KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Nitra6. 2. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/165/2011 z 6. 2. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 6. februára 2012, sp. zn. 11S/165/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4011200770.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/165/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200770
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200770.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu
JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, právnej veci žalobcu: JUDr. T. Q., N. XX, M.,
zastúpený advokátom JUDr. Petrom Timkom, so sídlom Nitra, Farská 31, proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo
dňa 30. septembra 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-104/2011, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. septembra 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-104/2011
podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 560,53 eur, na účet právneho
zástupcu, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Okresný dopravný inšpektorát v Nitre č. ORPZ-NR-ODI2-Pr-652/2011 zo dňa 14. 07. 2011. Týmto
rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. j/ zák.
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta vo výške 160,-
eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca
sa domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu pre ich nezákonnosť, z dôvodov špecifikovaných v podanej žalobe (doplnenej podaním zo dňa
12. 10. 2011). Uviedol, že dôvodom na vydanie rozhodnutia sa stala tá skutočnosť, že on dňa 18.
06. 2010 v čase o 10,25 h v Nitre na parkovisku OC Mlyny mal viesť motorové vozidlo zn. BMW X6,
evidenčné číslo BA-500ZC a nemal uposlúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky informatívne
prevádzkovej „IP16“ podľa vyhl. č. 9/2009 Z. z. a to tým, že mal zastaviť a stáť s uvedeným motorovým
vozidlom na parkovisku s vyhradeným státím bez toho, aby išlo o vozidlo, pre ktoré je zastavenie a státie
povolené v súlade s vyhl. č. 225/2004 Z. z. (zdravotne postihnutý). Namietal spáchanie skutku, keďže
v tento deň predmetné motorové vozidlo nešoféroval a ani tam neparkoval tak, ako uvádzal v odvolaní.
V tom čase sa nenachádzal v Nitre, a teda ani na mieste činu. Miestna polícia ho ani neupodozrievala.
I napriek tomu, že neexistoval žiaden dôkaz proti jeho osobe v predmetnom konaní, bol uznaný vinným
z dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ v nadväznosti na § 22 ods. 2 písm. d/ zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Uvedená aplikácia je v rozpore so zákonom,
lebo ide o odkazovaciu právnu normu, ktorá priamo poukazuje na použitie ust. § 137 ods. 2 písm. g/
až o/ zákona o cestnej premávke a ust. § 137 ods. 2 písm. q/ citovaného zákona. Je toho názoru,
že ust. § 22 ods. 1 písm. j/ priestupkového zákona taxatívne vymenúva spôsoby porušenia pravidiel
cestnej premávky závažným spôsobom. Nesúhlasí preto s rozhodnutím žalovaného, že v tomto prípade
ide iba o poznámku pod čiarou, ktorá má podľa legislatívnych pravidiel vlády SR výlučne informatívnu



hodnotu a nie je súčasťou právneho predpisu. Správny orgán kvalifikoval toto konanie ako porušenie
§ 3 ods. 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. r/ zák. č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke. Namietal nezákonné posúdenie skutku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o
priestupkoch namiesto aplikácie správneho ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, lebo
prax Mestskej polície v Nitre posudzuje obdobné skutky podľa tohto ustanovenia zákona o priestupkoch.
Poukázal i na rozhodnutie ODI OR PZ Bratislava II., ktorý predchádzajúce konanie zastavil a skutok tiež
posúdil podľa § 22 ods. 1 písm. k/. Tiež uviedol, že uložená sankcia - zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu troch mesiacov, je v rozpore so zákonom, keďže zákon neumožňuje za predmetný
priestupok uložiť takýto trest vzhľadom na vyššie uvedené. Je toho názoru, že priestupok sa nemôže
považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 22 ods. 1 písm.
j/ zákona o priestupkoch, ale považuje sa za tzv. iné konanie podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o
priestupkoch. Za absurdné považuje tvrdenie žalovaného, že novelizáciou zákona o cestnej premávke
zákonom č. 144/2010, podľa ktorej bol priestupok do § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke zahrnutý,
sa priestupok zabudol do § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch upraviť. Žalovaným sa týmto ako
keby považoval za normotvorcu, pretože vyjadruje svojvoľný právny názor, že pri novelizácii došlo k
opomenutiu spočívajúceho priestupok do zákona o priestupkoch zahrnúť.

Žalobca poukázal na predchádzajúce správne konanie za tento priestupok vedené na Okresnom
riaditeľstve PZ v Bratislave II pod č. jednania ORP-P-705/II-OBCP-2010-V, v ktorom bola pôvodne z
priestupku za zaparkovanie tohto vozidla v tomto čase a na tomto mieste podozrivá M. Q. B., ktorá sa
k spáchaniu priestupku nepriznala, Mestská polícia v Nitre neprejednala priestupok v blokovom konaní.
Nebol zadovážený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, kto spáchal predmetný priestupok a vec bola
postúpená na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Bratislave II, ktorý konanie zastavil voči podozrivej
z dôvodu, že nebolo preukázanie spáchanie priestupku. V tomto konaní žalobca nebol ani podozrivý.
Žalobca tiež poukázal na priestupkové konanie vedené proti Advokátskej kancelárii BIZOŇ a Partners
s.r.o. za neoznámenie údajov o osobe, ktorej mala zveriť vedenie predmetného vozidla dňa 18.
06. 2010. Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Bratislave I rozhodnutím zo dňa 02. 02. 2011 č. k. ORP-
BAI-DI-BCP-700/2010 udelil tejto spoločnosti pokutu 100,- eur za to, že neoznámila požadované údaje.

V priestupkovom konaní vedenom proti jeho osobe mu správny orgán doručil písomné predvolanie na
prejednanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, ale na predvolaní nebolo
dostatočným spôsobom špecifikované, na prejednanie akého priestupku sa mal dostaviť. Podkladom
rozhodnutia sa stali konania, z ktorých žiadnym spôsobom nevyplýval dôkaz, že on sa mal dopustiť
tohto priestupku a je toho názoru, že dôvodom, prečo bolo takto v rozpore so zákonom voči jeho
osobe rozhodnuté, bola osobná zaujatosť príslušného referenta konajúceho za správny orgán na
prvostupňovom správnom orgáne žalovaného. Následne zistil, že jeho spoločnosť v súdnom konaní
zastupovala klienta, ktorý vystupoval ako žalovaný v spore žalobcu, ktorým bol príslušný referent
prejednávajúci jeho vec pred správnym orgánom. Jeho námietka v správnom konaní nebola dostatočne
vyhodnotená ani samotným žalovaným, ktorý v rozhodnutí o odvolaní uviedol, že za predpojatého
nemožno považovať za zamestnanca len z toho dôvodu, že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým
účastník konania nesúhlasí. Záverom uviedol a je toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného je postihnuté vadou prekážky právoplatne rozhodnutej veci ODI OR PZ Bratislava II
rozhodnutím zo dňa 07. 11. 2010 o zastavení konania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, v ktorom ako obvinená bola M. Q.. Proti tomuto rozhodnutiu o zastavení konania nebol
podaný opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Keďže konanie o priestupku bolo
právoplatne zastavené, nemôže sa v ňom znova pokračovať tak, ako to urobili príslušné správne orgány,
ignorujúc prekážku právoplatne skončenej veci - rei iudicatae. Podľa jeho názoru v konaní o priestupku
sa mohlo riadne pokračovať iba za tej podmienky, iba ak by účastník správneho konania podal návrh na
jeho obnovu, a to z taxatívne uvedených dôvodov podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v podstate ako v rozhodnutí
žalobou napadnutým, lebo dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe sú zhodné s odvolaním žalobcu. K
námietke zaujatosti príslušného policajta ako konajúceho referenta poukázal na ust. § 10 Správneho
poriadku a je toho názoru, že za predpojatého nemožno považovať za zamestnanca len z toho dôvodu,
že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí. V doplnenom návrhu žalobca ako
jediný vysvetľujúci dôvod, prečo v preskúmavanom prípade bol prekvalifikovaný skutok na § 22 ods. 1



písm. j/ zákona o priestupkoch, je osobná zaujatosť príslušného referenta z dôvodov súdneho sporu.
S názorom žalobcu sa nestotožnil, keďže dôvodom na kvalifikáciu predmetného priestupku žalobcu
bola informácia nadriadeného orgánu Prezídia PZ, MV SR, ktorou bol usmernený postup správnych
orgánov pri kvalifikácii takýchto priestupkov. Je zrejmé, že správny orgán postupoval pri kvalifikácii
tohto priestupku profesionálne a určite nie z osobnej zaujatosti. Nesúhlasí ani s názorom žalobcu,
že vo veci bolo rozhodnuté bez vydania jediného dôkazu svedčiaceho proti jeho osobe, nakoľko v
listinných dôkazoch sa okrem podporných dôkazov nachádza aj podnet Daňového úradu v Bratislave
1, ktorý konkrétne hovorí o tom, že dňa 18. 06. 2010 bolo predmetné motorové vozidlo BMW X6,
EČ:BA-500ZC použité na služobné účely, a to na vykonanie služobnej cesty z Bratislavy do Nitry.
Vodičom, ktorému bolo vozidlo zverené, bol konateľ spoločnosti, t. j. žalobca. Pokiaľ ide o ďalšou
námietku žalobcu, že konanie o priestupku bolo právoplatne zastavené a nemožno v ňom znova
pokračovať, uviedol, že v danom prípade sa jednalo o konanie voči M. Q. B., voči ktorej bolo konanie
rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2010 zastavené tak, ako to uvádza žalobca a dňa 20. mája 2011 bol na
základe už spomenutých listinných dôkazov postúpený spisový materiál z Dopravného inšpektorátu OR
PZ Bratislava na Dopravný inšpektorát OR PZ v Nitre týkajúci sa priestupku žalobcu. Správny orgán
začal konanie voči žalobcovi, ktorému bolo riadne oznámené dňom prevzatia 21. 06. 2011, z čoho
je zrejmé, že sa nejedná o opätovné pokračovanie v konaní, ale o nové konanie. Je toho názoru, že
rozhodnutie o priestupku prvostupňového správneho orgánu je preskúmateľné v časti uloženia výšky
sankcie, nakoľko je známe, aké konkrétne okolnosti boli podkladom pre uloženie sankcie. Správny orgán
sa vyporiadal so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch,
a nie iba s niektorými ním vybranými. Poukázal na ust. § 22 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, v
zmysle ktorého je možné za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. j/ uložiť pokutu v rozpätí od 60 eur do 300
eur a zákaz činnosti do 3 rokov. Námietky žalobcu uvedené v žalobe sa javia ako účelové s úmyslom
vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v rozsahu
dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto ho podľa § 250j ods.
2 písm. a/, d/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol
pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu -
Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Nitre súd zistil, že žalobca dňa 18. 06. 2010 v
čase o 10,25 h. v Nitre mal viesť motorové vozidlo zn. BMW X6, EČ:BA-500ZC, pričom na parkovisku
OC Mlyny neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky informatívne prevádzkovej „IP16“ vyhl. č.
9/2009 Z. z. zastavil a stál s uvedeným vozidlom na parkovisku s vyhradením státím pre motorové vozidlá
označené príslušným parkovacím preukazom alebo osobitným označením „01“, platným podľa vyhl. č.
225/2004 Z. z. Tento priestor mal byť vyhradený ako parkovisko s označením vodorovnou dopravnou
značkou „V 10a“ vyhl. č. 9/2009. Teda žalobca mal stáť na parkovisku vyhradenom pre vodičov zdravotne
postihnutých. Žalobca v blokovom konaní nebol postihnutý za porušenie ust. § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25
ods. 1 písm. n/ zák. č. 8/2009 Z. z. Vec bola riešená v priestupkovom konaní a prvostupňový správny
orgán dňa 14. 07. 2011 vydal rozhodnutie podľa § 74 priestupkového zákona, ktorý žalobcu uznal vinným
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zák.
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za porušenie vyššie citovaných ustanovení
zákona o cestnej premávke s poukazom i na § 137 ods. 2 písm. r/ citovaného zákona. Podľa § 22
ods. 2 písm. d/ priestupkového zákona žalobcovi ako obvinenému uložil sankciu formou pokuty v sume



160,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 mesiacov. Svoj záver oprel o správu o
výsledku objasňovania, odpis z evidenčnej karty vodiča, oznámenie o zablokovaní motorového vozidla
príslušníkmi Mestskej polície v Nitre, fotodokumentáciu, výzvu na oznámenie údajov, odpoveď na výzvu,
zápisnicu o ústnom pojednávaní, rozhodnutie o správnom delikte voči Advokátskej kancelárii BIZOŇ
a Partners s.r.o., rozhodnutie o odvolaní, podnet pre podozrenie z porušenia zák. č. 595/2003 Z. z. a
odpoveď Daňového úradu Bratislava I.

Žalobca s týmto rozhodnutím nebol spokojný, preto v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie, v
ktorom namietal zaujatosť príslušníka polície, ktorému bola vec zverená ako referentovi na vybavenie z
dôvodov, ktoré špecifikoval vo svojom podaní a o ktorom nebolo rozhodnuté správnym orgánom. Žalobca
sa bránil tým, že predmetného skutku sa nedopustil, nakoľko v tento deň, na tomto mieste v Nitre nebol
a o tomto skutku už rozhodoval iný správny orgán, a to Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave 2, pod
sp. zn. ORP-P-705/II-OBCP-2010-V, v ktorom ako podozrivá obvinená bola jeho manželka M. Q. B.,
avšak táto sa k spáchaniu priestupku nepriznala a konanie bolo zastavené. Namietal tiež, že správny
orgán nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by on toto motorové vozidlo na tomto mieste zaparkoval,
nerešpektujúc osadenú značku. Taktiež namietal i tú skutočnosť, že on by v tento deň a v túto hodinu
riadil predmetné motorové vozidlo, toto odparkoval, a teda dopustil sa skutku, ktorý mu je kladený za
vinu. Namietal tiež i nesprávnu právnu kvalifikáciu za takýto priestupok, keďže zákon nedovoľuje uložiť,
ak by i spáchal tento priestupok sankciu v takom rozsahu, ako to bolo v jeho prípade, teda dvojitú sankciu
uložením peňažnej pokuty a zákazu činnosti. Žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne, keďže sa stotožnil s právnym názorom a skutkovými zisteniami prvostupňového
správneho orgánu.

Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej
povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,

Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ cit. zákona, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta
mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.

Podľa § 137 ods. 2 písm. r/ cit. zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je
porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 3, § 9 ods. 2 alebo § 25 ods. 1 písm. g), zastavenie
a státie na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím, ak nejde o vozidlo,
pre ktoré je parkovacie miesto vyhradené.

Podľa § 22 ods. 1 písm. j zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí
porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.

Súd s ohľadom na obsah podaného odvolania a žalobu v danej veci posudzoval, či správne orgány
pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zisťoval, či konanie o
priestupku bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli
dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Tiež skúmal, či v konaní
pred správnym orgánom sa nevyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Konečne podľa § 245 ods. 2 OSP posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo
zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní
a či nevybočilo z jeho medzí.

Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa
názoru súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí
aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne
zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok.



Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti
obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, poskytuje obvinenému z priestupku širší
okruh procesných práv. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku.
Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k
dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.
K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená,
že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí
rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 zakotvuje, že „ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,
vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“. V odkaze pod čiarou
č. 4 uvádza zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). To znamená, že správne
orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§
3), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.),
ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie
rozhodnutia (§ 46 a nasl.).

Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že povinnosťou správneho orgánu je vždy rozhodnúť o vznesenej
námietke zaujatosti voči konajúcemu zamestnancovi správneho orgánu, v danom prípade príslušníkovi
polície, ktorý vec vybavoval a až potom vo veci rozhodnúť. Nie je podstatné, ako rozhodne správny orgán
o vznesenej námietke, ale podstatné je to, že vydá o tom rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku a
až potom rozhodne o samotnom podozrení z priestupku. Ak tento postup nie je dodržaný, namietaná
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu zo strany žalobcu je potom dôvodná.

Z čl. 2 Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní
kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej
moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v súlade so zákonom. V danom prípade tak, ako je vyššie
uvedené, procesným právnym predpisom je Správny poriadok a jeho zmyslom je zabezpečiť realizáciu
hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Pri
tejto zásade však nie je možné opomenúť samotné právo účastníka správneho konania podľa § 10
Správneho poriadku, a to uplatnenie námietky zaujatosti voči konajúcemu príslušníkovi PZ. Súd dospel
k záveru, že žalovaný správny orgán, ktorý má rozsiahle kompetencie podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku, neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom, keď vo veci konal a vydal rozhodnutie vo
veci samej pred tým, ako rozhodol o námietke zaujatosti zamestnanca vznesenej obvineným z priestupu
(žalobcom) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z ust. § 11 Správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že ak sa zamestnanec dozvie o skutočnostiach,
ktoré nasvedčujú jeho vylúčeniu, jeho povinnosťou je oznámiť to bez meškania svojmu najbližšiemu
nadriadenému vedúcemu. Tento postup v preskúmavanej veci nebol dodržaný. V spise sa nenachádza
stanovisko npor. T., ani predkladacia správa pre jeho najbližšie nadriadeného vedúceho na postup podľa
§ 12 SP, v ktorom sú upravené procesné aspekty týkajúce sa vylúčenia zamestnanca z konania.

Žalobca v žalobe, ale i v podanom odvolaní, namietal i postup správneho orgánu pri zabezpečovaní
podkladov pre vydané rozhodnutie, teda vierohodnosť dôkazov preukazujúcich porušenie zákona o
cestnej premávke jeho osobou v tento deň a na tomto mieste, a teda i samotnú dôkaznú situáciu a tiež
i právnu kvalifikáciu takéhoto porušenia zákona.

Z obsahu priestupkového spisu nevyplýva záver žalovaného správneho orgánu, že žalobca v tento
deň na odstavnom parkovisku Obchodného centra Mlyny v Nitre motorové vozidlo zaparkoval a tiež
i odparkoval, teda že sa dopustil porušenia povinnosti vodiča podľa § 3 ods. 2 písm. d/ a § 25 ods.
1 písm. n/ zákona o cestnej premávke nerešpektovaním dopravnej značky informatívne prevádzkovej
„IT16“ vyhl. č. 96/2009 Z. z. a že zastavil a stál na parkovisku s vyhradeným státím, pričom odstavené
motorové vozidlo zn. BMW, EČ: BA- 500ZC nebolo označené príslušným parkovacím preukazom alebo



osobitným označením „01“, platným podľa vyhl. č. 225/2004 Z. z., nakoľko v spise prvostupňového
správneho orgánu sa nenachádza žiadny fotografický záznam vyhotovený Mestskou políciou v Nitre,
ani záznam z kamerového systému podzemného parkoviska OC Mlyny v Nitre, resp. ani šetrenie zo
strany prvostupňového správneho orgánu, či kamerový systém na tomto parkovisku je zabudovaný, či
bol funkčný v tento deň alebo opak, či tam nie je a pod. V spise sa nachádza fotografická dokumentácia z
parkoviska OC Mlyny, ale aj fotografická dokumentácia zrejme vyhotovená počítačom, ktorú doložil sám
žalobca k podanému odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, avšak z týchto
fotografií jednoznačne vizuálne vidieť a je možné konštatovať, že nejde o motorové vozidlo zn. BMW X6
s evidenčným číslom BA 500ZC, ale podľa osadeného loga výrobcu išlo o motorové vozidlo „Mercedes“
s EČ NR-500-FG a parkovisko je nadzemné v teréne (nie podzemné) a ani nie pred OC Mlyny (ktoré
nemá nadzemné parkovisko) a ani nie je OC MAX v Nitre, ako uvádza žalobca v podanom odvolaní, ale
zrejme išlo o parkovisko pred nemocnicou na ulici Chrenovej v Nitre, ktorú navštívil dňa 03. 05. 2011
podľa odvolania.

V danej veci s poukazom na vyššie uvedenú zásadu zakotvenú v § 3 Správneho poriadku, a to povinnosť
správne orgánu dokázať vinu podozrivému z priestupku súd poukazuje na obsah priestupkového spisu,
z ktorého zatiaľ nie je možné vyvodiť záver o spáchaní dopravného priestupku skutkovo vymedzeného
v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a potvrdeného žalovaným v tomto konaní.

Priestupkové konanie v danej veci bolo od počiatku vedené v rozpore s jeho účelom a ustanovením
§ 58 ods. 1 ZP, podľa ktorého objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie
podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,

b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,

d/ uloží ochranné opatrenie,

e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Pritom priestupkom podľa § 2 ods. 1 ZP je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem
spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Z priestupkového spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že policajné orgány ako správne
orgány, ktorým je zverená pôsobnosť verejnej správy na úseku dopravných priestupkov podľa zák. č.
8/2009 Z. z., si tento predmetný nejasný dopravný priestupok zo dňa 18. 06. 2010 OC Mlyny Nitra
posúvali bez náležitého zistenia dôvodu na takýto postup.

Mestská polícia Mesta Nitra dňa 18. 06. 2010 vykonala hliadkovú činnosť v rajóne mesta stred, súčasťou
ktorého je i podzemné parkovisko Obchodného centra Mlyny na ulici Štefánikovej triedy v Nitre a
službukonajúci príslušníci mestskej polície v čase asi o 10,25 h zistili, že motorové vozidlo zn. BMW
X6 bielej farby, EČ:BA-500 ZC parkovalo a bolo odstavené na mieste vyhradenom pre osoby telesne
postihnuté a ako podozrivá z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ priestupkového zákona bola zistená
M. B., s ktorou bol spísaný záznam o zistení priestupku v tento deň a ktorá sa odmietla zápisnične vyjadriť
a vec riešiť v blokovom konaní pre porušenie § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1 písm. n/ zák. č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke. Preto Mestská polícia v Nitre, priestupkový referát písomne dňa 16. 08. 2010 č. j.
6975/2010 odstúpila vec Okresnému riaditeľstvu PZ ODI Nitra spolu so správou o výsledku objasňovania
priestupku podľa § 60 ods. 3 písm. d/ priestupkového zákona na vyššie uvedenú podozrivú. OR PZ
v Nitre písomne 27. 08. 2010 podľa § 55 ods. 3 priestupkového zákona predmetnú priestupkovú vec
odstúpilo OR PZ ODI Bratislava 2 ako miestne príslušnému správnemu orgánu na riešenie dopravného



priestupku, ktorého sa mala dopustiť vodička M. B.. Toto okresné riaditeľstvo PZ dňa 13. 10. 2010
urobilo dotaz na Advokátsku kanceláriu Bizoň a partners s.r.o., Bratislava podľa § 6 ods. 6 zák. č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke na oznámenie osoby, ktorej bolo motorové vozidlo BMW EČ: BA 500-
ZC v tento deň zverené, čo advokátska kancelária vo svojej odpovedi zo dňa 27. 10. 2010 neuviedla z
dôvodov špecifikovaných v odpovedi, preto citovaný ODP Bratislava II odstúpil vec miestne príslušnému
OR PZ ODP Bratislava I na riešenie priestupku, a to uloženie sankcie voči tomuto subjektu. Správny
delikt podľa § 138 ods. 1 písm. i/ zákona o cestnej premávke voči uvedenej advokátskej kancelárii bol
riešený rozhodnutím zo dňa 02. 02. 2011 č. ORP-BA1-DI-BCP-700/2010 a na odvolanie rozhodnutím
KR PZ KDI v Bratislave zo dňa 09. 03. 2011 tým, že prvostupňové rozhodnutie o uložení sankcie potvrdil
prvostupňový správny orgán. V rámci riešenia správneho deliktu KR PZ v Bratislave - KDI dňa 11.
03. 2011 podal podnet pre podozrenie z porušenia zák. č. 595/2003 Z. z. na Daňový úrad Bratislava
1 pre porušenie § 5 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona vzhľadom na odpoveď advokátskej kancelárie,
že nemá záznam, kto zo zamestnancov uvedené vozidlo v tento deň použil na osobný účel. Daňový
úrad Bratislava 1 písomne dňa 05. 04. 2011 oznámil KR PZ Bratislave, že v tento deň motorové vozidlo
bolo zverené konateľovi spoločnosti, t. j. žalobcovi. Na základe takéhoto zistenia KR PZ v Bratislave -
KDI písomne dňa 9. mája 2011 odstúpil vec na ďalšie využitie ORPZ Bratislave 1 z dôvodu, že vykonal
šetrenie k stotožneniu osoby podozrivej porušenia § 137 ods. 2 písm. r/ zákona o cestnej premávke ku
skutku zo dňa 18. 06. 2010 na parkovisku OC MAX v Nitre (z odstúpeného spisového materiálu vyplývalo,
že priestupok bol zistený v OC Mlyny v Nitre). Následne Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave 1 bez
akéhokoľvek šetrenia vec odstúpilo podľa § 55 ods. 3 priestupkového zákona Okresnému dopravnému
inšpektorátu, oddeleniu bezpečnosti cestnej premávky v Nitre z dôvodu vecnej príslušnosti zo spáchania
dopravného priestupku, z ktorého je podozrivý žalobca. Následne tento prvostupňový správny orgán
predvolal žalobcu na prejednanie dopravného priestupku zo dňa 18. 06. 2010 podľa § 22 ods. 1 písm.
j/ priestupkového zákona bez bližšej špecifikácie miesta a označenia motorového vozidla, ktorého sa
priestupok mal týkať. V spise okrem žiadosti žalobcu o možnosti nahliadnuť do spisu a robiť si z
jeho obsahu fotokópie, nevyplýva, že by správny orgán vykonal ďalšie šetrenie vzhľadom na obsah
odstúpeného priestupkového spisu z ODI Bratislava 1 a dňa 14. 07. 2011 prejednal dopravný priestupok
skutkovo opísaný v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, ktorý kvalifikoval ako priestupok podľa
§ 22 ods. 1 písm. j/ priestupkového zákona za porušenie povinností priestupcu podľa § 3 ods. 2 písm.
b/ a § 25 ods. 1 písm. n/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. r/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
za ktorý mu uložil sankciu formou pokuty vo výške 160,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 3 mesiacov podľa§ 22 ods. 2 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutie o
priestupku bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu.

Čo sa týka námietky žalobcu, že ak by aj bolo preukázané, že sa dopustil dopravného priestupku
tak, ako bol opísaný v rozhodnutí žalovaného, tento skutok správny orgán nesprávne kvalifikoval po
právnej stránke, s ktorým názorom sa stotožnil i súd, keďže správny orgán je povinný dodržiavať postup
pri prejednávaní priestupku a vec posúdiť správne i po právnej stránke, to znamená, že ak je skutok
preukázaný obvinenému, jeho právna kvalifikácia musí zodpovedať zákonnému ustanoveniu v čase
jeho spáchania. Správne žalobca poukazuje, že zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke upravuje
pravidlá, podľa ktorých sa majú riadiť vodiči motorových vozidiel v cestnej premávke, ktoré sú povinní
dodržiavať a rešpektovať a ak si svoje povinnosti vodič motorového vozidla neplní, stíha ho sankcia.
Pravidlá cestnej premávky sú v citovanom zákone presne definované, zákonodarca ich dôležitosť
zoradil postupne v zákone a každé pravidlo je pomenované. Správne žalobca poukazuje i na novelu
zákona č. 8/2009 Z. z., a to vykonanú zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 01. 06.
2010. Práve tento zákon doplnil do § 137, v ktorom sú taxatívne zoradené prípady porušenia pravidiel
cestnej premávky závažným spôsobom. Toto doplnenie pod písmenom r/ sa týka práve porušenia
pravidiel cestnej premávky tým, že zastavenie a státie na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so
zdravotným postihnutím, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovacie miesto vyhradené. V tomto zákone
však nie je upravený postup správneho orgánu v prípade porušenia pravidiel cestnej premávky a ani
sankcie vodičov pri ich porušení. Takýmto zákonom je zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a pokiaľ ide
o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tieto sú definované v ust. § 22 ods. 1 písm.
a/ až i/ citovaného zákona. Ak ide o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky iným
spôsobom, ako uvedeným v písmene a/ až i/, ide o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorý v poznámke má odkaz na konkrétne ustanovenie iného
právneho predpisu, ako je zákon o priestupkoch a jednoznačne je tu presne vymedzené ustanovenie
osobitného predpisu, ktorý rieši konkrétne porušenie pravidiel cestnej premávky (§ 137 ods. 2 písm. g/



až o/ a písm. q/ zák. č. 8/2009 Z. z.). Správny je názor žalobcu, pokiaľ ide o poznámku a odkaz v zmysle
Legislatívnych pravidiel vlády SR, a preto aj súd konštatuje, že ak v zákone č. 372/1990 Zb. v ust. § 22
ods. 1 písm. j/ nie je, cez odkaz v poznámke k tomuto ustanoveniu, uvedené ustanovenie § 137 ods.
2 písm. r/, t. j. porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, nemôže ani správny orgán
ustáliť vinu obvineného z priestupku tak, ako to opísal v skutkovom rozhodnutí prvostupňový správny
orgán a potvrdil žalovaný. Toto je veľmi dôležité a má to dopad i na uloženú sankciu podľa § 22 ods. 2
zákona o priestupkoch, čo v danom prípade nebolo dodržané a vec bola nesprávne posúdená po právnej
stránke (správny orgán použil príslušný právny predpis v súlade so zákonom, avšak nesprávne aplikoval
príslušné ustanovenia zákona na daný prípade). S poukazom na vyššie uvedené správny orgán môže
urobiť záver o kvalifikácii porušenia pravidiel cestnej premávky až po tom, keď bude mať nad akúkoľvek
pochybnosť zistené a preukázané, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky v danom prípade tak,
ako ich kvalifikoval v zrušujúcom rozhodnutí, a to až po tom, ako právoplatne rozhodne o vznesenej
námietke zaujatosti žalobcu voči zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci konal
a rozhodol predtým, ako bolo rozhodnuté o jeho predpojatosti.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danej veci už bolo o skutku právoplatne rozhodnuté, súd
poznamenáva, že Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave 2, pod sp. zn. ORP-P-705-II/OBCP-2010-V zo
dňa 02. 11. 2010 zastavilo konanie pre podozrenie z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 3 ods. 2 písm. d/ a § 25 ods. 1 písm. n/ zák. č. 8/2009 Z. z. voči jeho manželke podľa §
76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, nakoľko zistil, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo
obvinenej z priestupku preukázané, teda konanie o tomto skutku bolo zastavené voči osobe, a nie ako
namieta žalobca, že o tomto skutku sa už rozhodovalo a že skutok nebol preukázaný, čo je iná situácia,
a preto jeho námietka o právoplatnom rozhodnutí o veci nie je opodstatnená. Žalobcovi treba prisvedčiť
v tom smere, že v spise sa zatiaľ nenachádza vierohodný doklad o tom, že žalobca motorové vozidlo
zaparkoval ako vodič, toto i odparkoval, teda i keď išlo o služobné motorové vozidlo, že za porušenie
zákona o cestnej premávky pre tento skutok zodpovedá on ako vodič.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že podľa § 250i ods. 2 písm. a/, d/ OSP s
prihliadnutím na vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa preto
môže cítiť dotknutý na svojich právach, nakoľko bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, spáchanie
ktorého mu nebolo preukázané nad akúkoľvek pochybnosť.

Právnym názorom súdu je správny orgán viazaný (§ 250j ods. 6 OSP).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania spolu v sume 560,53 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 33,- eur
a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 123,50 eur (prevzatie a príprava, písomné
podanie, vyjadrenie k stanovisku žalovaného) podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. + 3x RP po
7,41 eur a jeden úkon po 127,17 eur + RP 7,63 eur za právne zastúpenie žalobcu na pojednávaní, ktoré
je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15- tich dní odo dňa

doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ



domáha (§ 205 ods. 1 OSP).