Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200012 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200012.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: I. T., bytom X. L. M. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Líviou Kňažíkovou, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, (predchodca do 01. 01. 2012 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. októbra 2011 č. I/224/20123-112424/2011/992128-r, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou zo dňa 05. 01. 2012 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Komárno č. 621/230/19077/11/Sza zo dňa 30. 03. 2011, ktorým rozhodnutím mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2006 v sume 11.471,58 eur za porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a / zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov. Uviedol, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného zásadne nesúhlasí, nakoľko postupom žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu boli porušené procesné ustanovenia § 29, § 32 zák. č. 511/1992 Zb. Nesúhlasí s tvrdením správcu dane a žalovaného, ktorí tvrdia, že dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení daňovým subjektom, ktorý neoprávnene odpočítal daň z faktúr vyhotovených obchodnou spoločnosťou PIRUS, s.r.o. za dodávku smrekovej guľatiny tým, že nepreukázal jej dodanie v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. Poukázal na ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a/, § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. Správca dane mal za to, že ak si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a dokázať, že tovar bol dodaný. Zdôraznil, že správca dane sa v rámci kontroly zameral na obchodovanie s drevom, pričom konštatoval, že neexistovali relevantné doklady o pôvode dreva, ktoré by preukazovali, že kontrolovaný subjekt nakúpil drevo tak a v takom množstve, ako je deklarované na dodávateľských faktúrach od spoločnosti PIRUS, s.r.o., nakoľko všetky osoby, ktoré sa zúčastňujú manipulácií s drevom, sú povinné dodržiavať pravidlá zakotvené v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Z uvedeného dôvodu správca dane využil inštitút súčinnosti tretích osôb, a to KR PZ v Nitre a Krajských lesných úradov a na základe takto získaných dôkazov dospel k záveru, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil zistenia správcu dane o tom, že tovar dokladovaný označenými faktúrami uvedenými v rozhodnutí dodaný nebol. Daňový subjekt mal za to, že spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. na odpočítanie dane. Poukázal na to, že dodávateľ (spoločnosť PIRUS, s.r.o.) tovar vlastnil a bez prevzatia na vlastný sklad predal a dodal jemu a on kúpnu cenu tovaru riadne a včas zaplatil. Guľatinu spracoval na hranoly, dosky, a pod., čoho nepochybným dôkazom sú odberateľské faktúry, ako aj zaplatené faktúry za porez guľatiny. S týmito skutočnostiam sa správca dane vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, v čom daňový subjekt vzhľadáva porušenie zásady zakotvenej v ustanovení § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Z. z. Nerešpektoval zásadu hodnotenia dôkazov vo vzájomnej súvislosti, a preto hoci úplne zistil skutkový stav, ustálil nesprávny záver a rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov i pre zmätočnosť. Ďalej uviedol, že je nesporné, že daňový subjekt guľatinu kupoval najmä od spoločnosti PIRUS, s.r.o., avšak z odôvodnenia rozhodnutia je známe, že voči konateľovi spoločnosti PIRUS, s. r.o. je vedené trestné stíhanie a aj napriek tomu, že ide o skutočnosti, ktoré sú mimo daňového subjektu, boli daňovým úradom vyhodnotené v neprospech žalobcu ako dôkazy preukazujúce nedodanie guľatiny. Zdôraznil, že vykonával piliarsku výrobu - prevádzkovanie gatra, a preto sa javí nelogické zisťovanie správcu dane na krajských lesných úradoch, či bol obhospodarovateľom lesa, resp. nákupcom dreva alebo povinnou, resp. oprávnenou osobou vystaviť doklady o pôvode dreva. V tejto súvislosti poukázal i na ustanovenie § 2 písm. p/ zák. č. 326/2005 Z. z., podľa ktorého osobou oprávnenou, resp. povinnou vystavovať doklady o pôvode dreva je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Z podnikateľskej činnosti žalobcu je nesporné, že tento nebol obhospodarovateľom lesa ani nákupcom dreva podľa zákona o lesoch. Tieto zistenia správcu dane sa mohli týkať iba dodávateľa dreva (spoločnosti PIRUS, s.r.o.) žalobcovi, resp. ďalšieho dodávateľa dreva MIaMI, s.r.o., pričom tento názor žalobcu bol potvrdený aj správou Krajského lesného úradu Nitra, v ktorej je uvedené, že doklady o pôvode dreva, ktorými sa preukáže legálnosť dodávaného dreva aj svojím odberateľom, má mať spoločnosť PIRUS, s.r.o. Žalobca v podanej žalobe namietal, že v ďalšom je odôvodnenie rozhodnutia daňového orgánu založené na úvahách, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je mu zrejmé, na základe akých nepochybných dôkazov dospel správca dane k takému závažnému záveru, že daňový subjekt vedel, resp. musel vedieť o skutočnostiach, že drevo, ktoré spoločnosť PIRUS, s.r.o. dodávala žalobcovi, nemá preukázaný pôvod dreva v zmysle platných právnych predpisov. V závere žaloby zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorému súd vyhovel a uznesením zo dňa 14. 03. 2012 č. k. 11S/2/2012-30 odložil vykonateľnosť rozhodnutia do právoplatného skončenia veci na súde. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 27. 02. 2012, v ktorom žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Konštatoval, že rozhodnutím zo dňa 27. októbra 2011 č. I/224/20123-112424/2011/992128-r, ktorého preskúmania sa žalobca domáha a zároveň žiada o jeho zrušenie, potvrdil Dodatočný platobný výmer správcu dane č. 621/230/19077/11/Sza zo dňa 30. 03. 2011 z toho dôvodu, že skutkový stav pre posúdenie merita veci správca dane zistil dostatočne a vyhodnotil vecne a právne správne v spojení s cieľom platnej legislatívy pre obchodovanie s drevom, ktorým je zabrániť jeho nelegálnemu výrubu, obchodovaniu a spracovaniu, pričom tomuto cieľu logicky neoponujú ani daňové zákony, najmä zásada zákonnosti, ktorá obligatórne určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalším dôvodom na potvrdenie rozhodnutia bolo, že zák. č. 222/2004 Z. z. nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, a preto ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je to prezentované v dokladoch. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že z preukázaných zistení správcu dane v reťazi dodávok MIaMI, s.r.o. - PIRUS, s.r.o. vyplynulo, že nedošlo k dodaniu verifikovaného tovaru, potom tieto zistenia nemôžu mať za následok tvrdenie, že v bezprostredne nasledujúcej reťazi dodávok PIRUS, s.r.o. - kontrolovaný platiteľ už k dodaniu toho istého tovaru došlo. Posledným z potvrdzujúcich dôvodov bolo, že dokazovaním správcu dane bolo zistené a preukázané, že žalobca ako fyzická osoba (I. T. - I. - REZ), ktorá smrekovú guľatinu nakupovala v neznemenom stave a spracúvala na hranoly a dosky, ktoré oslobodené od dane dodávala do Maďarskej republiky, neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázala dodanie tovaru - dodanie toho tovaru (guľatiny), ktorý bol deklarovaný faktúrami od dodávateľskej PIRUS, s.r.o. a zároveň, ktorého pôvod (materiálna existencia) bol preukazovaný osobitnými dokladmi v zmysle vykonávacích vyhlášok k zák. č. 326/2005 Z. z., čím nebola splnená základná podmienka pre uplatnenie odpočtu dane, ktorou je uskutočnenie zdaniteľné plnenia tak, ako je prezentované v dokladoch. Ku konaniam, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia napadnutého žalobou, žalovaný uviedol, že žalobca bol platiteľom dane z pridanej hodnoty s mesačným zdaňovacím obdobím na základe dobrovoľnej registrácie s účinnosťou od 01. 11. 2000. V roku 2006 sa zaoberal nákupom dreva (guľatiny) v nezmenenom stave, jeho spracovaním a predajom výrobkov z dreva s tým, že guľatinu nakupoval od viacerých dodávateľov. Dodávateľom spornej guľatiny, ktorá porezaná na hranoly a dosky mala byť dodaná s oslobodením od dane do Maďarskej republiky, bola obchodná spoločnosť PIRUS, s.r.o. (od 20. 03. 2010 PIRUS, s.r.o. v likvidácii), ktorá mala sídlo v Komárne, Družstevná 8, tzn. na tej istej adrese, na ktorej mal svoje prevádzkarne I. T. - I.- O. od 12. 07. 2000 do 30. 09. 2009 (do ukončenia podnikateľskej činnosti) pre predmety podnikania: 1. Výroba piliarska - prevádzkovanie gatra, 2. Maloobchodná činnosť s tovarom v rozsahu voľnej živnosti, 3. Veľkoobchodná činnosť s tovarom v rozsahu voľnej živnosti, 4. Sprostredkovanie obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti. Z toho dôvodu, že u dodávateľskej spoločnosti PIRUS, s.r.o. už bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2006 ako dôkaz na preukázanie existencie skutočností popierajúcich vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených žalobcom ako kontrolovaným platiteľom, správca dane použil Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly u PIRUS, s.r.o., č. 621/320/14340/08/Krá, Jak zo dňa 09. 04. 2008, na základe ktorého začalo vyrubovacie konanie, ktorého výsledkom sú dodatočné platobné výmery, ktoré nadobudli účinky právoplatnosti márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Podľa dodatočných platobných výmerov za kontrolované zdaňovacie obdobia január až december 2006 správca dane vyrubil platiteľovi PIRUS, s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty, pretože neoprávnene odpočítal daň z tovaru (guľatiny) na základe faktúr od MIaMI, s.r.o. Podľa kontrolných záverov nebola preukázaná materiálna existencia tovaru a jeho reálne dodanie (MIaMI, s.r.o. - PIRUS, s.r.o.) v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. Na základe protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly začalo i trestné stíhanie pre zločin neodvedenia dane a poistného na osobu vystupujúcu v mene daňového subjektu PIRUS, s.r.o. (I. G.), ktorá do daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobia januára až december 2006 zahrnula i nepravdivé skutočnosti z falošných faktúr o dodávateľoch drevenej guľatiny, čím znížila daňovú povinnosť na DPH, a to všetko ku škode štátneho rozpočtu SR. Zo skutočností uvedených v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly u dodávateľskej PIRUS, s.r.o. daňové orgány zistili, že PIRUS, s.r.o. obchodovala iba s drevom a ku dňu 01. 01. 2006 nemala žiadne zásoby guľatiny, účtovala spôsobom B, nepredložila analytickú evidenciu skladových zásob a neevidovala v majetku žiadne motorové vozidlá, ktorými by vykonávala prepravu nakúpenej guľatiny. Ďalej zistili, že guľatinu, ktorej pôvod a materiálnu existenciu PIRUS, s.r.o., nepreukázal žiadnymi dokladmi a nedokázala, že bola fyzicky dodaná v množstve a v kvalite tak, ako je uvádzané na dodávateľských faktúrach, mala nakupovať od svojho prevažného dodávateľa MIaMI, s.r.o. Táto spoločnosť mala zabezpečovať i prepravu guľatiny s tým, že guľatinu mala zložiť až u odberateľov spoločnosti PIRUS, s.r.o., t. j. v Komárne a v jeho okolí. V prípade žalobcu ako odberateľa, spoločnosť MIaMI, s.r.o. mala zložiť guľatinu v Čalovci - u TAROT GT, s.r.o., ktorá mala pre žalobcu vykonávať jej spracovanie (porez). V štádiu dokazovania správca dane využil svoje právo verifikovať dôveryhodnosť a opodstatnenosť predložených faktúr, ktoré mala vyhotoviť MIaMI, s.r.o. pre PIRUS, s.r.o.. Pôvod a materiálnu existenciu dreva preveroval v súčinnosti s Obvodnými lesnými úradmi Veľký Krtíš a Poprad a s Krajským lesným úradom Nitra. Zistil, že spoločnosť MIaMI, s.r.o. nie je a nikdy nebola registrovaná ako obhospodarovateľ lesných pozemkov, v relevantných regiónoch nepôsobí ani ako nákupca dreva a z dozornej činnosti táto spoločnosť, a ani jej konateľ nie sú vôbec známi u obhospodarovateľov lesa, resp. spracovateľov dreva a na uvedenú spoločnosť nie je, a ani nebola registrovaná žiadna ciacha na označovanie vyťaženej drevnej hmoty, pričom PIRUS, s.r.o. tieto zistenia nevyvrátila. Predložila iba dodávateľské faktúry od MIaMI, s.r.o., ktoré podľa vyjadrenia konateľa PIRUS, s.r.o. mali vyhotovovať spoločne, a to tak, že konateľ odberateľskej PIRUS, s.r.o. vpísal do faktúr dátum dodania, dátum splatnosti a ich čísla, ktoré už diktoval konateľ dodávateľskej MIaMI, s.r.o.. Ostatné údaje do svojich faktúr vpísal konateľ MIaMI, s.r.o. Pravdivosť týchto tvrdení preveroval správca dane dožiadaním na DÚ Veľký Krtíš, avšak tento nemohol dožiadaniu vyhovieť z dôvodu, že spoločnosť MIaMI, s.r.o., ako aj jej konateľ boli nekontaktní. V čase, keď ešte bol telefonický kontakt možný, konateľ spoločnosti poprel vystavenie úplne všetkých daňových dokladov s tým, že bolo zneužité obchodné meno tejto spoločnosti, ako i podpis jej konateľa. Dožiadaný správca dane ďalej uviedol, že podľa posledných informácií, ktorými disponuje z polície, na konateľa MIaMI, s.r.o. bolo podané trestné oznámenie s príkazom na vyšetrovaciu väzbu. Z Uznesenia KR PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre ČVS: KRP-113/OEK-NR-2008 zo dňa 25. 05. 2009 daňové orgány zistili, že na I. G. bolo vznesené obvinenie pre pokračujúci zločin skrátenia dane a poistného, lebo na základe zistených skutočností zahrnul do daňových priznaní DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2006 aj nepravdivé skutočnosti z falošných faktúr od fiktívneho dodávateľa drevnej guľatiny (MIaMI, s.r.o.). Zo spisu spoločnosti PIRUS, s.r.o. bolo zistené, že táto spoločnosť síce podala daňové priznania na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2006, v ktorých deklarovala aj vznik daňovej povinnosti, avšak si svoju povinnosť voči štátnemu rozpočtu nesplnila. Vzhľadom na zistené, v priebehu daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2006 (riadna, opakovaná, v poradí druhá opakovaná) u žalobcu ako odberateľa I. T. - I. - REZ, t. j. nákupcu a spracovateľa guľatiny, správca dane upriamil svoju pozornosť iba na tie faktúry, na ktorých je ako dodávateľ uvedená PIRUS, s.r.o. s tým, že ich verifikoval nielen po stránke formálnej, ale i obsahovej. V priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2006, DÚ Komárno spochybnil faktúry č. 200685 (DF 06040) s dátumom dodania 04. 05. 2006, 200686 (DF 06042) s dátumom dodania 12. 05. 2006, 200676 (DF 06043) s dátumom dodania 21. 05. 2006, 200687 (DF 06047) s dátumom dodania 30. 05. 2006 a 200689 (DF 06048) s dátumom dodania 31. 05. 2006 od PIRUS, s.r.o., podľa ktorých táto spoločnosť pre kontrolovaného platiteľa I. T. - I. - O. dodala 807,19 m3 bližšie neidentifikovateľnej smrekovej guľatiny za 2 164 504,- Sk, z toho DPH = 345 593,- Sk. Na základe týchto faktúr kontrolovaný platiteľ viedol povinné záznamy DPH a podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. uplatnil právo odpočtu dane v plnej výške. V štádiu dokazovania vyzval správca dane kontrolovaného platiteľa na splnenie dôkaznej povinnosti, a to, aby preukázal listinnými dôkazmi zriadenie prevádzkarne, resp. zmluvu o prenájme a spracovanie dreva, v prípade, ak spracovanie dreva bolo realizované dodávateľským spôsobom, aby preukázal listinnými dôkazmi zmluvnú spoluprácu, faktúry a ich úhrady. Pokiaľ ide o samotné drevo, aby predložil dôkazy o jeho materiálnej existencii, t. j. doklady o pôvode dreva. Ďalej, aby identifikoval osoby, s ktorými uzatváral obchodné vzťahy, ktoré realizovali jeho prepravu, prijímali hotovostné úhrady sporných faktúr. V písomnom vyjadrení na výzvu správcu dane uviedol, že hotovostné faktúry za PIRUS, s.r.o. preberal Ing. I. G., a to na mieste výkonu porezu guľatiny, ktorý sa uskutočňuje v prevádzkarni TAROT GT, s.r.o., t. j. v Čalovci. Vo veci prepravy uviedol, že guľatinu prepravovali prepravné spoločnosti, ktoré svoje služby fakturovali dodávateľskej PIRUS, s.r.o. s tým, že tá pre svojho odberateľa vystavila faktúru, kde predajná cena bez DPH sa skladala z ceny guľatiny a ceny za prepravu guľatiny, čo bolo v rozpore so skutočnosťami deklarovanými na sporných faktúrach, na ktorých cena za prepravu guľatiny uvedená nebola. Pokiaľ ide o doklady o pôvode dreva, tieto boli predložené správcovi dane až spolu s písomným vyjadrením sa k protokolu, tzn. potom, čo ich kontrolovaný platiteľ získal od dodávateľskej PIRUS, s.r.o. Podľa kontrolovaných záverov správcu dane kontrolovaný platiteľ nedokázal, že došlo k dodaniu guľatiny v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, a preto mu neuznal odpočítanie dane vo výške 345.593,- Sk. Vo vyrubovacom konaní vydal dodatočný platobný výmer č. 621/230/35029/08/Sza zo dňa 31. 07. 2008, proti ktorému bolo podané odvolanie v zastúpení advokátky a ktorý žalovaný ako odvolací orgán zrušil rozhodnutím č. I/224/14873-83947/2008/992128-r zo dňa 03. 11. 2008 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V priebehu opakovanej daňovej kontroly, ktorá začala dňa 20. 04. 2009, správca dane vyzval konateľa dodávateľskej PIRUS, s.r.o., aby vo veci dodania smrekovej guľatiny pre kontrolovaného odberateľa podal nielen písomnú svedeckú výpoveď o tom, akým spôsobom sa realizovali dodávateľsko- odberateľské vzťahy medzi PIRUS, s.r.o. a kontrolovaným platiteľom a kto guľatinu nakladal, prepravoval, vykladal, ale aby aj preukázal, kto práve túto guľatinu pre PIRUS, s.r.o. dodal. Konateľ dodávateľskej PIRUS, s.r.o. výzve správcu dane nevyhovel a vo veci svedeckej výpovede nespolupracoval. Čo sa týka dokladov o pôvode dreva predložených k výkonu opakovanej daňovej kontroly, správca dane usporiadal dodávateľské faktúry od dodávateľskej PIRUS, s.r.o. podľa dátumu zdaniteľného plnenia a porovnával ich so skutočnosťami deklarovanými na dokladoch o pôvode dreva a tým zistil nesúlad v dátume a množstve dodanej guľatiny. Preto vyzval kontrolovaného platiteľa, aby zistený nesúlad písomne vysvetlil a zároveň pre prípad svedeckej výpovede označil osoby, ktoré pri kúpe guľatiny overovali jej pravosť s dokladmi o pôvode dreva a zúčastnili sa pri jej vykladaní. Kontrolovaný platiteľ výzve vyhovel a vo veci svedeckej výpovede označil požadované osoby a zároveň v prílohe postúpil ich vyjadrenia, konkrétne čestné prehlásenie konateľa PIRUS, s.r.o. bez dátumu, následne nahradené novým Čestným prehlásením zo dňa 05. 08. 2009 s úradne osvedčeným podpisom, v ktorom I. G. vyhlasuje, že v roku 2006 dodával guľatinu pre kontrolovaný daňový subjekt, avšak už neuvádza a nepreukazuje, kto bol jej dodávateľom a vyhlásenie obchodnej spoločnosti TAROT GT, s.r.o. zo dňa 02. 06. 2009 s úradne osvedčenými podpismi dvoch konateľov (Jozefa Bedecs a Gabriela Pifkó), ktorí vyhlásili, že ich spoločnosť v roku 2006 spracovala pre kontrolovaného platiteľa 5 954,8 m3 ihličnatej guľatiny, z ktorej cca 95 % na prevádzku Čalovec doviezol konateľ PIRUS, s.r.o., ktorý osobne odovzdal guľatinu na jej spracovanie (porez). Pokiaľ ide o zistený rozpor v dátume a v množstve guľatiny kontrolovaný platiteľ uviedol, že nedisponuje všetkými dokladmi o pôvode dreva, a preto ich nemožno spárovať s faktúrami. Konštatoval, že má iba tie a také doklady o pôvode dreva, aké a ktoré mu odovzdal konateľ PIRUS, s.r.o. Z dôvodu, že kontrolovaný platiteľ nevyhovel výzve v požadovanom rozsahu, správca dane ho opakovane vyzval na preukázanie svojich tvrdení a informoval ho o tom, že má pochybnosti o predložených dokladoch o pôvode dreva i o tom, že v záujme dostatočne zisteného skutkového stavu vo veci pôvodu a materiálnej existencii drevnej hmoty vyzval konateľa spoločnosti PIRUS, s.r.o., aby písomne vypovedal ako svedok, avšak I. G. tejto výzve nevyhovel. V odpovedi na uvedenú výzvu kontrolovaný platiteľ uviedol, že v kontrolovaných daňových obdobiach vykonávali porez guľatiny TAROT GT, s.r.o. a DAKER, s.r.o., s tým, že obe pracovali na základe zmluvy o vykonaní porezu, boli priamo zainteresované na obchodných vzťahoch medzi ním a dodávateľmi a za svoje služby mesačne vyhotovovali faktúry, ktoré ako prílohy podania postúpil kontrolovaný platiteľ správcovi dane. Ďalej zdôraznil, že na základe telefonických objednávok tieto spoločnosti nevykonávali iba porez guľatiny na výrobky, ale guľatinu i vykladali a kontrolovali jej pôvod a množstvo dovezené s množstvom fakturovaným s tým, že v prípade nezrovnalostí ho informovali. Vo veci hotových výrobkov uviedol, že vyššie označené spoločnosti ich skladovali a expedovali tak, že ich nakladali do áut prepravcu pre odberateľa. Skutočnosti o priamej zainteresovanosti spoločností TAROT GT, s.r.o. a DAKER, s.r.o. na obchodných vzťahoch medzi PIRUS, s.r.o. a kontrolovaným platiteľom správca dane porovnal so skutočnosťami, ktoré uviedli konatelia týchto spoločností vo svojich svedeckých výpovediach a opäť zistil rozpor. Označené osoby správca dane vyzval na preukázanie pôvodu (materiálnej existencie dreva), doklady o pôvode dreva nepredložili, pričom konateľ DAKER, s.r.o. túto skutočnosť zdôvodnil požiarom, ktorý podľa jeho vyjadrenia zničil všetky doklady a konatelia TAROT GT, s.r.o. tým, že guľatina nebola majetkom spoločnosti, a preto spoločnosť nemá vo svojej evidencii doklady o pôvode tohto dreva. Ďalej popreli tú skutočnosť, že by skúmali jeho pôvod, pričom ich spoločnosť kontrolovala iba množstvo dovezenej guľatiny s množstvom uvedeným na doklade. Na základe kontrolných zistení, vyhotovil správca dane Protokol č. 621/320/56608/2009/Krá, Jak zo dňa 07. 12. 2009 vrátane jeho Dodatku č. 1 zo dňa 18. 01. 2010 a vydal dodatočný platobný výmer č. 621/230/5175/10/Sza zo dňa 02. 02. 2010 s tým, že výška a dôvod vyrubeného rozdielu dane zostali nezmenené, pretože kontrolovaný platiteľ neuniesol dôkazné bremeno. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal kontrolovaný platiteľ odvolanie a žalovaný ho rozhodnutím č. I/224/13686-87680/2010/992128-r zo dňa 26. 08. 2010 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V poradí druhá opakovaná daňová kontrola bola začatá dňa 15. 11. 2010. Z dôvodu toho, že osobitné doklady predložené zamestnancom správcu dane k výkonu predchádzajúcej daňovej kontroly neboli originálne a úplné a nepotvrdzovali skutočnosti deklarované na označených faktúrach a zároveň nepreukazovali dodávateľsko-odberateľské vzťahy tak, ako ich opísali účastníci daňového konania, požiadal správca dane o súčinnosť všetky Krajské lesné úrady SR v počte 8, aby preskúmali ich úplnosť a najmä to, či boli vyhotovené na materiálnom základe, a to v spojení s dodávateľskými faktúrami, na základe ktorých bolo uplatnené právo odpočtu dane a zároveň, ku ktorým boli v priebehu druhej opakovanej DK tieto osobitné doklady priradené kontrolovaným platiteľom v zastúpení C. T. (zástupkyne vo veci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2006). Verifikáciou dokladov uvedených v protokole z druhej opakovanej daňovej kontroly všetkými obvodnými lesnými úradmi v pôsobnosti krajských lesných úradov SR bolo zistené, že ani jeden z označených subjektov (MIaMI, s.r.o., PIRUS, s.r.o., kontrolovaný platiteľ I. T. - I. - O.) nebol a nie je obhospodarovateľom lesných pozemkov, resp. nákupcom dreva, že ani jeden z označených subjektov nebol a nie je v žiadnej evidencii vedenej lesnými úradmi a ani pre jedného z nich nebola vykonaná registrácia ciachy. Oprávnené orgány dospeli k záveru, že na základe predložených osobitných dokladov nie je možné identifikovať a potvrdiť dodanie tej drevnej hmoty a v takom množstve, ako na základe vyššie označených faktúr mala pre kontrolovaného platiteľa dodať spoločnosť PIRUS, s.r.o. Na základe týchto kontrolných zistení, ako aj všetkých dôkazov získaných v priebehu predchádzajúcich dňových kontrol správca dane vyhotovil dňa 09. 02. 2011 Protokol č. 621/320/8290/2011/Krá, Jak vrátane jeho Dodatku zo dňa 02. 03. 2011 a dňa 30. 03. 2011 vydal Dodatočný platobný výmer č. 621/230/19077/11/Sza s tým, že dôvod a výška vyrubeného rozdielu dane zostali nezmenené. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán a dospel k záveru, že nie je dôvodné. K námietke žalobcu, podľa ktorej sa správca dane vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s tými skutočnosťami, že žalobca spĺňal podmienky na odpočítanie dane určené v § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z., nakoľko dodávateľská spoločnosť PIRUS, s.r.o. tovar vlastnila a bez prevzatia na vlastný doklad predala a dodala žalobcovi ako odberateľovi, ktorý guľatinu spracoval, čoho nepochybným dôkazom sú odberateľské faktúry, ako aj zaplatené faktúry za porez guľatiny, čím porušil ustanovenie § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., žalovaný uviedol, že táto námietka nebola predmetom odvolacích námietok. I napriek tomu dal žalovaný do pozornosti podstatnú skutočnosť v preskúmavanej veci, a to, že v roku 2006 žalobca nakupoval guľatinu od viacerých dodávateľov (napr. Ing. Juraj Jankovič, Štefan Oszi- Europack, Uniforst, s.r.o.), pričom právo odpočtu dane z tovaru za zdaňovacie obdobia január až december 2006 nebolo správcom dane uznané iba z faktúr od dodávateľskej PIRUS, s.r.o., na základe ktorých mal žalobca v máji 2006 nakúpiť a spracovať 807,19 m3 guľatiny. Predmetom odvolacích námietok bol i výrok správcu dane, v ktorom konštatoval, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre a dokázať, že tovar bol dodaný. Žalobca tvrdil, že k vzniku daňovej povinnosti došlo a poukazoval pritom na tú skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť PIRUS, s.r.o. guľatinu vlastnila a bez prevzatia na vlastný sklad predala a jednoznačne dodala žalobcovi ako odberateľovi, ktorý guľatinu spracoval, čoho dôkazom sú účtovné doklady (dodávateľské i odberateľské faktúry), ako i čestné vyhlásenie konateľa dodávateľskej spoločnosti PIRUS, s.r.o., ktorý do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 621/320/50748/07/Krá, Jak uviedol, že fakturované množstvá dreva sa skladali z viacerých dodávok a preprav. V prípade, že uvedené je spochybnené správcom dane žalobca ako odvolávajúci sa žiadal o relevantné paragrafové znenie zák. č. 222/2004 Z. z., ktoré určuje kedy a akým spôsobom má kupujúci dokladovať pôvod nadobudnutého tovaru od predávajúceho, nakoľko žalobca ako odberateľ bol posledný v reťazci. Žalovaný mal za to, že s touto odvolacou námietkou žalobcu sa ako odvolací orgán vysporiadal v požadovanom rozsahu v rozhodnutí napadnutom žalobou, v ktorom poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., pričom z dokazovania vedeného správcom dane v priebehu daňovej kontroly (riadnej i opakovanej) vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť PIRUS, s.r.o. síce podala daňové priznania na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2006, v ktorých deklarovala aj vznik daňovej povinnosti, avšak si svoju povinnosť voči štátnemu rozpočtu nesplnila. V tejto spoločnosti bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobia január a december 2006, v priebehu ktorej kontrolovaná spoločnosť ako nákupca dreva nepreukázala materiálnu existenciu dreva zo sporného obchodného vzťahu MIaMI, s.r.o. - PIRUS, s.r.o. Pretože nedokázala dodanie tovaru (dreva) v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z., bol tejto spoločnosti po kontrole vyrubený rozdiel dane formou dodatočných platobných výmerov, ktoré nadobudli účinky právoplatnosti márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Zo zistení ďalej vyplynulo, že na konateľa PIRUS, s.r.o. Juraja Pipíšku bolo vznesené obvinenie pre pokračujúci zločin skrátenia dane a poistného a že u konateľa PIRUS s.r.o. bola vykonaná domová prehliadka, pri ktorej I. G. vydal účtovníctvo a ďalšie listiny, ktoré svedčia o vyhotovovaní fiktívnych faktúr a fiktívnych dokladov o pôvode dreva. Pokiaľ ide o konateľa MIaMI, s.r.o.. bolo zistené, že bol vypočutý a poprel tú skutočnosť, že by obchodoval so spoločnosťou PIRUS, s.r.o., uviedol, že pre PIRUS, s.r.o. drevo nedodával a faktúry nevyhotovoval. Odvolací orgán mal za preukázané, že hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočet dane kontrolovaným platiteľom splnené neboli, nakoľko nebola preukázaná materiálna existencia guľatiny a KR PZ v Nitre odpoveďou evidovanou dňa 15. 12. 2010 pod č. 70043 potvrdilo, že konateľ MIaMI, s.r.o. (Dušan Lenhard) vypovedal ako svedok, ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných plnení v prospech PIRUS, s.r.o. a uviedol, že spoločnosť PIRUS, s.r.o. nepozná, nikdy s ňou neobchodoval, žiadnu drevnú guľatinu nepredával, nepozná ani konateľa Juraja Pipíšku a po vzhliadnutí tých dokladov, ktoré predložil I. G. pri daňovej kontrole, kde dodávateľom bola spoločnosť MIaMi, s.r.o. uviedol, že odtlačok pečiatky spoločnosti MIaMI, s.r.o. nie je z takej pečiatky, ktorú používa spoločnosť MIaMI, s.r.o. Vzhľadom na zistené, odvolací orgán konštatuje neoprávnené odpočítanie prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty kontrolovaným platiteľom, a tým i porušenie relevantných ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z., § 51 ods. 1 písm. a/, § 49 ods. 2 písm. a/, § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1. S poukazom na namietané odvolací orgán nepoprel, že preukázanie nároku na odpočet dane je prvotne dokladovou záležitosťou, súčasne však je treba rešpektovať súlad s faktickým stavom, tzn. že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je prezentované v dokladoch. Z dôvodu toho, že z preukázaných zistení správcu dane v reťazi dodávok MIaMI, s.r.o. - PIRUS, s.r.o. vyplynulo, že nedošlo k dodaniu verifikovaného tovaru, potom tieto zistenia nemôžu mať za následok tvrdenie, že v bezprostredne nasledujúcej reťazi dodávok PIRUS, s.r.o. - kontrolovaný platiteľ už k dodaniu toho istého tovaru došlo. K námietke žalobcu ohľadom nelogického zisťovania správcu dane na krajských lesných úradoch, či bol žalobca (ktorý vykonával piliarsku výrobu) obhospodarovateľ lesa, resp. nákupcom dreva alebo osobou povinnou, resp. oprávnenou vystaviť doklady o pôvode dreva, žalovaný uviedol, že v zmysle § 2 písm. p/ zák. č. 326/2005 Z. z. je obhospodarovateľom lesa právnická alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch, avšak podstatné v tejto veci je, že doklady o pôvode dreva vyhotovuje a súvislú evidenciu vedie obhospodarovateľ lesa s tým, že právnické osoby a fyzické osoby, ktoré drevo prepravujú, skladujú alebo spracúvajú, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, členom lesnej stráže alebo príslušníkovi PZ pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva osobitnými dokladmi a tieto uchovávať najmenej desať rokov. Navyše podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 244/1997 Z. z. pôvod dreva osobitným dokladom preukazuje užívateľ lesa, prepravca dreva, nákupca dreva, odberateľ dreva a spracovateľ dreva. Žalovaný mal za to, že sa s predmetnou odvolacou námietkou ako odvolací orgán vysporiadal v požadovanom rozsahu v rozhodnutí napadnutom žalobou. Správca dane nepoprel, že kontrolovaný platiteľ predložil osobitné doklady, ktorými sa preukazuje pôvod dreva, avšak z dôvodu toho, že osobitné doklady predložené zamestnancom správcu dane k výkonu prvej opakovanej daňovej kontroly neboli originálne a úplné a nepotvrdzovali skutočnosti deklarované na označených faktúrach a zároveň nepreukazovali dodávateľsko-odberateľské vzťahy tak, ako ich opísali účastníci daňového konania v priebehu druhej opakovanej daňovej kontroly, správca dane požiadal o súčinnosť všetky Krajské lesné úrady SR v počte 8. Verifikáciou dokladov uvedených v protokole z druhej opakovanej daňovej kontroly všetkými obvodnými lesnými úradmi v pôsobnosti označených krajských lesných úradov SR bolo zistené, že ani jeden z označených subjektov (MIaMI, s.r.o. - PIRUS, s.r.o. - kontrolovaný platiteľ I. T. - I. - O.) nebol a nie je obhospodarovateľom lesných pozemkov, resp. nákupcom dreva, ani jeden z označených subjektov nebol a nie je v žiadnej evidencii vedenej lesnými úradmi a ani pre jedného z nich nebola vykonaná registrácia ciachy. Na základe predložených osobitných dokladov, z ktorých nie všetky bolo možné považovať za dostatočné, oprávnené orgány dospeli k tomu, že nie je možné identifikovať a potvrdiť dodanie tej drevnej hmoty a v takom množstve, ako na základe vyššie označených faktúr mala pre kontrolovaného platiteľa dodať spoločnosť PIRUS, s.r.o. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa laickosti a neobjektívnosti rozhodnutia správcu dane a jeho rozporu so zásadou hodnotenia dôkazov vo vzájomnej súvislosti, žalovaný konštatoval, že táto nebola predmetom odvolacích námietok. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom toho, že mu nie je zrejmé, na základe ktorých nepochybných dôkazov dospel správca dane k takému závažnému záveru, že žalobca vedel, resp. musel vedieť o skutočnostiach, že drevo, ktoré dodávateľská spoločnosť PIRUS, s.r.o. dodávala, nemá preukázaný pôvod, tzn. pochádza z nelegálnej ťažby, žalovaný zdôraznil, že skutočnosť, či guľatinu na prevádzke Čalovec - Küllös preberal žalobca alebo pracovníci spoločnosti TAROT GT, s.r.o. je podľa žalovaného nepodstatná, a to vzhľadom na ustanovenie § 2 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Obchodného zákonníka. Žalovaný dal zároveň do pozornosti rozsudok vyhlásený v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (prípad Kittel), konkrétne bod 51. Z dokazovania vedeného správcom dane vyplynulo, že kontrolovaný platiteľ neprijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne požadovať, a to vzhľadom na špecifický druh tovaru, ktorým drevo je a pravidlá, ktorým jeho ťažba, preprava, skladovanie a spracovanie polieha, pretože nepreveroval legálnosť nadobudnutej guľatiny, čo i sám potvrdil v písomnom podaní evidovanom na DÚ Komárno 25. 06. 2008 pod č. 29318. Odvolací orgán poznamenáva, že kontrolovaný platiteľ neprijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne požadovať i napriek tomu, že dodávateľská spoločnosť PIRUS, s.r.o. (od 20. 03. 2010 PIRUS, s.r.o. v likvidácii) mala a stále má sídlo v Komárne, Družstevná 8, t. j. na totožnej adrese, na ktorej mal od 12. 07. 2000 do 30. 09. 2009 svoje prevádzkarne i kontrolovaný platiteľ pre vyššie uvedené predmety podnikania. Hoci daňové zákony neurčujú, akým spôsobom si majú daňové subjekty preveriť, či osoba, s ktorou obchodujú je skutočne tá, za ktorú sa táto osoba vydáva, čo v danom prípade znamená, či dodávateľská spoločnosť PIRUS, s.r.o. je nákupcom dreva v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov SR, keď nakupuje a predáva drevo v nezmenenom stave, je podľa názoru odvolacieho orgánu úplne prirodzené, keď odberateľ dreva požiada potenciálneho dodávateľa dreva, aby ako nákupca dreva preukázal svoju registrovanú ciachu, ktorá je jeho vlastníctvom, a ktorá obsahuje taxatívne určené znaky, na základe ktorých je možné na príslušnom obvodnom lesnom úrade preveriť, či ciacha s uvedenými znakmi je pre uvedenú osobu registrovaná v zmysle platných právnych predpisov SR a týmto postupom odberateľ dreva zároveň preverí i oprávnenie uvedenej osoby na požadovaný predmet činnosti. V prípade zák. č. 222/2004 Z. z. ten ponecháva na zváženie každého platiteľa dane, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, prípadne totožnosť vystavovateľa dokladu, ako i pravdivosť ďalších údajov, pričom pravdou je, že žiadnym spôsobom platiteľ nemusí preverovať ich dôveryhodnosť, ba dokonca ani identitu, avšak v takom prípade sa pri dani z pridanej hodnoty vystavuje riziku, že nesplní zákonné podmienky na nárok na odpočet tejto dane, pretože ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je prezentované v dokladoch. Odvolací orgán dal do pozornosti i bod 59 vyššie uvedeného rozsudku, v ktorom sa uvádza, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Z preukázaných kontrolných zistení z daňovej kontroly (riadnej, opakovanej, druhej opakovanej) a zo skutočností uvedených k namietanej veci v predkladacej správe vyplynulo, že správca dane dospel k záveru, že deklarované plnenia boli poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, o ktorom kontrolovaný platiteľ vedel alebo mohol vedieť. V prípade žalobnej námietky, podľa ktorej postupom a konaním daňových orgánov bol porušený § 29 zák. č. 511/1992 Zb., mal žalovaný za to, že toto tvrdenie je v rozpore s dokazovaním, ktoré viedol správca dane, a preto nemožno konštatovať porušenie uvedeného paragrafu. Žalovaný žiadal prejednať vec s nariadením pojednávania. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť vopred ospravedlnili (§ 101 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva skutkový stav opísaný žalovaným v rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe a tento nie je sporný. Spornou zostala otázka výkladu zák. č. 222/2004 Z. z., ust. § 51 ods. 1 písm. a/, § 49 ods. 2 písm. a/, § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 a vo vzťahu k žalobcovi ako daňovému subjektu. Žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2006 zo dňa 08. 06. 2006. Na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 621/100/28822/07/Boč zo dňa 10. 07. 2007 správca dane dňom 08. 10. 2007 začal vykonávať daňovú kontrolu (v priestoroch Daňového úradu Komárno), ktorej predmetom bola daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006 a daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2006. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 621/320/41090/07/Krá, Jak zo dňa 08. 10. 2007 bolo preukázané, že daňový subjekt (žalobca) sa dostavil na Daňový úrad Komárno na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 27. 08. 2007 a predložil daňové doklady špecifikované v tejto zápisnici. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je i rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2006 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny informácii zo dňa 05. 11. 2007. Po pominutí prekážok, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, správca dane žalobcovi zaslal oznámenie o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly zo dňa 11. 04. 2008. Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly vyzýval žalobcu (výzva zo dňa 18. 10. 2007 a 02. 05. 2008) na predloženie dôkazov a dokladov k výkonu daňovej kontroly špecifikovaných v týchto výzvach, na čo žalobca reagoval písomnou odpoveďou zo dňa 20. 05. 2008. Správca dane vyhotovil o výsledku zistenia vykonanej daňovej kontroly protokol č. 621/320/26306/2008/ Krá, Jak zo dňa 10. 06. 2008 vrátane Dodatku č. 1, ku ktorému sa písomne dňa 24. 06. 2008 písomne vyjadril žalobca a ktorý bol dňa 28. 07. 2008 prerokovaný s daňovým subjektom (žalobcom), čo mal súd za preukázané zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 621/320/34151/08/Krá, Jak zo dňa 28. 07. 2008, v ktorej bolo konštatované, že daňovou kontrolou dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 bol zistený rozdiel vo výške 2.911.358,- Sk a daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - decembre 2006 bol zistený rozdiel dane vo výške spolu 2.856.489,- Sk. Správca dane - Daňový úrad Komárno dňa 31. 07. 2008 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie máj 2006 v sume 345.593,- Sk. Proti uvedenému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s dodatočným platobným výmerom a žiadal dodatočný platobný výmer zrušiť. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. I/224/14873-83947/2008/992128-r zo dňa 03. 11. 2008 zrušil dodatočný platobný výmer zo dňa 31. 07. 2008 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po riadnej daňovej kontrole u žalobcu bola vykonaná dvakrát opakovaná daňová kontrola z dôvodu vyhovenia námietkam odvolateľa a odstránenia procesných chýb (dňa 20. 04. 2009 a 15. 10. 2010). Z predloženého spisu žalovaného vyplýva, že správca dane k preukázaniu vecných dôkazov v rozsahu vyplývajúcom z rozhodnutia odvolacieho orgánu, vyzval na predloženie písomných svedeckých výpovedi Jozefa Bedecsa a Gabriela Pifkó (konatelia spoločnosti TAROT GT, s.r.o.), Richarda Karoviča (konateľa a majiteľa spoločnosti DAKER, s.r.o.) a Ing. Mariána Diana. Jozef Bedecs a Gabriel Pifkó poskytli správcovi dane dňa 27. 08. 2009 písomné odpovede na výzvu, v ktorých zhodne uviedli, že dňa 02. 06. 2009 podpísali (obaja konatelia spoločnosti TAROT GT, s.r.o. pred osvedčujúcim pracovníkom obce Čalovec vyhlásenie spoločnosti TAROT GT, s.r.o., že spracovali ihličnatú guľatinu pre firmu I. T. - I. - O. v množstve 5 954,84 m3. Ihličnatú guľatinu, cca 95 % z celkového množstva, na prevádzku ich firmy (Čalovec) doviezol PIRUS, s.r.o. a I. G. to osobne odovzdal na spracovanie a ich firma za spracovanie ihličnatej guľatiny (porez) každý mesiac bežného roka vystavila faktúru pre firmu I. T. - I. - O. za skutočné množstvo spracovanej guľatiny. Postup preverovania pôvodu dreva vykonával osobne I. G. pri odovzdaní ich spoločnosti na porez - spracovanie. Ďalej uviedol, že všetky doklady o pôvode dreva v roku 2006, ktoré nadobudli pri odbere guľatiny od spoločnosti PIRUS, s.r.o. - v zast. Jurajom Pipíškom odovzdali na odloženie medzi účtovné doklady externej účtovníčke firmy I. T. - I. - O.. Konštatoval, že spoločnosť TAROT GT, s.r.o. nemá vo svojej evidencii doklady o pôvode dreva, nakoľko ich spoločnosť nekupovala drevo pre vlastný porez a guľatiny neboli majetkom ich spoločnosti. Spoločnosť TAROT GT, s.r.o. neskúmala pôvod dovezených guľatín od spoločnosti PIRUS, s.r.o. pre firmu I. T. - I. - O., nakoľko to nebolo v ich kompetencii. Mal za to, že pôvod dreva by mal preukázať predovšetkým dodávateľ (PIRUS, s.r.o. v zast. I. G.) pre firmu I. T. - I. - REZ. Písomnú odpoveď poskytol správcovi dane dňa 28. 08. 2008 i Richard Karovič (konateľ a majiteľ spoločnosti DAKER, s.r.o.) a uviedol, že preukazy pôvodu dreva nemôže k faktúram predložiť, nakoľko dňa 13. 09. 2006 vznikol v ich prevádzke (administratívnej budove) požiar a všetky doklady boli zničené. Správca dane v priebehu opakovanej daňovej kontroly vyzval dňa 30. 04. 2009 Juraja Pipíšku (konateľa spoločnosti PIRUS, s.r.o.), aby sa ako svedok vyjadril k obchodným a iným vzťahom so žalobcom. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je i uznesenie vydané Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre, Úradu justičnej a kriminálnej polície dňa 14. 11. 2008, ČVS: KRP-113/OEK-NR-2008, z ktorého vyplýva, že sa začalo trestné stíhanie pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Trestného zákona osoby vystupujúcej v mene podnikateľského (daňového) subjektu PIRUS, s.r.o.. Z odpovedi KR PZ v Nitre zo dňa 19. 07. 2010 vyplynulo, že trestné stíhanie konateľa spoločnosti PIRUS, s.r.o. Juraja Pipíšku je v štádiu vyšetrovania a doposiaľ nebolo ukončené (odpoveď z 09. 12. 2010). Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 621/320/51023/09/Krá zo dňa 05. 11. 2009 vyplýva, že daňový subjekt (žalobca), resp. splnomocnený zástupca daňového subjektu sa oboznámil s postupom a zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly. V súvislosti s výkonom opakovanej daňovej kontroly bol daňový subjekt (žalobca) vyzvaný na predloženie dôkazov o pôvode dreva, na ktorú reagoval písomným podaním zo dňa 02. 06. 2009 a zo dňa 05. 08. 2009. Na základe poverenia na výkon opakovanej daňovej kontroly č. 621/320/57333/10/Ká zo dňa 06. 10. 2010 správca dane dňom 15. 11. 2010 začal vykonávať daňovú kontrolu (v priestoroch Daňového úradu Komárno), ktorej predmetom bola daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006 a daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2006. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 621/320/67394/2010/Krá, Jak zo dňa 30. 11. 2010 vyplýva, že hlavným predmetom konania bolo predloženie a zapožičanie dokladov k výkonu opakovanej daňovej kontroly. Počas vykonávania opakovanej daňovej kontroly správca dane požiadal o súčinnosť všetky Krajské lesné úrady na Slovensku (v počte 8), ktoré zastrešujú zriadené Obvodné lesné úrady v kraji. Krajské lesné úrady na výzvu správcu dane oznámili, že žalobca, spoločnosť PIRUS s.r.o. a spoločnosť MIaMI s.r.o. nie sú evidovaní ako obhospodarovatelia lesov v evidencii pozemkov na obvodných lesných úradov a nie sú evidovaní ani v registri ciach uvedených v evidencii obvodných lesných úradov a taktiež subjekty nemajú sídlo, ani trvalý pobyt v rámci siedmich krajov. Správca dane vyhotovil o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly protokol č. 621/320/8290/2011/Krá, Jak zo dňa 09. 02. 2011 vrátane Dodatku, ku ktorému sa písomne dňa 28. 02. 2011 písomne vyjadril žalobca a ktorý bol dňa 23. 03. 2011 prerokovaný s daňovým subjektom (žalobcom), čo mal súd za preukázané zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 621/320/16932/2011/Krá, Jak zo dňa 23. 03. 2011, v ktorej bolo konštatované, že opakovanou (druhou) daňovou kontrolou dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 bol zistený rozdiel dane v sume + 96.658,30 eur a opakovanou (druhou) daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2006 bol zistený rozdiel dane vo výške spolu 94.818,01 eur. Správca dane - Daňový úrad Komárno dňa 30. 03. 2011 vydal dodatočný platobný výmer č. 621/230/19077/11/Sza, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2006 v sume 11.471,58 eur. Proti uvedenému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s dodatočným platobným výmerom a žiadal dodatočný platobný výmer zrušiť. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer . Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH účinného do 31. decembra 2006 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platný v čase kontrolovaného obdobia, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ako uvádza žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov i dožiadané daňové úrady. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Je pochopiteľné a bežnou praxou, že preverenie nákupu tovaru daňovým subjektom uplatňujúcim si nárok na vrátenie DPH a splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, správca dane preveruje u dodávateľa tovaru kontrolou ním vedeného účtovníctva a iných skutočností, ktoré potom správca dane vyhodnotí každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. V preskúmavaných prípadoch sa súd stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného. Žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly, svedecké výpovede, ktoré sa týkali vyššie uvedených transakcií. V daných prípadoch sú sporné skutkové okolnosti daňových transakcií, ktoré správca dani, ani žalovaný nepovažovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle platného zákona o DPH. Preverovaním jednotlivých obchodných transakcií žalobcu ako daňového subjektu, na základe dokladov správca dane zistil a v súlade so zákonom konštatoval, že doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Obchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil faktúry, však nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa zákona o DPH. Správca dane, úlohou ktorého nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový subjekt ju preukázal a deklaroval správne, ani pri jednom fakturovanom nákupe u daňového subjektu nemal možnosť zistiť a preveriť pôvod tovaru a preukázať existenciu tohto tovaru, teda daňové orgány urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda, že tovar bol i reálne dodaný (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). Jednoznačne bolo preukázané, že existencia a dodanie tovaru z vystavených faktúr nebolo preukázané. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, ako i v § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Zákon neumožňuje nesplnenie čo i len jednej z podmienok, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade (faktúra). Z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za jednotlivé zdaňovacie obdobia opísané v Protokole nesporne vyplynulo, že obchodné transakcie tak, ako ich žalobca deklaruje, sa reálne neuskutočnili, teda nezodpovedajú realite, t. j. zdaniteľné plnenie (zdaniteľné transakcie) v zmysle zákona o DPH sa neuskutočnilo, lebo vecné a časové podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, čo je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Správca dane na základe šetrenia konštatoval v súlade so zabezpečenými dôkazmi, ako i svedeckými výpoveďami, že zdaniteľné plnenie podľa predložených faktúr, na ktoré žalobca v konkrétnych zdaniteľných obdobiach realizoval daňový odpočet, sa deklarovaným dodávateľom (odberateľom) neuskutočnili a išlo len o formálnu existenciu faktúr. Potom aj samotné preukazovanie zaplatenia predmetných súm podľa vystavených faktúr nemohli byť predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle platného zákona o DPH, keďže sa nejednalo o zdaniteľné plnenia. Súd je toho názoru, že žalovaný sa dôsledne vyporiadal s námietkami žalobcu, pretože vykonal rozsiahle dokazovanie v preskúmavanej veci, vykonal šetrenia na príslušné daňové orgány, pokiaľ ide o spoločnosti, s ktorými obchodoval žalobca, resp. spoločnosti, ktoré mali dodať guľatinu dodávateľovi žalobcu a nesporne bolo preukázané, že u sporných faktúr od dodávateľa PIRUS s.r.o. č. 200685 zo dňa 04. 05. 2006, č. 200686 zo dňa 12. 05. 2006, č. 200676 zo dňa 21. 05. 2006, č. 200687 zo dňa 30. 05. 2006, č. 200689 zo dňa 31. 05. 2006 išlo o dodávky od obchodnej spoločnosti MIaMI s.r.o., ktoré dodávky žalobca nevedel reálne preukázať, že boli dodané v zmysle zákona o DPH, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Sama skutočnosť, že mal účtovné doklady na tento deklarovaný tovar, ešte neznamená, že tovar bol i dodaný touto spoločnosťou, keďže nebol preukázaný pôvod tohto tovaru, nebolo možné identifikovať spoločnosť, ktorá dodala guľatinu dodávateľovi žalobcu a ani preveriť prepravcu tohto tovaru, ktorý by potvrdil údaje uvedené v daňových dokladoch. I súd je toho názoru, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH platného v čase zdaňovacieho obdobia máj 2006, pretože predmetný tovar ako zdaniteľné plnenie podľa vyššie citovaných faktúr nebol dodaný, resp. nebolo preukázané, že by tento tovar bol dodaný spoločnosti PIRUS s.r.o., a preto nevznikla daňová povinnosť tomuto dodávateľovi a následne žalobcovi ako odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Záver daňových orgánov, že doklad o realizácii obchodného vzťahu, ako aj tvrdenia o tom, že dodávka sa realizovala podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, teda, že je možné údaje tam deklarované preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom alebo osobami účastnými tohto obchodného vzťahu. Teda musia byť vystavené na materiálnom podklade. Vo vzťahu k tvrdenému splneniu si dôkaznej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu predložením faktúr, pokladničných dokladov a dodacích listov, ktorými mala osvedčiť riadne dodanie tovaru, možno poukázať na zásadu materiálnej pravdy premietnutú do povinnosti správcu dane preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti (§ 15 ods. 1 zákona o správe daní) v spojení so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správcom dane (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní) a dôkazným bremenom daňového subjektu, ktoré ho v daňovom konaní zaťažuje mierou v závislosti na nároky kladené hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi tú ktorú preverovanú daňovú povinnosť. V preskúmavanej veci daňový subjekt (žalobca) na jednej strane tvrdí, že splnil podmienky v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona na odpočítanie dane v súvislosti s dodávkou dreva v kontrolovanom zdaňovacom období, nakoľko dodávateľ spoločnosť PIRUS s.r.o. tovar vlastnila a bez prevzatia na vlastný sklad predala a dodala jemu. Za kúpený tovar on ako odberateľ riadne a včas zaplatil v hotovosti a odkúpené drevo (guľatinu) spracoval na hranoly a podobne, ktoré odpredal, čoho dôkazom sú odberateľské faktúry, zaplatenie za porez guľatiny. Vyčíta daňovým orgánom, že s touto druhou fázou, t. j. so spracovaním odkúpeného dreva, sa dôsledne nevyporiadali a hoci úplne zistil skutkový stav, ustálil z neho nesprávny záver. Žalobca na druhej strane tvrdí, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je aj zmätočné. Tieto námietky súd považuje za neopodstatnené a sú vo vzájomnom rozpore. Súd naopak je toho názoru, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, vykonal rozsiahle dokazovanie v rámci daňovej kontroly. Žalobca mal priestor a možnosť preukázať splnenie podmienok v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a preukázať správcovi dane, že splnil podmienky na odpočítanie dane pri dodávkach od dodávateľa PIRUS s.r.o., teda dodávateľa, ktorý spĺňa podmienky v zmysle zákona o DPH, pokiaľ mu predal drevo. Súd tak, ako žalovaný odvolací správny orgán, sa nestotožnil s názorom žalobcu, že podmienky podľa § 2 písm. p/ zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch mal spĺňať dodávateľ PIRUS s.r.o. ako nákupca dreva, t. j. mal mať doklady o pôvode dreva v zmysle tohto zákona a vyhlášky k tomuto zákonu, a nie on, ktorý iba drevo spracovával. Žalovaný i správca dane vysvetlili podstatu tohto zákona a správne poukázali, že žalobca nakupoval drevo za účelom jeho spracovania, teda v súlade s vydaným živnostenským oprávnením, v zmysle ktorého, o. i. mal povolenú činnosť výroba piliarska - prevádzkovanie gatra. Neobstojí preto námietka žalobcu, že jeho povinnosťou nebolo postupovať podľa zákona č. 326/2005 Z. z., t. j. mať vedomosť o pôvode vyťaženého dreva, ktoré malo byť označené na jeho priečnom reze, teda že drevo, ktoré pochádza z povolenej ťažby, musí mať ciachu a pôvod dreva je povinný preukázať daňovým orgánom nielen nákupca dreva, ale i jeho spracovateľ. Žalobca v preverovaných prípadoch nesporne vystupovať ako spracovateľ guľatiny, pôvod ktorej jeho dodávateľ nevedel preukázať, hoci konateľ spoločnosti PIRUS s.r.o. Juraj Pipíška nepoprel, že faktúry, ktoré boli predmetom kontroly v zdaňovacom období u žalobcu, vystavil a peniaze od žalobcu za dodaný tovar i prevzal. Námietky žalobcu súvisiace s ťažbou dreva v zmysle zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacích vyhlášok č. 244/2007 Z. z. o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva, ako i č. 232/2006 Z. z. v označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva považuje súd za bezvýznamné a ničím nevyargumentované, pretože žalobca drevo spracovával a mal mať doklady v zmysle uvedených zákonov za účelom preukázanie jeho pôvodu. Konanie žalobcu svedčí o právnej neinformovanosti o nákupe drevnej hmoty (guľatiny) za účelom jej spracovania, v nadväznosti na hmotnoprávne podmienky zákona o DPH. Zákon o DPH sa vzťahuje na platiteľov dane z pridanej hodnoty a tento nie je možné aplikovať, resp. jeho ustanovenia na neplatiteľov DPH. Pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane DPH uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov (dodacie listy, faktúry), a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo žalobca nevedel preukázať, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. Súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale v rámci daňovej kontroly overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu podľa predložených daňových dokladov preukázal a či ju deklaroval správne, teda v súlade s hmotnoprávnym predpisom (zákon o DPH) a uplatnil si svoj nárok v zmysle procesnoprávneho predpisu podaním daňového priznania. V danej veci správca dane v súlade so zákonom jasne konštatoval, že žalobca ako spracovateľ dreva nakupoval aj od iných dodávateľov guľatiny v zdaňovacom období január až december 2006, avšak správca dane neuznal nárok na odpočet iba z faktúr od dodávateľskej spoločnosti PIRUS s.r.o., na základe ktorých mal žalobca v máji 2006 nakúpiť a spracovať guľatinu podľa vyššie uvedených faktúr. Správca dane po ukončení daňovej kontroly vydal rozhodnutie v rámci vyrubovacieho konania a na odvolanie žalobcu bolo rozhodnutie správcu dane dvakrát zrušené v tejto veci za účelom poskytnutia možnosti žalobcovi preukázať pôvod dreva tak, ako tvrdí, čo však nevyužil a nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane na predložené faktúry od spoločnosti PIRUS s.r.o. Nad akúkoľvek pochybnosť bolo v daňovom konaní preukázané, že tvrdenie konateľa tejto spoločnosti Juraja Pipíšku o tom, že guľatinu nakupoval bez skladu od spoločnosti MIaMI s.r.o. a následne guľatinu odpredal žalobcovi, bolo preukázané, že sa nezakladá na skutočnosti, lebo označená spoločnosť MIaMI s.r.o. s takouto komoditou neobchodovala, žiadnu guľatinu nedodávala spoločnosti PIRUS s.r.o. a jeho konateľa Juraja Pipíšku nepozná konateľ uvedenej spoločnosti. Nebolo teda preukázané, že guľatinu, ktorú nakúpil žalobca od spoločnosti PIRUS s.r.o., táto spoločnosť i nakúpila, odviedla daň (neodvedenie dane bolo preukázané rozhodnutím z daňovej kontroly u spoločnosti PIRUS s.r.o. za rok 2006). Podľa názoru súdu, žalobca si nesprávne a v rozpore s ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH vysvetľuje splnenie podmienok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, keďže zákon o DPH je založený na princípe, že dodávateľ má povinnosť odviesť daň a odberateľovi vzniká nárok na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených od konkrétneho dodávateľa len vtedy, ak si oba daňové subjekty plnia svoje povinnosti v zmysle zákona o DPH. Tak, ako uviedol žalovaný, žalobcovi zákon neukladá preverovať si svojich dodávateľov, ich vierohodnosť a dodržiavanie princípov poctivého podnikania, avšak musí si byť vedomý, že ak daňový orgán zistí, že dodávateľ neodvedie daň z dodaného tovaru odberateľovi (žalobca), nemôže vzniknúť nárok na odpočítanie dane z vystavených faktúr, ktoré nemajú reálny podklad. V tejto súvislosti nemožno nepoznamenať, že v zmysle zákona o DPH na splnenie nároku podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. nepostačí iba vystavenie faktúry od dodávateľa, zaplatenie kúpnej ceny dodávateľovi a zapísanie dodávky do zoznamu dodávok DPH, ako i samotné prehlásenie dodávateľa, že doklady vystavil a peniaze prijal, keď dodávateľ nevie preukázať pôvod tovaru (v danom prípade pôvod drevnej hmoty), pretože uvedené ustanovenie zákona o DPH vyžaduje preukázanie pôvodu dodaného tovaru v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu. V danom prípade správne postupoval správca dane i žalovaný, keď pôvod tovaru u žalobcu a jeho dodávateľa preveroval i v zmysle zákona o lesoch, nakoľko drevo, ktoré bolo predmetom dodávok, je špecifický druh tovaru, ktorého ťažba, preprava, skladovanie a spracovanie podliehalo pravidlám, ktoré sú ustanovené v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch a ustanovených vyhláškach. Podmienky a pravidlá ťažby dreva nie je možné obísť, pretože každý článok v reťazci od ťažby dreva až po spracovanie sa musí riadiť týmto zákonom a mať doklady o pôvode dreva v lehote tak, ako to stanovuje zákon o lesoch. Doklady vystavené v súvislosti s dodávkou dreva (guľatiny) musia mať vždy povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom základe, teda drevo musí existovať, musí byť vyťažené v zmysle podmienok upravených v zákone o lesoch a vykonávacích vyhlášok o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva, ako i dokladoch o pôvode dreva. Iba za splnenia všetkých týchto podmienok by vzniklo žalobcovi ako odberateľovi guľatiny a jej spracovanie nárok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Samotná skutočnosť, že žalobca v zmysle zákona o lesoch nepostupoval, so spoločnosťou PIRUS s.r.o. dlhé roky spolupracoval a neboli problémy, ešte neznamená, že tento dodávateľ neporušoval zákon a taktiež, že žalobca spĺňa podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, i keď nie je sporné, že drevo kúpil a drevnú guľatinu i spracoval. V konaniach o žalobách podľa § 247 a nasl. OSP súd v intenciách žaloby (§ 249 OSP) predovšetkým skúma jej dôvodnosť a v procese preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP) a dokazovanie na súde sa zásadne nevykonáva. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správneho (daňového) orgánu pri zisťovaní skutkového stavu , ale len preskúmať „zákonnosť“ vydaného rozhodnutia, teda, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd teda nie je súdom skutkovým (okrem prípadov podľa § 250i ods. 2 OSP), ale súd posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia daňového orgánu. Žalobca v konaní nepreukázal, že vecné plnenia podľa predložených faktúr (dodávateľskej i odberateľskej) boli reálne uskutočnené V danej veci súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu oboch daňových orgánov sa obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane, ako i žalovaný odvolací správny orgán vychádzali, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady daňového konania, ako i na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správca dane dospel, ako i žalovaný daňový orgán, keďže obe rozhodnutia tvoria jeden celok a nezistil rozpor so zákonom o správe daní, pokiaľ ide o zabezpečovanie podkladov ku svojmu rozhodnutiu ako procesný predpis, ani s hmotnoprávnym predpisom č. 222/2004 Z. z. o DPH platný v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia u žalobcu. Ďalej je potrebné uviesť, že súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho (daňového) rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP), nevykonáva ani dokazovanie, pretože nie je predĺženým konaním daňových orgánov, ktorý sa riadi špeciálnymi zákonmi pri zisťovaní daňovej povinnosti daňovými subjektmi. K argumentácii žalobcu, že splnil všetky zákonné predpoklady na odpočet DPH a nepovažoval za potrebné preverovať hodnovernosť dodávateľa PIRUS s.r.o., ktorá zabezpečovala aj prepravu guľatiny (prostredníctvom prepravných spoločností, ktoré svoje služby mali fakturovať tejto spoločnosti) a nemohol sa dostať k informáciám ako správca dane, súd poznamenáva, že konateľ dodávateľskej spoločnosti Juraj Pipíška priznal (ústnym vyhlásením) vlastníctvo k dodanej guľatine (tovaru), vystavenie faktúr, ako aj prijatie hotovostných úhrad od daňového subjektu, ale tieto svoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnym dôkazom (právnym podkladom podľa Obchodného zákonníka) v priebehu daňovej kontroly u žalobcu a ani v priebehu daňovej kontroly u neho v roku 2008, ako uviedol žalovaný v rozhodnutí. Nevedel preukázať pôvod dreva podľa zákona o lesoch, miesto nakládky guľatiny, uviesť prepravné spoločnosti, ktoré realizovali prepravu na miesto určenia, a pod. S poukazom na vyššie uvedený záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami § 8 ods. 1, § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 zákona o DPH platného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Zhodne ako žalovaný, i súd poukazuje na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, že základným predpokladom pre uplatnenie práva odpočtu dane platiteľom podľa § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona je skutočnosť, že daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré boli reálne dodané. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).