Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/21/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200232 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200232.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. B. O., bytom E. L., O. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. marca 2012 č. 18820-4/2012-BA, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. marca 2012 č. 18820-4/2012-BA podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, číslo: 153-46/2011-LV, číslo ISUP: 1111026576 z 22. 12. 2011 podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 240 zákona v znení neskorších predpisov a zamietol odvolanie žalobcu vo veci nepriznania nároku na rekvalifikáciu a rekvalifikačné v dôsledku úrazu zo dňa 5. januára 2010. Nezákonnosť rozhodnutia žalobca odôvodnil nesprávnou interpretáciou zákona, nakoľko vykonával prácu konateľa, vodiča, robotníka a manažéra v spoločnosti. Pokiaľ ide o prácu konateľa, za túto činnosť nemal príjem za celé obdobie výkonu funkcie. Prácu robotníka vykonával v súlade s tvrdením žalovaného asi na 15 % pracovnej doby. Prácu vodiča však vykonával na 75 % pracovnej doby. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že prácu vodiča môže vykonávať bez obmedzenia, lebo z predloženej zdravotnej dokumentácie a predošlých posudkov posudkových lekárov musí byť žalovanému zrejmé, že servisné práce (nakladanie, manipulovanie s ťažkým nákladom, výmena kolies a pod.) nemôže vykonávať pre následky pracovného úrazu s diagnózou „deštrukčná devastácia ľavého ramena III. stupňa bez možnosti operačného zlepšenia“. Ďalej uviedol, že žalovaný nechal bez povšimnutia skutočnosť, že žalobca musí brať lieky za účelom, aby sa mu nezhoršoval zdravotný stav a tieto lieky zamedzujú vedenie vozidla a obsluhu strojov. Prácu manažéra môže vykonávať, avšak ide o činnosť asi 9,375 % z fondu pracovnej doby, a preto nie je predpoklad, že ho táto práca uživí. Poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu pod č. k. 19Sp/44/2011-19, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného vo veci posúdenia nároku žalobcu na úrazovú rentu (pracovný úraz zo dňa 11. 10. 2011). Žiadal zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. K žalobe pripojil rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Žalobca pred pojednávaním doložil do spisu odbornú lekársku správu - posudok od úrazového chirurga MUDr. Špánitza zo dňa 25. 09. 2012, v ktorom lekár konštatoval, že žalobca pre následky pracovného úrazu (potrhané šľachy na ľavom ramene) nie je spôsobilý na bezpečné vedenie nákladných motorových vozidiel a nemôže vykonávať funkciu vodiča z povolania nákladných vozidiel, o ktorej skutočnosti upovedomil aj žalovaného. Na pojednávaní predložil lekársku správu posudkovej lekárky MUDr. Hrnčiarovej zo dňa 06. 11. 2012, ku ktorej bol pripojený lekársky nález MUDr. Pavlíkovej - psychiater, so sídlom v Leviciach, lekársku správu MUDr. Špánitza z 09. 11. 2012 a rehabilitačnej lekárky MUDr. Rondíkovej. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v rozhodnutí pobočky v Leviciach, ako i žalobou napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočka Levice, po posúdení zdravotného stavu žalobcu na základe spisovej dokumentácie a posúdení možností poškodeného zaradiť sa do pracovného procesu, vypracoval lekársku správu dňa 08. 12. 2011, v ktorej okrem iného uviedol, že žalobca má vysokoškolské vzdelanie, pracuje ako manažér, konateľ, vodič a robotník u zamestnávateľa, kde dňa 5. januára 2011 utrpel pracovný úraz tak, že pri nakladaní železa do nákladného dodávkového vozidla odpadol, stratil vedomie, udrel si hlavu, vykĺbilo sa mu ľavé rameno a udrel si ľavú nohu. Podobne sa mu vykĺbilo ľavé rameno aj v októbri 2011, následkom toho došlo k odtrhnutiu šliach v ľavom ramennom kĺbe riešené operačne artroskopicky. Po rehabilitácii pretrváva ľahké obmedzenie v hybnosti ľavého ramena, ide však o ľahké funkčné poškodenie. Žalobca vykonával viac druhov prác, mal kombinovanú pracovnú náplň, avšak vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie pri uvedenom zdravotnom postihnutí, môže vykonávať prácu manažéra, vodiča a konateľa naďalej, bez obmedzenia. Prácu robotníka vykonával len 15 % pracovnej doby, preto rekvalifikácia u neho nie je nutná. Žalobca (poškodený) má pokles pracovnej schopnosti - 30 %, lebo u neho je možné predpokladať opätovné zaradenie do pracovného procesu bez potreby rekvalifikácie. Žalovaný poukázal na priebeh odvolacieho konania, v ktorom posudkový lekár pobočky vyjadril a vyhotovil lekársku správu dňa 02. 02. 2012, v ktorej okrem iného uvádza, že trvá na svojom pôvodnom posudku zo dňa 08. 12. 2011. Posudkový lekár žalovaného vypracoval dňa 01. 03. 2012 lekársku správu na účely posúdenia nároku žalobcu na poskytnutie rekvalifikácie, ktorý tiež uvádza, že žalobca vykonával viac druhov prác, mal kombinovanú pracovnú náplň od robotníka, šoféra, manažéra až po šoféra, a pri jeho dosiahnutom vysokoškolskom vzdelaní môže vykonávať uvedené práce naďalej bez obmedzenia a má širokú škálu uplatnenia na trhu práce. Konštatoval, že žalobca má pokles pracovnej schopnosti, ale nie je u neho nutné absolvovať rekvalifikáciu, nakoľko je u žalobcu možné predpokladať jeho zaradenie do pracovného procesu bez potreby rekvalifikácie. Žalovaný k predloženej lekárskej správe zo strany žalobcu na pojednávaní uviedol, že u lekárskej správy posudkovej lekárky MUDr. Hrnčiarovej chýba záver posudkového lekára a tento nález nebol predložený žalovanému. Taktiež ani MUDr. Pavlíková - psychiater nevylučuje riadenie motorových vozidiel s opatrnosťou pri užívaní predpísaných liekov žalobcom a taktiež z jej správy nevyplýva ani zhoršenie stavu u žalobcu. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 97 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako (ods. 2). Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako (ods. 4). Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku (ods. 5). Podľa § 95 ods. 3 cit. zákona, pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu. Podľa § 209 ods. 1-5 cit. zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať. Podľa § 218 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. Krajský súd v intenciách citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení preskúmal postup správneho orgánu v súvislosti s rozhodnutím žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný správny orgán neuplatnil svoju kompetenciu v súlade s citovanými zákonmi. Z Ústavy SR (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca dňa 17. 10. 2011 požiadal pobočku žalovaného v Leviciach o poskytnutie rekvalifikácie z dôvodu, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie (Slovenská vysoká škola technická, CHTF v Bratislave) a v spoločnosti YUROCK, s.r.o. Plavé Vozokany pracoval ako vodič, manažér a robotník. U tohto zamestnávateľa utrpel dňa 05. 01. 2010 pracovný úraz, v dôsledku ktorého má poškodený pokles pracovnej schopnosti, a preto požiadal o rekvalifikáciu na jednoduché účtovníctvo + mzdy + personalistika (vrátane účtovníctva na PC). Prvostupňový správny orgán dal podnet na vypracovanie posudku posudkovému lekárovi, keďže posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti je v kompetencii oddelenia lekárskej posudkovej činnosti, oddelenie úrazového poistenia. Posudkový lekár vo svojom posudku zo dňa 08. 12. 2011 konštatoval, že žalobca vykonával viac druhov prác, teda mal kombinovanú pracovnú náplň vodiča, manažéra, konateľa a robotníka u svojho zamestnávateľa a vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie pri uvedenom zdravotnom postihnutí môže vykonávať prácu manažéra, vodiča a konateľa naďalej bez obmedzenia. Prácu robotníka vykonával iba na 15 % pracovnej doby, preto rekvalifikácia žalobcu nie je nutná. U žalobcu bol určený pokles pracovnej schopnosti na 30 % a je možné u neho predpokladať opätovné zaradenie do pracovného procesu bez potreby rekvalifikácie. Na odvolanie žalobcu žalovaný správny orgán v zmysle zákona požiadal o vypracovanie posudku posudkovým lekárom odvolacieho orgánu so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý dňa 01. 03. 2011 v lekárskej správe zhodne ako prvostupňový posudkový lekár konštatoval, že vykonával viac druhov prác, prácu robotníka, v súvislosti s výkonom ktorej utrpel pracovný úraz, vykonával iba na 15 % pracovnej doby, preto rekvalifikácia u neho nie je nutná. Ďalej konštatoval, že je možné predpokladať zaradenie žalobcu do pracovného procesu bez potreby rekvalifikácie. Žalovaný vo veci rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. Medzi účastníkmi v danej veci zostal sporný výklad ust. § 97 a nasl. zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov. V danej veci z obsahu spisu vyplýva a nie je sporné, že žalobcov zamestnávateľ je spoločnosť YUROCK, spol. s r.o. Plavé Vozokany, v ktorej vykonáva kombinované práce tak, ako uvádzajú oba správne orgány, kde utrpel pracovný úraz dňa 05. 01. 2010 a dňa 11. 10. 2011. Žalobca požiadal o posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na doteraz vykonávanú činnosť za účelom priznania úrazovej renty podľa § 153 ods. 4 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z. z. Nárok na úrazovú rentu bol predmetom i súdneho prieskumu a tunajší súd rozsudkom zo dňa 09. 12. 2011 č. k. 19Sp/44/2011-19 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 08. 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Doteraz posudkoví lekári ustálili pokles pracovnej schopnosti žalobcu na 30 % a vec je v štádiu riešenia. Vzhľadom na poškodenie svojho zdravia v súvislosti s výkonom jedného z kombinovaných prác - robotník, vodič, manažér, požiadal žalobca o poskytnutie rekvalifikácie v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05. 01. 2010, ktorej nebolo vyhovené, keďže prácu robotníka vykonával iba na 15 % pracovnej doby a ostatné kombinované práce môže vykonávať bez obmedzenia. Žalovaný správny orgán, ako i prvostupňový správny orgán, dospeli k záveru, že u žalobcu neboli splnené podmienky podľa § 97 ods. 1, § 98 citovaného zákona lebo podľa lekárskeho posudku možno predpokladať jeho opätovné zaradenie do pracovného procesu, bez bližšieho odôvodnenia, v akom časovom horizonte bude opätovne zaradený do pracovného procesu Je potrebné uviesť, že rozhodnutie v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, ale správny orgán musí rozhodovať aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu preto musí byť vydané za dodržania procesných práv účastníka konania a tomu korešpondujúcich povinností správneho orgánu, lebo rozhodnutie správneho orgánu musí byť zrozumiteľné nie len pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale aj pre účastníka konania, najmä ak sa mu ním nepriznáva nárok. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru že žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným zákonom dôsledne. Žalovaný správny orgán, ako i prvostupňový správny orgán (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) sa odvolávajú na zistenie poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu v dôsledku jeho pracovného úrazu zo dňa 05. 01. 2010 (ako i dňa 11. 10. 2011), posudzujú sa spolu nároky, ktorá bolo stanovené na 30 % a žalobcovi zatiaľ nebola priznaná ani úrazová renta, keďže podľa § 88 ods. 1 zákon vyžaduje, aby poškodený v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania mal viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Súd je toho názoru, že ide o dva samostatné nároky - úrazová renta a pracovná rekvalifikácia, ktoré majú základ v pracovnom úraze a tento nikto nepoprel (nespochybnil). Žalobca, vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a spoločenské uplatnenie v súčasnosti, ako i možnosti finančného zabezpečenia, riešil situáciu založením spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej kumulatívne zastáva - robotník, vodič, manažér. Prevažujúcou profesiou je vodič (75 %)- robotník (15 %), pri ktorej utrpel pracovný úraz. Z dikcie ust. § 97 zákona nevyplýva 30 % hranica pokles pracovnej schopnosti poškodeného. Táto je stanovená najmenej na 40 % pri nárokoch na úrazovú rentu. Zákon však tieto dva nároky rieši samostatne, avšak pokiaľ ide o nárok podľa § 97 zákona, tu zákonodárca vyžaduje iba pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje, že došlo k poklesu jeho pracovnej schopnosti, avšak vychádza zo záverov v konaní o úrazovú rentu a konštatuje, že žalobca vzhľadom na jeho vzdelanie má širokú škálu uplatnenia na trhu práce. Ide o všeobecné, ničím nepodložené konštatovanie, lebo zákon rieši pokles pracovnej schopnosti doterajšej pracovnej činnosti. V konaní doteraz bolo preukázané, že žalobca dňa 05. 01. 2010 utrpel pracovný úraz. S týmito otázkami sa žalovaný dôsledne nevyporiadal a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti ust. § 209 cit. zákona, lebo z jeho odôvodnenia nevyplýva, nie je možné zistiť, prečo žalobca nespĺňa podmienky na priznanie rekvalifikácie podľa žiadosti, v dôsledku pracovného úrazu a prečo ustálený pokles pracovnej schopnosti žalobcu na 30 % nie je postačujúci na vyhovenie jeho žiadosti. Správny orgán je povinný v rozhodnutí vyložiť právnu normu aplikovanú na riešený prípad, a nie iba odkázať na ustanovenie zákona, podľa ktorého jeho žiadosti nevyhovel. Právna úvaha musí vyplývať z jeho odôvodnenia , ktoré musí byť v súlade s výrokom rozhodnutia. V čase rozhodovania žalovaným o nároku žalobcu však nebola doriešená ani otázka úrazovej renty podľa § 88 zákona, v ktorom konaní sa ustálil pokles pracovnej schopnosti žalobcu na 30 % (viď. rozsudok 19Sp/44/2011) a podľa predložených lekárskych správ na súdnom pojednávaní percento pokles pracovnej schopnosti žalobcu sa naďalej skúma a rieši v posudkovej komisii sociálnej poisťovne. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods.2 písm. d/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom zváži ďalší postup podľa § 218 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, ktorý mu dáva rozsiahle kompetencie. Právnym názorom súdu je správny orgán viazaný (§ 250j ods. 6 OSP). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).