Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200580 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200580.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Violy Takáčovej PhD., v právnej veci žalobcu: SUGAR SR s.r.o., so sídlom Sedmikrásková 8/2336, Topoľčany, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Valaskou, so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Bratislava, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. apríla 2012 č. 1020504/1/700114/2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 04. 2012 č. 1020504/1/700114/2012 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Topoľčany zo dňa 20. 10. 2011 č. 642/230/51466/11/Luc, ktorým správca dane znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za porušenie § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 32.313,79 eura. Uviedol, že tovar riadne nakúpil od dodávateľa REJA CORPORATION, s.r.o., Muškátova 4, Trebišov, riadne zaň uhradil dohodnutú kúpnu cenu a ďalej tovar odpredal odberateľovi AGDAR s.r.o., Roháčova 188/37, Praha 3 - Žižkov. Namietal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného z toho dôvodu, že žalobca si svoje zákonné povinnosti splnil a pre výkon daňovej kontroly správcovi dane za zdaňovacie obdobie júl 2010 predložil všetky doklady, ktoré v takýchto prípadoch vyžaduje § 43 zák. č. 222/2004 Z. z., najmä odsek 5, podľa ktorého je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odseku 1 až 4. Konštatoval, že správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2010 z dôvodu, že uvedený český daňový subjekt nespolupracuje s českým správcom dane a nepodával daňové priznanie DPH, čo však nemá oporu v zákone. Zdôraznil, že si nevie ani len predstaviť, ako by žalobca ako slovenský daňový subjekt mohol túto skutočnosť ovplyvniť - vzťah českého daňového subjektu s českým správcom dane - a donútiť ho, aby so svojím správcom dane spolupracoval, naviac už vôbec nie vtedy, keď žalobca má s týmto obchodným partnerom vyporiadané všetky vzťahy (finančné alebo aj pokiaľ ide o výmenu zákonom vyžadovaných dokumentov). Poukázal na čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR a ust. § 2 zák. č. 511/1992 Zb. V žalobe žalobca namietal i dĺžku trvania predmetnej daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 21. 10. 2010 a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavné súdu SR III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. 06. 2010, v ktorom ústavný súd konštatoval, že šesťmesačná lehota stanovená na výkon daňovej kontroly je lehotou zákonnou a pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu je záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Mal za to, že predmetná daňová kontrola nebola zákonom predpísaným spôsobom ukončená, keďže daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, čím porušil nielen ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola teda nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta zák. č. 511/1992 Zb.). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Konštatoval, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že si kontrolovaný daňový subjekt vykázal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2010 dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane, z toho podľa § 43 ods. 1, 2, 4 zák. č. 222/2004 Z. z., dodanie tovaru spoločnosti z Českej republiky AGDAR s.r.o. v celkovej sume 169.680,- eur (14 faktúr č. 100311 až 10313). Na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií bolo zistené, ako aj z odpovedí na opakovanú medzinárodnú výmenu informácií aj za iné zdaňovacie obdobia, že daňový subjekt ako uvádza český správca dane, AGDAR s.r.o. je nekontaktný, sídlo spoločnosti je Roháčova 188/37, na adrese sídla spoločnosti je servisná spoločnosť Office House s.r.o. Spoločnosť AGDAR s.r.o. má uzatvorenú zmluvu o prenájme nebytových priestorov, poštu si nikto nepreberá. Ďalej český správca dane uviedol, že daňový subjekt je registrovaný k DPH od 23. 09. 2009, doposiaľ žiadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty nepodal, registrácia k DPH bola zrušená dňa 21. 12. 2010. Uviedol, že tak, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní, správca dane oboznámil konateľa spoločnosti SUGAR SK s.r.o. s výsledkami medzinárodnej výmeny daňových informácií. Správca dane preveroval skutočnosti, či bola uzatvorená aj iná zmluva ako rámcová zmluva 001_2010, ktorú predložil konateľ spoločnosti ku kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2010. Do zápisnice konateľ spoločnosti uviedol, že iná zmluva nebola uzatvorená (zdaňovacie obdobie jún 2010). Na základe uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené dodanie tovaru do Českej republiky daňovému subjektu AGDAR s.r.o. Nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, správca dane neuznal z dôvodu nesplnenia podmienok upravených hmotnoprávnym predpisom. Daňový subjekt podľa § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktorý je povinný uvádzať v priznaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Zdôraznil, že na základe vykonaného medzinárodného dožiadania (kto bol nadobúdateľ, t. j. osoba identifikovaná pre daň podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z. z.) nebolo preukázané, že tovar bol nadobudnutý českým daňovým subjektom tak, ako je uvedený na vystavených faktúrach. Poukázal na rozsudok ESD C-409/04 (Teleos), kde ESD vyslovil, že právny názor, podľa ktorého musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie SR a bol zdanený ako nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte. Vo veci preukázania splnenia zákonných povinností vyplývajúcich pre daňový subjekt žalovaný poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora ES v spojených prípadoch C-439/04 a C-440/04 Axell Kittel proti Belgicku a Belgicko proti Recolta Recycling SPRL. V danej kauze ide o to, že ak dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu... V danej kauze ide o rozsudok, ktorý sa týka nároku na odpočet DPH na vstupe z plnenia, ktoré bolo súčasťou „kolotočových podvodov“. Národný správca zamietol nárok na odpočet dane. Súdny dvor rozhodol v prípade nároku na odpočet DPH tak, že osoba o podvodnom konaní vedela, alebo mala vedieť „nárok na odpočet dane stráca“. Na základe vykonaného dokazovania správcom dane, ako aj na základe predložených listinných dôkazov získaných od kontrolovaného daňového subjektu, ako aj na základe vykonanej medzinárodnej výmeny daňových informácií, neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z., nakoľko zo strany daňového subjektu nebolo preukázané dodanie tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu. K dĺžke výkonu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že Daňový úrad Topoľčany začal u daňového subjektu daňovú kontrolu na základe poverenia na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010. Upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 08. 10. 2010 (doručené poštovou prepravou dňa 14. 10. 2010) s oznámením o začatí daňovej kontroly dňa 21. 10. 2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 642/320/46757/2011/Miš zo dňa 19. 10.2 011, ktorý bol prerokovaný v zmysle zák. č. 511/1992 Zb. dňa 19. 10. 2011, aj keď ju kontrolovaný daňový subjekt odmietol podpísať. Kontrola bola ukončená dňa 19. 10. 2011. Konštatoval, že daňová kontrola začala dňa 21. 10. 2010 a správca dane požiadal Daňové riaditeľstvo SR v o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly a ten mu lehotu predĺžil do 21. 10. 2011, pričom túto skutočnosť oznámil správca dane daňovému subjektu listom zo dňa 05. 04. 2011 (doručeným dňa 11. 04. 2011). Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu v zložitých prípadoch primerane predĺžiť, najviac o šesť mesiacov. Odvolací orgán skonštatoval, že kontrola bola vykonaná v súlade s ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb., kontrola bola ukončená v zákonnej lehote a protokol o kontrole bol prerokovaný pred uplynutím lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Žalovaný vo svojom vyjadrení zaujal i stanovisko k splneniu podmienok pre oslobodenie dane, v ktorom zdôraznil, že ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. zakotvuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia (dodávateľ a odberateľ), z ktorých dodávateľ je identifikovaný pre DPH v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre DPH v štáte nadobudnutia tovaru. Pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, uplatní oslobodenie od dane. Ide o intrakomunitárne dodávky tovarov (resp. vnútrospoločenské dodávky), týmto sa nahrádza inštitút vývozu tovaru. Za intrakomunitárnu dodávku tovaru možno označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou. Ak kúpu tovaru realizuje osoba identifikovaná pre DPH z iného členského štátu, avšak tovar ostane na území SR (nie je prepravený ani odoslaný do iného členského štátu), nie je možné považovať za dodanie tovaru do iného členského a dodávateľ nemôže uplatniť oslobodenie od dane. Podľa zákona dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môže uplatniť oslobodenie od dane, ak sú splnené podmienky, a to tovar je fyzicky prepravený (t. j. tovar fyzicky opustí územie SR) do iného členského štátu, ide o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom - predaj tovaru (nie darovanie); o predaji tovaru musí byť vyhotovená faktúra, tovar bude odberateľom objednaný pod identifikačným číslom DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom štáte, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou, avšak na účet dodávateľa alebo odberateľa (t. j. dodávateľ alebo odberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu). Aby bolo platiteľovi dane uznané oslobodenie od dane podľa ods. 1 až 4, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu uskutočnilo. Písomné dôkazy musí platiteľ dane uchovávať pre prípad kontroly. Platiteľ dane musí mať predovšetkým kópiu faktúry, ktorú vyhotovil pre odberateľa. Daňový úrad môže požadovať taktiež kúpnu zmluvu, dodací list, príp. doklad o prijatí platby. Tieto doklady vyžaduje daňový úrad najmä v prípadoch, keď nemá dostatočne preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. Ďalšou podmienkou je skutočnosť, že tovar musí byť zdanený v krajine nadobudnutia, t. j. v Českej republike. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že keďže nebolo preukázané, že tovar nadobudla spoločnosť AGDAR s.r.o. (v Českej republike) spoločnosť je nekontaktná, na sídle nepreberá poštu a počas registrácie žiadne daňové priznania nepodala a registrácia mu bola zrušená dňa 21. 12. 2010 (daň v ČR nebola priznaná ani zaplatená), neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty spoločnosti SUGAR SK, s.r.o. podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. Správca dane vykonal dokazovanie formou vykonaných dožiadaní (ČR). Preverovanie uskutočnenia zdaniteľných plnení malo byť vykonané na základe listinných dôkazov a formou preverenia existencie tovaru. Avšak v procese dokazovania neboli potvrdené skutočnosti tak, ako boli deklarované na predložených účtovných dokladoch kontrolovaným daňovým subjektom. V súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu žalovaný poukázal na obdobné prípady vo vzťahu k preukázaniu dokumentov v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu. ESD vydal dňa 27. 09. 2007 rozhodnutie C-409/04 (Teleos) a rozhodnutie C-146/05 (Albert Collé), ktoré sa týkali práve zodpovedania otázok týkajúcich sa preukaznosti dokumentov súvisiacich s dodaním tovaru do iného členského štátu na účely oslobodenia od dane. Aj napriek tomu, že zákon ustanovil šesť mesačnú lehotu, nebráni v zmysle princípov zdaňovania dávok v rámci Spoločenstva, aby aj po tejto lehote bolo uznané oslobodenie od dane, ak sa preukáže, že tovar skutočne opustil územie SR a bol zdanený ako nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2011, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP (žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania, žalobca dal písomný súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania). Rozsudok súd dňa 25. 09. 2012 verejne vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP). Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že žalobca podal dňa 19. 08. 2010 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010. Na základe poverenia na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 642/320/47128/2010/Miš zo dňa 08. 10. 2010 správca dane dňom 21. 10. 2010 začal vykonávať kontrolu (v priestoroch Daňového úradu Topoľčany), ktorej predmetom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2010 (v nadväznosti na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH). Správca dane pri vykonávaní kontroly vyzval žalobcu (výzva zo dňa 03. 05. 2010) na splnenie si povinnosti a predloženie prekladu zmluvy do štátneho jazyka medzi spoločnosťami SUGAR SK s.r.o. a spoločnosťou AGDAR s.r.o., Ovocný trh 572/11, Praha, na čo žalobca reagoval zapožičaním žiadaného prekladu. Taktiež vyzval žalobcu na predloženie listinných dôkazov a písomnosti k obchodným transakciám (medzinárodné nákladné listy k faktúram a bankové výpisy za mesiac júl 2010), na čo žalobca reagoval tak, že správcovi dane zapožičal žiadané doklady (v rámci prevedovaného zdaniteľného obdobia jún 2010). Konateľ spoločnosti SUGAR SK s.r.o. JUDr. Martin Valaský bol oboznámený s výsledkami dožiadania u odberateľa spoločnosti AGDAR s.r.o., a to v tom smere, že uvedená spoločnosť nepriznala nadobudnutie tovaru od spoločnosti SUGAR SK s.r.o. (žalobca), je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje. Správca dane vyhotovil o výsledku zistenia vykonanej daňovej kontroly Protokol č. 642/320/46757/2011/Miš zo dňa 19. 09. 2011, ktorý bol dňa 19. 10. 2011 prerokovaný s daňovým subjektom (žalobcom), i keď ho žalobca odmietol podpísať (§ 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb.). Vo vyrubovacom konaní správca dane - Daňový úrad Topoľčany dňa 20. 10. 2011 vydal dodatočný platobný výmer č. 642/230/51466/11/Luc, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 32 313,79 eur a vyrubil mu daň z pridanej hodnoty v hodnote 74,59 eur. Proti uvedenému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer. Na základe toho, že daňovú kontrolu začatú dňa 21. 10. 2010 u daňového subjektu SUGAR SK s.r.o. (žalobca), nebolo možné skončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia (z dôvodu medzinárodných dožiadaní), zaslal Daňový úrad Topoľčany žalobcovi upovedomenie zo dňa 05. 04. 2011, v ktorom mu oznámil, že lehota na vykonanie kontroly bola predĺžená nadriadeným orgánom do 21. 10. 2011 Podľa § 43 ods. 1, 4, 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom ku dňu kontroly (ďalej len zákon o DPH), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Medzi účastníkmi konania v danej veci skutkový stav nie je sporný, sporný je iba výklad ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v súvislosti so splnením podmienok pre oslobodenie od dane. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ako uvádza žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Neznamená to však, že správca dane má povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy (listiny) v prospech daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia ale prejednávacia zásada., ako to sám žalovaný konštatuje v rozhodnutí. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov i dožiadané daňové úrady v krajine nadobúdateľa (odberateľa) zdaniteľného plnenia podľa žalobcom predložených faktúr, t. j. v Českej republike v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový subjekt ju preukázal a deklaroval správne. Správca dane ani pri jednom fakturovanom zdaniteľnom obchode u daňového subjektu nemal možnosť zistiť a preveriť, či deklarovaný tovar reálne (skutočne fyzicky) opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu Európskeho spoločenstva - Českej republiky, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly a v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do druhého členského štátu v Európskom spoločenstve. V preskúmavaných prípadoch sa súd stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného a niet pochýb, že musí ísť o vzťah dodávateľ - odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byť identifikovaný pre DPH v krajine dodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru. Teda tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia tovaru a dodávateľ tovaru si uplatní oslobodenie dane, lebo ide o cezhraničné dodanie tovaru a platí princíp určenia. Niet pochýb, že podľa predložených listín dodávateľ tovaru je žalobca ako daňový subjekt identifikovaný pre DPH na Slovensku a odberateľom mala byť spoločnosť - daňový subjekt identifikovaný pre DPH v Českej republike, ktorá ale daň z deklarovaných daňových obchodov žalobcom neodviedla a registrácia DPH bola zrušená 21. 12. 2010. Niet pochýb, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t. j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Teda z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V § 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými daňový subjekt je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, zmluva a pod.), že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Keďže pri vnútrospoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov. Preto nie je v rozpore so zákonom (zákon č. 511/1992 Zb., zákonom o DPH) a právom Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý vystupuje ako dodávateľ, uistil o dôveryhodnosti svojho partnera a že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční nebudú súčasťou daňových podvodov. Správne preto žalovaný poukázal na rozhodnutia ESD č. C-409/04 04 (Teleos) v ktorom je riešená práve otázka opustenia tovaru územie a bol vyslovený právny názor, že musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený ako nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte, t. j. u odberateľa, ako i rozhodnutie C-146/05 (Albert Collé), ako i rozsudok NNS ČR č. 2 Afs 177/2006-61 (rieši otázku listinných dôkazov, ktoré nemožno inak overiť, a preto nemôžu obstáť ako dôkaz vedľa toho, že by dodávatelia vyvíjali akékoľvek aktivity) a rozsudok č. 9Afs 73/2008, ktorý vyslovil právny názor, že daňový subjekt je povinný preukázať svoje tvrdenia, že ide o spoločnosť uvedenú na daňových dokladoch, lebo odpočítanie dane je možné len medzi platiteľmi dane navzájom, pričom pri zdaniteľných osobách, ktoré nie sú platiteľmi dane odpočítanie nie je možné. Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Obchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil faktúry, medzinárodné nákladné listy (CMR) zmluvy (vzťahujúce sa na zdaniteľné obchodné prípady), však nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu ( u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola i za zdaňovacie obdobie jún 2010, november 2010, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu). Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť daňovému subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva, čo preukázané nebolo a žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Je potrebné uviesť, že oslobodenie od dane pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký (t. j. na predmet kúpnej zmluvy), ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi, s preukázaním aj dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte. Krajský súd sa preto nemohol stotožniť s námietkami žalobcu tak, ako ich špecifikuje v žalobe, ktoré by mali zakladať nezákonné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho finančného orgánu, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v tejto veci, nakoľko žalobca ako daňový subjekt pre registráciu dane o DPH si nesplnil povinnosti vyplývajúce pre neho ust. § 43 ods. 1, ods. 5 zákona o DPH. I podľa názoru súdu nepreukázal dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do Českej republiky (predaj tovaru pre odberateľa Agdar s.r.o., so sídlom Praha 3), teda opustenie tovaru územia Slovenskej republiky a že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Táto podmienka v preskúmavaných prípadoch splnená nebola. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že on má doklady v poriadku, obchod sa realizoval a on má záväzky voči svojmu odberateľovi vyporiadané, preto nemôže ovplyvniť konanie tohto odberateľa, súd poznamenáva, že zákon o DPH, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie z dane vzhľadom k tomu, že ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov. V žalobe žalobca namieta i dĺžku konania daňovej kontroly zo strany správcu dane, ktorá presiahla šesť mesačnú lehotu, a preto dôkazy použité z nej považuje za nezákonné a potom celé rozhodnutie je tiež nezákonné. K tomu možno poznamenať, že táto námietka nie je dôvodná, pretože z daňového spisu vyplýva, že správca dane postupoval v zmysle zákona a ešte pred skončením zákonnej šesť mesačnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly požiadal svoj bezprostredne nadriadený daňový orgán o jej predĺženie, ktorému bolo vyhovené (oznámenie DR SR zo dňa 05. 04. 2011) a daňová kontrola skončila v zmysle tohto predĺženia 19. 10. 2011. Nález ÚS SR č. III 24/2010 rieši a týka sa inej posudzovanej veci. S poukazom na vyššie uvedený záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami, § 43 ods. 1 zákona o DPH platného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).