Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/146/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200451 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200451.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: M. R., I. XX, C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 03. 2012. Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozhodnutím zo dňa 19. 03. 2012 uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku odporkyňa zamietla podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len "zsp") žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 07. 03. 2012. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Nové Zámky z 07. 03. 2012 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zsp, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou rozhodnutia je odborný posudok o invalidite z 07. 03. 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie dôvodiac tým, že v posúdení zdravotného stavu neboli dostatočne zvážené jej obmedzené schopnosti samostatnej práce a obmedzené schopnosti zvládnutia pravidelného a systematického pracovného režimu. Navrhovateľka na pojednávaní súdu dňa 29. 06. 2012 žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu aj s poukazom na neurologické vyšetrenie z 12. 06. 2012 tvrdiac, že má vážne zdravotné problémy. Na druhé súdne pojednávanie určené na deň 24. 08. 2012 sa napriek riadnemu predvolaniu, ktoré jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 16. 08. 2012, nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Preto súd tak konal v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 101 ods. 2 OSP. Odporkyňa navrhla odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že aj z doplnenej lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia vyplýva, že navrhovateľkou predložená správa z odborného vyšetrenia nemá vplyv na určenú percentuálnu mieru. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250 l OSP a nasl. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Z obsahu posudkového spisu odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu bolo náležite za preukázané, že správne konanie sa začalo na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok z 14. 02. 2012, v ktorý deň sa uskutočnilo aj posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky u posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky. Navrhovateľke sa predstavili zástupcovia pobočky Sociálnej poisťovne. Po overení jej totožnosti ju poučili o posúdení zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1 zsp. Zistili pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenia, liečbu a subjektívne ťažkosti žiadateľky o invalidný dôchodok. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske vyšetrenia: psychiatrické z 22. 08. 2011 a 19. 01. 2012, neurologické z 25. 07. 2011, psychologické z 13. 06. 2011 a očné z 04. 07. 2011. Posudková lekárka informovala navrhovateľku o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie: choroby nervového systému, postihnutie mozgu , poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu - ľahká forma podľa kapitoly VI, oddiel A, položka 1, písm. a/ prílohy č. 4 k zsp. s 30 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka sociálneho poistenia mala za preukázané, že žiadateľka o invalidný dôchodok je vyučená krajčírka, krátkodobo pracovala u dvoch zamestnávateľov. Prvý kontakt so psychiatrom bol v máji 2011 na účely žiadosti o invalidný dôchodok z dôvodu neschopnosti nájsť si zamestnanie. V psychodiagnostickom závere je intelektová úroveň simplexnejšia v dôsledku organických zmien mozgu ranného dáta a tiež málo podnetného rodinného prostredia. Vnímanie je bez akejkoľvek psychotickej poruchy so zachovanou psychomotorikou a dynamogéniou. V popredí sú skôr známky emočne menej zrelej osobnosti s neurotickým reagovaním a impulzívnymi reakciami pri záťaži, depresívna symptomatika je mierna. Neurologické vyšetrenie nevykazuje patologický nález, korekcia očí nie je podľa záveru očného lekára indikovaná. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ľahkú formu poruchy osobnosti, správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu určila posudková lekárka sociálneho poistenia na hornej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 30 %. Invalidita u navrhovateľky ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok nevznikla. Proti rozhodnutiu odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok na základe 30 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podala navrhovateľka odvolanie. Jej zdravotný stav posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre dňa 05. 06. 2012 zhodne za osobnej prítomnosti navrhovateľky. Vyšetril menovanú, zohľadnil predložené lekárske nálezy a konštatoval, že na základe psychiatrického vyšetrenia doplneného psychologickým nálezom je diagnostikovaná neurastenicko-depresívna porucha u simplexnej osobnosti ľahkého stupňa. Tomuto zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici rozpätia, t. j. 30 %. Podľa psychológa by bolo vhodné podrobnejšie neurologické vyšetrenie. Ku dňu posúdenia zdravotného stavu na základe podaného odvolania, t. j. ku dňu 05. 06. 2012 bola určená len 30 % miera, ktorá nepodmieňuje uznanie invalidity. Na základe požiadania súdu posudkový lekár sociálneho poistenia doplnil svoju lekársku správu z 05. 06. 2012 o zhodnotenie novšieho lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia navrhovateľky na účely sociálneho zabezpečenia zo dňa 12. 06. 2012. Konštatoval, že správa z neurologického vyšetrenia preukázala ľahkú poruchu kinetiky IS chrbtice. Ide prakticky o negatívny nález, ktorý nemá vplyv na stanovenú mieru poklesu a nepreukazuje závažnú poruchu zdravotného stavu. Miera poklesu je preto aj naďalej 30 % a nepodmieňuje uznanie invalidity. Navrhovateľka je preto invalidná podľa § 71 ods. 1 zsp, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v konaní o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods. 1 zsp, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zsp, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa odseku 5 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6 a 7 zsp). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zsp). V konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu o nepriznaní invalidného dôchodku na základe 30 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly VI, oddiel A, položka 1, písm. a/ prílohy č. 4 k zsp mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že na základe podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok od 07. 03. 2012, resp. od podania žiadosti o invalidný dôchodok, t. j. 14. 02. 2012 podľa lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia u navrhovateľky nevznikla invalidita pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Okrem najťažšej choroby posudkoví lekári sociálneho poistenia posúdili a podľa prílohy č. 4 k zsp vyhodnotili aj ďalšie správy z odborných vyšetrení navrhovateľky. Zhodne priznali pre najťažšiu chorobu 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá nepodmieňuje uznanie invalidity. Na základe novšej správy z neurologického vyšetrenia sa konštatovalo, že nová správa nepreukázala závažnú poruchu zdravotného stavu, preto naďalej zostáva len 30 % miera, ktorá nezakladá právny nárok na invalidný dôchodok. Ak v budúcnosti dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, táto môže podať novú žiadosť o invalidný dôchodok. Na základe vykonaného dokazovania, z ktorého bolo preukázateľne zistené, že navrhovateľka nesplnila jednu zo základných podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto Krajský súd v Nitre napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa19. 03. 2012 podľa § 250q ods. 2 OSP z vyššie uvedených právnych dôvodov ako správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala podľa výsledku tohto konania úspech, náhradu trov konania nepriznal, lebo odporkyni žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).