ ODI Nitra spolu so správou o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písm. d/ priestupkového zákona na vyššie uvedenú podozrivú. OR PZ v Nitre písomne 27. 08. 2010 podľa § 55 ods. 3 priestupkového zákona predmetnú priestupkovú vec odstúpilo OR PZ ODI Bratislava 2 ako miestne príslušnému správnemu orgánu na riešenie dopravného priestupku, ktorého sa mala dopustiť vodička M. B.. Toto okresné riaditeľstvo PZ dňa 13. 10. 2010 urobilo dotaz na Advokátsku kanceláriu Bizoň a partners s.r.o., Bratislava podľa § 6 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na oznámenie osoby, ktorej bolo motorové vozidlo BMW EČ: BA 500- ZC v tento deň zverené, čo advokátska kancelária vo svojej odpovedi zo dňa 27. 10. 2010 neuviedla z dôvodov špecifikovaných v odpovedi, preto citovaný ODP Bratislava II odstúpil vec miestne príslušnému OR PZ ODP Bratislava I na riešenie priestupku, a to uloženie sankcie voči tomuto subjektu. Správny delikt podľa § 138 ods. 1 písm. i/ zákona o cestnej premávke voči uvedenej advokátskej kancelárii bol riešený rozhodnutím zo dňa 02. 02. 2011 č. ORP-BA1-DI-BCP-700/2010 a na odvolanie rozhodnutím KR PZ KDI v Bratislave zo dňa 09. 03. 2011 tým, že prvostupňové rozhodnutie o uložení sankcie potvrdil prvostupňový správny orgán. V rámci riešenia správneho deliktu KR PZ v Bratislave - KDI dňa 11. 03. 2011 podal podnet pre podozrenie z porušenia zák. č. 595/2003 Z. z. na Daňový úrad Bratislava 1 pre porušenie § 5 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona vzhľadom na odpoveď advokátskej kancelárie, že nemá záznam, kto zo zamestnancov uvedené vozidlo v tento deň použil na osobný účel. Daňový úrad Bratislava 1 písomne dňa 05. 04. 2011 oznámil KR PZ Bratislave, že v tento deň motorové vozidlo bolo zverené konateľovi spoločnosti, t. j. žalobcovi. Na základe takéhoto zistenia KR PZ v Bratislave - KDI písomne dňa 9. mája 2011 odstúpil vec na ďalšie využitie ORPZ Bratislave 1 z dôvodu, že vykonal šetrenie k stotožneniu osoby podozrivej porušenia § 137 ods. 2 písm. r/ zákona o cestnej premávke ku skutku zo dňa 18. 06. 2010 na parkovisku OC MAX v Nitre (z odstúpeného spisového materiálu vyplývalo, že priestupok bol zistený v OC Mlyny v Nitre). Následne Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave 1 bez akéhokoľvek šetrenia vec odstúpilo podľa § 55 ods. 3 priestupkového zákona Okresnému dopravnému inšpektorátu, oddeleniu bezpečnosti cestnej premávky v Nitre z dôvodu vecnej príslušnosti zo spáchania dopravného priestupku, z ktorého je podozrivý žalobca. Následne tento prvostupňový správny orgán predvolal žalobcu na prejednanie dopravného priestupku zo dňa 18. 06. 2010 podľa § 22 ods. 1 písm. j/ priestupkového zákona bez bližšej špecifikácie miesta a označenia motorového vozidla, ktorého sa priestupok mal týkať. V spise okrem žiadosti žalobcu o možnosti nahliadnuť do spisu a robiť si z jeho obsahu fotokópie, nevyplýva, že by správny orgán vykonal ďalšie šetrenie vzhľadom na obsah odstúpeného priestupkového spisu z ODI Bratislava 1 a dňa 14. 07. 2011 prejednal dopravný priestupok skutkovo opísaný v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, ktorý kvalifikoval ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. j/ priestupkového zákona za porušenie povinností priestupcu podľa § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. r/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za ktorý mu uložil sankciu formou pokuty vo výške 160,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov podľa§ 22 ods. 2 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutie o priestupku bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu. Čo sa týka námietky žalobcu, že ak by aj bolo preukázané, že sa dopustil dopravného priestupku tak, ako bol opísaný v rozhodnutí žalovaného, tento skutok správny orgán nesprávne kvalifikoval po právnej stránke, s ktorým názorom sa stotožnil i súd, keďže správny orgán je povinný dodržiavať postup pri prejednávaní priestupku a vec posúdiť správne i po právnej stránke, to znamená, že ak je skutok preukázaný obvinenému, jeho právna kvalifikácia musí zodpovedať zákonnému ustanoveniu v čase jeho spáchania. Správne žalobca poukazuje, že zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke upravuje pravidlá, podľa ktorých sa majú riadiť vodiči motorových vozidiel v cestnej premávke, ktoré sú povinní dodržiavať a rešpektovať a ak si svoje povinnosti vodič motorového vozidla neplní, stíha ho sankcia. Pravidlá cestnej premávky sú v citovanom zákone presne definované, zákonodarca ich dôležitosť zoradil postupne v zákone a každé pravidlo je pomenované. Správne žalobca poukazuje i na novelu zákona č. 8/2009 Z. z., a to vykonanú zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 01. 06. 2010. Práve tento zákon doplnil do § 137, v ktorom sú taxatívne zoradené prípady porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Toto doplnenie pod písmenom r/ sa týka práve porušenia pravidiel cestnej premávky tým, že zastavenie a státie na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovacie miesto vyhradené. V tomto zákone však nie je upravený postup správneho orgánu v prípade porušenia pravidiel cestnej premávky a ani sankcie vodičov pri ich porušení. Takýmto zákonom je zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a pokiaľ ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tieto sú definované v ust. § 22 ods. 1 písm. a/ až i/ citovaného zákona. Ak ide o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky iným spôsobom, ako uvedeným v písmene a/ až i/, ide o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorý v poznámke má odkaz na konkrétne ustanovenie iného právneho predpisu, ako je zákon o priestupkoch a jednoznačne je tu presne vymedzené ustanovenie osobitného predpisu, ktorý rieši konkrétne porušenie pravidiel cestnej premávky (§ 137 ods. 2 písm. g/ až o/ a písm. q/ zák. č. 8/2009 Z. z.). Správny je názor žalobcu, pokiaľ ide o poznámku a odkaz v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR, a preto aj súd konštatuje, že ak v zákone č. 372/1990 Zb. v ust. § 22 ods. 1 písm. j/ nie je, cez odkaz v poznámke k tomuto ustanoveniu, uvedené ustanovenie § 137 ods. 2 písm. r/, t. j. porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, nemôže ani správny orgán ustáliť vinu obvineného z priestupku tak, ako to opísal v skutkovom rozhodnutí prvostupňový správny orgán a potvrdil žalovaný. Toto je veľmi dôležité a má to dopad i na uloženú sankciu podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, čo v danom prípade nebolo dodržané a vec bola nesprávne posúdená po právnej stránke (správny orgán použil príslušný právny predpis v súlade so zákonom, avšak nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia zákona na daný prípade). S poukazom na vyššie uvedené správny orgán môže urobiť záver o kvalifikácii porušenia pravidiel cestnej premávky až po tom, keď bude mať nad akúkoľvek pochybnosť zistené a preukázané, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky v danom prípade tak, ako ich kvalifikoval v zrušujúcom rozhodnutí, a to až po tom, ako právoplatne rozhodne o vznesenej námietke zaujatosti žalobcu voči zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci konal a rozhodol predtým, ako bolo rozhodnuté o jeho predpojatosti. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danej veci už bolo o skutku právoplatne rozhodnuté, súd poznamenáva, že Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave 2, pod sp. zn. ORP-P-705-II/OBCP-2010-V zo dňa 02. 11. 2010 zastavilo konanie pre podozrenie z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. d/ a § 25 ods. 1 písm. n/ zák. č. 8/2009 Z. z. voči jeho manželke podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, nakoľko zistil, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané, teda konanie o tomto skutku bolo zastavené voči osobe, a nie ako namieta žalobca, že o tomto skutku sa už rozhodovalo a že skutok nebol preukázaný, čo je iná situácia, a preto jeho námietka o právoplatnom rozhodnutí o veci nie je opodstatnená. Žalobcovi treba prisvedčiť v tom smere, že v spise sa zatiaľ nenachádza vierohodný doklad o tom, že žalobca motorové vozidlo zaparkoval ako vodič, toto i odparkoval, teda i keď išlo o služobné motorové vozidlo, že za porušenie zákona o cestnej premávky pre tento skutok zodpovedá on ako vodič. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že podľa § 250i ods. 2 písm. a/, d/ OSP s prihliadnutím na vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa preto môže cítiť dotknutý na svojich právach, nakoľko bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, spáchanie ktorého mu nebolo preukázané nad akúkoľvek pochybnosť. Právnym názorom súdu je správny orgán viazaný (§ 250j ods. 6 OSP). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spolu v sume 560,53 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 33,- eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 123,50 eur (prevzatie a príprava, písomné podanie, vyjadrenie k stanovisku žalovaného) podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. + 3x RP po 7,41 eur a jeden úkon po 127,17 eur + RP 7,63 eur za právne zastúpenie žalobcu na pojednávaní, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave, cestou podpísaného súdu v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).