Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/183/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200880 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200880.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej v právnej veci žalobcu: T. X., Q. XX, Q. M., zastúpeného JUDr. Bohuslavom Majchrákom, advokátom, spol. s r.o., Nová Bystrica 850, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Nitre, Štefánikova 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 10/2011-7/Br zo dňa 24. augusta 2011, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. augusta 2011 č. Vo 10/2011-7/Br podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu z titulu súdneho poplatku v sume 66,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 386,68 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorým žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Q. M. zo dňa 08. 04. 2011 č. V 322/2011 o zastavení katastrálneho konania vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 29. 10. 2010 medzi T. X. a G. X. ohľadom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Q. M., byt č. X na prvom poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, ulica Q. č. XX, k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX a XXXX vo výške 7609/326452 a spoluvlastnícky podiel vo výške 7609/326452 na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2 a XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2, a to podľa § 31b písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) z dôvodu, že účastníci konania v určenej lehote neodstránili všetky nedostatky dohody o vyporiadaní BSM ako prílohy k návrhu na vklad. Nezákonnosť rozhodnutia žalobca odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, ako i tým, že zistenie skutkového stavu, z ktorého správne orgány vychádzali, je v rozpore s obsahom spisu. Je toho názoru, že vytknuté vady a požadované doplnenia obsahu vkladovej listiny - dohody o vyporiadaní BSM účastníkov sú nedôvodné a zotrvanie na takomto stanovisku by bolo v rozpore s príslušnou právnou normou. Zásadnú nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí vidí v tom, že žalovaný orgán použil nesprávnu právnu normu resp. použil správnu právnu normu, ale túto nesprávne vyložil. Z dôvodu obsiahlosti obsahu dôvodov vydaných rozhodnutí, ako aj s prihliadnutím na obsiahlosť žalobcom adresovaných podaní vo veci tak prvostupňovému orgánu k oznámeniu o prerušení konania a zhodne aj podanému odvolaniu, uviedol, že trvá na svojich stanoviskách. Z hľadiska správneho pochopenia účelu konania vedených pred orgánmi štátnej moci poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 72/2010, z ktorého je zrejmé, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu, pričom vždy ide o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatňované metódy by sa navzájom mali dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. V súlade s uvedeným mal za to, že pri vkladovom konaní by mal povinný postupovať tak, aby zmluva (dohoda) ako právny úkon, založila ako dôsledok vyjadreného záväzku vkladom zmenu vlastníckych vzťahov, pričom v rámci jemu inak kladených povinností skúma obsah vkladovej listiny s prihliadnutím na ust. § 31 katastrálneho zákona. Je neúčelné a v právnom systéme právneho štátu nežiaduce, aby sa od účastníkov konania vyžadovala striktné preukázanie toho, čo je už v katastri preukázané, najmä ak ide o osobitosť právneho úkonu tak, ako to bolo v prípade žalobcu, t. j. vkladového konania dohody o BSM. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správa katastra nesprávne právne vec posúdila, resp. použila nesprávne právne normy. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú skutočnosť o nesprávnom výklade ust. katastrálneho zákona, mal žalovaný za to, že nie je možné vykladať príslušné ustanovenia katastrálneho zákona inak, než bolo uskutočnené v katastrálnom konaní vedenom Správou katastra Q. M. a v odvolacom konaní žalovaným. Katastrálny zákon taxatívnym spôsobom ustanovuje náležitosti zmluvy v ust. § 31 ods. 1 a § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, pričom zákon o vlastníctve bytov ustanovuje tiež taxatívnym spôsobom vo svojich ustanoveniach v § 5 ods. 1 a 2 náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Oba správne orgány požadovali doplnenie do zmluvy o vyporiadaní BSM len skutočnosti uvádzané v zákone a z toho dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu čl. II ods. 3 Ústavy SR tak, ako to uvádza žalobca. Je nepochybné, že dohoda o vyporiadaní BSM je dohodou o prevode vlastníctva (čo vyplýva okrem iného aj zo žalobcom poukazovaného rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžo KS 139/2004). Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri tomto prevode právna úprava poskytuje určité úľavy, prípadne nespája s ním tie povinnosti, ktoré platia všeobecne pri ostatných prevodoch, žalovaný uviedol, že v samotnej právnej vete citovaného rozsudku sa uvádza, že ide o zmluvný prevod aj napriek tomu, že pri tomto prevode právna úprava poskytuje určité úľavy, prípadne s ním nespája tie povinnosti, ktoré platia všeobecne pri ostatných prevodoch. V tejto súvislosti ďalej uvádza, že neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by poskytovala úľavu, resp. nespájala povinnosť, aby zmluva o vyporiadaní BSM neobsahovala, resp. nemusela obsahovať náležitosti vyžadované zákonom NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. K tvrdeniam žalobcu v neposlednom rade uviedla, že správa katastra Q. M. v danej veci požadovala len doplnenie dohody o vyporiadaní BSM dodatkom o skutočnostiach taxatívne uvedené v oboch zákonných normách (katastrálny zákon a zákon o vlastníctve bytov) tak, aby predmetná dohoda bola vkladuschopnou listinou a nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu, bola riadne označená v súlade s obomi zákonmi. Je toho názoru, že žalobcom poukazovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 72/2010-38 zo dňa 04. 05. 2010 obsahovo, ani formálne nesúvisí s predmetnou vecou a najmä sa netýka rozhodovacej činnosti správneho orgánu, ale súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní v prítomnosti žalobcu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, lebo žalovaný vec posúdil nesprávne po právnej stránke. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie žalobcu ( osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračovaním správneho konania , súd nevykonáva dokazovanie ( nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva a súd zistil, žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Q. M. č. V 32/2011 zo dňa 08. 04. 2011 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol na Správu katastra Q. M. doručený dňa 28. 01. 2011. V danom prípade to bol návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností na tom základe, že dňa 29. 10. 2010 bola medzi žalobcom T. X. a bývalou manželkou G. X. uzavretá Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorej bolo vyporiadané vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá bola špecifikovaná v texte návrhu zápisu po rozhodnutí povolení vkladu do katastra nehnuteľností. V čase uzavretia tejto dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo manželstvo účastníkov zmluvy rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 16C/90/2010-42 zo dňa 22. 06. 2010 právoplatne rozvedené (rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť dňa 20. 08. 2010). Po preskúmaní obsahu podania podľa ustanovení § 30, § 31 ods. 1, 2 a § 42 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona, týkajúceho sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Q. M., ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované na LV č. XXXX. Správa katastra rozhodnutím z 25. 02. 2011 v súlade s ust. § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušila konanie a vyzvala účastníkov zmluvy do doplnenie údajov v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/, c/, g/ katastrálneho zákona (dodatok k zmluve) a žiadala opatriť rozsudok súdu pečiatkou právoplatnosti. Po doručení rozhodnutia o prerušení vkladového konania žalobca dňa 29. 03. 2011 písomne doručil správe katastra svoje stanovisko. Poukázal na Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá podľa jeho názoru nie je typickou zmluvou o prevode vlastníctva bytu, akú má na mysli § 5 katastrálneho zákona. Preto podľa jeho názoru nie je potrebné, aby dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi obsahovala náležitosti týmto ustanovením vyžadované z dôvodu, že ku zmene podielu evidovaného v katastri nehnuteľností nedochádza a tento sa vyporiadava v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako je to zrejmé zo zápisu na LV č. XXXX, nehnuteľnosti vo vzťahu, ku ktorým sa vzťahuje aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, sú na účastníkov dohody evidované v podiele 1/1. Preto podľa jeho názoru nie je potrebné, aby „opakovane“ pristupoval k zmluve o výkone správy. Správa katastra rozhodnutím zo dňa 08. 04. 2011 v súlade s ust. § 31b písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu, že v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia o prerušení vkladového konania neboli všetky nedostatky uvedené v rozhodnuté i prerušení konania odstránené, vkladové konanie zastavila. Na odvolanie žalobcu žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2011 odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Q. M. o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 29. 10. 2011. Na základe žaloby doručenej v zákonnej lehote súdu bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka, či je potrebné doplniť do Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov ohľadom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Q. M., a to byt č. X na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, ulica Q. č. XX, k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX a XXXX vo výške 7609/326452 a spoluvlastnícky podiel vo výške 7609/326452 na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2 a XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2 údaje v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/, c/ a g/ zákona NR SR č. 182/193 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov dodatkom k zmluve. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Podľa § 22 ods. 1, 2, 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe právneho úkonu je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť ,prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku (§ 1). Podľa § 7a ods. 1 cit. zákona, písomnú zmluvu o spoločenstve pri prvom prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome uzatvára vlastník domu s každým novým vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, ak so zriadením spoločenstva vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri zmene formy správy domu je potrebný súhlas so zmluvou o spoločenstve najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takto uzavretá zmluva o spoločenstve je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome vypovedať. Podľa § 7b ods. 6 cit. zákona, spoločenstvo môže za podmienok podľa § 14 ods. 3 uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, ručenie sa týka iba vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa úver týka. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome ručí za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome vymedzeného podľa § 5 ods. 1 písm. b/ až do výšky ceny bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka zák. č. 182/1993 Z. z., ako aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Z administratívneho spisu žalovaného a z vyjadrení účastníkov súdneho konania v danej veci vyplýva, že žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím a zhodne aj správa katastra ako prvostupňový správny orgán podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na povolenie vkladu zastavila. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správa katastra zistila, že v danej veci nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu, keďže do zmluvy nebol doplnený údaj v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/, c/ a b/ zákona č. 182/1993 Z. z. (zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome). Z ust. § 5 cit. zákona vyplývajú obligatórne náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome. Zákonodarca týmto zákonom umožnil nájomcom bytu nadobudnúť užívaný byt do vlastníctva, teda uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu ako verejná listina (právny titul) sa stáva podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam. Tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je upravený i v § 28 ods. 5 katastrálneho zákona, ktorý umožnil zápis práv k nehnuteľnostiam, ako sú byty v obytnom dome, teda pripustil vertikálne členenie (delenie) nehnuteľnosti. Z ust. § 28 ods. 5 katastrálneho zákona vyplýva, že ide o zápis práva k bytu ako nehnuteľnosti len medzi nájomcom ako právnym nadobúdateľom prevodu bytu a nebytového priestoru, nakoľko na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu nájomca sa stáva už vlastníkom bytu (nehnuteľnosti) a keďže ďalšie nakladanie s bytom sa posudzuje ako právny úkon podľa Občianskeho zákonníka. O taký prípad v danej veci ide. Predmetom vkladového konania bola Dohoda o BSM po zániku manželstva. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej moci súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 42 ods. 1 a, 2 a 3 uvedeného zákona posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí vkladu. Správny orgán v danej veci nesprávne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či sú splnené podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto dohody. Vzhľadom k tomu, že predmetom prevodu vlastníctva na základe zmluvného záväzku účastníkov zmluvy bol byt a nebytové priestory označené údajmi katastra nehnuteľností, správa katastra nesprávne posudzovala náležitosti dohody podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neboli nájomca bytu v zmysle § 28 ods. 5 KZ tak, ako to predpokladá zákon o vlastníctve bytov, na ktorý správne orgány upriamili svoju pozornosť pri posudzovaní náležitostí návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Účastníci dohody boli vlastníkmi bytu a nebytových priestorov špecifikovaných v dohode, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 07. 2009. Preto bolo nesprávne a nezákonné požadovať od zmluvných strán vyhlásenie o pristúpení ku zmluve o správe domu, pretože touto je už žalobca z titulu vlastníctva prevádzaného bytu viazaný jeho právnym predchodcom a zmluvou, ktorú uzatvoril nájomca pri prvom prevode bytu. Podobne i prvú zmluvu o spoločenstve uzatvára nájomca pri prvom prevode bytu a všetky práva a povinnosti prechádzajú na nadobúdateľa bytu zo zákona (§ 7a, § 7b ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.). Táto zmluva sa na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemení vo vzťahu zápisu o predmete vlastníctva. V danej veci súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí dôsledne nevyporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a nevysvetlil, prečo sa od účastníkov zmluvy, ktorí nadobudli vlastnícke právo k bytu č. X na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, vchod č. XX, ulica Q. č. XX, k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX a XXXX vo výške 7609/326452 a spoluvlastnícky podiel vo výške 7609/326452 na pozemku parc. č. registra „C“ XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2 a XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2 v spoluvlastníckych podieloch 1/1, žiada v roku 2009 predloženie novej zmluvy o pristúpení k zmluve o správe domu. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Právnym názorom súdu je správny orgán viazaný (§ 250j ods. 6 OSP). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 386,68 eur a iné trovy konania - súdny poplatok v sume 66,- eur, ktoré si žalobca vyčíslil v súlade s ust. § 151 ods. 1 OSP. Podľa vyčíslenia trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. by právny zástupca žalobcu mohol uplatniť trovy právneho zastúpenia nasledovne: jeden úkon právnej pomoci v roku 2011 v sume 123,50 eur s režijným paušálom 7,41 eur + 20 % DPH, t. j. 157,092 eur druhý úkon právnej pomoci v roku 2012 v sume 127,17 eur s režijným paušálom 7,63 eur + 19 % DPH spolu v sume 160,41 eur. K tejto náhrade by mu ďalej prináležala náhrada za stratu a času a hotové výdavky v uplatnenej sume 152,52 eur. Spolu by tak trovy právneho zastúpenia činili 470,024 eura. V takejto správnej vypočítanej sume si však náhradu neuplatnil, preto mu súd musel priznať trovy právneho zastúpenia len v sume 386,68 eura. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).