Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200131 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: F. X., K. XX, L., zastúpeného L. X., bytom ako navrhovateľ, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 11. 2011 podľa § 250j ods. 2, písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zsp") zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 03. 11. 2011. Dôvodila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Levice z 03. 11. 2011 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zsp, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 03. 11. 2011, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zsp. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie žiadajúc o nový posudok, nakoľko zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľa na ústnom pojednávaní súdu zastupoval otec L. X.. Poukázal na nesúhlas s rozhodnutím o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok. Poukázal na to, že keď syn mal 18 rokov nezobrali ho na vojenskú službu, lebo bol už vtedy retardovaný. U psychologičky boli so synom pred 2 rokmi, lebo zistili u neho známky zaostalosti. Napriek tomu má družku a 2 synov. Invalidný dôchodok žiadajú priznať od roku 2008 bez bližšieho zdôvodnenia. Zástupca navrhovateľa predložil súdu aj zdravotnú dokumentáciu, z ktorej preukázal, že ako 18 ročný bol vyšetrený psychiatrom so záverom mentálna retardácia, osobnosť retardovaná, málo diferencovaná, neodporúča sa ZVS. V roku 1996 bol znovu vyšetrený so záverom intelekt v pásme stredne ťažkej debility, osobnosť primitívna, nezrelá. Žiadal odvolaniu vyhovieť. Zástupkyňa odporkyne žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250 l OSP a nasl. a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov (§ 250j ods. 2, písm. b/ OSP). Z obsahu posudkového spisu odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu bolo náležite za preukázané, že správne konanie sa začalo na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok z 03. 11. 2011, v ktorý deň sa uskutočnilo aj posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky u posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Levice. Navrhovateľovi sa predstavili zástupcovia pobočky Sociálnej poisťovne. Po overení jeho totožnosti ho poučili o posúdení zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1 zsp. Zistili pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenia, liečbu a subjektívne ťažkosti žiadateľa o invalidný dôchodok. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske vyšetrenia: psychiatrické a psychologické z marca a apríla 2011. Posudkový lekár informoval navrhovateľa o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jeho zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie: poruchy osobnosti a poruchy správania - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa kapitoly V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 k zsp. s 30 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár sociálneho poistenia mal za preukázané, že 35 ročný posudzovaný s neukončeným základným vzdelaním pracoval od septembra do decembra 2000 pri verejnoprospešných prácach. Je evidovaný ako nezamestnaný. V detstve prekonal len bežné detské ochorenia. Psychiatrom bol prvýkrát vyšetrený ako 18 ročný pre nočné pomočovanie, potom len sporadické kontroly u psychiatra. V marci 2011 bol opäť vyšetrený psychiatrom a psychológom z posudkových dôvodov pri žiadosti o invalidný dôchodok. Psychologické ako aj psychiatrické vyšetrenie potvrdzuje primitívnu osobnosť, sociálne málo zrelú, nesamostatnú, diagnosticky uzavreté ako špecifické poruchy osobnosti a správania u primitívnej osobnosti. Diagnostikovaná je mentálna retardácia, presnejší stupeň vzhľadom k nespolupráci, agravácii, nie je možné stanoviť. Orientačne je podľa psychológa IQ 56. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil poruchy osobnosti a správania s mierou poklesu schopnosti 30 %, čím invalidita nevznikla. Proti rozhodnutiu odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok na základe 30 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podal navrhovateľ odvolanie. Jeho zdravotný stav za prítomnosti jeho prítomnosti posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Banská Bystrica dňa 20. 02. 2012. Do odvolacieho konania navrhovateľ nepripojil žiadne nové lekárske správy ani nálezy. Posudková lekárka sociálneho poistenia sa stotožnila s posudkovým záverom posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Levice zo dňa 03. 11. 2011 a stotožnila sa aj s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie kapitola V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 k zsp. Konštatovala, že psychológ aj psychiater zistili poruchy osobnosti a poruchy správania stredne ťažkého stupňa. V prípade navrhovateľa ide o osobnosť jednoduchú, sociálne málo zrelú, nesamostatnú. Psychológ pri psychologických testoch nemohol spoľahlivo určiť intelekt pre nespoluprácu menovaného pri psychologických testoch s agraváciou ťažkostí v rámci rentových tendencií. Orientačne psychológ určil IQ 56, čo však nemožno považovať za validný výsledok. Navrhovateľ preto nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zsp, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v konaní o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods. 1 zsp, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zsp, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa odseku 5 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6 a 7 zsp). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zsp). Súd na základe podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne. Z lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia mal náležite za preukázané, že títo sa pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa okrem vlastného posúdenia vyhodnotili aj správu zo psychologického vyšetrenia z 08. 03. 2011. Z jeho obsahu vyplynulo, že spolupráca so žiadateľom o invalidný dôchodok bola sťažená, sám neodpovedal na otázky, občas prikývol hlavou, je výrazne spomalený, tupý a nevie dobre komunikovať. Ďalej z neho vyplynulo, že jeho intelektový výkon je orientačne ako stredne ťažká až ťažká debilita s IQ 56. Sú u neho zrejmé známky organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Mentálna retardácia je pravdepodobne na organickej báze. Posudkoví lekári sociálneho poistenia mali ďalej vedomosť o prvom psychiatrickom vyšetrení navrhovateľa vo veku 18 rokov t. j. v roku 1994 v rámci brannej prehliadky. Vtedy psychiater jeho psychický stav hodnotil bez psychologického vyšetrenia ako mentálnu retardáciu v pásme strednej debility. Opakovaný výsledok v roku 1996 bol psychiatrom hodnotený rovnako. Jednou zo zákonných podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok je podľa § 71 ods. 1 zsp dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 2 zsp, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Posudkoví lekári sociálneho poistenia po posúdení zdravotného stavu navrhovateľa určili rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania. Pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti bolo potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho uplatnenia. Zdravotné postihnutie zaradili pod položku 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania. Rozhodli tak napriek tomu, že zo psychologických a psychiatrických vyšetrení vyplynula stredne ťažká až ťažká debilita s IQ 56 s tým, že už v roku 1994 psychiater hodnotil bez psychologického vyšetrenia psychický stav ako mentálnu retardáciu v pásme strednej debility. Mentálna retardácia je zaradená v kapitole V pod položku 6 prílohy č. 4 k zsp. Pod písm. a/ sú zaradené ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť), pod písm. b/ je stredná mentálna retardácia. Vykonaným dokazovaním súd dospel k právnemu názoru, v zmysle ktorého zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Z posudku posudkových lekárov nevyplýva, prečo rozhodli o zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod položku 5 a nie pod položku 6 kapitoly V prílohy č. 4 k zsp. Javí sa tak, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia nie sú objektívne pre nedostatočné ich zdôvodnenie s poukazom na validný výsledok psychologického určenia IQ 56. Z lekárskych správ, hlavne lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Levice z 03. 11. 2011, ktorý je súčasťou rozhodnutia odporkyne, nevyplýva, prečo neposúdil chorobu: ľahká mentálna retardácia za ťažšiu chorobu ako poruchy osobnosti a správania stredne ťažká forma resp. prečo nerozhodol aj o určení iného zdravotného postihnutia, keď k takémuto posúdeniu a rozhodnutiu mal predložené doklady, t. j. lekárske správy a nálezy z odborných vyšetrení navrhovateľa. V celkovom posudku absentuje aj posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa vo veku jeho 18 rokov, kedy bol vyšetrený psychológom pre rozhodnutie, či môže absolvovať základnú vojenskú službu alebo nie. V neposlednom rade nie je zdôvodnená ani skutočnosť, že žiadateľ o invalidný dôchodok neukončil ani základné vzdelanie, navštevoval základnú školu maďarskú a skončil 7 tried. Z vyššie uvedených dôvodov súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude opakovane posúdiť zdravotný stav navrhovateľa počnúc od roku 1994, kedy mal 18 rokov. Vyhodnotiť všetky psychiatrické nálezy a znovu rozhodnúť o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa príslušnej položky kapitoly V príloha č. 4 k zsp a toto rozhodnutie náležite odôvodniť. V neposlednom rade súd dáva do pozornosti správneho orgánu skutočnosť, že z lekárskych správ posudkových lekárov nevyplýva, v akom jazyku komunikovali so žiadateľom o invalidný dôchodok, t. j. či v jazyku slovenskom alebo v jazyku maďarskom, ktorému navrhovateľ rozumie. To nemení nič na tej skutočnosti, že spolupráca so žiadateľom o invalidný dôchodok bola sťažená. Z dôvodu, že žiadateľ o invalidný dôchodok bol napr. dňa 08. 03. 2011 vyšetrený u klinického psychológa PhDr. O. H. v prítomnosti švagrinej, ktorá udávala aj anamnézu, nakoľko sám neodpovedal na otázky, občas prikývol hlavou, bol výrazne spomalený a tupý ako aj z dôvodu, že aj na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09. 03. 2012 súd nevedel nadviazať s menovaným kontakt a zastupoval ho otec L. X., súd vyzýva správny orgán, aby do lekárskej správy, ktorú prípadne vypracuje v ďalšom konaní po vrátení veci poznamenal, v akom jazyku komunikoval so žiadateľom o invalidný dôchodok, prípadne poznamenal, či posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý vyšetrení navrhovateľa rozumie jazyku maďarskému. Z vyššie uvedeného dôvodu Krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 11. 2011 zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. b/ v spojení s § 250q ods. 2 OSP a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c veta prvá OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal podľa výsledku tohto konania úspech, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ, resp. jeho splnomocnený zástupca, v súlade s § 151 ods. 1 a 2 náhradu trov konania nevyčíslil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).