Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200346 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200346.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: M Agrokom s.r.o., Podzáhradná 1265/18, Marcelová, IČO: 36 690 759, zast. advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, Park Angelinum 4, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040506/1/189436/2012 zo dňa 16.03.2012, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 1040506/1/189436/2012 zo dňa 16.03.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 978,53 eura a náhradu iných trov v sume 66,-- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 02.06.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1040506/1/189436/2012 zo dňa 16.03.2012. V odôvodnení žaloby uviedol, že Daňový úrad Komárno rozhodnutím č. 621/230/68606/11/Bach zo dňa 03.11.2011 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 8.189,43 eura. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1040506/1/189436/2012 zo dňa 16.03.2012 potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Komárno č. 621/230/68606/11/Bach. Podľa žalobcu bol rozhodnutiami uvedenými v čl. I. tejto žaloby ukrátený na svojich právach. Žalobca namietal aj postup žalovaného a tiež aj postup Daňového úradu Komárno, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutí, ktoré sú nezákonné. Daňový úrad Komárno vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, pri ktorej zistil, že na ťarchu účtu 518009 boli zaúčtované náklady z dodávateľskej faktúry č. 208111 zo dňa 28.11.2008 od JUDr. Tomáš Vaňo - advokát, DIČ: 102016912, IČO: 31 784 003, sídlo: Bratislava, Nám. SNP 23, a to za poskytnutie právnych služieb za mesiace január až december 2008. Ku kontrole bola predložená okrem faktúr za právne služby aj Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.01.2008 uzatvorená s JUDr. Tomášom Vaňom - advokátom. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie poradenskej, konzultačnej a zástupčej činnosti advokáta, v právnych veciach, podľa pokynov, záujmov a potrieb klienta, najmä v oblasti vypracovania podnikateľského plánu, stanovísk, návrhov a vyjadrení, vypracovania a analýz obchodných zmlúv a pracovných zmlúv, zastupovanie klienta v pracovnoprávnych a obchodnoprávnych sporov a sporov súvisiacich s vymáhaním pohľadávok. Zmluva bola dohodnutá na obdobie jedného roka, do 31.12.2008. Žalobca namietal aj postup, na základe ktorého žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vyhodnotili úroky z pôžičky peňažných prostriedkov. To, že správca dane vylúčil úroky s odôvodnením, ktoré uviedol v rozhodnutí preukazuje značnú neznalosť predmetnej problematiky. Nakoľko žalobca nezískal prevádzkový úver v roku 2008 z banky, uzavrel pôžičku. Uplatnenie úrokov z úverov a pôžičiek prevádzkového charakteru nie sú obmedzené. Postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je svojvoľný, ak neuzná ako náklad úroky, ktoré podľa zákona uplatniť možno. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2008, z ktorej vyhotovil protokol č. 621/320/61919/11/Dá,Csj zo dňa 03.10.2011 a dodatok k protokolu zo dňa 27.10.2011. Na základe výsledku kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 621/230/68606/11/Bach zo dňa 03.11.2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8.189,43 eura. Daňová kontrola bola u žalobcu vykonaná na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 621/320/54182/10/Dá zo dňa 20.09.2010 a zahájená bola dňa 28.10.2010 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní č. 621/320/67141/10/Dá,Csj. Žalobca si v daňovom priznaní podanom dňa 30.03.2009 vyčíslil výnosy v sume 451.989.549,-- Sk, náklady v sume 446.562.487,-- Sk, hospodársky výsledok pred zdanením v sume 5.427.062,-- Sk a základ dane v sume 5.428.302,-- Sk. Správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že žalobca si zaúčtoval na ťarchu účtu 518007 náklady za úhradu dodávateľskej faktúry č. 208102 zo dňa 10.10.2008 v sume 420.000,-- Sk a náklady za úhradu dodávateľskej faktúry č. 208111 zo dňa 28.11.2008 v sume 150.000,-- Sk za poskytnutie právnych služieb za mesiac január až december 2008 od dodávateľa JUDr. Tomáš Vaňo, advokát, Nám. SNP 23, 811 01 Bratislava, DIČ: 1020161912, IČO: 31784003. Celková výška nákladov za kontrolované zdaňovacie obdobie bola 570.000,-- Sk. Ku kontrole predložil žalobca správcovi dane okrem uvedených faktúr Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.01.2008 uzatvorenú s JUDr. Tomášom Vaňom - advokátom. Nakoľko žalobca v priebehu kontroly nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie právnych služieb a samotná úhrada dodávateľských faktúr nie je dostatočným dôkazom toho, že služby boli vykonané, uplatnenie nákladov bolo opodstatnené a súviselo s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov, správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že zaúčtované náklady v celkovej výške 570.000,-- Sk neboli pre daňové účely dostatočne preukázané a preto ich neuznal za náklady vynaložené v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. V účtovníctve žalobcu sa nachádza list Oznámenie zo dňa 31.12.2008, ktorým veriteľ L. S. oznamuje, že úroky z finančnej pôžičky za rok 2008 predstavujú 545.891,60 eura a úroky voči veriteľovi Ing. Y. S. boli zaúčtované na ťarchu účtu 562200 vo výške 42.608,-- Sk. Celkom mal žalobca zaúčtované v nákladoch spoločnosti úroky v sume 588.500,-- Sk. Správca dane z dôvodu pochybnosti o opodstatnenosti uplatnenia daňových nákladov zo zaúčtovaných úrokov na ťarchu účtu 562200 vyzval dňa 08.09.2011 žalobcu, aby mu predložil dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť nákladových úrokov za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle Zmluvy o pôžičke uzatvorenej so S. L. na sumu 27.000.000,-- Sk a zmluvy o pôžičke uzatvorenej s Ing. S. Y. zo dňa 30.09.2008 na sumu 3.200.000,-- Sk, ako aj využitie úveru, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 40.000.000,-- Sk. Preukázanie využitia pôžičiek a úveru spočívalo v presnom určení účelu prijatia finančných prostriedkov a preukázaní ich použitia v súvislosti s predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti. Nakoľko žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že prijaté úvery v celkovej výške 30.200.000,-- Sk boli použité na krytie prevádzkových potrieb ale ich využitie pre daňové účely nepreukázal, správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov a úroky z úverov v celkovej v sume 588.500,-- Sk neuznal za výdavky vynaložené v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutia neuvádzajú, že žalobca nemohol využívať právne služby, ale v zmysle citovaného ustanovenia ich musí pre daňové účely preukázať, čo sa nestalo. Náklady na právne služby neboli žalobcovi uznané za daňové náklady z dôvodu, že neboli žalobcom preukázané a nie z dôvodu, že na ne nemal žalobca nárok. Správca dane neuznal náklady žalobcu vynaložené na právne služby z dôvodu ich nepreukázateľnosti a nie z dôvodu, že neboli pre žalobcu potrebné. Neuznanie nákladov na právne služby odôvodnené výlučne ich nepreukázaním v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pri posudzovaní daňovej uplatniteľnosti úrokov z úverov a pôžičiek je potrebné vychádzať predovšetkým z pojmu daňový výdavok, ktorý je definovaný v § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňovým výdavkom (nákladom) je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, výdavok preukázateľne vynaložený, zaúčtovaný v účtovníctve. Správca dane vyzval žalobcu k preukázaniu využitia pôžičiek, ktoré spočívalo v presnom určení účelu prijatia finančných prostriedkov a preukázaní ich použitia v súvislosti s podnikaním spoločnosti. Žalobca použitie pôžičky nepreukázal. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Nitre žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a preto rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a súčasne vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalovaný svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Komárno, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 8.189,43 eura. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti, podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Podľa § 29 ods. 2 Zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Za dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 29 ods. 4 Zákona o správe daní). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 15.01.2008 zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s advokátom JUDr. Tomášom Vaňom, ktorej predmet bol dohodnutý v čl. I. zmluvy, pričom v čl. II. zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá paušálna odmena s tým, že predmetná zmluva bola uzavretá do 31.12.2008. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že predmetná zmluva bola uzavretá v súlade s ustanovením § 5 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Je nepochybné, že v praxi dochádza k uzatváraniu takýchto zmlúv medzi fyzickými, resp. právnickými osobami a advokátmi a v tomto smere súd zdôrazňuje skutočnosť, že aj v prípade pokiaľ by advokát za celé zmluvné obdobie neposkytol žiadnu právnu pomoc, resp. by realizoval minimálne jeden právny úkon, nepochybne by mu vznikol nárok na zmluvne dohodnutú paušálnu odmenu za príslušné časové obdobie. Zo strany žalovaného teda došlo k nepochopeniu tejto bežnej a všeobecne známej zmluvnej voľnosti a teda jeho argumentácia na preukázanie dodania právnych služieb, prípadne hodnotenie ich účelnosti, a to zvlášť v prípade špecifickosti akou sú právne služby, nemožno považovať zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za dôvodné. Žalovaný nemá zákonné ani odborné predpoklady na to, aby vyhodnotil konkrétny právny úkon za účelný, resp. neúčelný vo vzťahu k daňovému subjektu. S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že pri poskytnutí služby o poskytovaní právnej pomoci s paušálnou odmenou nie je podstatné množstvo ani obsah poskytnutých právnych úkonov za zmluvné obdobie. Súd sa teda nestotožnil s argumentáciou a odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom teda dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť uplatnenia daňových výdavkov z dodávateľskej faktúry č. 208102 zo dňa 10.10.2008 a faktúry č. 208111 zo dňa 28.11.2008. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ OSP, keďže jeho rozhodnutie možno považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ sa týka bodu 14. podanej žaloby súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne neodôvodnil, v čom je nezákonný postup rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, resp. v akom rozsahu nebol dostatočne zistený skutkový stav. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného v tejto časti, pričom zhodne ako žalovaný poukazuje na to, že pokiaľ si žalobca chcel uplatnil do nákladov spoločnosti úroky z pôžičiek celkom v sume 588.500,-- Sk, pričom bol vyzvaný, aby predložil dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť týchto nákladových úrokov za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, súd dospel k záveru, že žalobca v tomto smere nepreukázal, že predmetné pôžičky poskytnuté L. S. a Y. S. boli potrebné ku krytiu prevádzkových potrieb. Taktiež žalobca nepreukázal ich použitie v súvislosti s jeho predmetom podnikateľskej činnosti. V tejto časti teda súd považoval žalobu za nedôvodnú. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP, ktoré pozostávajú z iných trov v sume 66,-- eur za zaplatený súdny poplatok z podaného návrhu a trov právneho zastúpenia v sume 978,53 eura, ktoré pozostávajú z 3 úkonov právnej pomoci, t. j. 3x 127,16 eura (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní) spolu s režijným paušálom 3x 7,63 eura, náhrada za stratu času v sume 228,78 eura, náhrada cestovného za použitie osobného motorového vozidla v sume 182,29 eura a DPH v sume 163,09 eura zo sumy 815,44 eura. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).