KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Nitra11. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/183/2011 z 11. 6. 2012

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2013, sp. zn. 10Sžr/127/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200880.1 (20. 08. 2013). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 11. júna 2012, sp. zn. 11S/183/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4011200880.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/183/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200880
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200880.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek
senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej v právnej veci žalobcu: T. X., Q. XX,
Q. M., zastúpeného JUDr. Bohuslavom Majchrákom, advokátom, spol. s r.o., Nová Bystrica 850, proti
žalovanému: Katastrálny úrad v Nitre, Štefánikova 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. Vo 10/2011-7/Br zo dňa 24. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. augusta 2011 č. Vo 10/2011-7/Br podľa § 250j ods.
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu z titulu súdneho
poplatku v sume 66,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 386,68 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia uvedeného
v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorým žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Správy katastra Q. M. zo dňa 08. 04. 2011 č. V 322/2011 o zastavení katastrálneho
konania vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 29. 10. 2010 medzi T. X. a G. X.
ohľadom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Q. M., byt č. X
na prvom poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, ulica Q. č. XX, k tomu prislúchajúci
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX
na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX a XXXX vo výške 7609/326452 a spoluvlastnícky podiel vo výške
7609/326452 na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2
a XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2, a to podľa § 31b písm. f/ zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) z dôvodu, že účastníci konania v určenej lehote neodstránili
všetky nedostatky dohody o vyporiadaní BSM ako prílohy k návrhu na vklad.

Nezákonnosť rozhodnutia žalobca odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, ako i tým, že
zistenie skutkového stavu, z ktorého správne orgány vychádzali, je v rozpore s obsahom spisu. Je
toho názoru, že vytknuté vady a požadované doplnenia obsahu vkladovej listiny - dohody o vyporiadaní
BSM účastníkov sú nedôvodné a zotrvanie na takomto stanovisku by bolo v rozpore s príslušnou
právnou normou. Zásadnú nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí vidí v tom, že žalovaný orgán
použil nesprávnu právnu normu resp. použil správnu právnu normu, ale túto nesprávne vyložil. Z
dôvodu obsiahlosti obsahu dôvodov vydaných rozhodnutí, ako aj s prihliadnutím na obsiahlosť žalobcom



adresovaných podaní vo veci tak prvostupňovému orgánu k oznámeniu o prerušení konania a zhodne
aj podanému odvolaniu, uviedol, že trvá na svojich stanoviskách. Z hľadiska správneho pochopenia
účelu konania vedených pred orgánmi štátnej moci poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. III. ÚS 72/2010, z ktorého je zrejmé, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti
zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov
je zisťovanie obsahu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu, pričom vždy
ide o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť,
pričom jednotlivé uplatňované metódy by sa navzájom mali dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a
racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. V súlade s uvedeným mal za to, že
pri vkladovom konaní by mal povinný postupovať tak, aby zmluva (dohoda) ako právny úkon, založila
ako dôsledok vyjadreného záväzku vkladom zmenu vlastníckych vzťahov, pričom v rámci jemu inak
kladených povinností skúma obsah vkladovej listiny s prihliadnutím na ust. § 31 katastrálneho zákona.
Je neúčelné a v právnom systéme právneho štátu nežiaduce, aby sa od účastníkov konania vyžadovala
striktné preukázanie toho, čo je už v katastri preukázané, najmä ak ide o osobitosť právneho úkonu tak,
ako to bolo v prípade žalobcu, t. j. vkladového konania dohody o BSM.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že
správa katastra nesprávne právne vec posúdila, resp. použila nesprávne právne normy. Pokiaľ ide o
žalobcom tvrdenú skutočnosť o nesprávnom výklade ust. katastrálneho zákona, mal žalovaný za to,
že nie je možné vykladať príslušné ustanovenia katastrálneho zákona inak, než bolo uskutočnené v
katastrálnom konaní vedenom Správou katastra Q. M. a v odvolacom konaní žalovaným. Katastrálny
zákon taxatívnym spôsobom ustanovuje náležitosti zmluvy v ust. § 31 ods. 1 a § 42 ods. 2
katastrálneho zákona, pričom zákon o vlastníctve bytov ustanovuje tiež taxatívnym spôsobom vo
svojich ustanoveniach v § 5 ods. 1 a 2 náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Oba správne
orgány požadovali doplnenie do zmluvy o vyporiadaní BSM len skutočnosti uvádzané v zákone a
z toho dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu čl. II ods. 3 Ústavy SR tak, ako to uvádza žalobca. Je
nepochybné, že dohoda o vyporiadaní BSM je dohodou o prevode vlastníctva (čo vyplýva okrem iného
aj zo žalobcom poukazovaného rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžo KS 139/2004). Pokiaľ žalobca poukazuje
na skutočnosť, že pri tomto prevode právna úprava poskytuje určité úľavy, prípadne nespája s ním tie
povinnosti, ktoré platia všeobecne pri ostatných prevodoch, žalovaný uviedol, že v samotnej právnej
vete citovaného rozsudku sa uvádza, že ide o zmluvný prevod aj napriek tomu, že pri tomto prevode
právna úprava poskytuje určité úľavy, prípadne s ním nespája tie povinnosti, ktoré platia všeobecne
pri ostatných prevodoch. V tejto súvislosti ďalej uvádza, že neexistuje žiadna právna úprava, ktorá
by poskytovala úľavu, resp. nespájala povinnosť, aby zmluva o vyporiadaní BSM neobsahovala, resp.
nemusela obsahovať náležitosti vyžadované zákonom NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. K tvrdeniam žalobcu v neposlednom rade uviedla,
že správa katastra Q. M. v danej veci požadovala len doplnenie dohody o vyporiadaní BSM dodatkom o
skutočnostiach taxatívne uvedené v oboch zákonných normách (katastrálny zákon a zákon o vlastníctve
bytov) tak, aby predmetná dohoda bola vkladuschopnou listinou a nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom
prevodu, bola riadne označená v súlade s obomi zákonmi. Je toho názoru, že žalobcom poukazovaný
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 72/2010-38 zo dňa 04. 05. 2010 obsahovo, ani formálne nesúvisí
s predmetnou vecou a najmä sa netýka rozhodovacej činnosti správneho orgánu, ale súdu. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní v prítomnosti žalobcu a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, lebo žalovaný vec posúdil nesprávne po právnej stránke.
Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad
návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie
žalobcu ( osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale
musí poukázať na konkrétne skutočnosti z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho



súdnictva však nie je pokračovaním správneho konania , súd nevykonáva dokazovanie ( nenahrádza
činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v
čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva a súd zistil, žalovaný správny orgán zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Q. M. č. V 32/2011 zo dňa 08. 04. 2011 o
zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol na Správu
katastra Q. M. doručený dňa 28. 01. 2011. V danom prípade to bol návrh na vklad zmluvy do katastra
nehnuteľností na tom základe, že dňa 29. 10. 2010 bola medzi žalobcom T. X. a bývalou manželkou
G. X. uzavretá Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorej bolo
vyporiadané vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá bola špecifikovaná v texte návrhu zápisu po rozhodnutí
povolení vkladu do katastra nehnuteľností. V čase uzavretia tejto dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bolo manželstvo účastníkov zmluvy rozsudkom Okresného súdu v Nových
Zámkoch č. k. 16C/90/2010-42 zo dňa 22. 06. 2010 právoplatne rozvedené (rozsudok súdu nadobudol
právoplatnosť dňa 20. 08. 2010). Po preskúmaní obsahu podania podľa ustanovení § 30, § 31 ods. 1,
2 a § 42 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona, týkajúceho sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat.
úz. Q. M., ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované na LV č. XXXX. Správa katastra rozhodnutím z
25. 02. 2011 v súlade s ust. § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušila konanie a vyzvala účastníkov
zmluvy do doplnenie údajov v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/, c/, g/ katastrálneho zákona (dodatok k
zmluve) a žiadala opatriť rozsudok súdu pečiatkou právoplatnosti. Po doručení rozhodnutia o prerušení
vkladového konania žalobca dňa 29. 03. 2011 písomne doručil správe katastra svoje stanovisko.
Poukázal na Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá podľa jeho názoru nie je
typickou zmluvou o prevode vlastníctva bytu, akú má na mysli § 5 katastrálneho zákona. Preto podľa jeho
názoru nie je potrebné, aby dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi
obsahovala náležitosti týmto ustanovením vyžadované z dôvodu, že ku zmene podielu evidovaného v
katastri nehnuteľností nedochádza a tento sa vyporiadava v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ako je to zrejmé zo zápisu na LV č. XXXX, nehnuteľnosti vo vzťahu, ku ktorým sa vzťahuje aj
dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, sú na účastníkov dohody evidované v podiele
1/1. Preto podľa jeho názoru nie je potrebné, aby „opakovane“ pristupoval k zmluve o výkone správy.
Správa katastra rozhodnutím zo dňa 08. 04. 2011 v súlade s ust. § 31b písm. f/ katastrálneho zákona
z dôvodu, že v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia o prerušení vkladového konania neboli
všetky nedostatky uvedené v rozhodnuté i prerušení konania odstránené, vkladové konanie zastavila.
Na odvolanie žalobcu žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2011 odvolanie zamietol
a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Q. M. o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníctva do
katastra nehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
uzavretej dňa 29. 10. 2011. Na základe žaloby doručenej v zákonnej lehote súdu bolo rozhodnutie a
postup žalovaného správneho orgánu predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku.

Medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka, či je potrebné doplniť do Dohody o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva manželov ohľadom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX v
katastrálnom území Q. M., a to byt č. X na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, ulica
Q. č. XX, k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX a XXXX vo výške 7609/326452
a spoluvlastnícky podiel vo výške 7609/326452 na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 301 m2 a XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2 údaje
v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/, c/ a g/ zákona NR SR č. 182/193 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov dodatkom k zmluve.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v
katastri.



Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad
splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v
určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

Podľa § 22 ods. 1, 2, 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne
konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V
katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na
základe právneho úkonu je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať
s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú
dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť ,prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie
sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje spôsob a podmienky
nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov
týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné
vzťahy a práva k pozemku (§ 1).

Podľa § 7a ods. 1 cit. zákona, písomnú zmluvu o spoločenstve pri prvom prevode vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome uzatvára vlastník domu s každým novým vlastníkom bytu a nebytového
priestoru v dome, ak so zriadením spoločenstva vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Pri zmene formy správy domu je potrebný súhlas so zmluvou o
spoločenstve najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Takto uzavretá zmluva o spoločenstve je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
vypovedať.



Podľa § 7b ods. 6 cit. zákona, spoločenstvo môže za podmienok podľa § 14 ods. 3 uzavrieť
zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a
príslušenstva domu. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, ručenie sa týka iba vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ktorého sa úver týka. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome ručí za záväzky
vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome vymedzeného
podľa § 5 ods. 1 písm. b/ až do výšky ceny bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno prechádzajú
na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra v konaní o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných
podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je
v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka zák. č. 182/1993 Z. z., ako aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie
právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho
úkonu, na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý.

Z administratívneho spisu žalovaného a z vyjadrení účastníkov súdneho konania v danej veci vyplýva,
že žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím a zhodne aj správa katastra ako prvostupňový
správny orgán podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na povolenie vkladu
zastavila. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správa katastra zistila, že v danej veci nie sú splnené
podmienky na povolenie vkladu, keďže do zmluvy nebol doplnený údaj v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/,
c/ a b/ zákona č. 182/1993 Z. z. (zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome).
Z ust. § 5 cit. zákona vyplývajú obligatórne náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o
prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome. Zákonodarca týmto zákonom umožnil nájomcom bytu
nadobudnúť užívaný byt do vlastníctva, teda uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu ako verejná
listina (právny titul) sa stáva podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam. Tento spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je upravený i v § 28 ods. 5 katastrálneho zákona, ktorý umožnil zápis práv k
nehnuteľnostiam, ako sú byty v obytnom dome, teda pripustil vertikálne členenie (delenie) nehnuteľnosti.
Z ust. § 28 ods. 5 katastrálneho zákona vyplýva, že ide o zápis práva k bytu ako nehnuteľnosti len medzi
nájomcom ako právnym nadobúdateľom prevodu bytu a nebytového priestoru, nakoľko na základe
právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu nájomca sa stáva už vlastníkom bytu (nehnuteľnosti) a
keďže ďalšie nakladanie s bytom sa posudzuje ako právny úkon podľa Občianskeho zákonníka. O taký
prípad v danej veci ide. Predmetom vkladového konania bola Dohoda o BSM po zániku manželstva.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.



Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej moci súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom
na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31
ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 42 ods.
1 a, 2 a 3 uvedeného zákona posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí vkladu.

Správny orgán v danej veci nesprávne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných
náležitostí predloženej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či sú splnené
podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto dohody.
Vzhľadom k tomu, že predmetom prevodu vlastníctva na základe zmluvného záväzku účastníkov zmluvy
bol byt a nebytové priestory označené údajmi katastra nehnuteľností, správa katastra nesprávne
posudzovala náležitosti dohody podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, ktorý upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov neboli nájomca bytu v zmysle § 28 ods. 5 KZ tak, ako to predpokladá zákon o vlastníctve
bytov, na ktorý správne orgány upriamili svoju pozornosť pri posudzovaní náležitostí návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností. Účastníci dohody boli vlastníkmi bytu a nebytových priestorov špecifikovaných
v dohode, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 07. 2009. Preto bolo nesprávne a nezákonné
požadovať od zmluvných strán vyhlásenie o pristúpení ku zmluve o správe domu, pretože touto je už
žalobca z titulu vlastníctva prevádzaného bytu viazaný jeho právnym predchodcom a zmluvou, ktorú
uzatvoril nájomca pri prvom prevode bytu. Podobne i prvú zmluvu o spoločenstve uzatvára nájomca pri
prvom prevode bytu a všetky práva a povinnosti prechádzajú na nadobúdateľa bytu zo zákona (§ 7a, §
7b ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.). Táto zmluva sa na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nemení vo vzťahu zápisu o predmete vlastníctva.

V danej veci súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí dôsledne
nevyporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a nevysvetlil, prečo sa od účastníkov zmluvy,
ktorí nadobudli vlastnícke právo k bytu č. X na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, vchod č.
XX, ulica Q. č. XX, k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX a XXXX vo výške
7609/326452 a spoluvlastnícky podiel vo výške 7609/326452 na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2 a XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302
m2 v spoluvlastníckych podieloch 1/1, žiada v roku 2009 predloženie novej zmluvy o pristúpení k
zmluve o správe domu.



Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku
a žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

Právnym názorom súdu je správny orgán viazaný (§ 250j ods. 6 OSP).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 386,68 eur a iné trovy konania - súdny poplatok v sume 66,- eur, ktoré
si žalobca vyčíslil v súlade s ust. § 151 ods. 1 OSP.

Podľa vyčíslenia trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. by právny zástupca žalobcu
mohol uplatniť trovy právneho zastúpenia nasledovne: jeden úkon právnej pomoci v roku 2011 v sume
123,50 eur s režijným paušálom 7,41 eur + 20 % DPH, t. j. 157,092 eur druhý úkon právnej pomoci v roku
2012 v sume 127,17 eur s režijným paušálom 7,63 eur + 19 % DPH spolu v sume 160,41 eur. K tejto
náhrade by mu ďalej prináležala náhrada za stratu a času a hotové výdavky v uplatnenej sume 152,52
eur. Spolu by tak trovy právneho zastúpenia činili 470,024 eura. V takejto správnej vypočítanej sume si
však náhradu neuplatnil, preto mu súd musel priznať trovy právneho zastúpenia len v sume 386,68 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 4011200880)

  1. 11. 6. 2012Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/183/2011 z 11. 6. 2012 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 20. 8. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/127/2012 z 20. 8. 2013