Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200263 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200263.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: U. Y., bytom O., Za I. XX, odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.2.2012.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.2.2012, bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1, § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priznaný invalidný dôchodok od 23. 11. 2011 v sume 266,10 eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia v Nitre, je navrhovateľka invalidná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity pred 23. 11. 2011 navrhovateľka získala 14762 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 40 rokov a 72 dní, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol od 23. 11. 2011.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Sú to roky 1984-2010. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kal. roky pred 01. 01. 1984 ani kal. roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku, priznaného po decembri 2007.
Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky po roku 2002.
Všeobecný vymeriavací základ za kal. r. 2010 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2009.
Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu, pripadajúca na túto časť kal. roka.
Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/88 Zb., ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kal. roku 1984 - 12 dní, 1985- 16 dní, 1986 - 254 dní, 1987 - 146 dní, 1988 - 39 dní, 1989 - 58 dní, 1990- 98 dní, 1991 - 68 dní, 1992 - 18 dní, 1993 - 36 dní, 1994 - 10 dní, 1995 - 34 dní, 1996 - 24 dní, 1997 - 16 dní, 1998 - 142 dní, 1999 - 50 dní, 2000 - 57 dní, 2001 - 17 dní, 2002 - 54 dní, 2003 - 154 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 21,7612.
V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 9841 dní dôchodkového poistenia, to znamená 26,9617 rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,8072.
Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s vyššie uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8381.
Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 23. 11. 2011 navrhovateľka získala 14672 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov 10. 03. 2018. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka získala 2299 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16971 dní, čo predstavuje 46,4959 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 23. 11. 2011 je 9,5756 eur.
Suma invalidného dôchodku je 261,30 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,8381 x 46,4959 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 x 70 % = 261,30 eur mesačne.
Suma invalidného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od priznania dôchodku o 1,8 %, t.j. o 4,80 eur mesačne na 266,10 eur mesačne.
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s dátumom vzniku invalidity, pretože už v r. 2010 trpela ochoreniami, pre ktoré bola uznaná za invalidnú.
Na pojednávaní dňa 21. 05. 2012 navrhovateľka trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že nesúhlasí s dátumom vzniku invalidity, pretože má lekárske nálezy z predchádzajúcich rokov, z ktorých je možné zistiť, že jej zdravotný stav bol zhoršený už ahj v r. 2010 a preto žiada, aby jej bola invalidita priznaná od podania žiadosti od 30. 11. 2010.
Zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, vzhľadom na závery posudkového lekára,
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra, dňa 26. 01. 2012, podľa § 184 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Bratislave, dňa 24. 04. 2012 a na žiadosť súdu dňa 13. 06. 2012. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľky sa jedná o cukrovku závislú na inzulíne s komplikáciami, závislosť od alkoholu, t.č. v abstinenčnej fáze, Rainaudov syndróm HK funkčný. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár cukrovku závislú od inzulínu s komplikáciami, podľa kapt. IV. položka 1 písm. c/. Po vyšetrení zdravotného stavu posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka sa 12 rokov lieči pre cukrovku, spočiatku na tabletkách, od r. 2006 na inzulíne. Postupne sa vytvorili viaceré komplikácie, najmä rethinopathia, polyneuropathia a nefropathia. Napriek relatívne dobre kompenzovanej cukrovke, vzhľadom na tri komplikácie cukrovky prislúcha miera poklesu 70 %, čo je v hornom pásme rozpätia. Dátum invalidity bol určený správne od 23. 11. 2011, kedy bol diabetes kompletným vyšetrením stanovený aj s komplikáciami. Skorší dátum invalidity nie je možné uznať, pretože v zdravotnej dokumentácii od praktického lekára nie je doklad o tom, že by komplikácie cukrovky boli prítomné už v r. 2010. Navrhovateľka môže vykonávať prácu projektantky v skrátenom úväzku bez nočných smien a ťažkej fyzickej námahy.
P r e t o navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 70 %.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak poistenec sa stal invalidným a získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 10.2.2012 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemala úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.